Disappointment, Friendship, Love. 31.časť

Takže :D ďalšia časť :) ... Musím vám niečo oznámiť :/ blíži sa koniec story :// ... Prepáč Naty :D No skusím to znovu :D časť pre teba :) hlavne koniec :* Tak príjemné čítanie :)

*Amy*

Zaplatila som a snažila sa vykĺznuť pohľadu tých dvoch. Keď som vyšla von, vydýchla som si.
„Amy?“ do riti! ......

Zastala som a zvraštila tvár. Nie... nie. Nie. Nie. Nie...nie!
„Amy!“ pomaly som sa otočila. Chalani stáli priamo predo mnou.
„Ahojte“ pozdravila som sa im nervózne.
„Prečo?“ opýtali sa nechápajúc.
„Lebo studenú kávu mám rada a....“ snažila som sa to zahovoriť. Bola som strašne nervózna. Prerušili ma
„Amy... v kaviarni si hovorila, že ti chýba.“ Nechápavo sa spýtal Louis.
„Klamala si?“ opýtal sa Zayn. Vydýchla som si a sadla na lavičku blízko mňa.
„Neklamala....“ znovu ma prerušil Louis.
„Tak prečo? Prečo to divadlo v klube? Pozri ak ho už nechceš, tak ho nechaj tak. Vtedy si pred ním ušla kvôli nemu?“ prerastalo mi to cez hlavu.
„Chcem ho späť.“ Povedala som.
„Tak mu to príď dnes poobede povedať. Počúvaj Amy. O dva týždne odchádzame na ďalšie turné a tak...“ Vyprskol zo seba Zayn.
„Jasné... to je ľahké...“ zahundrala som si popod nos.
„Čo?“ opýtal sa Zayn.
„Prepáčte chalani. Ale to na neho som čakala tak dlho. Pokiaľ viem prišiel s vami. Vy ste za mnou prišli on nemal odvahu...“ prehovárala som sama seba. Čakala by som na neho aj dlhšie...
„Keby si len vedela... ach... poďme Zayn.“ Povedal Louis. Zavrela som oči a vzdychla si. Chcela som im povedať o tom celom. Ako ho nechcem stratiť a ako je to s tou nocou v klube. No keď som otvorila oči, už tam neboli. Zhrbila som sa a ruky položila na kolená....
Zabuchla som dvere, vyzula si topánky a bundu hodila na vešiak v predsieni.
„Lou?“ zakričala som do útrob domu.
„Pšššt!!“ ozvalo sa hlasne z obývačky. Keď som tam prišla, Lux sa hrala s s hračkami a trieskala ich o zem jedna radosť. Lou chodila do kuchyne a späť do obývačky. Niesla tácky plné palaciniek. Vôňu to malo ako spečená čokoláda miešaná s jahodami. No vyzeralo to na prekvapenie skvele.
„Ahoj zlatko.“ Pozdravila ma Lou a položila ďalšiu tácku. Otočila sa ku mne. V rukách som držala päť skvelých studených káv.
„Kto si dá kávu?“ povedala  som nahlas a potkla sa o stolík na ktorom Lou mala položeného snehuliaka, ktorý spieval Jingle Bells. Hneď začal hrať.
„Nie je akosi priskoro na takéto gýče?“ opýtala som sa podávajúc jej kávu.
„Jingle ticho! Bells Ticho!!“ spievali si Sara a Will. S Lou sme na nich hľadeli ako na  vyšinutých so zdvihnutým obočím. Keď pesnička skončila a oni si vydýchli podala som im kávu.
„Mňam“ zamľaskali len čo si z nej odpili...
„Tak a teraz do sprchy!“ povedala Lou, keď sme  dopili  kávu a ťahala ich do kúpeľne.
„A studenú“ nakázala každému a nechala ich s osuškou v kúpeľni. Len čo Sara spustila kohútik začala spievať....
Sadli sme si na posteľ...Poviem jej o dnešnom ráne? Nie... i tak by to nepochopila... je to tvoja kamarátka. Pochopí to.... bilo sa moje svedomie.
„Lou... ja...“ chcela som jej o tom povedať.
„Nie chápem ťa. Si zmetená..“ objala ma a hladila po vlasoch. Toto objatie som potrebovala...
Sare som dala nejaké svoje oblečenie a Lou Tomove zase Willovi.
„Koľko som toho včera pila?“ opýtala sa zmorene Sara.
„Hm.. Veľa.“ Zasmiala som sa pri spomienke ako do seba hádzala jeden pohár za druhým.
„Dneska som ich stretla“ prerušila som ticho.
„Koho?“ zhrozene na mňa hľadela.
„Zayna a Louisa.“ Vydala zvuk podobný. O-ou.
„Čo chceli?“ opýtala sa
„Myslia že to s Liamom nemyslím vážne. Dnes mu to mám ísť povedať. Inak o dva týždne odídu.“ Sara sa zamračila.
„Kam?“ opýtala sa nevediac o skutočnosti, že odchádzajú na turné
„Na turné“ Sara sa zhrozila. Priložila si ruku k perám.
„Prečo mi to Zayn nepovedal?“ tlačili sa jej slzy do očí. Podišla som k nej a objala ju...
„Ideme tam?“ opýtala sa tlmene plačúc do môjho ramena.
„Nechcem ho stratiť.“ Pokývala som hlavou. Sara prikyvovala. Neskôr sme o tom obozrejmili Willa. Ten prikývol a pevne ma objal. Lou sa venovala Tomovi takže nič z našeho rozhovoru nepočula. Znovu som cez seba prehodila mikinu a vyšla von. Nasadli sme do auta Lou a naštartovali. Viezli sme sa v tichosti až do „hlavného stanu“. Zaparkovali sme pred veľkou garážou a vystúpili. Podišli sme k dverám.
„Zvládneš to“ objala mi stisli ramená. Prikývla som a so zavretými očami vydýchla. Zvládnem to... zvládnem to.... zvládnem to... rezonovalo mi v ušiach no ako náhle Will stlačil zvonček všetko na mňa padlo. Výčitky, smútok, láska, všetko. Keď som uvidela Zayna vo dverách cítila som sa z jeho pohľadu neisto.
„Ty mi máš čo vysvetľovať!“ ukázala Sara prstom na Zayna a vtlačila ho dnu. No ten ju privítal bozkom, ktorý Sara iba prehĺbila. So zavretými očami som stískajúc Willovu ruku vošla do priestrannej obývačky s veľkými francúzskymi oknami lemované svetlo až krehko modrými záclonami. Keď som otvorila oči a uvidela Liama. Dych sa mi zastavil, srdce rozbúchalo a oči štípali. Stisla som si pery aby si slzy nenašli cestu.
„Am..“ jeho hlas bol ako pohladenie na dušu. Postavil sa a išiel bližšie ku mne. Nenávistne sa pozrel na chudáka Willa. Ale ten v podstate za nič nemôže. Chcel mi dobre a my sme ho nato nahovorili.
„Tak toto je on?“ zdvihol obočie Will. Otočila som sa k nemu a prikývla.
„Nechápem ako si to mohol niekomu tak krehkému ako je moja Amy spraviť.“ Povedal a pritom Liama prepaľoval pohľadom. Liam sa otočil na mňa a smutne sa zamračil a nasucho prehltol.
„Ako si ma mohla tak skoro vymeniť? To si na mňa nemohla počkať...? Nemohla si ma nechať vysvetliť ti to?“ privrela som oči. On sa otočil, chcel odísť. Sarkasticky som sa zasmiala
„Čakala som dlho. Každý ma utešoval a hovoril, že čoskoro sa všetko vysvetlí. No ten, ktorí mi to mal vysvetliť sa objavil až včera. Liam... JA som ťa čakala. Plakala som, mala nočné mory...“ otočil sa. Díval sa mi do očí akoby sa chcel o tom ubezpečiť. Pristúpil bližšie a v očiach sa mu leskli slzy.
„Nevymenila som ťa! Nikdy by som to nedokázala...“ znovu sa priblížil a išiel mi chytiť ruku no tú som odtiahla.
„Bolelo to...“ pokývala som hlavou. Ani som si neuvedomila, že slzy mi tečú vodopádmi po tvári. Otočila som sa na päte a vybehla z domu. Chytila som sa za hlavu a premýšľala čo ďalej. Keď som uvidela lavičku, rozbehla som sa k nej. Sadla som si na ňu a obchytila ju. Vzlykala som ... naozaj som ho nechcela stratiť.
„Amy...“ privrela som ešte viac oči. Pomaly sa presunul ku mne a sadol si vedľa mňa. Hľadela som pred seba.
„Prepáč... nevedel som ako ti to povedať...“ hovoril opatrne akoby mi nechcel ešte viac ublížiť.
„Ach.... som taký idiot! Mal som pohnúť zadkom hneď ako som sem prišiel. Lou mi hovorila aby som to nepredlžoval. Že ti to ublíži...“ prerušila som ho.
„Počkaj čo s tým ma Lou?“ nechápavo som sa opýtala a nahla k nemu tvár.
„Keď bola u nás polievať kvety... zbila ma ovládačom...“ zasmial sa a ja s ním.
„Prepáč.... S tým dievčaťom nič nemám... prisahám. Je to len známa zo strednej. Stretol som sa s ňou v parku, keď mi Harry uštedril ranu loptou. Ver mi nikdy by som ti to nespravil. Nikdy...“ otočil si ma aby som mu hľadela priamo do očí. Jeho anjelská tvár bola plná očakávania.
„Takže ty aaa ona... spolu ....nič?“ opýtala som sa.
„Nie, sweety“ zasmial sa. Hľadela som mu striedavo do očí a pery. Dostala som strašnú chuť dotknúť sa jeho pier. Čo i len na sekundu. No byť s ním. Konečne som to pochopila. Vysvetlil mi to. Takže on a ona ništ. Jupiiiiii.
Zrazu sa ku mne približoval. Tvár mi držal v dlaniach... Po dlhej dobe som zacítila chuť jeho pier. Bozkával ma s láskou a túžbou. Vášnivo, nežne no lačne. Slané slzy mi pomaly schli na tvári. Pritiahol si ma bližšie akoby nechcel aby som mu ušla. Ruky mi položil na pas. Zp zvyku som sa mu išla hrať s vlasmi na šiji no keď som zacítila tie pár milimetrové kúsočky vlasov.. došli mi, že sa ostrihal. A druhou som mu hladila líce. Cítila som sa v bezpečí. S niekým koho nadovšetko milujem. Dochádzal nám dych a tak sme sa odtiahli...
„Ľúbim ťa Amy.“ Objal ma.
„Aj ja teba, Liam.“ Hlavu som položila na jeho hruď...

Páčila sa? :)