Disappointment, Friendship, Love. 29.časť

Prepáčte.... písala som :) prosím napíšte nejaký komentár :) lepšie sa mi potom píše :) Takže tu máte časť dúfam sa bude páčiť aj keď je o ničom :)) Pre teba Naty :D

*Amy*

Práve sme sa prechádzali po parku. Rozprávali sme sa a ja som sa konečne necítila až tak smutná. Bola som s niekým. S priateľmi... len mi tu chýbala Sara, Lou, Candy. Po dlhej dobe som sa usmiala... skutočne usmiala.
„Niall!“ zakričal na neho Zayn. Niall sa zľakol, zakopol a letel do fontány. Všetci sa začali smiať no báli sa už len toho, že Louis sa začal približovať k fontáne. Vyzul si topánky a zakričal
„Placák!!“ a skočil dnu. Vtedy nám už stiekli slzičky smiechu. Sadla som si na lavičku a držala sa na brucho. No keď som videla ako sa ku mne Loui blíži a ako zákerne sa tvári, postavila som sa a začala cúvať
„Louis! Neopováž sa!“ stále som sa mierne smiala.
„Ja ťa mám tak rád. Obím ma“ vtedy som už výskala, keďže ma Louis držal v medveďom objatí.
„Si mŕtvy Tomlinson!“ začala som ho naháňať. On výskal jak ženská a pre istotu sa znovu hodil do fontány. Keď som sa obzrela už aj Niall ležal v kŕčoch na zemi. No to mi je pohľad. Banda bláznov...
Ani som sa nenazdala a už som sedela vo fontáne a vodu som mala snáď po plecia.
„Nikdy sa neobracaj chrbtom“ výsmešne mi pošepkal Louis. Otočila som sa a potopila ho pod vodu. Vstala som a vyšla z fontány. Kvapkalo zo mňa ako z vodopádu. Prechádzali sme sa, smiali no potom už museli ísť a tak som sa vybrala domov. Na minútu som zastala.. Hľadela som na svoje šaty a pomaly sa začala triasť.
„Ďakujem Loui“ zavrčala som.
„Am...“ pošepkal niekto predo mnou. Jeho hlas.... Bol ako sladký med spojený so smútkom. Zdvihla som k nemu pohľad. Jeho hnedé oči, ktoré tak zbožňujem sa topili v mojich. Vlasy mu už pomaly rástli. Rástli do pôvodnej dĺžky. Jeho pery.... odvrátila som zrak. Inač by som mu podľahla.
„Ahoj Liam“ pozerala som okolo seba.
„Chcem.... chcem ti to vysvetliť...“ podišiel ku mne bližšie.
„Chcieť je pekné“ odvrkla som a zabodla do neho pohľad. Jeho tvár sa bolestne skrútila.
„Amy.... poďme niekam kam ti to vysvetlím“ žobronil. Nadýchla som sa a pomaly vydýchla. Chcela som.... no moje srdce... to zlomené srdce sa rozhodlo inak.
„Ak si, si nevšimol som na kosť premočená.... rada som ťa videla ....“ bola som prehnane drzá a hneď ako som to všetko vyslovila chcela som to vziať späť. No už bolo neskoro. Slzy ma zaštípali a ja som začala utekať preč. Keď som dobehla domov rozbehla som sa do izby. Hodila sa na posteľ a hlavu skryla do obliečky. Rukami som ju zvierala a slzami ju premáčala. Prečo som to spravila? Mala som možnosť.... mohol mi to konečne vysvetliť...
„Zlatko...“ zhíkla Lou a okamžite si ku mne sadla. Hladila ma po chrbte a pomaly som sa posadila.
„Lou.. všetko som pokazila...“ hovorila som cez slzy.
„Čo sa stalo?“ obímala ma okolo pliec.
„Bola som vonku s chalanmi. Keď som sa vracala domov... Liam tam stál. Díval sa na mňa. Chcel mi to vysvetliť...“ pozrela som sa na ňu. Kývla aby som pokračovala
„Ja som ho tam nechala. Nechala som ujsť niekoho koho milujem.“ Znovu som sa rozplakala
„Ach hlupáčik môj..“ zasmiala sa a hladila ma po chrbte.
„Nie Lou ty to nechápeš... on si začne nový život. Bezo mňa..“ tá predstava, že ho už nikdy nebudem mať pri sebe. Že sa vedľa neho už nikdy nezobudím. Achhh som hlúpa.
„Amy počúvaj ma“ čupla si predo mňa a zvierala moje ramená. Sústredene som na ňu hľadela.
„Liam ťa miluje. Celým srdcom. Preto napriek všetkému konečne prišiel. Napriek tomu to skúsil a ver mi on sa ťa tak ľahko nevzdá.“ V tom ma napadlo.... Will.... prikývla som. Ona ma hneď objala. Sedeli sme tam pekne dlho a rozprávali sa. No potom išla dole variť obed. Chodila som z miesta na druhé a všimla si že som ešte stále mokrá. Vzdychla som si, zobrala uterák a vošla do kúpeľne. Dala som si sprchu, učesala a v uteráku vošla späť do izby. Obliekla som si biele nohavice, slabo červené tričko so srdcom. Na hlavu som nasadila čiapku a keďže tričko bolo hrubšie nedala si bundu.

Zobrala som si mobil a zbehla dole.
„Lou musím ísť.“ Zakričala som jej
„A kam...“ nestihla dopovedať a ja som zabuchla dvere... Zastala som pred vysokými dverami. Zazvonila som a po chvíli sa z dverí vynorila hlava jej mami.
„Dobrý je Sara doma?“ opýtala som sa.
„Och áno.“ Usmiala sa. Pustila ma dnu a povedala, že je vo svojej izbe. Okamžite som vpálila do jej izby.
„Ahoooj“ skričala a rozbehla sa ku mne. Objala ma.
„Ahoj“ usmiala som sa.
„Sara... to s Willom...“ začala som keď sme si sadli na gauč.
„Už mám všetko naplánované! Dnes večer je jedna  párty v klube. Ty s Willom tam prídete... samozrejme že tam bude Liam a...a... budete robiť aký ste zamilovaný...“ básnila Sara. Vzdychla som si
„To bude zábava..“ povedala som falošne.
„Tak čo si mi to chcela povedať?“ opýtala sa ma.
„Ále... to nebolo nič...“ Musím jej povedať o Liamovi!
„Ale... Musím ti niečo povedať.“ Napla uši a zreničky sa jej roztiahli
„Hovor!“
„Dnes nad ránom ma zobudil Louis s tým, že sa stretneme v kaviarni. Keď som tam prišla boli tam všetci až na Liama. Potom sme išli do parku... no keď som z tamať odišla... stál predo mnou, Sara...“  Bláznivo som gestikolavala pozrela som na ňu. Jej reakcia? Zapišťala, zatlieskala si
„Uuuu to je super. Čo si spravila?“
„Sara to nie je super. Odišla som...“ povedala som tichšie.
„Si robíš prdel“ pozerala na mňa s otvorenými ústami. Zasmiala som sa
„Nie nerobím...“ Odišla som asi o dve hodiny s tým, že o 7 mám byť pripravená. Okamžite ako som zabuchla dvere od domu, Lou stála nastúpená predo mnou.
„Kde si bola?“ bála sa o mňa.
„Prepáč... bola som sa Sarou. M-mala som jej priniesť tričko čo som si od nej požičala.“ Prižmúrila oči a ukázala na mňa varechou.
„Neklameš?“ slabiky robila dlhšími.
„Nie“ zdvihla som ruky do obrany.
„Tak fajn“ mykla plecami, olizla varechu a vošla späť do kuchyne.  Práve keď som sa vyzula ku mne prišla Lux.
„Ahoj zlatíčko.“ Zdvihla som ju na ruky a vyobímala. Vošli sme do kuchyne za Lou.
„Dnes idem von so Sarou.“ Oznámila som jej. Chcela som aby išla s nami ale viem si predstaviť čo by asi povedala, keby uvidela mňa a Willa spolu.
„Dobre“ povedala a vyhodila palacinku do vzduchu. Tešila sa, že sa nedotkla stropu no bola sklamaná, že jej pristála rovno na hlave. Lux sa začala strašne smiať a ja som sa k nej s radosťou pridala. Otočila sa a vražedne na nás hľadela no s tou palacinkou na hlave...
„Ale sekne ti“ povedala som a následne vybuchla do smiechu. Pretočila očami a dala si tu palacinku dole. Zasmiala som sa a malú položila do ohrady, k jej hračkám. Vybehla som do izby, zapla si hudbu a otvorila skriňu.
„Čo si mám obliecť?“ pomyslela som si  a začala vyhadzovať oblečenie zo skrine. Nakoniec som si vytiahla modré rifle a tmavé tričko s padajúcim ramenom. Položila som ich na posteľ a k nim položila topánky na opätku.

 

Vošla som do kúpeľne a žehličkou prešla po vlasoch. Jemný make up s „ohnivou“ linkou.. vua lá dielo hotové. Prezerala som sa v zrkadle a nevyzeralo to zle. Vošla som do izby a na prehrávači zosilnela zvuk.

„This kiss is something I can't resist
Your lips are undeniable
This kiss is something I can't risk
Your heart is unreliable
Something so sentimental
You make so detrimental
And I wish it didn't feel like this
Cause I don't wanna miss this kiss
I don't wanna miss this kiss“ ... spievala som si a vlnila sa do strán. Skákala som po posteli a ... blbla :D 

Keď pesnička skončila, sadla som si na posteľ a pozerala okolo seba. Cítila som sa sama. Chýbal mi.... som hlúpa!! Mala som to Sare povedať. Mala som jej povedať, že bez neho nie som ničím. Že ... mi chýba.

Pozrela som sa na hodinky.
„17:30“ tak to ešte mám nejaký ten čas. Obliekla som sa do pripravených šiat a obula zabijácke topánky. Doplnila som to doplnkami a do kabelky hodila peňaženku s mobilom. Zišla som dole a kabelku hodila na gauč.

„Mám ešte čas“ povedala som si, keď som zbadala, že hodiny ukazujú presne šesť hodín.
„Palacinky!“ natešene skríkla Lou. O chvíľu vyšla s tackou plnou palaciniek v rukách a niesla ju do obývačky. Položila ju na stolík predo mňa a hodila sa ku mne.
„Tak čo? Ako vyzerajú?“ zasmiala som sa
„Až nato, že polka vyzerá ako po vojenskom útoku, úžasne“ chválitebne som zatiahla. Odula peru a zamračila sa
„Keď zavrieš jedno oko tak sa to aj podobá“ zavrela som jedno oko noo...
„Možno keď aj to druhé“ povedala som a zavrela aj druhé. Pocítila som ranu na ramene
„Au!“ pozrela som na ňu. Začali sme sa smiať. Vtom zazvonil zvonček na dverách.
„Otvorím“ povedala som, postavila sa na nohy, letela späť na gauč.
„Tak ja asi nie“ povedala som skrčená na gauči pri čom som z predu vyzerala asi ako bratranec Id. Lou za s veľkým smiechom došuchtala k dverám
„Ahoj Lou!“ jasné. Sara prišla
„Ahoj“ a Will
„Ahojte“ pozdravila ich Lou
„Čauko“ zakričala som im, sadla si normálne a upravila som sa.
„Ideme?“ opýtala sa  Sara. Rýchlo som sa pozrela na hodiny 18:55. Wtf?
„Jasné“ usmiala som sa. Pravdupovediac sa mi do toho vôbec nechcelo. Rozlúčili sme sa s Lou a nasadli do Willovho auta. Celú cestu sme sa dohadovali ako to bude prebiehať.  Zastali sme. Otvorila som dvere. Keď som uvidela tie svetla a hudbu vychádzajúcu z klubu.. zapochybovala som.
„Amy ideš?“ opýtal sa Will a nastavil mi ruku. Nádych, výdych
„Jasné“ usmiala som sa a prijala jeho ruku. Vošli sme dnu. Celé som si do tam prehliadala. Bolo to... úžasné. Ako všetci tancovali, zabávali sa. Keď som uvidela chalanov sedieť v samostatnej bunke v rohu, chytila som Willa za ruku.
„Hra sa začína“ povedala som si sama pre seba.....

Páčila sa? :) Dúfam áno :D ja viem je oničom ... a nezabite ma za toho Willa :D 

You lie!

Prepáčte ale musela som opravovať známky tak som nič nestíhala. :// Je mi to strašne ľúto :(( 
Naozaj sa snažím medzi tým aj písať... tak z niečoho vzniklo toto :D
Dúfam sa bude páčiť :) a prosím komentár (psie oči) :D 



„Si klamár! Sprostý klamár!!“ kričala som a balila si kufre. Ako ma mohol tak zradiť.... Slzy ma v očiach štípali, nohy podlamovali a srdce bolelo. Chcela som odísť a riadne ďaleko. Nezvládla som to... zvalila som sa na zem a zvierala prikrývku. Slzy mi tiekli po tvári a ja som bola maximálne zmetená. Čo sa to stalo? Prečo sa všetko pokazilo?.....

Hľadela som na biely strop nadomnou. Premýšľala som čo som spravila zle...
„Alyssa poď na raňajky!“ kričala na mňa moja sesternica.
„Hneď..!“ odkričala som jej a ťažko som sa zdvihla z postele. Vošla som do kúpeľne a vykonala rannú hygienu. Podišla som k zrkadlu. Pod mojimi hnedými očami svietili veľké kruhy. Vydýchla som a tvár opláchla vodou. Jemne som sa namaľovala a vošla do izby.  Podišla ku skrini a vytiahla som si rifle so svetlo modrou blúzkou. Na nohy som natiahla hnedé topánky na opätku a do tašky hodila peňaženku spolu s mobilom.

 Rýchlosťou som zbehla dolu, tašku hodila k zrkadlu čo viselo v chodbe a sadla si k stolu.
„Dobrú chuť.“ Usmiala sa na mňa Sophie – moja sesternica.
„Aj tebe“ opätovala som jej úsmev a pustila sa do waflí.
„Alyssa... musím ti niečo pov...“ prerušila som ju. .... Ponáhľala som sa a tak som sa neunúvala vypočuť čo mi chcela povedať. Niečo čo mi zmení dnešok a určite aj život...
„Prepáč Soph. Ale nestíham. Vidíme sa“ zakývala som jej, tašku prehodila cez rameno a obliekla si čierny kabát.
„PA!“ zakričala som jej a narýchlo zobrala kľúče z poličky. Zabuchla som dvere a kľúče založila do tašky. Vietor sa mi pohrával s vlasmi a spôsobil zimomriavky. Pozrela som na hodinky...
„Do riti!!“ bolo jediné čo som povedala a začala utekať do práce. No neviem či sa to dalo nazvať utekaním... vyzeralo to ako kačka so zlomenou nohou skrížená s ponáhľajúcim sa oslíkom...
Zadýchaná som zastala pred vysokou budovou v ktorej dnes fotím. Hm... fotím? Bola vaša prvá otázka. No ja vám nato poviem... Fotila som...  Keď som konečne vyšliapala na šieste poschodie.... výťah bol z bezpečnostných dôvodov uzavretý.... päty ma neskutočne boleli. Ledva som došla ku sekretárke na tomto poschodí už ma zastavila šéfka.
„Kde si toľko? Ach výťah... preboha aká si červená...“ zhrozila sa „No poď už ťa čakajú“ a hneď trielila po chodbe. Musela som dávať veľký pozor aby som za ňou stíhala. Chytila som si líca... naozaj som až taká červená?...
„Tak sme tu“ šéfka otvorila dvere. Vošli sme dnu... Všade boli ľudia a pri stene biele foto plátno s piatimi stoličkami a nádhernou zrkadlovkou. Podišla som k nej a začala ju obdivovať.

„Hmm kedy prídu? Musím ešte niečo vybaviť.“ Šéfka si odkašľala. A vtedy sa to stalo. Keď som sa obzrela ostala som zarazená. Ani som nedýchala. Nemohla som uveriť. Štipla som sa a dúfala, že to čo vidím nie je pravda.
„Alyssa“ povedali radostne tí štyria.
„Al“ povedal rovnako prekvapene, zarmútene a so smútkom v hlase. Svoje modro sivé oči vpíjal do tých mojich. Zmenil sa... Jeho vlasy.. jeho telo.. a jeho výraz. Všetko bolo nádherné. Teda až na ten výraz. Bol bolestný. Oči mal ako pred búrkou... odvrátila som zrak.
„To nemyslíte vážne“ povedala som chrapľavo.
„Ehm vy sa poznáte?“ opýtala sa šéfka.
„Och... nie...“ rýchlo som povedala. To zase zarazilo päticu stojacu priamo predo mnou.
„Som Alyssa a vy?“ vtedy som spravila niečo... načo som hrdá nebola. Moje slová ma boleli rovnako ako ich.
„Ty ... veď... vieš....“ hovoril Niall. Áno poznala som ich. Až príliš dobre no šéfka je šéfka.
„Poďme radšej fotiť“ zakašľala som. Chalani si sklamane posadali na stoličky. Až na Louisa. Stál na mieste a stále na mňa hľadel. Privrela som oči, sklopila hlavu a akoby som opúšťala svoj život, postavila som sa k fotoaparátu. Lou si po chvíli sadol na miesto.
„Úsmev“.....
...............
 Fotenie skončilo a všetci pomaly odchádzali.
„Fotky sú naozaj vynikajúce.“ Usmievala sa šéfka. „Výplata ti príde čoskoro“ dodala. Prikývla som. Vyšla som z miestnosti a išla pomaly po schodoch dolu. Zatlačila som do dverí, ktoré sa s vrzgotom otvorili. Obloha sa v okamihu zamračila, vietor zosilnel a rozpútala sa vojna dažďových kvapiek. Prešla som pár schodov a na ďalší si sadla. Podoprela som si bradu a sledovala dážď. Akoby aj počasie vedelo, že niečo je nesprávne.
„Čo tu robíš?“ opýtal sa ma niekto dievčenským hlasom. Otočila som zaslzenú tvár k dotyčnému.
„Megan...“ usmiala som sa. Megan je sekretárka na šiestom.
„Sedím a sledujem dážď“ hlavou som ukázala na chladné kvapky padajúce z oblohy. Meg si prisadla.
„Je to akési smutné...“ povedala
„To je“ dodala som. No vtom sa Meg vyrovnala
„Počúvaj, čo sa stalo medzi tebou a tou skupinou? One Direction však?“ mierne som sa zasmiala
„Je to nadlho...“ znovu som si podoprela bradu. Ona sa oprela o schod za ňou.
„Mám čas..taxík bude meškať.“ Usmiala sa. Zaváhala som... no nakoniec som začala...

....
„Všetko sa to začalo, keď som sa prechádzala popri zamrznutého jazera vo Švédsku. Všetko sa mi zdalo také chladné a upokojujúce. Ten chladný vietor, ktorý mi spôsobil hniezdo vo vlasoch mi vzal šál. Bral si ho. Vznášal sa s ním... rozbehla som sa na svojim šálom no on zľahka asi desať metrov predo mnou dopadol na chladnú zem. Zastala som a sledovala mocné ruky, ktoré ho dvíhali. Prebehla som po ňom očami a zastala na jeho očiach. Boli zvláštne, fascinujúce a nádherné. Ich modro sivá farba zapadala do jeho tváre akoby boli pre seba stvorené. Jemné črty tváre ktoré sedeli s jeho vlasmi... Začal kráčať smerom ku mne.
„Ten je asi tvoj.“ Krásne sa usmial a mne sa podlamovali kolená. Iba som prikývla a išla si ho vziať no on ho nepustil.
„Najprv chcem vedieť tvoje meno princezná.“ V očiach mal iskričky šibalstva a radosti.

„Som Alyssa. Tak dáš mi ho?“ zasmiala som sa. On ho napokon pustil a podal mi jeho pravú ruku.
„Nádherné meno. Som Louis“ žmurkol na mňa. Zasmiala som sa a svoju ruku vložila do jeho. Jemne nimi potriasol a zasmial sa...
Po pár dňoch strávených spolu, kedy sme vystrájali a on ma zoznámil so svojimi “bratmi“ sme sa boli prejsť k jazeru. K zamrznutému jazeru, z ktorého ľad opadol no stále bolo poriadne ľadové.
„Al..“ bol jediný kto ma tak volal a mne sa to zapáčilo... Chytil moju ruku a tým ma zastavil. Stála som oproti nemu.
„Áno Louis?“ jemne som sa usmiala.
„Musím ti niečo povedať.“  Trochu ma to znervóznilo.
„Lou dúfam mi nechceš povedať, že odchádzate. Viém aj ja o chvíľu odchádzam a možno sa už nevidíme...“ dupol si, niečo zahučal a jednoducho chytil moju tvár do dlaní a pobozkal ma.  Mala som zavreté oči. V bruchu sa mi rozvírili tie povestné motýliky a všade okolo vybuchli ohňostroje. Myslela som, že spadnem na kolená no Louis ma už držal za pás. Držal ma akoby sa bál, že mu ujdem. No keď som mu ruky zamotala do vlasov a bozk opätovala, uvedomil si, že mu neutečiem. Jeho jemný bozk bol zároveň nežný a vášnivý. Jeho pery žiaduce.  Keď sme sa od seba odtiahli Louis ma chytil za ruky
„Chceš byť moja?“ premýšľala som no po chvíli som sa usmiala a prikývla. Louis ma okamžite schytil do náruče.... Bolo na ňom niečo iné ako na všetkých ostatných. Bola som s ním šťastná...
Chodili sme spolu dlho až si to všimla tlač. V novinách sa  objavovali moje, jeho alebo spoločné fotky s popismi : Sú ty dvaja spolu? ... Mala som pocit akoby nikde nie sme sami. No zvládali sme to. SPOLU. Až jedného dňa neprišiel s tým, že  odchádza do Londýna ale že sa po mňa vráti. Bola som zničená z toho že odchádza. Myslela som si, že bez neho nevydržím tak dlho.. Keď odišiel musela som zvládať útoky novinárov sama. No jedného dňa, keď pre mňa mal prísť a ja som mala zbalené veci sa mi do rúk dostali noviny. Noviny na ktorých bol on a dievča. Eleanor a Louis are together. Všetko sa zmenilo. K horšiemu... Plakala som celý deň až ma napadlo niečo šialené. V malom denníku som našla číslo svojej sesternice Sophie. Tá ma spovedala čo sa stalo. Nechcela som jej nič povedať len či môžem ísť k nej. Povedala že áno. Tak som zložila a dobalila si kufor so slovami „Si klamár! Sprostý klamár!!“... Na letisku som si kúpila lístok do Londýna, kde ma už čakala Sophie. Doma ma vyspovedala a ukázala mi moju izbu.
....
A od vtedy bývam s ňou. S Louisom ani chalanmi som sa  od vtedy nevidela teda až doteraz. No  mám pocit, že ho stále rovnako milujem. Dneska, keď som ho uvidela som si spomenula na moje pocity a lásku k nemu. A neviem....“ hlas mi zlyhal. Megan ma celý čas pozorne počúvala. Myslela som si, že ma už bude mať po krk no jej tvár bola rovnako zaslzená ako moja a v očiach mala pochopenie.
„To je magor..“ povedala. Išla som jej nato niečo povedať no niečo teda niekto ma zarazil...
„Ty... po tom všetkom ... stále?“ opýtal sa zmätene
„Vždy“ povedala som potichu. Megan vstala popriala mi veľa šťastia a odišla. Louis sa postavil predo mňa.
„Al nebolo to tak ako si myslíš. To s Eleanor...“ prerušila som ho.
„Lou nič mi nevysvetľuj. Chápem to... Zaľúbil si sa a ja som sa pre teba stala vzduchom. Nič zložité“ postavila som sa, že odídem no chytil ma za ruku.
„Miloval som len jednu a aj milujem.“ Zašepkal
„Tak za ňou choď“ krivo som sa usmiala a v očiach ma štípali slzy.
„Ako môžem ísť za niekým koho šialene milujem, keď mi práve uteká“ zakričal za mnou hlasom sĺz. Zastala som. Naozaj ľúbi mňa? Celý ten rok.... Stála som na daždi a oblečenie bolo mokré spolu s vlasmi. Otočila som sa.
„I love you!“ zakričala som mu a rozplakala sa. On sa usmial a začal pomaly kráčať ku mne. No potom sa rozbehol a zastal presne predo mnou.
„Milujem ťa“ povedal a vpil sa do mojich pier. Bozkával vášnivo. Znovu som cítila všetko ako pri prvom bozku.
„Navždy“ povedal keď sa odo mňa odtiahol
„Navždy“ usmiala som sa a znovu ho pobozkala....

Páčilo sa? :) pekne prosím vydržte to so mnou určite sa polepším a keby nie asi ma Naty prizabije :D 

Disappointment, Friendship, Love. 28.časť

Okej..... už týždeň čakám na piaty komentár no nič :// tak sa s tým zmierim ://
Tak a teraz vám poviem nedávnu udalosť :D Miška ma opľula fantou!! :D dostala záchvat smiechu a tak to aj dopadlo :D samozrejme som dostala záchvat ja z nej keď sa snažila nevypľuť ostatok :DD Jasné Miši bola to náhoda ;) tak a poraďte mi nejaký dobrý film plosííím (psie oči) :D :))

Tak táto je trošku kratšia :/ ale dúfam sa bude páčiť ;)

*Amy*

Po dlhom prevaľovaní sa a nezmyselnom hundraní o tom ako Louisovi ukradnem všetky mrkvy, ktoré ma skryté v dome, som svoju teplučkú posteľ opustila. Podišla som k oknu a otvorila ho dokorán. Ovial ma osviežujúci no chladný vietor. Privrela som oči a sadla si k oknu. Bola ešte tma a mesiac krásne svietil. Takmer všetky lampy boli zapnuté. Teda až na tie ktoré záhadne nesvietili.... aaaa bol tu Dumbledor a tým svojim kompasom to vsal!!...... Dívala som sa zamyslene do tmy a prechádzala si prstom po tetovaní.
„Mám si spraviť ďalšie?“ prišlo mi na rozum a hneď som začala premýšľať aké. Napadlo ma všetko od ruže po mená. Nakoniec som to vytriasla z hlavy a všetko tam hore sa zmenilo na kresliacu plochu. Začala som si predstavovať dokonalé tetovanie. Zobrala som papier a obyčajnú ceruzku. Ruka po papieri jazdila samovoľne a kreslila záhyby, detaily, moju predstavivosť.  Keď som skončila pozrela som sa nato z diaľky. Bolo to naozaj krásne no odvážne... Papier som položila na stôl a znovu podišla k oknu. Čo ak to naozaj Liam nespravil? Mám tomu veriť? Alebo na neho čakať? Uf... Will.... Sara.... všetko mi prerastalo cez hlavu. Túžila som znovu po Liamovi, po jeho jemnýcha  ohľaduplných dotykoch. Po perách, ktoré mi v spôsobovali podlamovanie kolien. Na jeho oči. Oči, ktoré vždy prezrádzali lásku... Prevrela som oči a nechala stekať slzičku po tvári. Znovu som si sadla a len tak sledovala mesiac ako si na oblohe kľudne svieti a robí okolie krásnym, romantickým no i bolestivým....
Mesiac vymenilo vychádzajúce slnko a ja som si spomenula na stretnutie s Louisom. Pravdupovediac mala som chuť ostať zavretá v tejto izbe. Hodila som sa chrbtom na posteľ a hlavu spustila z postele. Mám tam ísť alebo nie?... čo ak tam bude on... čo ak.... Stop!!... pôjdem tam som silná.

Vzdychla som si a postavila sa. Vošla som do kúpeľne, vykonala rannú hygienu a vlasy zopla do drdola.
Podišla som k skrini a vytiahla si bielo- červené tričko a modré rifle. Obula som si červené vysoké Niky a navliekla na seba veľkú mikinu s kapucňou. Mobil som dala do vrecka a vyšla z domu. Zamkla ho a kľúče odložila. Celou cestou som sa vliekla a dúfala, že tam nebude Liam...
Prišla som ku známej kaviarni. Pomaly otvorila dvere, pošúchala ruky a fúkla do nich teplý vzduch. Poobzerala som sa po kaviarni... zrazu som uvidela blonďavú hlavu ako mi kíve. Jemne som sa pousmiala a odkývala mu. Ukázal aby som išla k nim. Poriadne som sa nadýchla a vydýchla. Išla som teda k nim.
„Ahoj!“ povedal a hneď vyskočil zo stoličky a pribehol ku mne. Objal ma akoby sme sa nevideli večnosť. ..
„Ahoj blondiačik“ pozdravila som ho a ešte pevnejšie ho stisla. V tom som za ním uvidela ďalšie tri hlavy. No Liam nikde. Vydýchla som si no prišlo mi to neskutočne ľúto. Chcela som ho vidieť. Ale aj nechcela.
„Mrkvička!“ Louis sa na mňa zavesil.
„Ahoj otrava!“ zasmiala som sa.
„Vieš ako si mi chýbala ? Vieš ako sme sa o teba báli po tom ako...“ znovu som sa poriadne nadýchla a pozrela na Zayna
„Louis. Buď radšej ticho...“ zasmial sa „ Ahoj Amy“ tiež ma objal. Vyobímala som sa ešte s Harrym a posadali sme si.
„Kde je?“ opýtala som sa a pritom si nervózne klopkala prstami po stole. Hľadela som na ruky.
„Je doma.... Amy, ver mi pre neho to nie je o nič ľahšie“ pozrela som sa na Nialla. Nezmenil sa no možno trochu. Zayn ten teda spolu s Harrym zmenil účes. A Louis bol natom podobne no stále ma prekvapoval. Najmä teraz, keď sa obzeral dookola akoby niečo pašoval.
„Louis? Čo to skúšaš?“ dívala som sa na neho so zdvihnutým obočím a nevedela či sa mám smiať alebo báť.
„PŠT!“ odbil ma mávnutím ruky. Zrazu sa prikrčil pravou rukou si zakryl tvár a z rukáva vytiahol.....
„Do kelu Tomlinson!! Nevieš ani chvíľu vydržať bez mrkvy?!“ vytiahla som mu ju z ruky
„Pšt! Prezradíš ma!“ zašepkal a znovu mi zobral mrkvu. No tento krát si ju strčil do úst a blažene sa zatváril keď z nej odhrýzol. Kývala som nad ním hlavou.
„Tak ako si sa tu mala?“ opýtal sa Harry a odpil si s teplej kávy. Pozrela som sa na ním pohľadom ako- čo myslíš?!
„Tak ako ti idú skúšky? Kedy bude benefičný koncert?“ zmenil tému Zayn.
„Tak to presne neviem. George mi má zavolať.“ Odpila som si z Louisovej kávy
„Hej to je moje!!“ už si ju išiel brať no čapla som mu po ruke
„Kto ma ráno zobudil? Ha??“ znovu sa prikrčil a urazene sa venoval žutiu mrkvy....

Tak? Páčila sa? :) prosím ale teraz vážne 5 komentárov... nechcem byť zlá ale vážne ://

:((

Aleee..... ste na mňa zabudli? Viem že sem pridávam časti pomaly a že ste zrejme -podľa sledovanosti- mali radšej Miškine časti ale prosííím napíšte svoj názor k časti :/ budem rada za každý komentár a verte že pre vás niečo chystám :)

Disappointment, Friendship, Love. 27.časť

Takže, keďže nám skončili tie krásne prázdniny a začala otravná škola kde musím skoro ráno vstávať nemala som čas na písanie. Plus tanečná ktorá ma úplne doriadila :D tak teraz po dlllllllhom čase kedy som si našla čas na  písanie vám sem pridám časť .... Hope you like it ;) :D

Videli ste? :D Ja som nemohla :DDD Ne také záchvaty :D 

*Amy*

„Čo to robíš?!“ opýtala som sa podráždene. Will vstal a pomohol mi na nohy.....

„Len keby si, si to rozmyslela“ žmurkla na mňa a mobil odložila do vrecka. Prevrátila som očami a išla späť dnu spolu so Sarou a Willom....

Keď odišli ostal po nich riadny neporiadok. Postavila som sa k TV a prezerala celú obývačku. Na každom kroku svietili pukance, vankúše boli všade. Na TV, stolíku, schodoch a jeden dokonca pred mojimi nohami. V duchu som prosila o upratovaciu službu no tá nepríde.
Vzdychla som si a začala pratať. Vankúše som dala na svoje miesto a povysávala. Keď bolo všetko hotové hodila som sa na gauč a objala jeden z vankúšov.
„A čo teraz?“ opýtala som sa sama seba. Odpoveďou mi bolo hlasné škvŕkanie brucha. Položila som nabok vankúš a išla do kuchyne. Vytiahla som si prvé čo som našla. Sendvič z rána. Sadla som si za kuchynský stolík a pustila sa do sendviča. Keď som dojedla tanier som dala do dresu. Zobrala som si pohár džúsu a vyšla s ním do izby. Sadla som si na posteľ a otvorila notebook Toma, ktorý som si „požičala“. Ako prvé som sa prihlásila na twitter. Odpila som si z džúsu a položila ho na stolík. Ľudí, ktorý ma sledujú pribudlo a to dosť. Prezerala som si správy a nemohla uveriť ako rýchlo sa novinky šíria.  Písali, či sme sa s Liamom rozišli; kto je ten chalan s ktorým som bola v parku; či si Liam za mňa našiel náhradu. Vtedy som si spomenula na fotku v TV. Zavrela som oči a mala ju pred sebou.... Pokrútila som hlavou. VZCHOP SA! Odhlásila som sa, vypla notebook a odložila ho. Vošla som do kúpeľne. Vošla som do sprchy a nechala na seba kvapkať chladné kvapky. Na tvári som cítila slané kvapôčky sĺz. Spomienka na slová „vymenil ťa..“ ma akoby bodala do chrbta....
Vypla som sprchu a zabalila sa do uteráka. Prešla som okolo zrkadla akoby tam ani nebolo a rovno sa postavila ku skrini z kade som vytiahla obrovské tričko. Obliekla som si ho a ľahla do postele. Zavrela som oči v tupej nádeji, že okamžite zaspím. Namiesto toho som si spomenula na Sarine slová.
Budete tvoriť pár...... Liam bude žiarliť a....  Dúfala som, že hlas v mojej hlave prestane hovoriť Sarinim hlasom. Niekto tam hore v mojej makovici ma vypočul. Hlas stíchol a ostala jediná nezodpovedaná otázka. „Mám to spraviť alebo nie?“ mi celí čas hučala ako tá nechutne hlasná húkačka sanitky. Nervózne som si ťahala hánky a premýšľala či mám Sare kývnuť na súhlas alebo to nechať tak a čakať dokým mi všetko Liam vysvetlí.
Tá múdra časť mňa hovorila aby som čakala na Liamove vysvetlenie. No tá zranená doslova kričala aby som to spravila. Vzdychla som si a natiahla sa po mobil. Vytočila Sarine číslo a stlačila to osudové zelené tlačítko. Po asi 20 pípnutí zdvihla
„Kto ma ruší v nočnom spánku? Ak si to ty, ty úchylný Gregori je potebe!“ zahučala rozospato
„Nie Sara. Nie som Gregori....“ tlmene som sa zasmiala.
„Amy? Prečo mi voláš o jednej nad ránom?!“ povedala mierne naštvaná, že som ju vyrušila zo sladkého sna plného Malika.
„No... vieš.... pamätáš si ešte na ten tvoj nápad s Will...“ prerušila ma...
„Viem bolo to hlúpe... AK chceš vymažem tú fotku...“ pre zmenu som prerušila ja ju
„Sara! Keby ma necháš dopovedať vetu tak ti to vysvetlím. Ja.... súhlasím s tvojim návrhom“ počula som hrozný buchot, následne vŕzganie podlahy a hučanie do mobilu
„Jupiii! Like a boss. Krásna, múdra Sara vymyslela niečo supeeeer!!!...“ hundrala by ďalej keby som neskočila do jej monológu o tom aká je úžasná
„Are you kidding me?! Počúvaj! Súhlasím s návrhom no mám podmienky...“ počkala som dokým prejde do stavu- počúvam ťa.
„Pokračuj...“ vyzvala ma
„Po prvé  - s Willom sa nebudeme bozkávať!
Po druhé – Lou o tom nebude nič vedieť
Po tretie – je to len medzi nami tromi ...... tých bodov bolo asi 20. Pri 15 som počula ako Sara mierne chrápe a tak som jej zvrieskla do mobilu až si tresla hlavu o čelo postele.
Asi o druhej kedy sa aj moja energia rovnala nule a Sara kecala o nejakých farebných vlasoch ženskej z ich ulice sme sa rozlúčili. Mobil som položila nabok a otočila sa na bok. Prikrývku som vytiahla až po krk a zavrela oči. Robím dobre? Či nie? Vírilo mi v hlave dokým som nezaspala.....

Ležala som na posteli. Niečie ruky som mala prehodené cez pás a teplý dych dotyčného som cítila vo vlasoch. Priemne ma hrial a šteklil na zátylku. Keď ma jeho tvár pošteklila, pomaly som sa otočila smerom k nemu. Hľadela som do jeho orieškovo hnedých očí a rozplývala sa nad jeho úsmevom. Zdvihla som ruku a prstami prechádzala od jeho nosa, cez líce až na pery. Celé som ich opísala a perami zašepkala: I love you! On sa stále usmieval a približoval. Až túto chvíľu obohatil o sladký bozk plný lásky....

V tom ma čosi zobudilo. Prudko som sa posadila. Obzrela som sa okolo seba a uvidela rozsvietený mobil. Nasucho som prehltla a zobrala ho do rúk. Na obrazovke svietilo: Orange Carrot  ♥
Zabijem ho!  Pomyslela som si a prevrátila očami. Zdvihla som to
„Čo otravuješ Tomlinson?!“ opýtala som sa rozospato a naštvane
„Zajtra. Ty, Ja detský kútik!“
„Louis ty si pil?“ opýtala som sa a pretrela si tvár
„Ticho Amy Olivia Grace!“ rozkázal
„Počúvam“
„Takže zajtra ideme na rannú kávu. Buď prichystaná..“ povedal monotónne. No zrazu začal šepkať
„... ale! Maj na sebe to rozkošné pyžamo s mrkvičkami.“ Vedela som, že sa usmieva. Musela som sa usmiať.
„Tak nezabudni o 10! Tuturutututu I´m supermaaaaaan!“ skričal. Musela som oddialiť mobil od ucha inač by som ohluchla a musela chodiť s tým nasluchavadkom pre starých ľudí.
„Ty si blázon mrkvičiar!“ zasmiala som sa
„Hovoria to o mne.“ Dá sa povedať, že sebadôvera mu teda nechýba.
„Jodlejdyyyy! .....“ on jódluje? „Lúčim sa s tebou. Ruším pokojný spánok Nialla, ktorý obíma bagetu. Pa-pa!“  on si niečo šňupol či sa mi to len zdá? Zložil. Pokrútila som hlavou, znovu si ľahla a v chabej nádeji snažila zaspať. Ja toho Louisa raz zabijem! Pomyslela som si, keď som otvorila oči a namiesto krásnych slnečných lúčov spojených s rannou hmlou, uvidela krásny mesačný svit. Prečo nemôže byť môj sen reálny. Liam by tu teraz ležal so mnou a ja by som sa necítila tak opustená...

*Will*

Bolo mi Amy ľúto. Pamätám si ju ako malú, keď sme sa hrali na ihrisku a ja som jej kradol cumlík. Stále sa rozrevala v dobu keď som jej ho zobral a keď som ho vrátil vyhadzovala piesok do vzduchu.
Keď sme boli starší v škole som ju obraňoval no potom ako som odišiel do New Yorku akoby som stratil sestru. Nemal som koho obraňovať. Keď prišla Sara s tým nápadom.... prv som si pomyslel, že je to úplne kravina. No keď som videl v očiach Amy tú neistotu... spravím to pre ňu. Veď to držanie za ruku a sladké rečičky nejako zvládneme, nie? ...
Celú cestu od Amy som spomínal na staré časy. Ani som si nevšimol, kedy som prišiel domov. Otvoril som ich, vyzul sa a ucítil tú sladkú vôňu domova. V NY mi presne toto chýbalo. Už z tade nechcem odísť.  V tom mamka vyšla z kuchyne s chňapkami na rukách. A na rukách niesla misu s ...
„Mami čo to je?“ opýtal som sa a radšej uhol
„Horúce!!“ bolo mi odpoveďou. Otvoril som dvere. Mama z nich vyšla a položila misu na stolík.
„Ty si varila?“ opýtal som sa no podľa vône starých ponožiek a spáleniny som usúdil že sa jej to nepodarilo.
„Snažila som sa“ nadvihla jeden kútik úst. Pevne som ju objal a išli sme dnu. Nakoniec som sa pustil do varenia ja. A vznikli z toho.... makaróny so syrom. Naložil som nám na tanier a položil na stôl. S chuťou sme sa do toho pustili. Po večery sme to spratali a každý sa vybrali spať.  Otvoril som dvere do svojej starej izby. Všetko ostalo na svojom mieste. Plagáty viseli ako naposledy. Skriňa síce poloprázdna no o chvíľu bude polo prepchatá. Chytil som do rúk svoju starú futbalovú loptu a prehadzoval si ju z ruky do ruky. Položil som ju na miesto a išiel ďalej. Prezeral som si izbu akoby som tu bol prvý krát. Nakoniec som zakotvil pri mojej zbierke fotiek. Na prvej sme boli ja a mamina. Na druhej zasa ja a môj pes. Na tretej sa vynímali staré známe tváre zo školy. No a na štvrtej sme boli spolu s Amy. Hojdali sme sa na hojdačkách v miestnom parku....

„Will! Budem tam prvá!!“ Rozbehla sa vpred.
„To sa mýliš!“ rozbehol som sa za ňou a snažil sa ju predbehnúť. Mala pravdu dobehla tam skôr. Vysadla si na najvyššiu hojdačku a ja vedľa nej. Smiali sme sa a hojdali stále vyššie. Áno mali sme síce už 14 no i tak sme sa správali ako malé deti...

V mojom spomienkovom rozpoložení mi do izby vbehla mladšia sestra. Fuuu tak toto bolo menšie keď som ju naposledy videl. Teraz mi bola po ramená, mala dlhé blond vlasy a jasný úsmev. Veľké zelené oči jej svietili v jamkách
„Bože Lemur ako som ťa dlho nevidel“ okamžite som ju objal
„Braček... Zbláznil si sa? A aký  som ti ja Lemur?!! Ty salamander!“ hučala a hučala aaaa neuhádnete! Zase hučala. Zasmial som sa a ešte pevnejšie ju stisol
„Hej !!! Si ako samolepka! Padaj odo mňa!!“
„Aaaach. Sestrička ako si mi len chýbala. Zabudol som aká si otravná“  zasmial som sa a rozhrabal jej vlasy ktoré malá dokonale upravené.
„Ty opica!! Daj mi pokoj!“ buchla ma do ramena, zasmiala sa a odkráčala preč. To je mi súrodenská láska.
Nakoniec po dlhých úvahách a hádkach mojej mysle či mám súhlasiť so Sariným návrhom a či mám radšej bagetu alebo pizzu som si ľahol do postele....

No? Páčila sa? :) Dúfam mi nebudete klopkať na okno s vražedným pohľadom :DD 

Warzone - Epilóg

Všimla som si ako vás dostal Sarin nápad :DD
Aaach! Zabudla som vám povedať že Miškina story končí :/ Viem som zábudlivá. :D Tak si vychutnajte tento nádherný epilóg  :))

O pár dní

Dnes je to presne týždeň odkedy sme sa s Nathom dali dokopy. Keď Nathan na druhý deň zavolal zvyšok skupiny k nim domov aby sme im to oznámili, myslím, že ani jeden z nás (aspoň ja nie) nečakal reakciu:
„Alelujáá! Konečne!!!! To vám trvalo!“ a podobne. Začudovane sme na nich pozreli.
„No čo? Vy dvaja ste sa nevideli, ako vyzeráte a správate sa keď ste spolu a keď nie. Čakali sme, ako dlho vám bude trvať, kým vám dôjde, že ste zamilovaní. Ukázalo sa, že riadne dlho.“ Objasňoval nám Jay a všetci ostatní len prikyvovali ako tie pohyblivé psíky v autách. No a ako to vzali naše rodiny? Nathanova mamča sa tešila a moji? Mamka dobehla s foťákom a začala si nás fotiť ako divá (nepýtajte sa ma prečo...to nevie asi ani ona). Jediné čo k tomu dodám je: už nikdy, nikdy, nikdy jej nedávajte do ruky fotoaparát! Z toho blesku som bola slepá ešte hodinu... Nathan mal šťastie, že už je na blesky zvyknutý. No a oco chcel na našu počesť upiecť tortu, čo sme mu všetci (ja, mamka, Ben a Nathan)okamžite zatrhli skríknutím „Neopováž sa!“ tak hlasno, až chudák Colin chrápajúci pod stolom zo spánku nadskočil a len tak tak sa o ten stôl nebuchol. 
A čo na to povedala Scarlet? No náš rozhovor cez telefón prebiehal asi takto:
S:Ahóóój! No??? Povedala si mu to? Čo na to on??? Že je do teba zaľúbený? Že??! Prečo nič nevravíš?!  HOVOR!“
CH: Scarlet, keby si ma pustila k slovu tak hovorím. Nie nepovedala som mu to.
S: Čo? Prečo?!
CH: No, lebo ma predbehol. Povedal mi, že je do mňa zamilovaný, len si to neuvedomil a...
S: Wááááááááááááááá!!!!! (au! moje ušné bubienky !!!) Ja som ti to hovorila!!! Ja som vedela že budete spolu! Jupííí!
CH: Scar! Ja chcem ešte počuť! Tak mi, prosím ťa, neziap do slúchadla.
S: Jáj. Prepáč Cherry. Ale keď ja som taká šťastná!!! Wuhúúúú. Prepáč, teraz musím končiť, volá ma mama, takže zajtra sa stretneme a VŠETKO mi porozprávaš! Pááá!  A zložila, ani som nestihla čokoľvek namietnuť alebo odzdraviť. Čo vám poviem, toto je skrátka Scarlet. Už som si na to zvykla. Potom, keď sme sa stretli som jej musela každú minútu dopodrobna opisovať, zatiaľ čo ona ma každú chvíľku prerušovala nejakými otázkami a vetami typu: akí ste zlatí, ja som to vedela, júúúj to je krásne a tak ďalej.
Inak pamätáte sa na tú pesničku, čo Nathan spieval vtedy na chate? Ten krásny smutný song? Nuž prinútila som ho (po neskutočne dlhom presviedčaní) zaspievať ho pred chalanmi a všetci boli nadšení! Nazvali ho Warzone a bude súčasťou ich nového albumu. Už teraz tú pesničku milujem, aj keď viem, za akých okolností vznikla. No ale keby Nathan nestretol v tej ZOO tú bloncku, tak by sme sa asi my dvaja nedali nikdy dokopy. Takže som jej svojím spôsobom zaviazaná. Ale to, čo chudákovi Nathanovi spravila, to jej aj tak nikdy neodpustím...
Dnes sme všetci t.j. mamka, oco, Ben, Colin, ja, Scarlet, Nathanova mama a všetci členovia TW dohodnutí, že ideme na našu chatu. Oco vykúpil asi celý mäsový pult v obchode a všetko to plánuje večer opekať. S grilom mu to ide o trošku lepšie ako so sporákom, takže existuje nepatrná šanca, že nebudeme jesť uhlíky. Ja a Nath sme si pre istotu nakúpili kopu chipsov a čokoládových tyčiniek, aby sme netrpeli hladom, keby náhodou oco pripálil všetko, čo kúpil (on je toho schopný :D) . No o chvíľku ideme a ja si musím ešte pripraviť veci. Takže sa ozvem neskôr.

O dve hodiny

No, prišli sme asi pred hodinou a všetci okrem mňa a Nathana sedia dnu v obývačke a čumia do telky alebo sú v kuchyni a pripravujú mäso na opekačku. My dvaja sme vyšli von na našu obľúbenú hojdačku a len sme tam sedeli a rozprávali sa. Zrazu Nathan povedal:
„Mám pre teba darček!“
„Aký???“ spýtala som sa nedočkavo.
„Najprv pusu!!“
„Pche!“
„No čo? Niečo za niečo :D.“
„Vyjednávač!“ povedala som zo smiechom a pobozkala ho. Potom som sa odtiahla a všimla si pohyb záclon na oknách chaty.
„Si si vedomý, že osadenstvo tejto chaty je momentálne nalepené na oknách a špehuje nás?“
„No a čo, nech si špehujú!“
„Fajn a teraz ten darček!“
„No dóóóbre.“ Povedal Nathan a vytiahol niečo spoza svojho chrbta.
Pamätáte sa na ten deň, čo ma Nathan ošpliechal a ja som mu za to vzala šiltovku a on ma potom naháňal? A keď mi ju bral, povedala som, že aj ja chcem takú? Tak presne tú šiltovku teraz držal v ruke. No nie presne tú, tú svoju mal na hlave. Táto bola moja!!!
„Wuhúúú!!! Ďakujééém!“ tešila som sa, vytrhla mu ju z ruky a nasadila na hlavu. Jemu som šilt stiahla až na nos. Nathan si ju opravil a potom vytiahol mobil so slovami:
„Toto chce fotku!“  tak sme sa spolu odfotili. Zobrala som mu mobil, aby som si ju mohla poriadne pozrieť. Boli sme tam zlatí, obaja s rovnakými čiapkami na hlave, ja tú svoju šiltom dozadu. A obidvaja sme mali na tvári trošku priblblý ale zlatý úsmev.
„Môžem to dať na twitter?“
„Ale veď potom sa všetci dozvedia, že spolu chodíme.“
„No a nie je to jedno? Tak či tak by sa to raz dozvedeli. Prosííím! Pozri aký som tu fešák!“
„No pche! Na mňa nemáš!“ vyplazila som mu jazyk.
„Fájn, zase máš pravdu. Tak môžem?“
„No dobre. Radšej nech to vie každý teraz, než aby som sa bála, ktorý novinár nás spolu odfotí skôr.“
Nathan si tú fotku teda dal na twitter a pod ňu napísal dve vety. Najkrajšie dve  vety, aké som čítala. Vety, ktoré zneli: „I found true love in her. I love you, Cherry!“

Páčila sa ? :))