Warzone - Epilóg

Všimla som si ako vás dostal Sarin nápad :DD
Aaach! Zabudla som vám povedať že Miškina story končí :/ Viem som zábudlivá. :D Tak si vychutnajte tento nádherný epilóg  :))

O pár dní

Dnes je to presne týždeň odkedy sme sa s Nathom dali dokopy. Keď Nathan na druhý deň zavolal zvyšok skupiny k nim domov aby sme im to oznámili, myslím, že ani jeden z nás (aspoň ja nie) nečakal reakciu:
„Alelujáá! Konečne!!!! To vám trvalo!“ a podobne. Začudovane sme na nich pozreli.
„No čo? Vy dvaja ste sa nevideli, ako vyzeráte a správate sa keď ste spolu a keď nie. Čakali sme, ako dlho vám bude trvať, kým vám dôjde, že ste zamilovaní. Ukázalo sa, že riadne dlho.“ Objasňoval nám Jay a všetci ostatní len prikyvovali ako tie pohyblivé psíky v autách. No a ako to vzali naše rodiny? Nathanova mamča sa tešila a moji? Mamka dobehla s foťákom a začala si nás fotiť ako divá (nepýtajte sa ma prečo...to nevie asi ani ona). Jediné čo k tomu dodám je: už nikdy, nikdy, nikdy jej nedávajte do ruky fotoaparát! Z toho blesku som bola slepá ešte hodinu... Nathan mal šťastie, že už je na blesky zvyknutý. No a oco chcel na našu počesť upiecť tortu, čo sme mu všetci (ja, mamka, Ben a Nathan)okamžite zatrhli skríknutím „Neopováž sa!“ tak hlasno, až chudák Colin chrápajúci pod stolom zo spánku nadskočil a len tak tak sa o ten stôl nebuchol. 
A čo na to povedala Scarlet? No náš rozhovor cez telefón prebiehal asi takto:
S:Ahóóój! No??? Povedala si mu to? Čo na to on??? Že je do teba zaľúbený? Že??! Prečo nič nevravíš?!  HOVOR!“
CH: Scarlet, keby si ma pustila k slovu tak hovorím. Nie nepovedala som mu to.
S: Čo? Prečo?!
CH: No, lebo ma predbehol. Povedal mi, že je do mňa zamilovaný, len si to neuvedomil a...
S: Wááááááááááááááá!!!!! (au! moje ušné bubienky !!!) Ja som ti to hovorila!!! Ja som vedela že budete spolu! Jupííí!
CH: Scar! Ja chcem ešte počuť! Tak mi, prosím ťa, neziap do slúchadla.
S: Jáj. Prepáč Cherry. Ale keď ja som taká šťastná!!! Wuhúúúú. Prepáč, teraz musím končiť, volá ma mama, takže zajtra sa stretneme a VŠETKO mi porozprávaš! Pááá!  A zložila, ani som nestihla čokoľvek namietnuť alebo odzdraviť. Čo vám poviem, toto je skrátka Scarlet. Už som si na to zvykla. Potom, keď sme sa stretli som jej musela každú minútu dopodrobna opisovať, zatiaľ čo ona ma každú chvíľku prerušovala nejakými otázkami a vetami typu: akí ste zlatí, ja som to vedela, júúúj to je krásne a tak ďalej.
Inak pamätáte sa na tú pesničku, čo Nathan spieval vtedy na chate? Ten krásny smutný song? Nuž prinútila som ho (po neskutočne dlhom presviedčaní) zaspievať ho pred chalanmi a všetci boli nadšení! Nazvali ho Warzone a bude súčasťou ich nového albumu. Už teraz tú pesničku milujem, aj keď viem, za akých okolností vznikla. No ale keby Nathan nestretol v tej ZOO tú bloncku, tak by sme sa asi my dvaja nedali nikdy dokopy. Takže som jej svojím spôsobom zaviazaná. Ale to, čo chudákovi Nathanovi spravila, to jej aj tak nikdy neodpustím...
Dnes sme všetci t.j. mamka, oco, Ben, Colin, ja, Scarlet, Nathanova mama a všetci členovia TW dohodnutí, že ideme na našu chatu. Oco vykúpil asi celý mäsový pult v obchode a všetko to plánuje večer opekať. S grilom mu to ide o trošku lepšie ako so sporákom, takže existuje nepatrná šanca, že nebudeme jesť uhlíky. Ja a Nath sme si pre istotu nakúpili kopu chipsov a čokoládových tyčiniek, aby sme netrpeli hladom, keby náhodou oco pripálil všetko, čo kúpil (on je toho schopný :D) . No o chvíľku ideme a ja si musím ešte pripraviť veci. Takže sa ozvem neskôr.

O dve hodiny

No, prišli sme asi pred hodinou a všetci okrem mňa a Nathana sedia dnu v obývačke a čumia do telky alebo sú v kuchyni a pripravujú mäso na opekačku. My dvaja sme vyšli von na našu obľúbenú hojdačku a len sme tam sedeli a rozprávali sa. Zrazu Nathan povedal:
„Mám pre teba darček!“
„Aký???“ spýtala som sa nedočkavo.
„Najprv pusu!!“
„Pche!“
„No čo? Niečo za niečo :D.“
„Vyjednávač!“ povedala som zo smiechom a pobozkala ho. Potom som sa odtiahla a všimla si pohyb záclon na oknách chaty.
„Si si vedomý, že osadenstvo tejto chaty je momentálne nalepené na oknách a špehuje nás?“
„No a čo, nech si špehujú!“
„Fajn a teraz ten darček!“
„No dóóóbre.“ Povedal Nathan a vytiahol niečo spoza svojho chrbta.
Pamätáte sa na ten deň, čo ma Nathan ošpliechal a ja som mu za to vzala šiltovku a on ma potom naháňal? A keď mi ju bral, povedala som, že aj ja chcem takú? Tak presne tú šiltovku teraz držal v ruke. No nie presne tú, tú svoju mal na hlave. Táto bola moja!!!
„Wuhúúú!!! Ďakujééém!“ tešila som sa, vytrhla mu ju z ruky a nasadila na hlavu. Jemu som šilt stiahla až na nos. Nathan si ju opravil a potom vytiahol mobil so slovami:
„Toto chce fotku!“  tak sme sa spolu odfotili. Zobrala som mu mobil, aby som si ju mohla poriadne pozrieť. Boli sme tam zlatí, obaja s rovnakými čiapkami na hlave, ja tú svoju šiltom dozadu. A obidvaja sme mali na tvári trošku priblblý ale zlatý úsmev.
„Môžem to dať na twitter?“
„Ale veď potom sa všetci dozvedia, že spolu chodíme.“
„No a nie je to jedno? Tak či tak by sa to raz dozvedeli. Prosííím! Pozri aký som tu fešák!“
„No pche! Na mňa nemáš!“ vyplazila som mu jazyk.
„Fájn, zase máš pravdu. Tak môžem?“
„No dobre. Radšej nech to vie každý teraz, než aby som sa bála, ktorý novinár nás spolu odfotí skôr.“
Nathan si tú fotku teda dal na twitter a pod ňu napísal dve vety. Najkrajšie dve  vety, aké som čítala. Vety, ktoré zneli: „I found true love in her. I love you, Cherry!“

Páčila sa ? :))