Surprise

Prepáčte :/ je mi to straaašne ľuto :/ už sa musim polepšiť!! :D mala som toho veľa prepáčte :/ tanečná... samí tréning a teraz keď som bola chorá... musim dobiehať školu :/ ale budem sa snažiť pisať čo najviac takže dúfam mi budete držať palce aaa že chviľku ešte vydržíte :) ďakujem za komentáre mrkvičky :) ja sa polepším :)) :**
Teraz :D pricháádza prekvapenie :) pamätáte si dúfam moju Mišku :D Musíte!! :D :D Na toto slová netreba :)) Je to dokonalé puss :** :DD tak bežte čítať ;)

*Courtney*

Ráno som sa zobudila s až podozrivo dobrou náladou. Hodnú chvíľu som rozmýšľala čím to je. Potom mi pohľad padol na kalendár a vtedy mi to docvaklo. Dnes je to práve rok. Rok, čo chodím s najdokonalejším chlapcom na tejto planéte. Chlapcom, ktorého meno je Liam Payne. Šťastne som vyskočila z postele a tanečným krokom došla do kúpeľne. Tam som strávila dobrú pol hodinu, ale to mi už niekto búchal na dvere: „Courtney!!! Okamžite vylez z tej kúpeľne! V tomto dome sú okrem teba ďalší ľudia, ktorí ju tiež potrebujú!“ no jasné, moje dvojča Sophie. Posledný krát som si prečesala vlasy a odomkla. Vzápätí sa predo mnou zjavil môj zrkadlový obraz. Ja a Sophie sme jednovaječné dvojčatá a nikto okrem našich rodičov, Liama a našej najlepšej kamošky Lucy nás nevie rozlíšiť. Obidve máme dlhé hnedé vlasy, veľké hnedé oči, sme pomerne chudé a celkom vysoké. Výzorovo sme možno rovnaké ale povahy máme každá inú. Obe sme síce poriadne ukecané, ale ja som tá normálnejšia a zodpovednejšia, kým Sophie je tá šialenejšia. Keď som otvorila dvere, len ma so slovami „no konečne!“ odstrčila a zavrela za sebou. Mávla som nad ňou rukou a zišla po schodoch dole do kuchyne. Po raňajkách som išla do izby skontrolovať mobil, či nemám nejakú esemesku od Liama. Ale na displeji nesvietila ani správa ani nijaký zmeškaný hovor. Žeby zabudol na naše výročie? To sa na neho nepodobá...

*Liam*

Po dlhom čase sme konečne s chalanmi mali pár dní voľna. Perfektne načasované, pretože dnes je deň D. S mojou priateľkou Courtney máme naše prvé výročie. Takto presne pred rokom sme sa dali dokopy. Už mám úplne presne naplánované, čo jej dám, no zatiaľ sa budem tváriť, že som na to zabudol. Dúfam, že mi to nič ani nikto nepokazí.
Vytočil som číslo jej sestry Sophie a čakal, kým to dvihne. Po piatom zazvonení sa ozvalo rozospaté: „Haló?“
„Ahoj Soph, tak platí naša dohoda?“
„Ou ahoj Liam. Prečo mi voláš v sobotu o deviatej ráno? Normálni ľudia o takom čase ešte spia! A áno platí.“
„Prepáč, neuvedomil som si, že si taký spachtoš ( na druhej strane sa ozvalo naštvané Ts!). Takže prídem pre teba o pol jedenástej, ale čakaj ma na rohu vašej ulice, nech si Courtney nič nevšimne!“
„Okej budem tam. Čau.“
„Ahoj.“ Zložil som. Akurát som sa stihol naraňajkovať, obliecť, požičať si Louisovo auto (bez toho aby o tom vedel, ale to je detail) a mohol som vyraziť. Ako sme sa dohodli, Sophie ma už čakala na rohu ulice. Vždy, keď som ju videl, žasol som nad tým, ako sa s Courtney podobajú. Netuším, ako som ich vedel rozlíšiť ale skrátka som vždy vedel, ktorá je ktorá. Nuž, tomu sa zrejme povie pravá láska. Páni Liam, odkedy si taký poetický? Začudoval som sa v duchu.  Sophie si otvorila dvere na strane spolujazdca a nastúpila. „Ahoj, tak čo, už máš premyslený plán?“
„Áno, len s výberom toho najhlavnejšieho potrebujem pomoc.“
„Okej, tak v prvom rade, nech na tom darčeku bude niečo fialové! Vieš, že to je jej obľúbená farba. No a s výberom ti poradím, našťastie máme dosť podobný vkus. Tak ide sa hľadať!“

Po dvoch hodinách

Konečne! Museli sme spolu obehnúť 4 zlatníctva, kým sme našli dokonalý darček pre moju Courtney. Sophie som vysadil tam, kde sme sa stretli a povedal jej, nech je Courtney o pol siedmej vychystaná na moje prekvapenie.

*Courtney*

Okolo tretej do mojej izby bez zaklopania vtrhla až príliš hyperaktívna Sopfie.
„Čo horí?“ spýtala som sa otrávene. Bola som trošku naštvaná, pretože niekto nám tu na niečo  zrejme zabudol...
„Nie to zatiaľ nie. Ale okamžite šmýkaj do kúpeľne!“ povedala a už ma aj s mojou stoličkou na kolieskach, na ktorej som momentálne sedela, tlačila do dverí kúpeľne.
„Na čo? Ja sa teraz nikam nechystám. A rannú hygienu mám už za sebou.“ No ona ma nepočúvala. Nastavila ma pred zrkadlo, pripravila asi všetky maľovátka čo máme v dome, odniekiaľ vytiahla šatku a zaviazala mi oči.
„Ehm...Soph? Keď ma už chceš nalíčiť, ako mi namaľuješ oči keď na nich mám toto?“
„Aha...To som nedomyslela.“ Dala mi tú šatku dole.
„A načo vôbec tá šatka?“
„To nerieš.“ Začudovane som pozrela na jej odraz v zrkadle. No ona mi nevenovala pozornosť, práve sa rozhodovala, aký odtieň lesku mi dá na pery. Neriešila som prečo, Soph je skrátka taká, že keď ju niečo napadne, okamžite to musí urobiť. A väčšinu jej nápadov si odskáčem ja. Tak som asi dve hodinky presedela pred zrkadlom v kúpeľni, kým ona ma líčila a robila účes. Nanešťastie som sa nemohla vidieť, keďže jej doplo, že keď ma aj so stoličkou otočí chrbtom k zrkadlu, veľa toho neuvidím.
„Tak! Prvú časť máme za sebou.“ Povedala a s úsmevom pozerala na svoje dielo na mojej tvári a vlasoch. Keď som sa chcela otočiť, rýchlo ma potiahla naspäť.
„Ešte nie!!!“ povedala, chytila ma za ruku a ťahala do nášho spoločného šatníka. Tam po krátkom rozmýšľaní zobrala do ruky moje obľúbené krátke biele šaty na ramienka so slabofialovým opaskom a strčila mi ich do ruky. Potom vytiahla biele sandáliky na nízkom opätku. Na chvíľku sa zamyslela a pridala ešte aj tenký fialový svetrík. Potom ma vytiahla zo šatníka, dotlačila do izby prikázala mi obliecť si to a zabuchla dvere. Keď som sa obliekla a obula, zakričala som, že môže vojsť.
„Už sa môžem pozrieť?“ spýtala som sa jej.
„No áno.“ Prešla som do kúpeľne a postavila sa pred zrkadlo.
„Páááni! To som ja?“ vážne som tak nevyzerala. Vlasy som mala natočené a vyčesané dohora,  jemný make up a k tomu tie úžasné šaty...
„Čo dodať...som skrátka dobrá!“ pochválila samú seba Sophie. Zrazu jej zazvonil telefón, ktorý hneď aj stíchol.
„A načo toto všetko?“ spýtala som sa jej.
„Bože nevypytuj sa toľko! Čoskoro sa dozvieš. Teraz ma tu počkaj! Ani sa nepohni!“ stuhla som ako socha. Soph na chvíľku niekam odbehla. Čím som si ja zaslúžila takú pojašenú sestru? Ani som sa nad tým nestihla poriadne zamyslieť, už na mňa zdola kričala:
„Courtney!!! Poď sééém!!!“
„Veď sa nemám  hýbať!“
„Už môžééš!“
„Tak fájn, hneď som tááám!“ kričali sme. Pomaly som zišla po schodoch...

*Liam*

Skontroloval som čas: tri hodiny poobede. Fajn, to stíhame. Rozdelil som chalanom úlohy, aby sme pripravili úžasné prekvapenie pre Courtney. Harry mal navariť nejakú z jeho špecialít, Zayn mal vybrať peknú romantickú hudbu, Niall mal zohnať ozdoby a s Louisom chystáme prekvapenie, o ktorom viem iba ja a on, keby to náhodou nevyšlo. No keď som prišiel domov, čakala ma jedna veľká katastrofa.
„Preboha chalani!!! To má byť čo? Harry?! Vkuse vyváraš špeciality, ktorých meno si nezapamätáš ani ty sám a akurát dnes si sa rozhodol robiť hamburgery?!!! Zayn!!! Tá hudba má byť romantická! Ja nepotrebujem vianočné koledy! Niall!! Prečo je tých ozdôb tak málo? A prečo sú veľkonočné?! Looouis! Kde dopekla je ten Tomlinson?“ božemôj toto je hrôza!!!
„Ale toto sú špeciálne hamburgery!“
„Veď aj vo vianočných koledách sa spieva o láske!“
„Na Veľkú noc je veľa kvetov a kvety sú romantické!“ obhajovali sa jeden cez druhého. Práve vtedy prišiel Louis aj s dvoma veľkými taškami. Nazrel som do nich.
„No aspoň niekto splnil to, čo som chcel.“ Povedal som. „Tak fajn chalani...Harry prosím ťa urob niečo aspoň trošku romantickejšie. Čiže žiadny hamburger, pizzu, praženicu, hotdogy ani placky ani nič podobné.“
„Vykonám šéfe!“ zasalutoval a pustil sa do prípravy.
„Zayn ty vymeň všetky tie vianočné koledy za Avril Lavigne. Tú Courtney zbožňuje.“
„Rozkaz!“
„A Niall...choď pre všetky sviečky čo máme  v dome a keď ich bude menej ako 10 choď ešte nejaké kúpiť. Len prosím ťa nie tie, čo sa dávajú na hroby!“
„Okej už idem.“
Ja som zatiaľ hľadal červený obrus a nejakú deku. Samozrejme, našiel som ich zhúžvané na spodku skrine. Takže som sa vybral pohľadať žehličku. To mi trvalo najmenej pätnásť minút. Nakoniec som ju našiel zahádzanú tričkami v Harryho izbe. Vyžehlil som ten úplne dohúžvaný obrus a dal ho do kufra auta. Niall mi doniesol jeden vagón sviečok v jednej veľkej taške, ktoré som taktiež vopchal do auta.
„Ehm... Liam? Piesne mám nahraté ale je tu jeden problém. Kde ich chceš pustiť?“
„No predsa na prehrávači kde inde?“
„Ale kde tam budeš mať zásuvku?“ a jéjé... to som nedomyslel...Na piknikovej lúke nezvyknú byť zásuvky na elektrinu.
„No možno stretneš nejakého milého zajačika, ktorý ti to zapojí vo svojom domčeku.“ Zaškeril sa Louis. „ a rovno mi od neho môžeš popýtať nejakú mrkvu.“ Dodal.
„No hahaha... Ale vážne! Čo teraz?“ Pozrel som na hodinky. Pól piatej. Bože!!! Ja to nestihnem!
„Poďme to tam aspoň vyzdobiť, to doriešime neskôr.“ Povedal Niall.
„Fajn.“ Všetci okrem Harryho, ktorý varil, sme nasadli do auta a vybrali sa k jednej malej čistinke na začiatku lesa. Bolo tam viacero veľkých pníkov zo stromov, preto to bolo časté miesto na piknik. Každý to tam volal pikniková lúka. Vybrali sme ten najväčší peň, prehodili cez neho obrus a všade dookola rozostavali sviečky. Skrátka sme to všetko zdobili. Práve keď Niall spolu s Louisom vešali na strom farebné girlandy, všimol som si, koľko je už hodín.
„Preboha! Už je šesť? Veď ja ešte nie som hotový!“
„Neboj braček, kľudne choď, my to tu dokončíme.“ Upokojoval ma Zayn. Pochybovačne som na neho pozrel, spomínajúc na to, ako to vyzeralo, keď som dnes prišiel domov. Zayn asi pochopil, čo mi blúdi hlavou, lebo povedal:
„Neboj sa! Už vieme, ako to asi má vyzerať. A neboj nič nezdemolujeme! Že?“ obrátil sa na chalanov.
„Jasné!“ odpovedal mu Louis a na chvíľu prestal venovať pozornosť dosť labilnému rebríku, ktorý pridržiaval pod Niallom. Akurát v tej chvíli sa Niall pustil aby upravil ozdobu, ktorú práve zavesil. Stratil rovnováhu a keby sa Lou včas neotočil a nezachytil ich, asi by všetci traja (Lou, Niall aj ten rebrík) spadli a všetky ozdoby potiahli so sebou. Odchádzal som s pocitom, že nechať to v ich rukách nie je veľmi dobrý nápad...
Rýchlo som skočil do najbližšieho kvetinárstva a kúpil krásnu bielu ružu. Potom som letel domov a prezliekol sa do čistých nohavíc a košele. Skontroloval som čas: 18:40. Fajn mám dvadsať minút. Harry už v dome nebol, asi šiel za ostatnými. Prosím, nech to tam nezdemolovali! Sadol som do auta a vyrazil za Courtney. Celý deň som nemal čas na to myslieť, ale čo ak sa mi moje prekvapenie nepodarí? Keď som musel zastať na červenej, z vrecka som vytiahol malú tmavofialovú krabičku. V nej sa skrýval zásnubný prstienok, ktorý sme vyberali so Sophie. Čo keď  mi povie nie? Má iba 22, čo ak nebude ešte chcieť byť zasnúbená? A čo jej poviem? Tak som sa zamyslel, že som si ani nevšimol, že už som pred jej domom. Nádych a výdych Liam. Upokoj sa. Prezvonil som Sophie a vystúpil z auta. Vchodové dvere sa otvorili a v nich stála zadychčaná Sophie.
„Práve včas.“ Povedala. Potom na celý dom zvrieskla:
„Courtney!!! Poď sééém!!!“
„Veď sa nemám  hýbať!“ ozvalo sa zhora.
„Už môžééš!“ odkričala Soph.
„Tak fájn, hneď som tááám!“ počul som Courtnin hlas. Vzápätí som na hornom konci schodiska uvidel to najkrajšie stvorenie na tejto planéte.

 

*Courtney*

Keď som uvidela Liama stáť uprostred chodby s bielou ružou v ruke, okamžite som pochopila, načo ma Sophie toľko upravovala. Chystali pre mňa nejaké prekvapenie. Máš postreh, Courtney...joj dobre daj pokoj.
„Liam!!! Ty si nezabudol!!“ skríkla som, doslova preletela všetky tie schody a hodila som sa na neho. Len tak tak to ustál.
„Ehe? Na čo som mal zabudnúť?“ spýtal sa nechápavo. Okamžite som ho odstrčila a pozrela sa mu do tváre, či to myslí vážne. Zasmial sa na mojom napoly nahnevanom, napoly zmätenom  výraze.
„Neboj sa, len žartujem. Akoby som mohol zabudnúť, že už sme spolu prežili najkrajší rok môjho  života?“ povedal. „Nech sa páči.“ podával mi tú ružičku. S úsmevom som si ju vzala a hneď ju radšej dala do vázy, lebo pri mojej šikovnosti by sa mi ju do desiatich sekúnd podarilo zlomiť.
„A kde si bol celý deň?“
„Čoskoro sa to dozvieš.“
„Grrr! Keď mi dnes ešte niekto povie tú vetu, prisahám, že sa nedožije zajtrajška!“ vážne mi začínalo liezť na nervy, že každý predo mnou niečo tají. Zrazu Sophie znova odniekiaľ vyčarovala tú šatku, ktorou mi zaviazala oči. Podala ju Liamovi, ktorý sa teraz chystal spraviť to isté.
„Nie! Už zasa?!! Ja to nechcem!“
„Ale no ták! Nekaz prekvapenie!“
„Nie!“
„Prečo?“
„Lebo...proste nie!“ povedala som. Ale aj tak ma nikto nepočúval. Sophie mu ju vytiahla z ruky a zaviazala mi oči, kým Liam mi obidve moje ruky držal, aby som si ju nedala dole. Potom ma za nich pomaličky ťahal zrejme smerom ku autu. Tam som si sadla na predné sedadlo, založila ruky a celú cestu ignorovala Liama sediaceho vedľa mňa. Rozmýšľala som, kam ma to vezie a čo robil celý deň, že za mnou prišiel až teraz. Keď sme zastali pomohol mi vystúpiť. Ešte kúsok som musela prejsť zo zaviazanými očami, potom mi konečne dal tú hlúpu šatku dole. V tom momente som sa s ním znovu začala baviť. Teda začala by som, keby som  nestratila reč. Stáli sme na lúke vysvietenej sviečkami, obklopenej kopou krásne ozdobených stromov. Pred nami bol peň prikrytý červeným obrusom, na ktorom bolo prestreté pre dvoch. Odniekiaľ sa ozývali moje obľúbené pesničky, a keď som sa lepšie obzrela, zistila som, že to ide z auta „nenápadne“ zaparkovaného za stromami.
„T-to všetko ty?“ spýtala som sa, keď sa mi konečne vrátila reč.
„No, s pomocou chalanov.“
„Je to krásne.“ usmiala som sa a v tom momente mi zaškŕkalo v bruchu. No čo už, od raňajok som toho veľa nezjedla.
„Vidím, že tvoj žalúdok je už hladný. Tak poď ideme zistiť, čo Harry vykuchtil.“ Povedal Liam, a potiahol ma k tomu pníku. Sadla som si na vankúš, ktorý tam bol pripravený. Liam si sadol oproti mne. Keď odkryl tanier, zistili sme, že Harry nám navaril, teda presnejšie napiekol úžasne vyzerajúce palacinky. Mňam! Pri ich pojedaní sme sa bavili o tom, ako dlho im trvalo to všetko spraviť a tak podobne. Všimla som si, že Liam bol akýsi nervózny, no snažil sa to predo mnou zakryť. Po večeri sme si ľahli vedľa seba na deku a len tak sledovali hviezdy. Po chvíli si Liam sadol a otočil sa ku mne. Ja som sa tiež posadila.
„Ešte som ti nedal darček.“
„Veď už toto, že som tu a s tebou je dokonalý darček.“
„Ale mám ešte ďalší.“
„Aký?“
„No...Courtney... Vlastne...Ja...chcel by som sa ťa niečo spýtať.“ Začal.
„A čo také?“ zvedavo som sa opýtala. Sledovala som, ako si predo mňa kľakol na jedno koleno. Hádam len...
„Vieš Courtney, už od prvej chvíle, čo sme sa stretli som vedel, že si výnimočná. Viem, že je to už otrepaná fráza, ale je to tak. A viem, že sme obaja ešte pomerne mladí, ale som si istý, že ja už nikoho nebudem ľúbiť tak, ako teba. Courtney ľúbim ťa, vydáš sa za mňa? “ s týmito slovami vytiahol z vrecka malú škatuľku a pomalým pohybom ju otvoril. Z neho na mňa svietil nádherný strieborný prsteň s drobným fialovým kamienkom v tvare srdca. Šokovane som naň hľadela a hľadala znovu stratené slová. Pozrela som sa do Liamových krásnych čokoládových očí. Zračila sa v nich zvedavosť, láska a strach, či ho neodmietnem. No to by som mu neurobila.
„Samozrejme, že nie hneď! Ja by som len chcel mať istotu, že mi ťa nikto nevezme.“ Povedal rýchlo. Lebo si zle vyložil moje šokované mlčanie.
„Ach... Liam... teda áno samozrejme že si ťa vezmem! Si to najlepšie, čo ma za celý život stretlo. Ľúbim ťa.“ Obaja sme sa naraz usmiali.
„A k tomu, ten prsteň musím mať!“ zasmiala som sa a nastavila mu ruku. On ho vybral zo škatuľky a navliekol na prst. Potom ma chytil za ruky a zapozeral sa hlboko do mojich očí. No skôr, než sme sa stihli pobozkať, vyrušilo nás burácanie ohňostroja.
„Akurát včas.“ Povedal Liam. Začudovane som sa na neho pozrela.
„Moja a Louiho práca. Mal spustiť ohňostroj, keď mi povieš áno.“ Vysvetlil mi.
„A ako vedel, čo ti poviem?“
„No...Na to sú predsa mobily.“ Zasmial sa a ukázal mi ten svoj vo vrecku. Svietilo na ňom Louisovo číslo. Asi mu prezvonil, aby spustil tú krásu. Pravdupovediac, v tom momente mi to bolo jedno. Znova som sa naklonila k jeho perám a konečne ich spojila s tými mojimi. Nad hlavami nám žiarili krásne farebné ohňostroje, rovnaké ako v tej mojej vždy, keď sa s Liamom bozkávam. Po chvíli ten rachot pomaly prestával.
„Chcela by som vedieť, ako si dokázal vybrať prsteň úplne presne podľa môjho gusta?“
„No...Dohodol som sa zo Sophie. Ona mi pomáhala vyberať. A potom mi ťa prichystala na toto prekvapenie.“
„Aha. Takže to tvojou vinou som dnes presedela dve hodiny v kúpeľni otočená chrbtom k zrkadlu, zatiaľ čo sa na mojom ksichte bláznila moja pojašená sestra?“
„No...áno.“ zasmial sa a ja s ním.
„Toto je ten najkrajší deň v mojom živote.“ Povedala som po chvíli ticha, rušeného len hlasom Avril kdesi z autorádia.
„Môj takisto. Ale keby si vedela, ako som sa bál.“ Priznal sa.
„Ale no...Vieš, že by som ťa neodmietla. Na to ťa príliš ľúbim.“ Usmiala som sa. Liam sa nahol, že mi dá pusu, ale zasa nás niečo prerušilo. Tentoraz to bolo rádio. Namiesto hlasu mojej milovanej Avril sa z neho ozvalo: „Last christmas i gave you my heart...“
„Ja toho Zayna asi prizabijem!“ zašomral si Liam popod nos. Ja som sa len zo smiechom znovu vrhla na jeho pery.

Awww :3 ... páčila sa? :) prosím napíšte jej komentáre ;) :D 

AA čitať :D :D

Prosim prosim pekne prosiiim :D :D ak budú pri poslednej časti 4 komenty tak vám tu pridám prekvapenie ;)   proooosiiiiiiiiiiiiiiiim pohnite ;) :D

Disappointment, Friendship, Love. 31.časť

Takže :D ďalšia časť :) ... Musím vám niečo oznámiť :/ blíži sa koniec story :// ... Prepáč Naty :D No skusím to znovu :D časť pre teba :) hlavne koniec :* Tak príjemné čítanie :)

*Amy*

Zaplatila som a snažila sa vykĺznuť pohľadu tých dvoch. Keď som vyšla von, vydýchla som si.
„Amy?“ do riti! ......

Zastala som a zvraštila tvár. Nie... nie. Nie. Nie. Nie...nie!
„Amy!“ pomaly som sa otočila. Chalani stáli priamo predo mnou.
„Ahojte“ pozdravila som sa im nervózne.
„Prečo?“ opýtali sa nechápajúc.
„Lebo studenú kávu mám rada a....“ snažila som sa to zahovoriť. Bola som strašne nervózna. Prerušili ma
„Amy... v kaviarni si hovorila, že ti chýba.“ Nechápavo sa spýtal Louis.
„Klamala si?“ opýtal sa Zayn. Vydýchla som si a sadla na lavičku blízko mňa.
„Neklamala....“ znovu ma prerušil Louis.
„Tak prečo? Prečo to divadlo v klube? Pozri ak ho už nechceš, tak ho nechaj tak. Vtedy si pred ním ušla kvôli nemu?“ prerastalo mi to cez hlavu.
„Chcem ho späť.“ Povedala som.
„Tak mu to príď dnes poobede povedať. Počúvaj Amy. O dva týždne odchádzame na ďalšie turné a tak...“ Vyprskol zo seba Zayn.
„Jasné... to je ľahké...“ zahundrala som si popod nos.
„Čo?“ opýtal sa Zayn.
„Prepáčte chalani. Ale to na neho som čakala tak dlho. Pokiaľ viem prišiel s vami. Vy ste za mnou prišli on nemal odvahu...“ prehovárala som sama seba. Čakala by som na neho aj dlhšie...
„Keby si len vedela... ach... poďme Zayn.“ Povedal Louis. Zavrela som oči a vzdychla si. Chcela som im povedať o tom celom. Ako ho nechcem stratiť a ako je to s tou nocou v klube. No keď som otvorila oči, už tam neboli. Zhrbila som sa a ruky položila na kolená....
Zabuchla som dvere, vyzula si topánky a bundu hodila na vešiak v predsieni.
„Lou?“ zakričala som do útrob domu.
„Pšššt!!“ ozvalo sa hlasne z obývačky. Keď som tam prišla, Lux sa hrala s s hračkami a trieskala ich o zem jedna radosť. Lou chodila do kuchyne a späť do obývačky. Niesla tácky plné palaciniek. Vôňu to malo ako spečená čokoláda miešaná s jahodami. No vyzeralo to na prekvapenie skvele.
„Ahoj zlatko.“ Pozdravila ma Lou a položila ďalšiu tácku. Otočila sa ku mne. V rukách som držala päť skvelých studených káv.
„Kto si dá kávu?“ povedala  som nahlas a potkla sa o stolík na ktorom Lou mala položeného snehuliaka, ktorý spieval Jingle Bells. Hneď začal hrať.
„Nie je akosi priskoro na takéto gýče?“ opýtala som sa podávajúc jej kávu.
„Jingle ticho! Bells Ticho!!“ spievali si Sara a Will. S Lou sme na nich hľadeli ako na  vyšinutých so zdvihnutým obočím. Keď pesnička skončila a oni si vydýchli podala som im kávu.
„Mňam“ zamľaskali len čo si z nej odpili...
„Tak a teraz do sprchy!“ povedala Lou, keď sme  dopili  kávu a ťahala ich do kúpeľne.
„A studenú“ nakázala každému a nechala ich s osuškou v kúpeľni. Len čo Sara spustila kohútik začala spievať....
Sadli sme si na posteľ...Poviem jej o dnešnom ráne? Nie... i tak by to nepochopila... je to tvoja kamarátka. Pochopí to.... bilo sa moje svedomie.
„Lou... ja...“ chcela som jej o tom povedať.
„Nie chápem ťa. Si zmetená..“ objala ma a hladila po vlasoch. Toto objatie som potrebovala...
Sare som dala nejaké svoje oblečenie a Lou Tomove zase Willovi.
„Koľko som toho včera pila?“ opýtala sa zmorene Sara.
„Hm.. Veľa.“ Zasmiala som sa pri spomienke ako do seba hádzala jeden pohár za druhým.
„Dneska som ich stretla“ prerušila som ticho.
„Koho?“ zhrozene na mňa hľadela.
„Zayna a Louisa.“ Vydala zvuk podobný. O-ou.
„Čo chceli?“ opýtala sa
„Myslia že to s Liamom nemyslím vážne. Dnes mu to mám ísť povedať. Inak o dva týždne odídu.“ Sara sa zamračila.
„Kam?“ opýtala sa nevediac o skutočnosti, že odchádzajú na turné
„Na turné“ Sara sa zhrozila. Priložila si ruku k perám.
„Prečo mi to Zayn nepovedal?“ tlačili sa jej slzy do očí. Podišla som k nej a objala ju...
„Ideme tam?“ opýtala sa tlmene plačúc do môjho ramena.
„Nechcem ho stratiť.“ Pokývala som hlavou. Sara prikyvovala. Neskôr sme o tom obozrejmili Willa. Ten prikývol a pevne ma objal. Lou sa venovala Tomovi takže nič z našeho rozhovoru nepočula. Znovu som cez seba prehodila mikinu a vyšla von. Nasadli sme do auta Lou a naštartovali. Viezli sme sa v tichosti až do „hlavného stanu“. Zaparkovali sme pred veľkou garážou a vystúpili. Podišli sme k dverám.
„Zvládneš to“ objala mi stisli ramená. Prikývla som a so zavretými očami vydýchla. Zvládnem to... zvládnem to.... zvládnem to... rezonovalo mi v ušiach no ako náhle Will stlačil zvonček všetko na mňa padlo. Výčitky, smútok, láska, všetko. Keď som uvidela Zayna vo dverách cítila som sa z jeho pohľadu neisto.
„Ty mi máš čo vysvetľovať!“ ukázala Sara prstom na Zayna a vtlačila ho dnu. No ten ju privítal bozkom, ktorý Sara iba prehĺbila. So zavretými očami som stískajúc Willovu ruku vošla do priestrannej obývačky s veľkými francúzskymi oknami lemované svetlo až krehko modrými záclonami. Keď som otvorila oči a uvidela Liama. Dych sa mi zastavil, srdce rozbúchalo a oči štípali. Stisla som si pery aby si slzy nenašli cestu.
„Am..“ jeho hlas bol ako pohladenie na dušu. Postavil sa a išiel bližšie ku mne. Nenávistne sa pozrel na chudáka Willa. Ale ten v podstate za nič nemôže. Chcel mi dobre a my sme ho nato nahovorili.
„Tak toto je on?“ zdvihol obočie Will. Otočila som sa k nemu a prikývla.
„Nechápem ako si to mohol niekomu tak krehkému ako je moja Amy spraviť.“ Povedal a pritom Liama prepaľoval pohľadom. Liam sa otočil na mňa a smutne sa zamračil a nasucho prehltol.
„Ako si ma mohla tak skoro vymeniť? To si na mňa nemohla počkať...? Nemohla si ma nechať vysvetliť ti to?“ privrela som oči. On sa otočil, chcel odísť. Sarkasticky som sa zasmiala
„Čakala som dlho. Každý ma utešoval a hovoril, že čoskoro sa všetko vysvetlí. No ten, ktorí mi to mal vysvetliť sa objavil až včera. Liam... JA som ťa čakala. Plakala som, mala nočné mory...“ otočil sa. Díval sa mi do očí akoby sa chcel o tom ubezpečiť. Pristúpil bližšie a v očiach sa mu leskli slzy.
„Nevymenila som ťa! Nikdy by som to nedokázala...“ znovu sa priblížil a išiel mi chytiť ruku no tú som odtiahla.
„Bolelo to...“ pokývala som hlavou. Ani som si neuvedomila, že slzy mi tečú vodopádmi po tvári. Otočila som sa na päte a vybehla z domu. Chytila som sa za hlavu a premýšľala čo ďalej. Keď som uvidela lavičku, rozbehla som sa k nej. Sadla som si na ňu a obchytila ju. Vzlykala som ... naozaj som ho nechcela stratiť.
„Amy...“ privrela som ešte viac oči. Pomaly sa presunul ku mne a sadol si vedľa mňa. Hľadela som pred seba.
„Prepáč... nevedel som ako ti to povedať...“ hovoril opatrne akoby mi nechcel ešte viac ublížiť.
„Ach.... som taký idiot! Mal som pohnúť zadkom hneď ako som sem prišiel. Lou mi hovorila aby som to nepredlžoval. Že ti to ublíži...“ prerušila som ho.
„Počkaj čo s tým ma Lou?“ nechápavo som sa opýtala a nahla k nemu tvár.
„Keď bola u nás polievať kvety... zbila ma ovládačom...“ zasmial sa a ja s ním.
„Prepáč.... S tým dievčaťom nič nemám... prisahám. Je to len známa zo strednej. Stretol som sa s ňou v parku, keď mi Harry uštedril ranu loptou. Ver mi nikdy by som ti to nespravil. Nikdy...“ otočil si ma aby som mu hľadela priamo do očí. Jeho anjelská tvár bola plná očakávania.
„Takže ty aaa ona... spolu ....nič?“ opýtala som sa.
„Nie, sweety“ zasmial sa. Hľadela som mu striedavo do očí a pery. Dostala som strašnú chuť dotknúť sa jeho pier. Čo i len na sekundu. No byť s ním. Konečne som to pochopila. Vysvetlil mi to. Takže on a ona ništ. Jupiiiiii.
Zrazu sa ku mne približoval. Tvár mi držal v dlaniach... Po dlhej dobe som zacítila chuť jeho pier. Bozkával ma s láskou a túžbou. Vášnivo, nežne no lačne. Slané slzy mi pomaly schli na tvári. Pritiahol si ma bližšie akoby nechcel aby som mu ušla. Ruky mi položil na pas. Zp zvyku som sa mu išla hrať s vlasmi na šiji no keď som zacítila tie pár milimetrové kúsočky vlasov.. došli mi, že sa ostrihal. A druhou som mu hladila líce. Cítila som sa v bezpečí. S niekým koho nadovšetko milujem. Dochádzal nám dych a tak sme sa odtiahli...
„Ľúbim ťa Amy.“ Objal ma.
„Aj ja teba, Liam.“ Hlavu som položila na jeho hruď...

Páčila sa? :)

Disappointment, Friendship, Love. 30.časť

Prepáčte že meškáám ale som chorá a cítim sa ako mrtvola :// Príjemné čítanie :))

*Amy*

Keď som uvidela chalanov sedieť v samostatnej bunke v rohu, chytila som Willa za ruku.
„Hra sa začína“ povedala som si sama pre seba.....

Otočila som sa na Saru. Žmurkla som na ňu a tá mi zobrala kabelku. Sadla si do bunky. S Willom sme do seba niečo hodili a išli tancovať.

Vlnila som sa okolo neho a zároveň smiala. Will sa zabával rovnako ako ja.  Aj cez tu diaľku a počet ľudí som cítila ich pohľady.  Will ma zatočil k sebe...
 Po asi troch pesničkách sme si išli oddýchnuť. Sara sa na nás usmievala. Pokývala som s úsmevom hlavou a sadla si k nej.
„Nevedela som že takto tancuješ“ pošepkal a zasmiala sa. Jemne som do nej buchla. Pozrela som sa smerom kde sedeli chalani. Liam ma prepaľoval smutným pohľadom. Prečo som mala takú chuť ísť k nemu a objať ho...
Pokrútila som hlavou a sústredila sa na Saru a Willa. Ten sa na mňa díval pohľadom- všetko bude dobré. 
„Thank you“ naznačila som mu perami a odpila si z koly predo mnou.....
Smiali sme sa na tom ako Willovi počas smiechu vyšla voda nosom.
„Fuuj, Will.“ Sara sa musela držať môjho ramena aby nespadla zo stoličky.......
Pozrela som sa pred seba. Chalani odchádzali. Keď išli okolo nás, Liam sa na mňa posledný krát pozrel a vyronil slzu. Stiekla mu po tvári a dopadla na špinavú chladnú zem. Sledovala som ako sa mi stráca v dave ľudí... Slzy sa mi drali z očí no potlačila som ich. Stisla som pery a pozrela sa na ruky spojené na kolenách. Sara ma hladila na ramenách.
„SI v pohode?“ opýtal sa Will a chytil ma za ruku. Iba som prikývla a ďalej sa dívala na ruky...

....

Ráno som sa prebudila zo strašnou bolesťou hlavy. Chytila som si hlavu akoby to malo pomôcť. Zrazu som začula chrápanie vedľa mňa. Zrenice sa mi rozšírili a oči takmer vypadli z jamiek.
„Dúfam som...“ zhrozene som si pritlačila ruku k tvári. Veľmi pomaly som sa otočila. Keď som uvidela dotyčného, ktorý svojim chrápaním ničil to božské ticho, odľahlo mi. Bola to Sara v spacáku? Čo pre boha robí v spacáku na mojej posteli? Mykla som plecami. Zhodila som zo seba perinu a snažila sa postaviť. Úspešné! No keď som spravila tri kroky, otočila som sa a dopadla zadkom na môj huňatý koberec. Vyzeralo to asi ako keď si pes naháňa chvost a sklamane dopadne na zadok ak ho nechytí. No celé toto krútenie za chvostom, ktorý podotýkam ani nemám, som oľutovala. Bolesť mi udrela do hlavy a ja som si chytila spánky. Žalúdok sa mi obrátil a ja som sa rozbehla do kúpeľne. Obchytila som záchodovú misu a pomyslela „NIKDY V ŽIVOTE NEPIJEM!!“ Postavila som sa, umyla si zuby a bezducho hľadela do zrkadla.
„Ťažká noc?“ opýtala sa Lou. Zľakla som sa a prudko otočila.
„Pšššt!!!“ povedala som vzhľadom nato, že mi hlava išla vybuchnúť. Lou sa zasmiala a pokrútila hlavou.
„Dá sa povedať“ utrela som si ruky do uteráka.
„Kedy ste prišli?“ vychádzala z izby, do chodby až dole. Poslušne som za ňou cupkala
„Asi okolo tretej.“ Pošúchala som si čelo.  Lou mi začala dávať prednášky o tom aké je zlé piť. Prerušila som ju.
„Bol tam Liam...“ povedala som tichšie.
„Čo si spravila?“ zhrozila sa
„Nič.“ Povedala som a začala hľadať tabletku.
„Hľadáš toto?“ opýtala sa a v ruke držala... hiuuu! Tabletka!...Išla som si ju vziať no ona odtiahla ruku.
„Čo si spravila?“ znovu sa opýtala.
„Nííč“ snažila som sa zahovoriť a znovu sa natiahla po tabletku. No Lou znova odtiahla ruku.
„No tak Amy.. Čo si spravila?“ prevrátila som očami.
„Nič...“ no keď som uvidela pohľad Lou. „tancovala som s Willom...“ áá mám ju! Natiahla som sa za tabletkou. Naliala som si vodu a práve keď som si išla dať tabletku do úst a prehltnúť ju, Lou mi ju zobrala.
„ČO SI?!“ povedala mierne vytočená.
„Pokoj Lou. Nevedela som, že tancovanie je hriech“ položila predo mňa tabletku.
„Amy. Ty si hovorila ako ti chýba, ako by si ho chcela mať pri sebe. Ľúbite sa no ubližujete si.  Ver mi žiarlivosť nič nevyrieši....“ dopovedala, otočila sa na päte a išla na záhradu.
„Počkaj nevieš kde je Will?“ išla som poza gauč. Práve keď som dopovedala vetu, o niečo – niekoho som zakopla. Skríkla som
„Auuu!“
„Ticho!! Ticho!!“ hovoril dotyčný
„Preboha. Will! Chceš ma zabiť? Nemohol si sa poskladať na gauč?“ hučala som na neho. On sa prevrátil na druhú stranu a z kresla stiahol vankúš na ktorý si ľahol. Postavila som sa.
„Ty si dieťa“ smiala som sa. Pohľad na dospelého chalana, ktorý leží na zemi v klbku a cmúľa si prst.....Pokývala som hlavou a išla do kuchyne. Otvorila som chladničku no na nič som nemala chuť. Vybehla som do izby. Zo stoličky som si zobrala rifle a obyčajné biele tielko. Zo skrine čisté spodné prádlo s uterákom. Vošla som do kúpeľne. Osprchovala som sa a umyla tvár. Obliekla som sa a opatrne znovu vošla do izby. Do zadného vrecka som napchala peňaženku a do ruky zobrala mobil. Cez hlavu som si pretiahla mikinu.
„Lou idem na kávu!“ zakričala som jej pri dverách a obula si conversy.
„Dobre!“ odkričala zo záhrady. Zabuchla som dvere... Práve, keď  som potlačila dvere do Starsbrucku, uvidela som Louisa so Zaynom. Vošla som dnu a postavila sa k pultu.
„5x studenú kávu“ povedala som pani stojacej oproti mne. Zaplatila som a snažila sa vykĺznuť pohľadu tých dvoch. Keď som vyšla von, vydýchla som si.
„Amy?“ do riti! ......

Prepáčte, že je taká krátka :/ Páčila sa? :D