Disappointment, Friendship, Love. 27.časť

Takže, keďže nám skončili tie krásne prázdniny a začala otravná škola kde musím skoro ráno vstávať nemala som čas na písanie. Plus tanečná ktorá ma úplne doriadila :D tak teraz po dlllllllhom čase kedy som si našla čas na  písanie vám sem pridám časť .... Hope you like it ;) :D

Videli ste? :D Ja som nemohla :DDD Ne také záchvaty :D 

*Amy*

„Čo to robíš?!“ opýtala som sa podráždene. Will vstal a pomohol mi na nohy.....

„Len keby si, si to rozmyslela“ žmurkla na mňa a mobil odložila do vrecka. Prevrátila som očami a išla späť dnu spolu so Sarou a Willom....

Keď odišli ostal po nich riadny neporiadok. Postavila som sa k TV a prezerala celú obývačku. Na každom kroku svietili pukance, vankúše boli všade. Na TV, stolíku, schodoch a jeden dokonca pred mojimi nohami. V duchu som prosila o upratovaciu službu no tá nepríde.
Vzdychla som si a začala pratať. Vankúše som dala na svoje miesto a povysávala. Keď bolo všetko hotové hodila som sa na gauč a objala jeden z vankúšov.
„A čo teraz?“ opýtala som sa sama seba. Odpoveďou mi bolo hlasné škvŕkanie brucha. Položila som nabok vankúš a išla do kuchyne. Vytiahla som si prvé čo som našla. Sendvič z rána. Sadla som si za kuchynský stolík a pustila sa do sendviča. Keď som dojedla tanier som dala do dresu. Zobrala som si pohár džúsu a vyšla s ním do izby. Sadla som si na posteľ a otvorila notebook Toma, ktorý som si „požičala“. Ako prvé som sa prihlásila na twitter. Odpila som si z džúsu a položila ho na stolík. Ľudí, ktorý ma sledujú pribudlo a to dosť. Prezerala som si správy a nemohla uveriť ako rýchlo sa novinky šíria.  Písali, či sme sa s Liamom rozišli; kto je ten chalan s ktorým som bola v parku; či si Liam za mňa našiel náhradu. Vtedy som si spomenula na fotku v TV. Zavrela som oči a mala ju pred sebou.... Pokrútila som hlavou. VZCHOP SA! Odhlásila som sa, vypla notebook a odložila ho. Vošla som do kúpeľne. Vošla som do sprchy a nechala na seba kvapkať chladné kvapky. Na tvári som cítila slané kvapôčky sĺz. Spomienka na slová „vymenil ťa..“ ma akoby bodala do chrbta....
Vypla som sprchu a zabalila sa do uteráka. Prešla som okolo zrkadla akoby tam ani nebolo a rovno sa postavila ku skrini z kade som vytiahla obrovské tričko. Obliekla som si ho a ľahla do postele. Zavrela som oči v tupej nádeji, že okamžite zaspím. Namiesto toho som si spomenula na Sarine slová.
Budete tvoriť pár...... Liam bude žiarliť a....  Dúfala som, že hlas v mojej hlave prestane hovoriť Sarinim hlasom. Niekto tam hore v mojej makovici ma vypočul. Hlas stíchol a ostala jediná nezodpovedaná otázka. „Mám to spraviť alebo nie?“ mi celí čas hučala ako tá nechutne hlasná húkačka sanitky. Nervózne som si ťahala hánky a premýšľala či mám Sare kývnuť na súhlas alebo to nechať tak a čakať dokým mi všetko Liam vysvetlí.
Tá múdra časť mňa hovorila aby som čakala na Liamove vysvetlenie. No tá zranená doslova kričala aby som to spravila. Vzdychla som si a natiahla sa po mobil. Vytočila Sarine číslo a stlačila to osudové zelené tlačítko. Po asi 20 pípnutí zdvihla
„Kto ma ruší v nočnom spánku? Ak si to ty, ty úchylný Gregori je potebe!“ zahučala rozospato
„Nie Sara. Nie som Gregori....“ tlmene som sa zasmiala.
„Amy? Prečo mi voláš o jednej nad ránom?!“ povedala mierne naštvaná, že som ju vyrušila zo sladkého sna plného Malika.
„No... vieš.... pamätáš si ešte na ten tvoj nápad s Will...“ prerušila ma...
„Viem bolo to hlúpe... AK chceš vymažem tú fotku...“ pre zmenu som prerušila ja ju
„Sara! Keby ma necháš dopovedať vetu tak ti to vysvetlím. Ja.... súhlasím s tvojim návrhom“ počula som hrozný buchot, následne vŕzganie podlahy a hučanie do mobilu
„Jupiii! Like a boss. Krásna, múdra Sara vymyslela niečo supeeeer!!!...“ hundrala by ďalej keby som neskočila do jej monológu o tom aká je úžasná
„Are you kidding me?! Počúvaj! Súhlasím s návrhom no mám podmienky...“ počkala som dokým prejde do stavu- počúvam ťa.
„Pokračuj...“ vyzvala ma
„Po prvé  - s Willom sa nebudeme bozkávať!
Po druhé – Lou o tom nebude nič vedieť
Po tretie – je to len medzi nami tromi ...... tých bodov bolo asi 20. Pri 15 som počula ako Sara mierne chrápe a tak som jej zvrieskla do mobilu až si tresla hlavu o čelo postele.
Asi o druhej kedy sa aj moja energia rovnala nule a Sara kecala o nejakých farebných vlasoch ženskej z ich ulice sme sa rozlúčili. Mobil som položila nabok a otočila sa na bok. Prikrývku som vytiahla až po krk a zavrela oči. Robím dobre? Či nie? Vírilo mi v hlave dokým som nezaspala.....

Ležala som na posteli. Niečie ruky som mala prehodené cez pás a teplý dych dotyčného som cítila vo vlasoch. Priemne ma hrial a šteklil na zátylku. Keď ma jeho tvár pošteklila, pomaly som sa otočila smerom k nemu. Hľadela som do jeho orieškovo hnedých očí a rozplývala sa nad jeho úsmevom. Zdvihla som ruku a prstami prechádzala od jeho nosa, cez líce až na pery. Celé som ich opísala a perami zašepkala: I love you! On sa stále usmieval a približoval. Až túto chvíľu obohatil o sladký bozk plný lásky....

V tom ma čosi zobudilo. Prudko som sa posadila. Obzrela som sa okolo seba a uvidela rozsvietený mobil. Nasucho som prehltla a zobrala ho do rúk. Na obrazovke svietilo: Orange Carrot  ♥
Zabijem ho!  Pomyslela som si a prevrátila očami. Zdvihla som to
„Čo otravuješ Tomlinson?!“ opýtala som sa rozospato a naštvane
„Zajtra. Ty, Ja detský kútik!“
„Louis ty si pil?“ opýtala som sa a pretrela si tvár
„Ticho Amy Olivia Grace!“ rozkázal
„Počúvam“
„Takže zajtra ideme na rannú kávu. Buď prichystaná..“ povedal monotónne. No zrazu začal šepkať
„... ale! Maj na sebe to rozkošné pyžamo s mrkvičkami.“ Vedela som, že sa usmieva. Musela som sa usmiať.
„Tak nezabudni o 10! Tuturutututu I´m supermaaaaaan!“ skričal. Musela som oddialiť mobil od ucha inač by som ohluchla a musela chodiť s tým nasluchavadkom pre starých ľudí.
„Ty si blázon mrkvičiar!“ zasmiala som sa
„Hovoria to o mne.“ Dá sa povedať, že sebadôvera mu teda nechýba.
„Jodlejdyyyy! .....“ on jódluje? „Lúčim sa s tebou. Ruším pokojný spánok Nialla, ktorý obíma bagetu. Pa-pa!“  on si niečo šňupol či sa mi to len zdá? Zložil. Pokrútila som hlavou, znovu si ľahla a v chabej nádeji snažila zaspať. Ja toho Louisa raz zabijem! Pomyslela som si, keď som otvorila oči a namiesto krásnych slnečných lúčov spojených s rannou hmlou, uvidela krásny mesačný svit. Prečo nemôže byť môj sen reálny. Liam by tu teraz ležal so mnou a ja by som sa necítila tak opustená...

*Will*

Bolo mi Amy ľúto. Pamätám si ju ako malú, keď sme sa hrali na ihrisku a ja som jej kradol cumlík. Stále sa rozrevala v dobu keď som jej ho zobral a keď som ho vrátil vyhadzovala piesok do vzduchu.
Keď sme boli starší v škole som ju obraňoval no potom ako som odišiel do New Yorku akoby som stratil sestru. Nemal som koho obraňovať. Keď prišla Sara s tým nápadom.... prv som si pomyslel, že je to úplne kravina. No keď som videl v očiach Amy tú neistotu... spravím to pre ňu. Veď to držanie za ruku a sladké rečičky nejako zvládneme, nie? ...
Celú cestu od Amy som spomínal na staré časy. Ani som si nevšimol, kedy som prišiel domov. Otvoril som ich, vyzul sa a ucítil tú sladkú vôňu domova. V NY mi presne toto chýbalo. Už z tade nechcem odísť.  V tom mamka vyšla z kuchyne s chňapkami na rukách. A na rukách niesla misu s ...
„Mami čo to je?“ opýtal som sa a radšej uhol
„Horúce!!“ bolo mi odpoveďou. Otvoril som dvere. Mama z nich vyšla a položila misu na stolík.
„Ty si varila?“ opýtal som sa no podľa vône starých ponožiek a spáleniny som usúdil že sa jej to nepodarilo.
„Snažila som sa“ nadvihla jeden kútik úst. Pevne som ju objal a išli sme dnu. Nakoniec som sa pustil do varenia ja. A vznikli z toho.... makaróny so syrom. Naložil som nám na tanier a položil na stôl. S chuťou sme sa do toho pustili. Po večery sme to spratali a každý sa vybrali spať.  Otvoril som dvere do svojej starej izby. Všetko ostalo na svojom mieste. Plagáty viseli ako naposledy. Skriňa síce poloprázdna no o chvíľu bude polo prepchatá. Chytil som do rúk svoju starú futbalovú loptu a prehadzoval si ju z ruky do ruky. Položil som ju na miesto a išiel ďalej. Prezeral som si izbu akoby som tu bol prvý krát. Nakoniec som zakotvil pri mojej zbierke fotiek. Na prvej sme boli ja a mamina. Na druhej zasa ja a môj pes. Na tretej sa vynímali staré známe tváre zo školy. No a na štvrtej sme boli spolu s Amy. Hojdali sme sa na hojdačkách v miestnom parku....

„Will! Budem tam prvá!!“ Rozbehla sa vpred.
„To sa mýliš!“ rozbehol som sa za ňou a snažil sa ju predbehnúť. Mala pravdu dobehla tam skôr. Vysadla si na najvyššiu hojdačku a ja vedľa nej. Smiali sme sa a hojdali stále vyššie. Áno mali sme síce už 14 no i tak sme sa správali ako malé deti...

V mojom spomienkovom rozpoložení mi do izby vbehla mladšia sestra. Fuuu tak toto bolo menšie keď som ju naposledy videl. Teraz mi bola po ramená, mala dlhé blond vlasy a jasný úsmev. Veľké zelené oči jej svietili v jamkách
„Bože Lemur ako som ťa dlho nevidel“ okamžite som ju objal
„Braček... Zbláznil si sa? A aký  som ti ja Lemur?!! Ty salamander!“ hučala a hučala aaaa neuhádnete! Zase hučala. Zasmial som sa a ešte pevnejšie ju stisol
„Hej !!! Si ako samolepka! Padaj odo mňa!!“
„Aaaach. Sestrička ako si mi len chýbala. Zabudol som aká si otravná“  zasmial som sa a rozhrabal jej vlasy ktoré malá dokonale upravené.
„Ty opica!! Daj mi pokoj!“ buchla ma do ramena, zasmiala sa a odkráčala preč. To je mi súrodenská láska.
Nakoniec po dlhých úvahách a hádkach mojej mysle či mám súhlasiť so Sariným návrhom a či mám radšej bagetu alebo pizzu som si ľahol do postele....

No? Páčila sa? :) Dúfam mi nebudete klopkať na okno s vražedným pohľadom :DD