Now i know, what is love....

Ok takže ako začať ...
Viem že polovica ľudí zaškrtla nie v ankete o spomínaných The Wanted. Usúdila som, že ich buď nemáte v láske alebo ich nepoznáte. Beriem to no rada by som vás poprosila aby ste si to aspoň prečítali :) viem že to nebude také dobré.... medzi tým ako sem budem pridávať túto poviedku tak sem budem písať aj D,F,L nebojte  sa :D  Samozrejme jednodielovky a niekedy viacdielovky :D dúfam sa máte načo tešiť a tak všetci ktorý zaškrtli áno a aj nie môžete začať čítať :)



Sklamaná som sa predierala cez dav jačiacich ľudí. Ten na ktorého som čakala znova meškal a ani neprišiel. Nezavolal ani nenechal správu či odkaz. Vydýchla som si a išla preč.
„Do kelu! Prečo som taká sprostá. Už to nebolo ako kedysi.“ nadávala som sama na seba zato, že som sa s ním nerozišla skôr. Stále mi hovoril pre neho bezvýznamné slová milujem ťa. Nikdy to tak nebolo.... Vôbec ma nezaujímalo na koho tak nadšene kričia, skáču.... Boli šťastný, presne to čo mne chýbalo. Rozhodla som sa zmeniť! Vošla som do najbližšieho kaderníctva. Svoje milované fialové vlasy som si dala odfarbiť na svoje hnedé. Moja farba vlasov bola gaštanová. Som rada že ju mám späť. Trochu mi to zostrihali na stranách a ofinu znovu krásne do boku.
„Vuala“ povedala kaderníčka a otočila ma ukázala aby som sa pozrela do zrkadla. Bolo to nádherné. Cítila som sa ako vymenená a to len kvôli vlasom.
„Začíname Zoey“ povedala som si, keď ma ofúkol vietor a moje doteraz zlé ja odletelo spolu s ním. Rozhodla som sa vymeniť môj šatník za nový. Po nákupe som si kúpila latte ako každý normálny človek. Doteraz som ho veľmi nepila ba ani neochutnala. Chlipkajúc vyrovnala som chrbát a s plnými rukami som sa vybrala domov. Vyhrala som kľúče od spoločného domu, kde som doteraz len prespávala. Bývam spolu s rodičmi. Som jedináčik.
„Ahojte“ radostne som vykríkla na celý dom. Mamina a ocino hneď pribehli.
„Deje sa niečo? Veď je len pol 6....“ prevrátila som očami a usmiala sa. Pustila som tašky na zem a silno objala svojich úžasných rodičov. Nikdy som si neuvedomila čo pre mňa robia no stále som ich mala rada.
„Nič sa nedeje.“
„Ale áno! Nemáš svoje fialové vlasy. Ale myslím že ti to sekne zlatíčko“ povedala mamina a dala mi pusu na vrch hlavy.
„Idem do izby. Večeru varím ja“ vykríkla som už na schodoch. Otvorila som dvere a znovu len hodila tašky k posteli. Hneď som sa rozbehla k môjmu mysli miestu. Miesto bolo pod oknom na parapete urobenú presne podľa mojich požiadavok a predstáv. Sadla som si na vystlané miesto a obzerala sa von oknom. Môj pohľad sa upieral na západ slnka a na blízko stojacu Eiffelovu vežu. Bola nádherná ako vždy. Slnko krásne rozsvietilo celé mesto. Deti s radosťou behali

Zbadala som malú „Keshu“ vždy sa na ňu hrala. Rýchlo som vybehla von
„Ahoj Pray“ usmiala som sa na ňu a ona sa ku mne hneď rozbehla.
„Ahoj.“ Objala som ju a zatočila sa s ňou.
„Ako sa máš?“ malá Pray je 6 ročné hyperaktívne dieťa. Je mi ako sestra. Vždy som ju chcela.
„Super.. Marc mi dal dnes pusu na líce“ ukázala mi miesto kde jej dal božtek a ja som sa zasmiala. Celý čas sme sa rozprávali až kým ju nezavolali na večeru. Rozlúčili sme sa a ja som vošla do domu. Vybrala som z chladničky potrebné veci a urobila moju slávnu omáčku, ktorú som vymyslela ešte v 14. Milujem varenie. Od mala som chcela byť kuchárka. Vždy som snívala o tom ako budem mať vlastnú reštauráciu. No potom mi prišlo do cesty kreslenie. Zrazu som chcela byť maliarka a všetko sa menilo. Vždy sa to zmenilo. Keď boli cestoviny vyvarené všetko som to zmiešala na tanieri a posnažila sa to nejako vyzdobiť. Nakoniec to vyzeralo ako.... kôpka jedla. To je povzbudzujúce že? :D
„Večera je na stole muhehehe“ zvolala som rodinu k stolu a zákerne sa zasmiala.
„Neškriabe ťa v krku?“ opýtala sa mamina keď si sadala k stolu.
„Nie prečo?“ povedala som už normálnym hlasom. Sadla som si k nim a popriala dobrú chuť.  Po večeri som umyla riad a utiekla do svojej izby. Hodila som sa na svoju veľkú posteľ a premýšľala nad tým čo chcem inač. Takže... zabijem pavúka v rohu izby, vymaľujem to tu na modro a nakreslím sem biele mraky. Už sa nato teším. Prezliekla som sa do nočnej košielky a hodila sa s notebookom na posteľ. Urobila som fotku s novými vlasmi a hodila to na TT s popisom: This is my new hair style and color. I love that! A odhlásila som sa. Položila som ho na stôl a prikryla sa. Po chvíli som zaspala. Ráno som sa zobudila na tom ako mi Timi líže nohy. Timi je náš pes.
„Timi prestaň..“ zavrtela som nohou a on vyskočil ku mne.
„Chceš ísť von?“ pozrela som sa na neho a keď urobil tri kolečka tak to znamenalo jednoznačné áno. Vzdychla som si a išla sa dať do poriadku. Obliekla som si sivé tepláky, biele tielko a baseballovú bundu.  Pripla som Timimu obojok s vodítkom.
„Ideme von!“ zakričala som rodičom a vyšla von. Chladná noc ma obíma. Asi takto by som charakterizovala terajšie počasie lenže je ráno a nie noc. Prechádzali sme sa po parku, keď zrazu preletelo 5 ľudí popri nás. Timi sa mi vyšmykol z rúk a utekal za nimi. Samozrejme som sa rozbehla za nimi.
„Timi stoj! K nohe!!“ kričala som na neho. Behali sme očividne dosť dlho keďže sme sa ocitli v nejakej uličke pri ohradenej budove.
„Zlý Timi!“ pohrozila som mu prstom a nasadila mu späť obojok.
„TU nemáte čo robiť“ prišli ku mne akýsi dvaja vysoký chlapíci. Pozrela som na nich a išla im povedať svoje no keďže sa začala moja „nová“ osobnosť povedala som si že budem milá
„Prepáčte to môj pes... ušiel z vodítka.“ Usmiala som sa a oni ma už ťahali preč.
„Dobre dobre...“ povedala som a vymanila sa z ich zovretia.
„Hej nechajte ju... je tu s nami.“ Povedal niekto spoza môjho chrbta. Chcela som mu povedať že ma nemusí obraňovať a vykričať, že sa viem o seba postarať no keď som sa otočila a uvidela jemne zelené oči a anjelskú tvár povedala som len
„Ďakujem“ usmial sa a podal mi ruku.  Bola som na vážkach či ju prijať alebo nie no nakoniec som svoju ruku položila na tu jeho. Pozrela som sa na ochrankárov, ktorý ma už neriešili.
„Prepáč aké je tvoje meno?“ zdvihol kútiky úst a pozrel na mňa
„Som Zoey“ usmiala som sa no keď som si všimla
„Pozor dve...“ nestihla som dopovedať a narazil do dverí. Hneď sa zosypal na zem a držal si hlavu.
„re..“ dokončila som vetu a zohla sa k nemu.
„Si v pohode?“ opýtala som sa ho a dala mu dole ruku z čela.
„Ale áno len to bola rana“ zasmial sa. Pomohla som mu vstať
„A tvoje meno?“ nechápavo zo zdvihnutým obočím ma sledoval no nakoniec odpovedal
„Nathan“ usmial sa a ja som mu potriasla rukou.  Zobrala som Timiho na ruky a vošla za Nathanom dnu. Zaviedol ma niekam dozadu a otvoril dvere.
„Samba je 1...2...1...2...3... počuješ?! Tom! Počúvaj ma!“
„Jay! Tú vodu si vieš kam strč!“ kričal vysoký trochu tmavší chalan. Chechtala som sa. Takúto partiu som ešte nevidela. Chalan myslím že Max mal natiahnuté fialové tanga na hlave... ten tmavší ich mal trošku horšie oblečené. Keď si ma všimli zavládlo ticho. Všetci zostali vo svojej pozícii a ani sa nepohli.
„Dúfam dýchate“  zasmiala som sa a vtedy sa všetko vrátilo do “normálneho“ života.
„Chalani počúvajte ma“ prekrikoval ich Nathan. Nepočúvali a tak som strčila palec do úst a zapískala hlasno.
„Ďakujem“ zasmial sa a ja s ním. Všetci stíchli.
„Vy môžete pokračovať.“ Ukázal na všetkých ostatných okrem tých ktorý tu pobehovali a kričali po sebe ako blázni.
„Jeeeej aký rozkošný psík. Aká to je rasa?“ opýtal sa .... neviem .... s náušnicou
„Vyzerá ako prerastené morča“ zasmial sa.... kučeravý.
„Hej ty si prerastené dieťa a je to yorkshir“
„Hovoria mi to“ mykol plecami.
„Dobre chalani kľud. Toto je Zoey. Zoey toto sú naši “exoti“ toto je Siva, Jay, Max a Tom“
„Teší ma“ podala som si s nimi ruky.
„Skúška začína. Poďte na pódium“ prišiel do miestnosti nejaký chlapík.
„Poď “ Tom ma potiahol za ruku. Zastavili sme až v predu pred hľadiskom.
„Tu si sadni“ povedal mi Nathan a ja som si s radosťou sadla. Chalani vyšli na pódium a okolitý ľudia im podali mikrofón. Pustili im hudbu a ja som čakala. Nevedela som, že spievajú...

The sun goes down
The stars come out
And all that counts
Is here and now
My universe
Will never be the same
I'm glad you came
I'm glad you came

Keď som začula tóny a slová refrénu došlo mi, že ich odniekiaľ poznám. No nešlo mi do hlavy odkiaľ. Keď dospievali prvú pesničku hneď im pustili ďalšiu a za ňou ďalšiu a ďalšiu. Tie hlasy ... Wau! Akurát keď podávali späť mikrofóny všimla som si koľko hodín je. To nemyslíte vážne! Ako som tu mohla stráviť taký čas? Veď je pol tretej. Mám ísť ešte za Pray... Akurát som sa dvíhala a chystala na odchod, keď sa pri mne všetci objavili.
„Už ideš?“ opýtali sa čiastočne sklamane.
„Mala som byť niekde inde. Rada som vás spoznala no ja idem“ ukázala som smerom na východ a tam som sa aj vybrala.
„Počkaj odvezieme ťa“ povedal Nathan. Otočila som sa a poooomaly zdvihla obočie.
„Hm.... ste piati a auto je predpokladám len pre piatich. Kam ma chcete do pekla vopchať? Do kufra nejdem a ani môj Timi.“ Zasmiala som sa.
„Nejako to pôjde“ zasmial sa Jay a ja som mykla plecami. S Timim sme sa pozerali do auta plného neznámej skupiny.
„Sadni si“ povedal Max a poťapkal si po kolenách. Mňa vtedy niečo napadlo... Dala som Jayovi Timiho a zavrela im dvere. Miesto, kde sedeli Tom, Nathan a Max som si priestorovo zaznamenala. Prestala som uvažovať a skočila som na ich kolená
„Au!“ povedali sme naraz a Max zavrel dvere. Lakte som si oprela o nohu Toma a sledovala život vonku.  Keď sme zastali, horko ťažko som sa vykotúľala von z auta. Zobrala som si Timiho
„Ďakujem.“ Usmiala som sa a vybrala k dverám domu.
„Počkaj!“ vystúpil Nathan a utekal ku mne....

Tak páčila sa? :D Ja viem nič moooc :D 

Enough!

Babulienky moje :D som rada že to tu komentujete. Moje výmysli a hlavne nezmysli. Som rada že sa vám páčia :) Dnes mám pokrk toho učenia a tak z toho vzniklo čiastočne toto :D príjemné čítanie a prosím o komentáre :)

K tejto poviedke by som rada pridala pesničku :) 

Ďalší otravný týždeň s kopou úloh, ktoré mi prerastali cez hlavu. Nebol tu on aby ma aspoň trochu odviedol z reality. Namiesto toho som sedela na zemi a okolo mňa bola kopa učebníc, zošitov a vypísaných pier. Povedala som si dosť a rozhodla sa ísť aspoň prejsť. Moje meno je Lexi. Mám čerstvých 18 a študujem na vysokej. Ešte len začala a ja jej mam viac než dosť. Obula som si obľúbené Niky a prehodila cez seba kabát.

"Mami idem sa prejsť" hlesla som do bytu, kde som bývala s mojou Mamou.
"Dobre ale nebuď dlho!" zobrala som si kľúče od bytu a vyšla von. Nadýchla som sa čerstvého vzduchu a sledovala ako jeseň pohlcuje všetko okolo. Listy ladne padali na zem a naberali červenkasto hnedý nádych.

Pozrela som sa do mobilu a stále nič. Čo s ním je? Vždy mi o takom čase aspoň zavolal. Smutne som vydýchla a  vybrala sa za zmrznutým nosom. Šedá farba oblohy ma mierne desila no nebrala som to do úvahy. Bola som len ja a moja hlava plná myšlienok. Okamžite som si spomenula na čas, keď sme sa stretli....

......

Bolo to presne na jeseň o takomto čase.
Sedela som pod stromom v parku a obímala si nohy. Plakala som. Nečakala som, že práve moji rodičia sa tak znenávidia a že sa rozvedú. Viem, že som nebola vždy dcéra podľa predstáv.... Ako každý iný som si vzala celú vinu na seba. Nenávidela som sa za to, že sa práve moji rodičia rozvádzajú.... Keď som hlasno vzlikala ucítila som jemný dotyk na mojom rameni. Trhlo mnou a  vzápätí som hľadela do tých najkrajším modrých očí aké som kedy videla.
"Prečo plačeš?" čupol si ku mne a nespúšťal ruku z môjho ramena. Pokrútila som hlavou, znovu sa schúlila a utápala sa v žiali. Bez slova ma objal.
"Ako sa voláš?" opýtal sa, keď moje slzy ustupovali a pevne som si hlavu oprela o strom za mnou.
"Lexi" povedala som potichu.
"Tak Lexi teší ma som Niall" postavil sa a podal mi ruku. Pozrela som sa na neho a  nevedela či mu ruku podať či nie. Zasmial sa
"Neublížim ti" povedal s úsmevom na tvári. Bola som ako obarená a jeho ruku prijala. Postavil ma na nohy.
"Ja... musím ísť.... domov" povedala som a dívala sa do zeme. Samozrejme domov bolo to posledné kam som chcela ísť. Určite by som zakotvila u svojej kamarátky Sereni.
"Odprevadím ťa..." povedal a vyceril svoje biele zuby. Ani neviem prečo no prikývla som. Celú cestu sme sa rozprávali a mne došlo že som mu povedala ako komukoľvek inému. Priviedla som ho k domu Sereni.
"Tu bývaš?" opýtal sa a obzeral si typický anglický dom.
"Nie... tu býva kamarátka..." pozrela som sa tiež na dom.
"Lexi dáš mi svoje číslo?" opýtal sa veľmi opatrne a hanblivo. Prikývla som a napísala mu svoje číslo na ruku.
"Rada som ťas poznala Niall" usmiala som sa a kráčala ku vchodu
"AJ ja teba!" zakričal a utekal svojim smerom.... Neskôr keď som všetko z dneška povedala Serene mi zazvonil mobil . SMS od neho... od toho čo mi za takú krátku chvíľu zahmlil racionálne myslenie... Bolo tam napísané v skratke: Poď von. Ja som bez rozmýšľania vybehla von a tam stál.
"Serena ja už musím ísť" usmiala som sa na ňu a ona len žmurkla. V tú noc ma zobral na lúku, kde ma prvý krát pobozkal, vyryl naše iniciály.... Od tej doby ho strašne milujem...

.....

Usmievala som sa a ani sa nenazdala... stála som na NAŠEJ lúke. S úsmevom som podišla k stromu a prešla po vyrytých písmenách. Už aby som ho znovu videla. Sadla som si k stromu a ako v ten deň som oprela hlavu. Tentokrát som zavrela oči... Keď som začula šuchotanie listov spozornela som. Ovalilo ma teplo a strach. Myslela som, že ak z tamať vyletí čo i len Tarzan tak sa zložím priamo tu na zem. Postavila som sa a začala hrabať vo vrecku. V tieni som uvidela niečiu postavu ako sa približuje. Oči zaplnili slzy strachu a ja som z vrecka vytiahla prvé čo mi prišlo pod ruku.... kľúče. Schytila som prvý a priamo nastavila na postavu
"Stoj! Mám kľúč a nebojím sa ho použiť!" zaujala som akýsi obranný postoj, ktorý by sa dal nazvať kyľavá panda. Počula som smiech. Bol taký nákazlivý a povedomí
"Vážne kľúč?" konečne som ho uvidela. Konečne som uvidela jeho modré neodolateľné oči. Rozbehla som sa k nemu a hodila sa mu okolo krku.
"Konečne! Chýbal si mi!" začala som mu dávať pusu všade na tvár.
"Počkaj..." zasmial sa. "toto je pre teba" odtiahla som sa mierne od neho a on v ruke držal krásnu kyticu ruží.   Všetky červené a v strede pár ružových.
"Ďakujem Niall je nádherná" usmiala som sa a prevzala si ju. Privoňala som si. Podišiel ku mne bližšie a mierne odsunul nabok ruže
"Aj ty si mi chýbala" usmial sa a konečne po dlhej dobe spojil naše pery. Objala som ho okolo krku a túto chvíľku si na 100% užívala.
"Ľúbim ťa" povedali sme naraz, keď sme sa od seba odtiahli. Zasmiali sme sa a znovu spojili naše pery....

Disappointment, Friendship, Love. 16.časť

Ďalšia časť :D Tešíte sa? Ja tiež :D viete jak som sa zamilovala do jednej pesničky? :D

Takže ako som spomínala nová časť :D dúfam sa vám bude páčiť a prosím vás o komentáre :D prosiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiim :D Nech je vás čo najviac aby som mohla čoskoro pridať ďalšiu časť :))
Tak ale teraz čítať :)
*Amy*

Po dlhom bozkávaní a mazlení sa sme v objatí zaspali. Na ďalší deň som sa zobudila prvá. Obímal ma ako plyšového medvedíka. Vymanila som sa z jeho zovretia a odcupkala do kúpeľne. Zhodila som oblečenie v ktorom som zaspala a vošla do sprchy. Premýšľala som nad tým, že ho neuvidím celé 3 mesiace. Pomyslela som na tom ako mi budú chýbať jeho horúce pery, jeho jemné ruky a dotyky.... Vyšla som zo sprchy a zabalila sa do uteráka. Pred zrkadlom som sa učesala a dala dokopy. Umyla som si zuby a obliekla sa. Opatrne som vychádzala z kúpeľne aby som nezobudila Liama. Spal ako bábo. Usmiala som sa a podišla k posteli. Sadla som si na jej kraj a pred tým ako mi odíde som si ho prezrela. Zrazu mi začal zvoniť mobil: Heeej sexy ladyes! Vyzváňalo a ja som ho nemohla nájsť. Začala som hrabať pod posteľou, vankúšom na ktorom som spala a chodila po štyroch.
„ČO vystrájaš“ povedal rozospato. Pozrela som sa na neho a vyzeral rozkošne. Ostala som sedieť na zemi a usmiala sa na neho.
„Hľadám mobil“ krivo som sa usmiala. On sa zasmial a podal mi ho.
„Ďakujem.... prepáč že som ťa zobudila.“ Ospravedlnila som sa. Liam mi podal ruku, ktorou ma potiahol vedľa seba na posteľ
„Ako to že si hore skôr ako ja?“ opýtal sa a na perách sa mu pohrával neodolateľný úsmev
„Spal si tak sladko“ nevinne som sa na neho pozrela. Zaspato sa zasmial a dal mi sladkú pusu na líce.
„Koľko je hodín?“ opýtal sa
„Osem“ smutne som sa pozrela na hodinky.
„Ale slniečko netvár sa tak. Trhá mi to srdce. Chcem ťa vidieť  so žiarivým úsmevom.“ Pozrela som sa na neho a hľadela mu do očí. Musela som sa usmiať
„No vidíš!“ pritisol si ma k sebe a rukou objal
„Liam?“ opýtala som sa opatrne.
„Hm?“
„Ja...viem, že tam kde idete bude veľa dievčat aaa....“ sama som nevedela ako to mám povedať. Nevedela som ako povedať, že mu verím a nechcem ho stratiť. Zasmial sa a zdvihol mi tvár k sebe
„Amy.... si jediná a aj budeš. Ľúbim ťa“ usmiala som sa a on spojil naše pery. Položil si ma na seba a jednou rukou sa mi hral s vlasmi, druhou mi blúdil po chrbte a niekedy zastal na mojom zadku. Ja som mu hladila líce. Zrazu som znenazdania ležala pod ním. Neležal na mne celou váhou lebo to by som mohla byť ako plagát...pocítila som dotyk na mojom odhalenom brušku. Začala som sa smiať.
„ČO sa smeješ?“ opýtal sa zmetene.
„Nič nič už som v pohode“ pritisla som si jeho tvár späť k sebe. Až teraz som zistila, že Liam na sebe nemá tričko. Prešla som mu po hrudníku až po vypracované bruško. Vplietla som mu prsty do vlasov a užívala si posledné momenty s mojim milovaným pred jeho odchodom. Prstom mi prešiel od boku až k podprsenke kde sa zastavil. Mne v hlave bliklo, že na viac nie som pripravená a tak som jeho ruku chytila do tej svojej a preplietla si s ním prsty. Usmial sa mi do pier a pomaly odtiahol
„Mal by si ísť do kúpeľne“ usmiala som sa.
„Ešte chvíľku“ hral sa s rukami, ktoré sme mali prepletené a hľadel mi do očí.
„Nestihneš lietadlo“ zasmiala som sa. Pobozkal ma a keď som sa išla odtiahnuť, tak zavrčal.
„Liam! Do kúpeľne“ smiala som sa a ukázala druhou rukou na dvere kúpeľne. Postavil sa a poslušne vošiel dnu. Ja som si prehrabla vlasy a zišla dole. Moje brucho sa ozývalo ako siréna. Vošla som do kuchyne a otvorila chladničku.  Podľa toho čo som videla som usúdila, že Niall bol v noci papať. Vytiahla som vajíčka a rozhodla sa spraviť raňajky pre všetkých. Keď som dávala na stôl posledný tanier všetci zišli ako na povel. A to som už nemusela ani zvoniť zvončekom, či kričať aby sa prišli najesť.
„Dobré ránko“ pozdravila som sa
„Dobré ránko madmazeeel“ podišiel ku mne Louis, zobral ruku a pobozkal na jej chrbát. Neveriacky som na neho pozrela
„Kroť sa Lou“ hučal na neho Liam. Sadla som si k nim za stôl a pustila sa do raňajok. Niall dojedol prvý a ja hneď za ním. Položila som naše taniere do dresu a rozmýšľala čo budem dnes robiť. Usúdila som, že pôjdem za Sarou. Keď hodinky ukazovali 9 v dome zavládol chaos. Všetci behali hore dole, náhodou sa im v ruke objavili natáčky a ani nechápali kde a ako sa tu vzali a už vôbec v ich rukách. Sem tam tu preletel Lou na metle a kričal že je Mcgonagalová. Niall, ktorý si hádzal zásoby do obedára. Zayn, ktorý si balil do tašky laky, hrebene  a neviem čo všetko. Liam tu behal a pýtal sa ma ktorú košeľu si má zobrať. Keď som mu povedala že sú rovnaké začal mi ukazovať že na tej naľavo sú menšie kocky. Harry tu chodil so zaseknutým hrebeňom vo vlasoch.... proste nenormálne... rozmýšľala som ako sa dostaneme von, keď pred dverami bola položená kopa kufrov... Teraz prišiel ten osudový okamih, keď sme sa všetci zišli pred kopou kufrov. Harry otvoril dvere a my sme rozmýšľali ako sa z tamať dostať
„Veď ich dajme na b...“ nestihla som dopovedať asi najnormálnejšiu myšlienku, keď Lou s Niallom skočili na kopu a keďže dvere boli už otvorené pekne na kufroch padali dole schodmi. Teda skôr sa šmýkali. Pozerali sme na nich a smiali sa. Držali sa pevne kufrov aby z nich nespadli až nakoniec skončili na mieste pod schodmi.
„Blázni“ skonštatovala som a išla s kabelkou dolu za nimi. Oprášili sa a zobrali pár kufrov. Dali sme ich do kufra a nejako sa vopchali do auta. Sedela som Liamovi na kolenách a riadil Harry. Medzi tým sme yodlovali a hádali sa či koza s vymeniteľnými rohmi  rozprávky Karcoolka bol zlatý.

Usúdili sme, že  je veľmi starý a tým uzavreli animovanú tému. Zastali sme na letisku a vošli až do haly. Uvideli sme tam stáť Paula s niekým a neďaleko aj Saru. Išli sme teda k nim. 
„Ahooj“ objala som Saru a Liama chytila pevne za ruku. 
„Takže dievčatá toto je naša kapela...“ postupne nám všetkých predstavil Zayn. Sara sa na neho usmievala ako slniečko a ja som hľadela do zeme. Kvôli tomu ako ma štípali slzy v očiach a nechcela som aby ich videl Liam. 
„Chalani choďte si položiť kufre na pas..“ povedal im otcovsky Paul. 
„Idem si pre niečo na pitie“ povedala som, keď sa Liam vrátil a ja som vedela, že slzy viac neudržím. Bez jeho reakcie som utekala za roh a naliala si vodu do plastového pohára. Sadla som si na stoličku a rozplakala. Pohár som radšej položila na zem a tvár skryla do rúk. 
„Am....“ počula som tichý smutný hlas. Prestala som vzlykať a prehrabla si vlasy. Podišiel ku mne a kľakol si predo mňa. Zasmiala som sa
„Nie Liam... to je v pohode...“ pretrela som si oči no nové slzy ich znovu zaplnili.
„Ale veď plačeš“ zdvihol mi tvár k sebe
„Ja len.... budeš mi chýbať....“ usmiala som sa. On sa zasmial a zotrel mi slzy. Pobozkal mi ma na líce
„Aj ty mne sweety. Ale uvidíš zbehne to strašne rýchlo. Keď prídem pôjdeme na večeru, na výlet, pôjdeme zbierať jahody kľudne aj hľadať gaštany... Je mi jedno čo budeme robiť hlavne že budem znovu s tebou. Ľúbim ťa a nato nezabúdaj“ usmiala som sa a pobozkala ho s mojou láskou. Niečo ma napadlo a tak som sa od neho odtiahla. Nechápavo na mňa hľadel. Ja som si dala dole retiazku a roztvorila mu ruku
„Aby si, si na mňa stále spomenul“ usmiala som sa a dala mu ju do ruky. Zavrel dlaň a priložil si ju k srdcu. Zrazu aj on natiahol ruky za krk a odopol si svoju retiazku s písmenom L. 
„Aj ty si na mňa spomeň. A uvidíš čoskoro budeme znovu spolu“ usmial sa. Odhrnula som si vlasy a on mi ju zapol. Prešla som po písmenku a bola úplne šťastná. Pozrela som sa na neho a hodila sa mu okolo krku. Len tak – tak to ustál. Odtiahol si ma a díval sa mi do očí. Hladil ma po vlasoch a následne pobozkal. 
„Poď lebo nestihneš lietadlo.“ Zasmiala som sa a potiahla ho za ruku. Všetci sa rozprávali až sa niečo stalo čo nás prekvapilo. Pred všetkými Zayn prvý krát pobozkal Saru. Tá sčervenala a usmievala sa. Boli rozkošný. Položila som hlavu na Liamove rameno a on ma pevne držal za ruku. Až dokým neohlásili let a mne prišlo blbo v žalúdku. Liam ma len pobozkal so slovami, že sa vidíme. Iba odišli a už mi chýbal. 
„Zabudla som sa opýtať aké bolo rande?“ opýtala som sa Sari, keď sme smutné odchádzali z letiska. 
„Bolo skvelé.... Prechádzali sme sa, boli na večer a odprevadil ma domov. No až teraz ma pobozkal prvý krát. Bude mi chýbať“ Nasadli sme do taxíka a rozhodli sa ísť na latté. Zviezli sme sa do centra a ďalej išli peši. Vošli sme do Starsbrucku a kúpili 2x čokoládové latté. Vyšli sme von a prechádzali sa po centre Londýna.  Rozprávali sme sa o tom ako nám budú naši blázni chýbať, o tom ako ich prekvapíme, keď priletia alebo o tom čo budeme zatiaľ bez nich robiť. Dopili sme latté a odhodili pohár do koša. Vošli sme do obchodu a utápali sa vo vlne nakupovania. Z prvého obchodu sme vyšli s dvoma taškami, z druhého s 3 a v treťom, keď nám už dochádzali sily sme si chystali kúpiť šaty v ktorých sa im predvedieme po ich príchode. Prechádzala som rad po rade no nič čo by sa mi páčilo som nenachádzala. 
„Amy!“ zapišťala na mňa Sara z druhého konca obchodu. Mávala pred sebou čisto bielymi šatami. Išla som za ňou. 
„Choď si ich vyskúšať“ ťahala ma ku kabínkam a so šatami ma postrčila dnu. Vošla som do jednej z kabiniek. Obliekla som si a pozrela sa do zrkadla. Biele jednoduché šaty sa mi okamžite zapáčili. Pomyslela som si že k mojim bielim sandálikom budú vyzerať super. Vyšla som von, kde stála Sara. Pár krát som sa otočila a čakala na jej reakciu. 

„Krása! Okamžite si ich kúpiš a žiadne nie“ prikývla som a vošla späť do kabínky. Prezliekla som sa a vyšla z kabínky. Zaplatila som šaty a išla za Sarou. Tá bezradne hľadala niečo čo by sa jej páčilo. Začala som hľadať... zastavila som sa pri výrazných červených šatách. Dala som ich z dole z regálu a prezrela si ich. Bol to čisto Sarin typ. Mala rada výrazné šaty bez ramienok

Podala som jej ich a keď ich uvidela jej oči sa rozžiarili. Ani som jej nemusela hovoriť aby si ich vyskúšala. Keď vyšla neskutočne jej to pristalo. Tiež si ich okamžite kúpila. Išli sme ešte na menšiu prechádzku a rozlúčili sme sa. Vošla som do domu. Lux a Lou boli doma.
„Ahojte“ povedala som zničene.
„Ahojky. Prepáč, že sme neboli na letisku no musela som ísť s Lux k doktorke...“ ospravedlňujúco sa pozrela
„To je v pohode“ usmiala som sa.
„Lou idem hore“ pohladila som Lux po líci a vyšla hore do izby. Hodila som sa na posteľ a dívala sa do stropu. Čo budem bez neho robiť? Cítila som sa akoby kúsok mňa odišiel. Ale čoskoro sa vráti... Ani som si neuvedomila, že po líci mi stekajú slzy. Unavená od vzlykov som zaspala.....

Tak čo páčila sa? :) dúfam áno :) tak ešte raz prosííiíííím komentáaaare :)) 

Love is everywhere

Juchuuu :D Včera mi moja "dvojička" napísala, že mi napíše jednodielku a viete čo? :D presne vystihla moju nešikovnosť :DD veď sa pozrite sami :))

Konečne piatok! Hovorila som si, keď som pol hodiny po skončení vyučovania stála sama na zastávke autobusu a pozorovala ako sa mi môj dych zráža pred očami. Bol práve začiatok decembra, vonku bolo asi mínus 10, meter snehu a vyzeralo, že čoskoro pribudne ďalší. Vďaka môjmu učiteľovi
matematiky, ktorý mi po skončení hodiny dal fakt dlhú a fakt nudnú prednášku o zabúdaní domácich úloh ( prisahám zabudla som si ju prvý krát!!!) som zmeškala autobus, ktorým išli všetci moji spolužiaci a ďalší mal prísť až o dvadsať minút. Keď zo mňa dovtedy nebude ľadová socha v tvare človeka primrznutá k chodníku tak budem šťastná... Čiapku s brmbolcom som si stiahla viac na uši a hrubý šál som si omotala až okolo nosa. Prvé čo spravím, keď prídem domov bude, že si vezmem na seba to najteplejšie oblečenie aké mám, uvarím si horúci čaj alebo ešte lepšie čokoládu, zababuším sa do deky a sadnem pred televízor aby som sa aspoň trochu roztopila....
Práve som rozmýšľala, že kam som dala môj obľúbený hrnček na horúcu čokoládu, keď konečne prišiel autobus. No keď som videla aký je prepchatý... Úžasné. Ďalšiu pol hodinu sa mi tam nechcelo mrznúť, tak som sa nejako vopchala dnu. Na to, že by som si mohla sadnúť som ani nepomyslela. Chytila som sa tyče nad mojou hlavou a dúfala, že pätnásťminútová cesta domov nebude taká dlhá. Na chvíľku som sa zamyslela.
Autobus došiel k ďalšej zastávke a prudko zabrzdil. Mnou hodilo dopredu a lakťom na ruke, ktorou som sa držala tyče sa mi podarilo niekomu vraziť do nosa.
„Aúú!“ ozval sa chlapčenský hlas.
„Bože! Prepáč! Dokelu to len ja viem byť taká šikovná.“ otočila som sa k nemu a chrlila zo seba ospravedlnenia. No keď som uvidela, kto stojí predo mnou, hlas sa mi zadrhol v hrdle. Prvé, čo som zazrela bol pásikavý červeno – biely šál, potom ruka, ktorou si držal nos a nad ňou žiarili tie najkrajšie modrozelené oči, aké som kedy videla. A ešte strapatá svetlohnedá ofina. Áno, práve som takmer rozbila nos Louisovi Tomlinsonovi z One Direction, chalanovi, ktorého plagátmi mám polepenú celú izbu.  Toto sa môže stať len mne.
„T-to je v pohode. Žijem. A myslím, že môj nos takisto“ Zasmial sa a pomaly si dal ruku dole z nosa. Našťastie mu z neho netiekla krv ani nevyzeral byť zlomený, len na koreni mal veľký červený fľak. Z toho bude poriadna modrina...Asi som mu veľmi pohľadom skúmala tvár, lebo sa znovu začal smiať. Zahanbene som sklopila pohľad.
„Ahá.... takže zrejme vieš, kto som.“
„Jasné že viem, Louis! Bože prečo som taká šikovná?! Fakt ma ten nos mrzí! Prepáč!!!“
„Už sa neospravedlňuj!“
„Fajn no...Kam cestuješ?“ spýtala som sa v snahe zmeniť tému.
„Na nákupy. Idem zháňať darčeky na Vianoce. Čo ty?“
„Domov zo školy.“ Ukázala som na školskú tašku na mojom chrbte. „A máš vymyslené, čo kúpiš?“
„Zatiaľ absolútne nemám šajnu, čo by to mohlo byť.“ Zamyslene sa poškrabal na hlave. „Inak ako sa vlastne voláš?“
„Som Stacey.“
„Ahoj Stacey. Som Louis, teší ma.“ Podal mi voľnú ruku a ja som mu ňou potriasla. Práve som takmer rozbila nos a následne sa zoznámila s jednou z najväčších hviezd súčasnosti, do ktorej som platonicky zamilovaná! A to v preplnenom autobuse, cestou zo školy. Zaujímavé.
„Stacey? Nechcela by si mi s tým výberom darčekov pomôcť?“ spýtal sa ma, keď sme sa už blížili k mojej zastávke. Ja asi zle počujem! Louis Tomlinson mi práve navrhol aby som mu pomohla vyberať vianočné darčeky! Razom som zabudla na hrubú deku a horúcu čokoládu. Takéto niečo sa neodmieta!
„Rada. Ale chcem si odniesť školské veci domov.“
„Mám ísť s tebou?“
„Môžeš, keď sa ti chce. Na ďalšej zastávke vystupujem.“ To sa mi asi sníva!
Vystúpili sme von a ovalil nás chladný decembrový vzduch. S Louisom sme prebrali asi všetky témy, ktoré nám prišli na rozum od zamaskovania tej jeho modriny na nose po hodnotenie, ktorý dom má krajšiu vianočnú výzdobu. Práve sme sa hádali, že či je ten sob, ktorého mal náš sused na dvore živý (podľa Louisa), alebo iba socha (môj názor), keď sme došli pred naše dvere.
„Louis! Veď živý sob nevydrží pokojne stáť ani 10 sekúnd! Tento sa nepohol odkedy na neho kukáš a to je už dobrých päť minút! A ešte k tomu sobom nezvyknú svietiť parohy a už vôbec nie na červeno!“ dohovárala som mu odomykajúc dvere. Vošla som do nášho vyhriateho domčeka a vyzula si zasnežené čižmy. Louis to isté.
„Počkaj ma tu, hneď som späť, len si odnesiem tašku.“ Kričala som mu cestou do mojej izby. Zhodila som školskú tašku na zem, zobrala si kabelku do ktorej som nahádzala mobil, kľúče, peňaženku a vreckovky a utekala naspäť za Louim.
„Môžeme ísť?“ spýtal sa.
„Jasné!“
Po asi hodine ďalšieho trepania sa autobusom sme vošli do obchodného domu a začali obehovať všetky obchody. Louis nám dal na hlavu mikulášske čiapky a ja som si nás odfotila. Chcela som mať na tento deň pamiatku. Prešli sme asi každý jeden obchod a z každého sme vyšli s ďalšou nákupnou taškou. Aspoň mám už aj ja vybavené darčeky pre celú rodinu aj kamošky. Rozmýšľala som, že koľký krát za dnešok sa budem trepať autobusom, keď Louis vytiahol mobil a vytočil nejaké číslo. Nepočúvala som jeho rozhovor ale keď zložil, povedal: „ Josh sem o chvíľu príde s autom aby sme to všetko nemuseli vláčiť busom.“ Pozrela som na neho ako na idiota.
„Tomlinson! To ťa nenapadlo mu zavolať už skôr? Museli sme sa trepať sem autobusom z druhého konca mesta?!“
„Nóó...pravdupovediac nie nenapadlo.“ Pozrel na mňa psím pohľadom, ktorému sa proste nedalo odolať. Poťapkala som ho po hlave ako malé šteniatko a povedala. „Okej tak ho poďme čakať.“
Pred obchodom nás už čakalo auto. Vliezli sme na zadné sedadlo aj zo všetkými tými taškami. Josh sa hneď otočil a premeral si ma.
„Ahoj. Poznáme sa?“
„Ahoj. No ja teba áno ale ty mňa asi nie. Som Stacey.“
„Stretol som ju dnes, v autobuse mi chcela rozbiť nos.“ Povedal Louis a ukázal na červenkavé miestečko na koreni nosa. Josh začudovane pozeral z jedného na druhého.
„Nebolo to naschvál! Vodič prudko zabrzdil a mne sa nejako podarilo trafiť ho!“ obraňovala som sa. Obidvaja sa zasmiali a ja som si naštvane založila ruky.
„Ale no! Stacey!“ Louis ma objal okolo pliec. Pri jeho dotyku mnou prebehli zimomriavky. Potom nadiktoval Joshovi moju adresu ale ruku mi z pliec už nedal dole. Cítila som Louisovu omamujúcu vôňu, bolo mi príjemne teplo a začali sa mi zatvárať oči. Takmer by som tam zaspala, keby sme akurát nezastavili pred mojím domom. Louis mi pomohol pozbierať všetky moje tašky a odniesť mi ich do domu. Povedala som mu aby počkal pri dverách, skríkla som ahoj rodičom do obývačky, všetky tašky zatvorila v izbe a vyšla naspäť von k Louimu. Prekvapilo ma, že Joshovo auto tu už nestálo.
„Kde je Josh?“ spýtala som sa Louisa.
„Odišiel.“ Jednoducho mi odpovedal.
„Prečo? A ako teraz pôjdeš domov?
„Pokoj Stace, ja som mu povedal, nech ide.“ Začudovane som sa na neho pozrela.
„Nejdeme sa prejsť?“ opýtal sa ma a ani nečakal na odpoveď, rovno ma znova chytil za ruku a ťahal preč. Šli sme ticho vedľa seba. Rozmýšľala som, čo asi ešte chcel. Prišli sme k parku. Keďže bola už tma, veľmi sa mi doň nechcelo ísť. Ale Louis smeroval rovno dovnútra.
„Lou! Ja tam nechcem ísť! Je tma ja sa bojím!“ fňukala som. Louis sa otočil a zlato sa na mňa usmial.
„Ale no! Poď sem ty bojko.“ Znova ma objal okolo pliec a spoločne sme vošli do parku. Hoci tam bolo hrôzostrašne prázdno a tma, v jeho objatí som sa cítila v bezpečí. Došli sme až ku veľkému, momentálne zamrznutému jazierku. Tam si ma Louis otočil k sebe, chytil ma za ruky a uprene pozeral tými svojimi krásnymi očami do mojich. Oplatila som mu pohľad.
„Vieš Stace...keď som ťa uvidel v tom autobuse, hneď si sa mi zapáčila. Dokonca aj po tom, čo si mi prefarbila nos.“ Dotkol sa teraz už fialkastého miesta a ja som sa zasmiala. „No a keď sme šli k tebe a potom do toho obchodu, zistil som, že som sa do teba zrejme... asi som sa zamiloval.“ Stále na mňa tak krásne pozeral. Došlo mi, že čakal na moju reakciu.
„Štipnite ma niekto. Asi snívam!“ zašomrala som si popod nos. Louis sa zasmial:
„Musí to byť akurát štipnutie? Poznám lepší spôsob.“ Zaškeril sa, sklonil sa k mojim perám a pobozkal ma. Zatočila sa mi hlava, prebehlo mnou asi tisíc voltov a v bruchu začali poletovať húfy motýľov. Lou ma chytil okolo pása a pritiahol bližšie. Ja som mu ruky obtočila okolo krku. Bolo to nádherné.
Chalan, na ktorého plagáty som pred spaním pozerala, ktorého hlas spolu s ďalšími štyrmi som neustále počúvala, o ktorom som ani nesnívala, že ho niekedy stretnem, do ktorého som bola potajme zamilovaná, tu teraz stojí a bozkáva ma. A čo je najlepšie, povedal mi, že aj on je zamilovaný do mňa. Tento deň, čo sa začal tak hrozne, skončil naozaj najlepšie ako mohol.

 Tak čo páčila sa vám rovnako ako mne? :)

England 3.časť

Posledná časť prvej viacdielovky :D Vadí že bola taká krátka? :D neskôr sa pokúsim aj o dlhšie viacdielovky :) Teraz si ale prečítajte túto časť a prosím napíšte komentár :)) Budem veeeeeľmi šťastná :)

*Kristin*
Stále, keď sme sa s Liamom na seba pozreli odvrátil jeden z nás zrak. Prečo sa takto „hráme“ ? Nemá to ani zmysel..... Pri každom jeho pohľade popri ktorom mi skenoval oči mi stúpala červeň do tváre.
„Idem na WC“ postavila som sa a išla na dievčenské. Nezniesla som už tie „nenápadné“ pohľady. Srdce mi bilo 100 krát rýchlejšie a to len z pár pohľadov. Vodou som si pretrela tvár, pozrela do zrkadla a vydýchla.  Umyla som si ešte ruky a utrela. Vyšla som von a kto tam stál?...... No predsa náš dokonalý úsmevík.....
„A-ahoj čo ty tu?“ to som sa nemohla niečo lepšie opýtať?!!!
„Ja idem na WC“ zasmial sa Liam a ukázal na dvere od mužských.
„J-jasné...“ pokývala som hlavou a išla späť. On išiel smerom na WC no v pol ceste som pocítila jeho ruku na zápästí. Otočil si ma k sebe a díval sa mi znovu do očí....Zrýchlil sa mi dych a srdce začalo biť rýchlejšie. Dívala som sa mu do očí a čakala čo sleduje týmto....
„Prepáč....“ pustil mi ruku , obzrel sa dookola a pokračoval ......tak toto bude ešte zaujímavé....
„Nechceš si niekam výsť?“ opýtal sa nesmelo. Zasmiala som sa. Nervózne sa mi pozrel do očí
„Hm..... áno ... chcem“ usmiali sme sa. Ja som sa otočila a s veľkým úsmevom som sa vrátila na miesto v reštaurácii. Sadla som si. Mon na mňa spýtavo hľadela no rukou som jej naznačila, že neskôr. 
„Viete, že Harry vreští ako ženská, keď vidí pavúka?“ opýtal sa Niall. Harry na neho zamračene pozrel
„Už áno Niall“ povedal ironicky. Zasmiali sme sa. Potiahla som kofolu z plastového pohára slamkou a uvidela Liama. Mobil mal pri uchu a s niekým sviežo diskutoval.
„S kým to volá?“ opýtala som sa zvedavo a dívala sa na neho. Pozreli sa mojim smerom
„Keďže sa tam usmieva tak buď so sestrami alebo s priateľkou“ oznámil mi Louis a Zayn ho pichol medzi rebrá. Louisovi niečo došlo a híkol.
„Pardon čká sa mi.“ Jasné .... čká... smutne som prehrabávala so slamkou ľad na spodku pohára.
„Prepáčte už som tu“ povedal a sadal si späť na svoje miesto
„O nič si neprišiel“ falošne som sa usmiala. Po tom ako Louis vyslovil slovo priateľka mi nálada klesla. Vydýchla som si a sledovala ryhy stola. Rozmýšľala som nad tým, že si adoptujem zvieratko. Vtáčik? .... nie ..... mačka?.... ono to zdrhá..... škrečok?.... čo keď si naňho sadnem?!..... psík! .....
„Kristin? Kristin!“ vyrušili ma z rozmýšľania hlasy. Zmetene som sa obzrela okolo seba. Všetci vstávali. Hlavu som otočila na bok a zvraštila čelo. Kam idú?
„Ideme“ zasmiala sa Mon. Postavila som sa, zobrala tašku a išla za nimi. Gentlemansky nám otvorili dvere a podržali dokým sme nevyšli von. Išli sme s Mon v popredí lebo som sa jej chcela spýtať kam ideme
„Kam to ideme?“ opýtala som sa
„Idú nám ukázať štúdio. Nepočúvala si?“ zasmiala sa
„Aha....“ nezaujato som povedala, keď okolo nás prešiel Niall s Liamom. Prečo musí byť tak zlatý?!! ... hovorila som si a radšej sa dívala pred seba. Prečo mi nepovedal, že má priateľku? Zavolá ma niekam a má priateľku? Ja nedokážem byť ako piate kolo. Nie ...... dokonalému Paynovi zbohom.... vzdychla som si.
„Tak sme tu“ povedal Zayn. Vošli sme dnu a všade sa dívali s otvorenými ústami. Bolo to nádherné. Len tie gombíky..... už teraz som z nich zmetená.... Sadla som si do kresla naďalej sa túlala v myšlienkach bezradnosti. Mon sa zhovárala s chalanmi a ja som si vytiahla mp3. Slúchadlá som dala do uší a spustila ju. Dúfala som, že moje myšlienky sa budú pohybovať iným smerom no neúspešne. Po asi pol hodine som začala byť strašne unavená. Ledva som si všimla osoby mihajúce sa popri mne. Položila som hlavu nabok a urobila som pohodlie......
„Kris....Kris!“ niekto ma budil
„Mami nechaj ma spať. Sáčok do vysávača si vieš vymeniť sama....“ hundrala som. Zasmial/a sa.
„Kris!“ ohnala som sa rukou a niekoho buchla. Dopadol vedľa mňa. Kto to?! Rýchlo som si sadla a otvorila oči. Zatočila sa mi hlava no zo strachu, kde práve teraz sedím som ostala tak. Otočila som hlavu a dívala sa na do tmy na postavu, ktorá si šuchala hlavu.
„K-Kto si?“ opýtala som sa vystrašene. Zasmial sa
„Liam....“ nieeeeeeee!!! Moje vnútro plakalo aj keď ho nepoznám. Zamilovaná!.... Nie som!...... si! .... nie! ....áno!.... nie!... áno!.... nie! Čt chcem vedieť čo tu robí!..... Vidíš!
„Čo tu robíš?“ opýtala som sa a dvihla perinu vyššie.
„Spím tu“ zasmial sa. Takže som v jeho izbe....
„Kde je Mon?“
„Vedľa“
„Prečo nespím s ňou?“ znovu sa zasmial
„Spí tam s Niallom“ ( ako normálne :D Zzzzz. (chráp chráp :D )
„Uhm....“ prikývla som a radšej si ľahla.
„Prečo si ma budil?“ prerušila som ho v tej chvíli, keď chcel niečo povedať.
„No lebo si mi nechcela dať prikrývku“ zasmial sa. Pozrela som sa na svoje nohy a prikrývku. Naozaj bola len na mojej strane. Uvoľnila som mu bez slova časť prikrývky.
„Ďakujem“ aj cez tú tmu som videla jeho biele zuby.
„Dobrú“ povedala som a otočila sa mu chrbtom. Už, už som zaspávala, keď ma rukou objal zozadu okolo pásu. Spí?
„Spíš?“ opýtala som sa ho a zakúsla si do pery
„Nie...“ čo robiť? Otočila som sa k nemu. Dívala som sa mu do očí, keď sa dotkol mojej kože. Preletela mnou elektrina a chuť ho pobozkať. Nie! Má priateľku!......
„Si studená. Nie je ti zima?“ starostlivo sa ma opýtal. Prikývla som. Hneď si ma pritiahol a objal ma. Položila som hlavu na jeho hruď a on ma prikryl najviac ako sa dalo. Hladil ma po ruke a ja som pomaly zaspala. Ráno som sa zobudila stále v rovnakej polohe. Pošuchala som si oči a pozrela sa hore. Usmieval sa ako slniečko. Usmiala som sa na neho a prehrabla si vlasy. Radšej som si ľahla na svoje miesto. Nakoniec som sa rozhodla zakotviť v kúpeľni. Osprchovala som sa, umyla prstom a zubnou pastou zuby, učesala a obliekla včerajšie oblečenie. S divným pocitom v bruchu som vošla späť do izby.
„Idem dole“ oznámila som Liamovi, ktorý niečo robil na notebooku. Zišla som dole, kde už sedeli Niall, Mon a Zayn.
„Dobré ráno“ pozdravila som sa a Mon mi podala raňajky.
„Dá sa to jesť?“ opýtala som sa pre istotu lebo už poznám jej varenie.
„Áno“ zasmiala sa. Najedla som sa a tanier dala do dresu. Chalani niekam išli a Mon si ku mne sadla.
„Nejdeme?“ opýtala som sa.
„Môžeme...“ usmiala som sa. Chalani zišli dole už všetci s veľkým smiechom.
„Chalani my už pôjdeme“ usmiali sme sa.
„Prečo?“ opýtali sa smutne. Nevnímala som Liamove pohľady, ktorými ma spaľoval a išla sa s Mon obuť
„Máme toho veľa na práci“ vysvetľovala sa.
„Tak ahojte“ pozdravili sme sa a utekali von. Odviezli sme sa taxíkom k Joshovi. Dozvedela som sa, že musel odísť lebo sa mal stretnúť s priateľkou.  Odomkli sme si už vlastnými kľúčmi a vošli dnu.
„Ako sa spalo s Niallom?“ opýtala som sa so smiechom
„Celú noc chrápal....“ smiala sa „a čo ty a Liam?“ zaujato sa na mňa pozrela. Mykla som plecami a vošla do domu. Rýchlo som vošla do svojej izby a prezliekla sa do :

Upravila som sa a išla čakať dole Mon. Dnes ideme prvý krát do práce a to je jeden z dôvodov nášho ponáhľania. Asi o pol hodinu, keď som už myslela, že nezíde ... zišla dole :D.
„Konečne! Môžeme ísť?“ opýtala som sa
„Jasné“ vyplazila mi jazyk a vyšli sme von. Znovu sme si zavolali taxík a viezli sme sa do našej novej práci tuna. Práve, keď sme sa viezli a Mon trepala o farby pleti a svojich šatách ma zachránil vyzváňajúci mobil.
„Vďaka“ pozrela som sa dohora
„Prosím?“ ozvala som sa
„Ahoj šmudlo“ jasné Josh.... nepýtajte sa prečo ma tak volá.... sama neviem....
„Ahoj čerešňa“ tak na toto sa tiež nepýtajte. Bolo to jedného dňa ako sme zberali čerešne a Josh sa s jednou zadrhol a spadol do vedra s ďalšími čerešňami. Vedro sa mu zaseklo na zadku a nevedel ho dať dolu. Ale to je už iný príbeh....
„Tak čo .... aká bola noc?“ bolo v tom cítiť jeho smiech a iróniu.
„Super.... a čo ty a tvoja „čikita“ či ako si ju to nazval?“ povedala som ironicky. Zasmial sa
„No super. Ona je super. Som s ňou šťastný....“ básnil o nej.
„Prosím len nezačni hovoriť o jej farby pleti a o tom či ste pleťovo kompatibilný...“ hučala som v chvíli, keď som ho prerušila
„Mon?“ už ju poznal veeeeľmi dobre.
„Uhm“ prikývla som
„Kde ste?“ opýtal sa
„V taxíku... ideme do práce“ povedala som a pozrela sa na Mon. Stále jej pery chodili a zachytila som niečo o tom aké sukne sa jej páčia....
„Prídem za vami... zatiaľ sa majte“
„Paaaa“ zložila som. Zastavili sme, zaplatili a vošli dnu. Tam nás už čakal pán z pohovoru.
„Dobrý. Takže fotoaparát je už pripravený.“ Bez viacej slov nás viedol do sály fotenia.
„Tak tu je fotoaparát. Chalani sú v šatni“ a zase odišiel
„Kto budú asi tí chalani?“ nedočkavo sa opýtala. Mykla som plecami a dívala sa na úžasný fotoaparát, ktorý bol položený pred mojim nosom
„Mon? Kris?“ nadšene sa niekto opýtal. Otočila som sa a pred očami som mala......... One Direction......
„Čo tu robíte?“ opýtali sa pomerne naraz
„Fotíme vás“ zasmiala som sa
„TO je super. Dúfam ma vyfotíš z tej správnej strany.... z tade mám tučnejšiu tvár a z tade som dokonalý....“ kecal a kecal Zayn so zrkadielkom v ruke. Smiali sme sa na ňom. Keď som si odpila z minerálky a položila ju na zem Liam ma začal niekam ťahať.  V prázdnej chodbe sme zastali
„Kristin .... ja ti musím niečo povedať.“ Tentoraz bol odhodlaný mi niečo povedať. No nevedela som či to chcem počuť....
„No.... ja..... myslím že som sa do teba zam.....“ prerušila som ho
„Liam máš priateľku“ povedala som smutne a sklamane so sklonenou hlavou. Počula som jeho smiech
„Nie nemám...“ pozrela som sa mu do očí
„Veď Louis povedal.....“
„A dopovedal ti to?“ prerušil ma „Náš vzťah, ktorý sme mali bol už zlý. Mali sme sa stále radi no už len ako kamaráti.... Ja.... zistil som, že milujem inú...“ díval sa mi do očí a na perách sa mu pohyboval neodolateľný úsmev. Približoval sa ku mne a jemne sa dotkol mojich bokov. Srdce mi bilo ako o život. Hrýzla som si peru a dívala som sa na tie jeho. Keď som cítila jeho teplý dych na svojich perách zastavil a spýtavo sa na mňa pozrel.
„I love you“ povedala som. Usmiali sme sa a spojili naše pery.... Ohňostroje, ktoré počas túžobných a vášnivých bozkov vybuchovali pritvrdili to, že so sa do neho naozaj zamilovala....

Páčila sa? :D Dúfam áno :)) Pokúsim sa častejšie pridávať. Viem že to zanedbávam no budem sa snažiť častejšie pridávať :))

DIML

Ahojky :) ste spokojné so story DIML :) už teraz mi chýba a to už mám rozpísané ďalšie :D ďakujem za podporu, všetky komentáre, všetky zaškrtnutia :) aj za všetky áno v ankete :) I love you guys! :))

V poslednom čase som si obľúbila Little Mix no nie kvôli Perrie :) kvôli nej som sa k nim len dostala :D Mojou obľúbenkyňou je Jade :D ( možno to bude tým, že je mi podobná :D )  Tento song milujem :))

Takže píšte komentáre :) k poslednej časti , ďakujem :))

Dance is my life 62.časť (2.časť-The End :/)

Fuuuuha :D Posledná časť :// Ako mi len bude táto poviedka chýbať :/ Dúfam aj vám :D Ja neviem čo napísať :D Prajem príjemné čítanie poslednej časti. Dúfam budete čítať aj moje ostatné poviedky a tie čo prídu :) myslím, že sa máte načo tešiť lebo už mám niečo aj predpísané :) Takže choďte čítať poslednú časť :))
AAAA zabudla som! :D Čaká vás ešte EPILÓG :D 

*Miška*
Obímala som Lottie, keď ma napadlo, že som ešte nekúpila žiaden darček Lenke.
„Do kelu!! Ja som ťapa?! Kde ho mám teraz ohnať?!“ hundrala som si popod nos, keď som sa blížila k Niallovi.
„Čo sa deje koláčik?“ s úsmevom na mňa hľadel
„Zabudla som kúpiť Lenke darček....“ cítila som sa zúfalá. Nikdy som nezabudla na darčeky....slzy sa mi tlačili do očí. Niall vyzeral akoby rozmýšľal.
„Mám nápad“ skôr ako som mu stihla dať nejakú otázku potiahol ma za ruku. Ostali sme stáť na ceste. Niall niekam volal. Zrazu pred nami zastavil chalan v nejakom fáru.
„Čau starec :D“ pozdravil ho a nastúpili sme si. Ticho som sledovala ako sa rozprávajú.
„Inak ako sa voláš?“ opýtal sa ma
„Som Miška. Ty?“
„Josh Devin“ vyceril na mňa zuby v spätnom zrkadielku.
„Hej ! nebal mi ju!“
„Oooo takže ty chodíš s blondiačikom.“
„Už to tak bude“ potľapkala som Nialla po ramene. Z očí spravil pomlčky..... Keď sme zastali pred veľkým obchodným hneď sme s Niallom vybehliz auta
„Dúfam prídeš na oslavu“ zakričala som mu, keď ma už Niall ťahal dnu
„Prídem“ zakričal. Vošli sme dnu a ja som nevedela kam ísť skôr.... bižutéria? ..... oblečenie?..... topánky?...... knihy? ...... jedlo? :D  ..... je pravda, že má Lenka dobrý apetít no nebol by to veľmi pekný darček.....
„Poď “ asi uvidel môj výraz, ktorý hovoril – do pekla kam skôr?!  Zatiahol ma do jedného obchodu.... nič..... druhého, ktorý dopadol rovnako až kým sme nedošli do tretieho, kde si Niall skúšal nejaký prečačkaný klobúk
„Je ženský“ so smiechom som mu oznámila a ďalej sledovala výklad. TO je ono! Povedala som si, keď som uzrela dokonalý darček pre ňu. 

                                          

Viem, že Lenka je skromná a málokedy si kupuje veci takéhoto typu no na nej si to viem živo predstaviť. Bude ako rozkošná rúžová chodiaca cukrová vata. Našla som na vešiaku jej číslo a okamžite ich kúpila. Slečna pri pokladni mi ich pekne zabalila.
„Máš?“ opýtal sa Niall žuvajúci bagetu. To kedy stihol?!
„Uhm“ potiahla som ho za ruku až som sa divila, že mu tá bageta nespadla.
Zrazu do mňa niekto drgol až mnou pohlo o pár krokov  ďalej.
„Prepáč!“ ozval sa povedomí a obdivovaný hlas. Otočila som sa a doširoka usmiala...
„Ahoj Nathan.“ Usmial sa rovnako
„Nakupuješ?“ opýtal sa, keď uvidel tašku a dnu krabicu /kde boli šaty :D /
„No áno som tu s priateľom. Nepovedz to nikomu ale na poslednú chvíľu zháňam darček a tak mám naponáhlo.“ Zasmial sa a pozrel smerom, kde som ukázala že je môj priateľ
„Hi! Horan! Ako sa máš?“ opýtal sa a urobili ten chlapský pozdrav.
„Super.“ Zamumlal počas žutia
„Takže ty chodíš s naším Niallom? Nezjedol ti ešte oblečenie alebo zásoby jedla?“ opýtal sa zo smiechom.
„Áno chodím s ním. Nezjedol.... neboj....“ zasmiala som sa. Pozrela na hodiny a myslela sa že sa prizabijem.... sme preč vyše pol hodiny
„Prepáč Nathan no už musíme ísť“ Niall prikývol, keď ma pri odchode niečo napadlo
„Aaa Sykes!....“ otočil sa
„Čo dnes robíte s chalanmi?“ opýtala som sa vyškerená
„Nič.... zveš nás na rande?“ zasmial sa
„Nie! Nechcete prísť na oslavu? No musíte aj spievať!“ oboznámila som ho
„Jasné.... Nepotrebujete odviezť? Chalani sú v hentom obchode a keď ich zavolám môžeme ísť“ prikývla som a sadla si s Niallom na lavičku. Pozrela som sa na neho a pri pere mal rozmazanú tatarku. Bol taký rozkošný. Dala som mu pusu na líce a on  sa krásnučko usmial.  Zrazu sa ozívalo niečo hlučné a dupotalo to ako stádo koní.... pozreli sme sa smerom odkiaľ vychádza ten strašný rámus.
„Tak toto je Miška. Nialla poznáte... Takže Miška toto sú Max, Siva, Tom a Jay“ predstavil mi štyroch mne už známych chalanov ovešaných taškami.
„Ahojte“ objali sme sa a Nathan im povedal o našom pláne. Nasadli sme do auta a viezli sa späť na oslavu. Všimli si vôbec že chýbame?....  bolo to ako kvíz ktoré má len dve možnosti no len jedna z nich je správna.... áno či nie ..... v hlave mi vírilo viac myšlienok dramatického typu časti áno a tak som to pohrkaním hlavy zrušila. Zaparkovali sme pred garážou a ako poslušné káčatká  za mamkou kačičkou sme vyliezli z auta a mierili si to na záhradu. Hneď ako sme stúpili na jedno steblo trávy pribehla ku mne ustráchaná Lenka
„Bože kde si bola? Vieš ako som sa o teba bála?! Toto mi už nerob!!“ hovorila naštvane, šťastne a vystrašene. Zasmiala som sa no to ma už ťahala Lenka. Objavila som sa pred Dan
„Ahooj!“ pozdravili sme sa a pevne objali.
„Všetko najlepšie, nech ti Niall nezje jedlo a nech vám to dlho vydrží“ hovorila mi počas pučenia rúk.
„Ďakujem Dan. A dúfam, že vydrží“ objala som ju znovu a vydýchla si, keď mi pustila ruky. Aspoň nebudem ako chodiaca mucholapka.... teraz som si všimla, že tu nie je Lenka.... Kam znovu zdrhla?! Čo moje prekvapenie?!!!..... grrrr....

*Lenka*

Fuuuu.... vydýchla som si, keď som konečne našla Mišku. Keď som ju odovzdala Dan, Louis si pre mňa prišiel a požiadal ma o...... tanec :D..... Tancovali sme na pomalú hudbu pri ktorej som mala hlavu položenú na jeho hrudi a hrala som sa mu s vlasmi. Topila som sa v jeho očiach a užívala si chvíľu s ním. Jemný úsmev sa mu pohrával na perách a to mu dodávalo krásu. Milovala som tie chvíle s ním.... chvíle pri ktorých som sa cítila akoby sme boli len mi dvaja....
„Lenka, kde si zmizla?!“ Ako vždy musí krásnu chvíľu niekto vyrušiť..... otočila som sa k Miške, ktorá ma okamžite schmatla a ruku a niekam ťahala.....
„Zavri oči!“ povedala a pre istotu som ich na povel zavrela. Viedla ma a pomedzi všetky zakopnutia, narážanie do kríkov a dverí alebo stien som sa ocitla v obývačke.... aspoň si to tak pamätám po pamäti.... zrazu mi rozviazala oči s výkrikom
„Tadaaaaa!!!!“ zakričala a keď som uvidela päť hláv..... Myslela som, že odpadnem. Usmievali sa ako slniečka a vyzerali skvelo.  Stála som tam s otvorenými ústami a nezmohla sa na slovo.
„Takže toto je Lenka. Zvyčajne sa jej ústa nezastavia....“ buchla som ju do rebier a tak prestala
„Teší nás“ povedali
„Aj mňa“ usmiala som sa a snažila predýchať situáciu. Objali sme sa a začali rozprávať. Všimla som si Louis a a jeho žiarlivý pohľad.... podobný som kedysi vídavala .....  lenže teraz na neho nemá dôvod.... Podišla som k nemu a za ruku ho ťahala preč. Vyšli sme hore do jeho izby. So sklonenou hlavou si sadol na posteľ
„Louis Wiliam Tomlinson nežiarli!“ sadla som si k nemu a zasmiala sa.
„Ja nežiarlim....“ stále sledoval svoje topánky v ktorých určite nemá ponožky.... už viem čo mu kúpim na Vianoce :D
„Ale áno“ pozrel sa na mňa a ja som mu vyplazila jazyk. No keď znovu sklonil hlavu začalo mi to vadiť.
„Lou! Si jediný v mojom živote.... Ľúbim ťa.... prestaň trucovať a žiarliť!“ zdvihla som mu hlavu a donútila ho hľadieť mi do očí. Pohladila som ho po líci
„Aj ja teba“ vrátil sa do normálu a usmial.
„Inač je ti jasné že tu dnes spíte“ usmial sa, keď sme ruka v ruke išli dole k ostatným
„Už áno“ zasmiala som sa a dala mu pusu na líce. Zišli sme dole sprevádzaný našim smiechom. Vyšli sme na záhradu, kde som si všimla chalanov a tak som išla za nimi. Pri nich stáli moji rodičia  a veselo sa zhovárali o tom ako som nedávno bola malé dieťa.....
„Áno mami....“ snažila som ju utíšiť. Louis ma obímal zozadu a príjemne mi dýchal na krk.
Celý čas sme sa zhovárali a prechádzali z nohy na nohu popri hudbe...
„Tak a teraz je čas na darčekýýýý!“ zakričala Nataly do mikrofónu a prišla k nám. Objali sme ju a pribehli k stolu s darčekmi. Išli sme darček po darčeku. Jasné v niektorých boli topánky, inde náušnice, náramky či náhrdelníky.... už som mala pred sebou len darček od Mišky a Louisa. Rozhodovala som sa ktorý skôr. No na Miškyn naliehavý pohľad som musela zvoliť ten jej. Otvorila som farebnú krabicu v ktorej sa zaleskli šaty. Okamžite som ich vytiahla a prezrela si ich. Vedela som, že to nie je môj štýl no určite ich budem nosiť..... Hneď som ju objala
„Ďakuejeeem!!!“ povedala som a ona to isté, keď uvidela môj skromný darček. Otočila som sa k stolu aby som otvorila posledný .... od Louis no práve v tej chvíli sa mi vyparil pred očami. Pozrela som zamračene na Louisa. Usmieval sa a v rukách držal darček. Našpúlil pery čím mi dal najavo čo chce. Pokývala som so smiechom nad ním hlavou a pobozkala ho. Potiahla som mu taštičku z ktorej som vytiahla malinkú krabičku akoby na prsteň. Vybehli mi oči a dúfala som, že to nie je to čo si myslím.... som mladá! ..... pomyslela som si a nedočkavo ju otvorila. Vydýchla som si, keď tam nebol prsteň no modrá teniska. Bola nádherná no prečo teniska

„Prečo teniska?“ musela som sa opýtať no stále šťastná
„Teniska.... je ako symbol čím sme si museli prejsť....“ prerušila som ho bozkom.
„Ďakujem“ povedala som si, keď som sa od neho odtiahla.
„A tak krásne sa vynímal vo výklade :D. No druhý darček ťa čaká v súkromí“ pošepkal mi do ucha a bola som strašne zvedavá no radšej som sa ho nič nepýtala lebo by mi i tak nič nepovedal. Zrazu k mikrofónu pribehli The Wanted
„Takže chceme zablahoželať Miške a Lenke.... Všetko najlepšie k 18tke!“ a rozozvučala sa hudba v reprákoch.  Spievali Gold forever a nechýbali ich obvyklé tanečné kreácie. S Miškou sme si začali spievať a poskakovať. Zaspievali ešte svoje hity a prišli späť k nám. Zrazu si ma niekto odtiahol
„Všetko najlepšie“ objala ma a dala mi do rúk krabicu.
„El sú nádherné! Ďakujem“ rozplývala som sa nad topánkami a znovu ju objala.
 

„Ako sa máš?“ opýtala som sa jej
„Dobre. Končím štúdium s výbornou... takže čo si človek môže viac priať?“ hovorila a stále sa usmievala
„Lenka?“ opýtal sa niekto spoza môjho chrbta, čo spôsobilo, že El stratila svoj úsmev. Otočila som sa a dívala sa do modrých očí
„ČO tu robí?“ opýtal sa nechápavo no ani raz na ňu nepozrel
„Louis....“
„Louis to ja som ju pozvala...“ zachraňovala ma Janka.
„Zabudla si už čo spôsobila?!“ povedal mierne nahnevane.
„El vidíme sa“ usmiala som sa a zobrala ho bokom.
„Prečo tu je?! Ešte nedávno nás chcela roz....“ prerušila som ho
„Nehnevaj sa na mňa.... odpustila som jej...“ neveriacky na mňa pozrel
„ČO si?!“
„Louis! Chápem, že si na ňu naštvaný... ja som bola tiež dokým som ju nepochopila. Ľutuje to....“ hovorila som mu do očí. Jeho pohľad z vražedného zmäkol.
„Snaž sa ju pochopiť aj ty.... prosím“ pozrela som sa na neho psími očami, ktorým nikdy neodolá
„Pokúsim sa“ zamrmlal a ja som ho hneď objala
„Hneváš sa na mňa?“ opatrne som sa ho opýtala
„Na teba?! TO sa nedá aj keby som chcel“ zasmial sa a pohladil ma po líci.
„Zatancuješ si so mnou?“ opýtal sa a ja som iba prikývla. Slnko postupne zapadlo a na oblohe svietili len hviezdy. Bolo to nádherné. Pomalé kroky a okolo tancujúci ľudia. Bolo ich menej lebo niektorý už museli ísť a ani sa nečudujem. Veľa ľudí bolo unavených, keďže už bolo po 3 hodine. Ja sama som zaspávala v Louisovej náruči. Práve som sa rozprávala s The Wanted dokým ku mne neprišla El.
„El predstavujem ti The Wanted. To je Tom, Nathan, Siva, Jay a Max“ predstavila som ich a všimla si ako po sebe pokukujú s Nathanom. Moja únava ma odviedla do Louisovej izby, kde som si ľahla do kresla. Zrazu ma zobudili dotyky na tvári. Moja chrbtica bola vyrovnaná a ležala som na mäkkej posteli. Po tvári mi prechádzal Louis prstom a usmieval sa.
„Ja som zaspala?“ opýtala som sa a nahla sa k Louisovi aby som mu dala pusu.
„Uhm....“
„Sú ešte tu?“ zívala som sa a ponaťahovala sa.
„Všetci už odišli.“ Zasmial sa.
Pozrela som sa na neho a začala sa smiať.
„To nemyslíš vážne“ hovorila som popri smiech.
„Čo? Prečo?“ opýtal sa nechápavo no asi môj smiech bol nákazlivý.
„Na čele máš korok od vína“ zasmiala som sa znovu a odlepila som mu ho z tváre
„Zaspal si na stole?“ opýtala som sa skôr akoby to stihol prvý
„Pravdupovediac áno“ zasmial sa. Stále, keď som sa pozrela na jeho červený fliačik na čele musela som sa smiať.
„Aký je ten druhý darček?“
„Počkaj....“ povedal a podišiel ku skrini.
„Zavri oči!“ nedočkavo som ich zatvorila. Keď som cítila, že si sadol ku mne otvorila som ich.
„Všetko najlepšie sweety“ usmial sa a predo mnou sa objavil rozkošný plyšový medvedík s rúžovým náramkom.

„Ten náramok má znamenať ako „forever.“ “ usmial sa a dal mu ho dole z labky. Opatrne mi ho navliekol na ruku
„Je to nádherné Louis. Milujem ťa“ usmiala som sa a dívala sa na náramok
„Aj ja teba“ pozrela som sa na neho a pobozkala. Neskôr sme si ľahli a zaspali..... Vedela som, že nie všetko bude ľahké. Že s tým veľkým dieťaťom bude veľa hádok a aj krásnych chvíľ no vedela som, že ho milujem a nechcem znovu stratiť. Ako znamená ten náramok FOREVER.....

THE END :)

Teraz vám idem skaziť predstavy o hlavných hrdinkách :D 

Miška

Janka

Lenka

Ako sa vám páči časť? A vôbec celá story? :)

Disappointment, Friendship, Love. 15.časť

Takže tu je sľúbený obraz :D Ja ho milujeeeem ! :)

Neviem či sa vám páči no mne strašne :D veď je to moje vysnívané mesto :) raz tam pôjdem (Londýn :D )
Po veeeeľmi dlhej dobe sem pridávam novú časť a pristupujem znovu na : 3 komentáre = nová časť :D Dúfam sa tu čoskoro objavia :)) Keep smiling! It´s Friday! :D
*Amy*

Sara do mňa štuchla a ja som sa blížila k zemi, keď som sa chytila jedneho vakúša.... letel k zemi.... druhého..... tak isto až som sa chytila Sari. Niečo mi strašne puklo v chrbte a ja som myslela, že ju prizabijem..
„Sara.... ja ťa!!“ hovorila som a šúchalasi chrbát, keď som si sadala.
„Prepáč.... chcela som ti ukázať že ...... ide tvoj milovaný“ posledný kúsok vety zašepkala a tvárila sa, že ju vôôôôôbec nepočul. Liam mi podal ruku so smiechom
„Si v poriedku?“ opýtal sa a dal mi pusu na čelo. Prikývla som a vyplazila Sare jazyk. Chytila som ho za ruku a odtiahla do kuchyne.
„Kedy máš skúšku?“ opýtal sa a mne ako z čista jasna došlo, že dnes. Sklamane som hlavu obrátila k zemi. Podišiel ku mne a ja som zdvihla hlavu
„Dnes?“ usmiala som sa a vyvalila na neho psie oči. Zasmial sa a pohladil ma po líci
„Dobre takže dnešný plán... Ideme na skúšku a potom na večeru a keď sa ti bude potom ešte chcieť tak na moje tajné miesto.“ Strašne ma lákalo vidieť jeho tajné miesto. Úprimne hneď ma napadlo, že to miesto je disneyland. S tým musím súhlasiť
„Súhlas“ pobozkala som ho a vytiahla dva poháre do ktorých som naliala vodu so sirupom. Podala som mu pohár a oprela sa o linku. Dopili sme a Liam položil pohár vedľa mňa. Stále sa mi díval do očí a ja som bola ako v tranze. Čakala som čo spraví. Pocítila som jemnú ruku na svojom odhalenom boku a jeho pery na mojich. Jemnosti pridal vášeň. Pomalé no krásne bozky plné lásky som cítila na mojich perách. Zrazu mu ruky skĺzli, čím si ma podchytil a položil na linku. Jasné nechce sa mu zohýnať. Lenivec jeden! Dúfam mi nekúpi taký ten malý schodík pre deti, keď si umývajú zuby nad umývadlom. Počula som smiech z prahu dverí
„Eeeeej alečoooo. Pozrite Liam sa činí“ smial sa Louis.
„Niekto musí“ vyplazil mu jazyk Liam, keď sme sa od seba odtiahli. Zliezla som z linky a započula krik z obývačky
„Rosamunda! Vzchop sa Enrike ťa miluje!!“ vrieskala akoby ju mohla počuť. Všetci sa z rehotom presunuli do obývačky....Zrazu si k nej prisadol Niall. Dívala som sa na nich so zvrašteným čelom.
„Teraz príde ta najlepšia časť ako Rosamunda stretne Enrikeho v meste a Enrike jej vyzná lásku. ČT!“ umlčal Harryho, ktorý mu chcel naznačiť, že sedí na ovládači. Toto bude ešte zaujímavé... pomyslela som si a naďalej sledovala tých dvoch.....
„Aký imbecil to vypol?!!!“ kričali Sara a Niall, keď sa zjavila čierna obrazovka.
„Niall veď....“ znovu prerušil tentoraz Zayna
„Ja viem..... viem že telenovely nie sú vaše silné stránky ale zato nám to nemusíte vypínať!“ odul sa a otočil k TV.
„Ale Nia....“ prerušil Louisa
„Nie ticho! Už som počul dosť!“ urazene civel na stenu. Prevrátila som nad nimi očami, keď si sadali do kresiel
„Niall! Ty tukan! Vypol si ju ty! Sedíš na ovládači!“ hučala som na neho. Vyhúkane na mňa pozeral no nakoniec sa zdvihol a aha..... ovládač! .....
„Ty si veštica!“ usúdil. Prevrátila som očami, mávla nad ním rukou a sadla si na Liama. Našťastie u telenovelu už nezapli a začali sa baviť o normálnych veciach..... nooo......
„Vedeli ste že kura má krídla? A ona aj lieta?“ opýtal sa Niall uvažujúc. Všetci mysleli, že vybuchnú
„Lebo nelietajú?“ opýtal sa otázkou na otázku Louis.
„A ty to z kade vieš?“ opýtal sa ako detektív
„Lebo je to pravda“ tak to sme sa už smiali.
„A čo ak majú nejaký padák alebo vrtuľku, ktorá ich vynesie vyššie?“ opýtal sa Niall a my sme sa už chytali za brucho. Jeho zmýšľanie je..... divné :D ... je to správne slovo? .....
„Ideme na tvoju skúšku“ pošepkal mi Liam a mne po tele prešli zimomriavky. Zahryzla som si do pery a prikývla. Postavila som sa a pomohla mu vysunúť sa z hlbokého kresla.
„Kam že kamže?“ opýtal sa vyškerený Harry
„Na skúšku. Zayn? Postrážiš mi Saru? A ruky preč Harry!“ pohrozila som mu prstom a išla za Liamom, ktorý sa celý čas škeril. Obula som sa a dívala sa na Liama.
„Nesmej sa!“ buchla som ho do ramena.
„Ale!...prečo?“ šúchal si rameno ale stále sa usmieval ako slniečko.
„Skôr prečo sa smeješ?“ krivo som sa na neho pozrela no jeho smiech bol strašne nákazlivý.
„Ako si ho odbila“ dal mi pusu na čelo a ťahal von. Zabuchol dvere a posadil ma na sedadlo spolujazdca. Sadol si vedľa mňa a naštartoval. Viezli sme sa až kým sme nezastali pred budovou, kde sa koná moja skúška. Vyšli sme na poschodie a tam nás už čakal George
„Ahoj Amy. Som rád, že ťa vidím... Ako ti idú pesničky?“ stále mi dával na otázky a polovicu som ani nezaregistrovala.
„Sú super a veď uvidíš“ zasmiala som sa.
„George toto je môj priateľ“ začala som s predstavovaním.
„Ty si ten slávny Liam Payne. Teší ma“ chlapsky si podali ruky.
„Poď“ povedal a niekam išiel. Pochopila som to ako že mám ísť za ním. Pozorovala som jeho chrbát a dúfala som, že medzi toľkými ľuďmi sa nestratím. Liam ma medzi tým držal za ruku a snažil sa ma dostihnúť. George nám otvoril dvere do miestnosti a my sme do nej vošli. Postavil ma pred mikrofón a povedal mi inštrukcie. Spustil hudbu... vcítila som sa do hudby a snažila sa doň vložiť všetko. Precítila som výšky a tóny dotiahla dokonca. Zazneli posledný noty a pesnička skončila. Otvorila som oči a pozrela sa na Georga a Liama. Prečo majú otvorené ústa?...... asi chytajú mušky..... veď tu žiadne nie sú..... ale kdeže! Hej tam je jedna!.....aaaach tichooo! ...... ale veď ju nevidíš? Tam je a robí to otravné bzzzz bzzzz....... je niečo otravné ako ty?...... no dovoľ?! ..... Bye!...... „Ja som sa asi zbláznila.“ Skonštatovala som v hlave a išla pomaly k nim.
„Tvoj talent musia počuť všetci. Prečo si sa s ľuďmi nikdy nepodelila o tvoj hlas?“ pýtal sa neveriacky sa na mňa díval.
„Ja neviem.... asi som sa bála a neverila som si“ mykla som plecami a usmiala sa.
„Tak toho je už koniec. Ver tomu, že o tvojom talente budú vedieť všetci“ teraz som sa ja neveriacky dívala na Georga. Je to, to čo chcem? Naozaj chcem byť slávna, nemať svoje súkromie,  nemať čas ? Keď som si na to spomenula a myšlienky sa mi vírili v hlave, pokývala som hlavou (akože ne ne! :D ). Liam vyvalil oči spolu s Georgom.
„Ja si to..... ja si to premyslím....“ dívala som si na nohy aby som nevidela ako sa tvária.
„No dobre. Prejdeme tie pesničky ešte raz a budeš môcť isť.“ Otočila som sa na päte a znovu sa postavila za mikrofón. Nádych.... výdych..... sadli sme si do auta s Liamom.
„Prečo to nechceš?“ nechápavo som sa na neho pozrela a tak pokračoval
„No predsa byť známa, aby všetci vedeli o tvojom hlase.“ Díval sa pred seba a rukami zvieral volant.
„Liam.... už teraz odchádzaš. Neviem ako to zvládnem.... Ja ..... keby som ..... slávna! .... nebudem mať možno na vás čas..... nebudem mať čas na teba...... nechcem ťa stratiť“ pozrela som sa na neho a otočila som si jeho tvár k sebe. Zasmial sa
„Nestratíš ma. Ľúbim ťa a vždy si na seba nájdeme čas. Buď budem chodiť ja za tebou alebo ty za mnou. Voľné dni budeme tráviť spolu, s chalanmi, Sarou, kým budeš chcieť...“ slzy ma štípali v očiach a keď sa perami obtrel o moje. Slzy mi stiekli po tvári. Už sa chcel odtiahnuť no ja som si ho späť pritiahla. Usmial sa a pohladil ma po líci. Prstom mi prešiel po cestičke sĺz a zotrel ich.  Keď sme sa od seba odtiahli usmievali sme sa.
„Zvládneme to“ pohladil ma po líci.
„Tak ideme na tú večer?“ opýtala som sa mu už šťastná. Vyzeral rovnako
„Štartujeme madam“ zasmiali sme sa a pripútali.....  Zastavil pred reštauráciou, ktorej názov bol strááášne dlhý a zložitý. Vošli sme dnu a ja som mala chuť výsť von. Všetko vyzeralo drahé. Nie ! nemôže na mňa míňať peniaze.....
„Liam ja nechcem aby si platil....“ prerušil ma
„Dnes to zvládneš“ usmial sa a posadil ma odtiahol mi stoličku aby som si sadla. Posadila som sa a on si sadol oproti. Objednal nám niečo..... s rovnako dlhým názvom, ktorý si vôbec nepamätám....keď nám priniesol čašník jedlo, bolo mi to ľúto jesť. Bolo to krásne ozdobené a voňalo to úžasné
„Dobrú chuť“ poprial mi Liam a pustili sme sa do jedla. Keď sme dojedli, Liam zaplatil.... zaviezli sme sa k chalanom.... všetci sedeli v obývačke a živo o niečom diskutovali. S Liamom sme sa rýchlo vyplížili do jeho izby a zavreli za sebou dvere. Smiali sme sa a ľahli si na posteľ. Rozprávali sme sa, potom len tak ležali. Hladila som mu vlasy, keď mal položenú hlavu na mojich stehnách. Dívala som sa mu do očí a on mne tiež.
„Kedy vám letí lietadlo?“ znovu som sa pustila do známej témy. Vzdychol si
„O 12....Amy....“ pohladil ma po líci, keď som zosmutnela a uhla pohľadom. Viem, že nie sme spolu dlho no bude mi chýbať. Pozrela som sa ne neho a oprela o jeho ruku.
„Nie je to v pohode. Zvládneme to“ vydýchla som si a usmiala. Jeho kútiky sa roztiahli do veľkého úsmevu.
„Ľúbim ťa“ dve slová, ktoré ma zahriali pri srdci
„AJ ja teba“ usmiala som sa a blížila sa k jeho perám. Chytila som ho  za bradu, pomocou ktorej som si nadvihla jeho pery.
„Vieš, že tie dni bez teba mi vynahradíš“ povedala som mu a uškrnula sa
„Aj s úrokmi.“ Konečne som ho pobozkala. Prechádzala som mu perami po tých jeho a zapojila do hry jazyk. Mierne prekvapený si prevzal iniciatívu a začal náš boj jazykov.....

Prosím prečítať :))

Viete čo nechápem? ako tým 24 ľuďom prekážajú The Wanted. Možno vám neprekážajú, možno ich len nemusíte alebo nepoznáte. Ja vás chápem.... chápem všetky nie no trochu ma zarazili. Neskúsite to aspoň? Nemusíte to čítať.... ja sem budem písať story aj s 1D no aj s TW. Ja by som vás len chcela poprosiť aby ste si to prečítali a okomentovali. :) Plosíím.. :) Ďakujem za všeeeeeetky " áno" ! :))Veľmi ma tešia všetky komentáre :)) a ešte niečo ! :D prekročili sme 10000 vzhliadnutí! :D viete aká som happy?! :D A keď k tomuto príspevku niekto povie názor na TW tak sem pridám zajtra(možno aj dnes :D ) môj obraz v izbe :) (nemaľovala som ho :D no milujem ho :) )

- Gold Forever :) Song pri ktorom som sa válala po zemi. Tie kurčatá, tie červené nosy :D tie pózy, ten strom čo sa kvôli Jayovi ohne :DDD nemôžem :D 

- Warzone :) Úžasná pesnička a všetci sú tam strašne zlatý ( najmä Nathan a Tom :D ) 

- toto bola pesnička pri, ktorej som si ich zamilovala :) Chasing the sun :)) 

- a toto je behind the scenes Lightning :D Ukecaný Nathan a jeho smiechy, Tom, ktorý vyzerá strašne unavene a zíva :D Hovadiny, ktoré stvárajú :DDD nemôžem :D radím pozrite si to :) 

Čakám nejaké ohlasy na môj príspevok a dúfam si ich rovnako obľúbite ako ja :) aspoň môj príbeh :)