*Lenka*
„Kto vám povedal, že to je naša obľúbená pesnička?! Mami?!!“ pozrela som sa na ňu a ona sa tvárila akože – Ja nič. Pozrela som sa späť na Louisa, ktorý mal pohľad raneného psíka. Hneď som zmäkla a namiesto odpovede som ho pobozkala.
„Hej! Teraz sa večeria!“ kričal Dávid
„Nežiarli opica“ Louis si sadol ku mne a objal ma okolo pasu. Niall urobil to isté. Začali sme jesť.
„Toto je vynikajúce“
„Ukáž“ povedal Louis a ja som mu na vidličku nabrala kúsok mäsa.
„Haam“ strčila som mu vidličku do úst a palcom ho udrela po nose
„Mňam“ povedal a dal mi pusu. Pitie nám došlo a tak som išla pre niečo na pitie. Cestou späť som ešte nahlas pustila rádio. Akurát keď som si sadala začalo hrať Chasing the sun. So smiechom som si sadla. Louis a Niall nám zapchávali uši.
„Heeej! Čo si myslíte že robíte?!“ (JA)
„Nechceme si zopakovať dnešné poobedie, takže už žiadni The Wanted! (Niall)
„tak na to zabudni!“ povedali sme s Miškou naraz. Po večeri sme sa išli zbaliť lebo zajtra odlietame o 11 a tak musíme byť na letisku už o 9. Vyšla som hore a zobrala si svoj kufor. Nechcelo sa mi a tak som to tam len tak hádzala. Keď som už bola úplne zbalená dala som si sprchu, vyčistila zuby a hodila sa do postele. Jasné ako vždy mi vošiel do izby Louis a ľahol si ku mne. Spolu sme zaspali. Vstala som a pozrela sa na hodinky, ktoré ukazovali 8:30.
„Louis vstávaj“ začala som ho budiť
„Louis!“ drgla som ho
„Lou!“ nevnímal. Priblížila som sa k jeho perám a spojila ich. On ma objal a ďalej bozkával.
„Tak také prebudenie chcem mať vždy“ usmieval sa a ja som sa nad ním zasmiala.
„Louis musíme sa chystať“ pobozkala som ho a vošla do kúpeľne. Vykonala som rannú hygienu a von vyšla v uteráku. Louis tam stále ležal a obzeral si ma od hlavy po päty.
„Nepozeraj sa na mňa“
„Nemáš sa za čo hanbiť“
„Bo ty vieš!“ zasmiali sme sa a ja som sa doslovne zavrela v skrini. Potom mi došlo že sa môžem prezliecť v kúpeľni. Vyšla som zo skrine a Louis sa na mne dobre zabával. Vybrala som si spodné prádlo, biele rifle a kárované tričko bez ramienok. Vyplazila som jazyk Louisovi a vošla do kúpeľne. Obliekla som si to a vyšla späť do izby. Obula som si rúžové vansy
„Louis choď sa dať do poriadku o chvíľu odchádzame.“ Dohovárala som mu
„Dobre“ vstal a vošiel do kúpeľne. Von vyšiel len v uteráku. Bol taký dokonalý.
„Provokuješ?“ opýtala som sa ho keď som si dávala mobil do tašky. Zo smiechom si zobral svoje veci a vošiel späť do kúpeľne. Keď konečne vyšiel prikázala som mu odniesť kufre s mojou pomocou. Dole sedeli ostatný. Napila som sa a išli sme na letisko.
„Lenka budeš mi tak chýbať“ obímal ma oco a potom som sa presunula k mame
„Sľúb mi, že keď priletíte zavoláš mi.“
„Sľubujem.“ obímala ma mama a neušlo sa to bez sĺz. Pozdravila som rodičov Mišky a Janky. Keď ohlásili náš let rozlúčili sme sa. V lietadle som sedela pri Louisovi, ktorý neskutočne chrápal. Akurát som zaspávala, keď okolo mňa prešla letuška s vozíkom jedla.
„1...2...3...“ počítala som kedy sa zjaví Niall.
„Heeej pani letuška nemáte ešte bagetu navyše? Som ešte hladný!“ hodil na ňu dosť hladný pohľad a ona mu z ľútosti dala posledné tri bagety aby už neotravoval. Zasmiala som sa nad nimi.
Louis sa z ničoho nič zobudil
„Zeler nezabi mrkvu!“ vykríkol.
„Louis neboj mrkvička je v poriadku.“ Upokojovala som ho a on si hlavu položil na moje rameno kde aj zaspal.
„Dnešná mládež je hrozná. Nevychovaná a vychudnutá...“ hundrala nejaká stará pani za mnou. Prevrátila som oči a po chvíli sme pristáli.
„Louis pristáli sme“
„Kaleráb ty vrah!“ vykríkol a ja som sa z neho začala smiať
„Na čom sa smeješ?“ nadurdil sa. Pobozkala som ho
„Pristáli sme“ oznámila som mu. Vyšli sme z lietadla a zobrali si svoje kufre.
„Tak ahojte chalani... ahoj zlatko“
„Ahoj mrkvička“ pobozkal ma a každý sme išli svojím smerom. Zavolali sme si taxík a odviezli sa pred byt. Zaplatili sme a vyšli hore. Kufre sme nechali v chodbe bytu a hodili sa na gauč. V tom ma napadlo, že mala som mame zavolať. Rýchlo som vytočila jej číslo
„Ahoj mami prepáč že som ti nevolala skôr ale zabudla som“
„To je v poriadku. Ináč aký bol let“
„Hm... zábavný“ zasmiala som sa
„A nevieš kde mám vázu?“ ups
„Nie mami neviem ale určite sme ju nerozbili“ Nie ona nič nezistí... to si jej už rovno mohla povedať, že ste ju rozbili...ticho!
„A nevieš niečo o tých peniazoch za gaučom“
„Aha tak to bol Zayn milionárom“ zasmiala som sa
„Tipnem si, monopoly?“
„Presne“ zasmiali sme sa. Rozprávali sme sa ešte asi 20 minút a potom som zložila. Ani neviem z čoho no bola som strašne unavená
„Baby idem si ľahnúť“ oznámila som im a išla do svojej izby. Nechcelo sa mi prezliekať a tak som si vyzliekla tričko a nohavice. V spodnom prádle som si ľahla do postele a hneď zaspala. Ráno som vstala a chýbalo mi prebudenie vedľa Louisa. Vošla som do sprchy, umyla zuby a tvár. Voľno máme ešte týždeň tak som zvedavá čo budeme robiť. Obliekla som si rifle a tričko. Vošla som do obývačky a hodila sa k spiacej Miške.
„Hej čo robíš?!“ pozrela ako vyoraná myš a zisťovala situáciu.
„Ideme zobudiť aj Janku?“ prikývla a vošla som do kuchyne
„Ako ju chceš zobudiť?“ vytiahla som dve panvice.
„Čo s tým chceš?“ smiala sa Miška
„Vždy som to chcela vyskúšať“ mykla som plecom a vošla do Jankinej izby. Prišla som najbližšie k jej posteli a nad hlavu som pripravila panvice.
„pššt“ a riadne som buchla s panvicami. Janka sa hneď skotúľala z postele.
„Baby ale noták.“ Smiali sme sa a vyšli z jej izby.
„My sme riadne zákerné“ smiali sme sa a sadli si na gauč. O chvíľu prišla urazená Janka a sadla si k nám. Ja som vedela čo na ňu zaberie a aspoň sa nebudeme nudiť
„Nehnevaj sa... Baby nejdeme dnes na nákupy?“ Janka vyskočila na nohy a vykríkla
„Áno! Idem sa pripraviť!“ zase vošla tam z kade nedávno prišla. Vyšla vyparádená. Miška odišla do kúpeľne a ja som si zobrala len mikinu. Čakali sme ešte na Mišku a mne začal zvoniť mobil. Na displayi svietilo Louisove meno. Zdvihla som to
„Prosím tu psychiatrická liečebňa čo si želáte?“ hovorila som zapchatým nosom a trochu piskľavým. Chvíľu bolo v telefóne ticho
„Mohol by som si objednať sedenie? Dnes asi o 16:30?“ ako to zistil?!
„Tento čas je už objednaný takže vyhovuje vám to dnes o 18:00?“ zadržiavala som smiech
„Dohodnuté ahoj mrkvička“
„Ahoj macko“ zložila som a rozosmiala sa. Presne vtedy prišla Miška a išli sme do ulíc. Po asi trojhodinovom nakupovaním a ťahaním Janky od výkladov sme sa rozhodli zájsť na kokteil a kofolu. (Viem úžasná kombinácia) Sadli sme si k stolu a objednali.
„Tak kto bude ďalší a teda posledný? Možno to bude hviezda večera“ Janka nás zrazu chytila za ruky a ťahala tam
„A máme dobrovoľníčky“
„Tak čo budete spievať?“ vraždili sme ju pohľadom a ona povedala
„Spice girl - Wannabe“ chlapík nám podal mikrofón a zapol hudbu.
„Tak za toto ťa zabijem“ precedila som pomedzi zuby a Janka začala ako prvá spievať, neskôr Miška a ja som neisto pokračovala v pesničke. V refréne sme išli spolu. Ten potlesk nakoniec bol úžasný ale viac krát toto zažiť nechcem. Na spev som úplný antitalent.
„Wau mal som pravdu toto bol zlatý klinec dnešného karaoke.“ Podal nám nejaké víťazné poháre a sadli sme si späť k stolu.
„Odplata za ráno“ vyplazila nám jazyk. Bolo už päť a tak sme sa rozhodli, že už ideme preč. Tašky som hodila k stolíku a ľahla si na posteľ. Zaspala som. Zobudila som sa na zvonenie mobilu.
„Prosím?“ oči som mala zavreté a zívala.
„Tak už som tu“
„Kde tu?“
„No veď pred bytom pri aute.“ Dokelu ja som s ním mala ísť von
„Louis prepáč ja som zaspala poď hore.“ Nezdvihla som sa z postele.
„Ty leňoch“ skočil mi na posteľ Louis
„Ty si nestrávil deň s Jankou, ktorá chcela ísť do každého obchodu.“ Ležala som na boku a pomaly rozlepovala oči. Zrazu som pocítila jeho pery na vrchu hlavy. Objala som ho a položila na jeho hruď hlavu. Takéto zaspávanie mi chýbalo. Zasmial sa a ja som rozlepila konečne oči. Pozrela som sa na neho
„Na čom sa tak dobre zabávaš?“ podozrivo som na neho dívala
„Šteklia ma tvoje vlasy“ neposlušný prameň vlasov mi zasunul za ucho a pohladil po líci. Nadvihla som bradu a on po malom váhaní spojil naše pery v ohňostroj. Prevrátil ma na chrbát a cítila som jeho miernenú váhu na tele. Zrazu ani neviem ako som ležala na ňom ja. Jednu ruku mal na mojom zadku a druhou mi hladil bok.
„Nechceli sme niekam ísť?“ opýtala som sa ho keď sa presunul na môj krk.
„Vlastne áno. Poď.“ Zliezla som z neho a on ma niekam ťahal
„Počkaj mala by som sa upraviť určite nevyzerám dobre“ zastavila som
„Ty si nádherná vždy“ položil si čelo o to moje no ja som sa iba usmiala a odišla do kúpeľne. Upravila som sa a vyšla do izby. V obývačke pri Miške už sedel Niall. Boli strašne zlatý. Keď sa začali bozkávať chytila som Louisa za ruku a potichu ho ťahala prečo. Zavrela som dvere a výťahom sme zišli dole. Otvoril mi dvere
„Zlepšuješ sa“ zasmiala som sa a sadla si do auta. Obišiel auto a prisadol si ku mne. Viezli sme sa no ani neviem kde..
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára