*Amy*
Ráno som sa zobudila plná šťastia a túžby po Liamovy. Vstala som s postele a vošla do kúpeľne. Vošla som do sprchy a spievala si. Učesala som si mokré vlasy, ktoré voňali kokosom. Vyšla som z izby a obliekla si fialové legíny a dlhé tielko. Zobrala som si slúchadlá a mp3. Všetci ešte spali a tak som si povedala, že si zabehám. Otvorila som dvere a hneď ma ovalil chladný ranný vietor. Keď som si naň zvykla začala som behať dole ulicou. Urobila som pár kolečiek okolo parku a vrátila sa domov.
„Dobré ráno“ pozdravila som Lou a Lux, keď som zavrela dvere.
„Dobré kde si bola?“
„Zabehať si.“ Vytiahla som si z chladničky fľašu vody a vybehla po schodoch. Dala som si sprchu a obliekla si obyčajné tepláky s tielkom. Celý deň som sa hrala s malou. Zavrela som sa v kúpeľni a pustila chladnú sprchu. Užívala som si chlad a myšlienku na Liama. Vyšla som zo sprchy v uteráku keď mi začal zvoniť mobil.
„Ahoj nechce sa ti niekam ísť?“
„Ahoj hm áno“ usmiala som sa do telefónu.
„Dobre o 5 minút som pred vašim domom.“
„Vidíme sa“ zložila som a postavila sa pred skriňu. Idem na rande s Liamom a chcem si vybrať niečo pekné. Vybrala som si modré šaty na ramienka a k tomu balerínky. Malú taštičku do ktorej som dala mobil a peňaženku. Vošla som do kúpeľne a spravila zo seba človeka. Vlasy som si natočila a nechala som si ich voľne. Vyšla som von a v dverách stál Liam.
„Kedy a ako si sa sem dostal?“ usmieval sa a ja som pomaly išla k nemu
„Teraz a pustila ma Lou“ zastala som pred ním
„Tak ideme?“ ukázala som mu moje biele zuby
„Áno“ dal mi pusu na líce a nasadli do auta.
„Kam vlastne ideme?“ opýtala som sa ho po pár minútach cesty
„Hm... je to prekvapenie“
„Ale Liam“ hodila som na neho prosebný pohľad
„Nie nebolo by to prekvapenie“ ruky som preložila na hrudi a pozrela sa cez okno von.
„Už sme tu“ zastali sme niekde na lúke.
„Teraz zavri oči“ zavrela som ich no jedno som otvorila
„Zatvor oči!“ smial sa a ja som ich zavrela
„Ale keď spadneš máš ma na svedomí“
„Neboj nespadneš“ viedol ma niekde. Zastali sme
„Môžeš ich otvoriť“ otvorila som oči a nemohla uveriť tej kráse. Pod stromom boli dve matrace a vankúše. Bol tam piknikový kôš a plno vianočných svetielok.
„Liam je to nádherné“ nemo som sledovala tú nádheru pre mojimi očami.
„Poď“ chytil ma jemne za ruku a ťahal sadnúť si. Otvoril košík a vybral šampanské. Pohár mi podal.
„Hm.. na čo si pripijeme?“ tvárila som sa že rozmýšľam
„Na nás?“
„Dobre“ usmiala som sa a štrngla pohárom o ten jeho. Chlipla som si a položila na malý stolík. Podal mi sendvič a začali sme jesť. Po jedle som si ľahla na matrac.
„Dnes si nádherná... teda nie že by si nebola nádherná to si vždy ale dnes ti to pristane“ zasmiala som sa nad ním a otočila k nemu. Pozeral sa mi hlboko do očí a ja som si kusla do spodnej pery. Zasmial sa, chytil mi hlavu do rúk a perami sa prilepil na tie moje. Jemne a pomaly neskôr vášnivo no stále jemne. Jemne mi prešiel jazykom po spodnej pere. Potom sa odtiahol a podal mi misku s hroznom. Zobrala som si jeden strapec a jedno hrozno dala do úst.
„Chytaj“ zobrala som do ruky ďalší a hodila ho Liamovy do úst. Večer prebehol krásne. Odviezol ma domov až na terasu pred domom.
„Dnešok bol nádherný“
„To áno“ postavila som sa na špičky a pobozkala ho. Ten v tom pokračoval a chytil ma za pas. Obmotala som si ruky okolo jeho krku no v tom sa otvorili dvere a von vyšiel Tom.
„Ou ... prepáčte“ vošiel späť dnu a zavrel dvere. Liam ma išiel znova pobozkať
„Vieš, že nás sledujú?“ posledný krát mi dal sladkú pusu a vošla som do domu.
„Tak ako bolo?“ pribehla ku mne Lou s Lux
„Super“
„Videla som“ podozrivo sa pozrela a buchla ma do ramena.
„Buď ticho!“ pokývala som nad ňou hlavu a vybrala si z chladničky minerálku. Sadla som si k Tomovi na gauč.
„Aké bolo rande?“ pozrela som na neho a mal na tvári zákerný pohľad
„Super“ mykla som plecami a venovala sa minerálke. Mala som pocit akoby som počítala množstvo bubliniek.
„Tak ako sa bozkáva?“ so záujmom na mňa pozrel. Zasmiala som sa na neho a pozrela sa na neho neveriacim pohľadom. Od kedy jeho toto zaujíma.
„Nevyzvedaj“ upozornila som ho. Potom znovu a znovu. Tak som mu pohrozila ak neprestane vyzvedať tak na neho vylejem tú vodu. Hneď sa ohriakol a dal mi pokoj. Vošla som do izby a začala sa pripravovať na školu. Sedela som pri tom strašne dlho. Niečo sa dostalo do mojej hlavy no niečo nie. Zapla som rádio a začala si pospevovať pesničky. Neskôr som ho vypla a venovala sa učeniu. Po chvíli som zaspala nad knihou. Ráno som vstala a neskutočne ma bolel chrbát. Keď som úspešne odlepila svoju tvár od strany číslo 68 vošla som do kúpeľne, kde som nemohla veriť tej ježibabe v zrkadle. Mala som odtlačené písmenká na tvárim kruh pod očami a o vlasoch ani nehovorím. Dala som si sprchu, umyla zuby a tvár. Odlíčila som sa, dala očný krém a vlasy rozčesala a učesala do rybieho copu. Vošla som do izby a obliekla si rifle, tričko s nejakou potlačou a dlhý sveter. Obula som si vysoké Niky a do tašky hodila knihy s mobilom a peňaženkou. Vošla som do kuchyne a zobrala si jablko.
„Vidím, že si sa dlho do noci učila“ poznamenala Lou
„Bolo by lepšie keby som nezaspala nad knihou.“ Tom sa začal smiať
„Okej tak ja už idem.. ahoj poklad“ pozdravila som ich a dala pusu malej. Zavrela som dreve a prechádzala sa ulicami Londýna. Keď som konečne prišla na areál školy hneď si ma odchytila Sara.
„Ahoj.. vlastnej kamarátke nepovieš o svojom úlovku?“ zamračila sa a ruky prekrížila. Ja som nechápavo hľadela no asi myslela Liama
„No áno mám priateľa. Volá sa Liam... a skade to vôbec vieš?!“
„Ty si 20 storočí pozadu?! Veď ste pomaly vo všetkých novinách“ neverila som tomu. Začala som rozmýšľať. Kedy? Ako? Bez váhania vytiahla zo svojej tašky asi väčšej ako mala Hermiona Grangerová v Harrym Potterovi mi podala noviny staré asi tri dni. Bola tam fotka Liama, mňa a malej Lux ako ideme z obchodu vysmiaty. Ako vždy novinári už vtedy urobili fámy, ktoré sú dnes skutočnosťou. Začala som čítať: Tuto mladú trojicu skladanú z Liama Payna, baby Lux a zatiaľ neznámeho dievčaťa sme dnes pristihli pri vychádzaní z obchodu. Directionerky nepredbiehajte plačom no myslíme si, že náš Liam je už zadaný.... vedela som čo bude ďalej asi napísané a tak som ich podala späť Sare
„Sila čo?“
„Sila.. poďme radšej do školy.“ Chytila som ju za ruku a ťahala dnu ku automatu. Kúpila som si teplú kávu. Všetky moje doposiaľ nevyužité mozgové bunky sa zapli a ja som vedela rozmýšľať.
„Sara v skratke ako na mňa reagujú ich fanúšičky“
„Chcú vedieť kto si ale vraj si pekná, záhadná a že vám to prajú no niektoré píšu že vám to dlho nevydrží a že sa k sebe absolútne nehodíte. No ja som iného názoru.“ Objala som ju a vybrali sme sa do triedy. Mali sme jednu hodinu spolu a tá bola matematika. Sedeli sme vedľa seba a tak sme celú hodinu prekecali. Mali sme nudného matikára, ktorý sa rád šprtal v nose.
„Fuj!“ povedali sme naraz keď si palec strčil do nosa.
„Slečna Grace, keď ste tak vzdelaná príďte nám povedať čo ste si zapamätali z hodiny“
„Ja si to radšej vypočujem z tejto vzdialenosti.“ Usmiala som sa a on pokračoval vo svojom výklade. Takto podobne prebehli ďalšie dve hodiny. So Sarou sme išli na obed. Zaplatili sme ho a sadli do svojej obvyklej časti.
„Ahoj“ prišla k nám asi ta najväčšia primadona zo školy.
„Dovi“ postavila sa na jednu nohu a otvorila ústa asi my chcela niečo pekného povedať. No to ju prešlo
„Ty si priateľka Liama že? Nechceš ísť na nákupy?“
„Áno a nie“ otočila sa na päte a počkala si dokým jej všetky vlasy nespadnú znova na chrbát. Odpochodovala preč a my sme sa so Sarou začali smiať.
„Ty vieš ako človeka odbiť“ smiala sa. Dohodli sme sa že poobede pôjdeme prevetrať naše účty. Po obede sme sa vrátili znova do tried. Keď to mučenie skončila Sara ma už čakala na parkovisku pred školou. Nasadli sme do jej auta a viezli sa na oxford street. Po asi troch hodinách sme sa vybrali na obed každá s asi 30 taškami. Nejako sme sa prepchali dverami Nand´s a objednali. Sadli sme si k stolu a tašky poukladali všade okolo nás.
„Som už hladná a unavená“
„Ja tiež“ akoby počuli naše slová a prosíkanie nám doniesli objednávku. Akurát keď som prehĺtala mäso cez dvere prešla blonďavá hlava spolu so svojimi štyrmi kamarátmi.
„O! Môj! Bože!“ Sara sa ovievala rukou a hľadela na päť postáv.
„Sara ukľudni sa“ všimli si nás a tak k nám prišli zatiaľ čo Niall objednával svoju veľkú objednávku.
„Ahojte“ hneď nás pozdravili. Hneď som sa postavila k Liamovy a ten mi dal sladký bozk.
„Chýbala si mi“
„Aj ty mne“
„Aj ja chcem taký vzťah“ nariekala Sara. Zasmiala som sa nad ňou.
„O vy sa ešte nepoznáte takže toto je Sara a Sara toto je..“ prestavovala som ich keď ma prerušila
„Ja viem Louis, Harry, Liam, Niall a Zayn“ Veľmi dobre viem ako má rada One Direction a hlavne Zayna.
„Niall bol zase hladný?“ opýtala som sa keď som sa snažila urobiť miesto všetkých piatim.
„Áno no pravdupovediac aj my.“ Ďalej sme jedli a po chvíli aj chalani.
„Ide sa k nám“ povedal s nadšením Louis, keď sme išli platiť.
„Počkaj ja to zaplatím“
„Liam si normálny?“ zasmiala som sa
„Ale pôjdeš so mnou na večeru“ Novinári už sliedili za dverami
„Jasné“ dala som mu letnú pusu a ruka v ruke sme vyšli von. Tentoraz som mohla zažiť ako sa cítia keď sú prenasledovaný novinármi. Každý mi pchal pred tvár diktafón a lietali otázky tipu
„Je to naozaj vaša priateľka?“
„Ako dlho ste spolu?“
„Prečo nám nechce prezradiť o sebe viac?“ pevne som držala Liama za ruku a so sklonenou hlavou sa nimi predierala. Liam ma viedol až k autu. Sadli sme so Sarou do jej auta a oni do svojho. Išli sme tesne za nimi až kým sme neprišli k nim domov. V aute sme boli úplne ticho. Zaparkovali sme vedľa ich auta a išli za nimi. Liam ma hneď ťahal hore do jeho izby. Zavrel dvere a ja som si sadla na posteľ.
„Prepáč mi to“ ospravedlňoval sa no ja som nevedela čo mu nato povedať. Nevedela som či chcem aby o mne vedel celý svet. Nevedela som či zvládnem všetky tie.. fanúšičky. Sedela som so sklonenou hlavou. Liam ku mne prišiel a kľakol si predo mňa.
„Vážne nechcem aby ťa prenasledovali na každom kroku lebo to práve tak bude. Amy ľúbim ťa a nechcem ťa stratiť len kvôli novinárom“ zdvihol mi hlavu a mne sa spustil tok sĺz.
„Neplač.“ Zotrel mi slzy Liam a usmial sa. Ja som sa zasmiala
„Liam ja ani neviem prečo plačem. Mám to najlepšie na svete a ani ja nechcem o teba prísť. Lúbim ťa Liam!“ pobozkala som ho. On pokračoval v mojej hre. Nežne sa hral s mojimi perami. V bruchu som cítila motýliky a chytali ma závraty. Ešte že som sedela na posteli. Postavil sa, stále ma bozkávajúc a chytil ma za boky. Ja som mu ruky obmotala okolo krku, zdvihol ma z postele a sadol si na ňu. Obkročmo som sedela na ňom a usmiala som sa. Ruky mu blúdili po mojom chrbte a niekedy zakotvili na zadku. Potrebovala som sa nadýchnuť a tak sa presunul po mojej sánke rovno na krk. Mám pocit že tam budem mať cucflek. Znovu sa presunul na moje pery. Prešiel mi jazykom po spodnej pere a vtedy do izby vošiel Zayn. Odtiahla sme sa na pár cm od seba aby sme zistili čo vlastne chce.
„Ou prepáčte.“ Vyšiel von a zaklopal na dvere. Sadla som si vedľa Liama
„Môžeš vojsť.“ Otvoril dvere
„Ja len.. prišiel Paul“
„Dobre už idem“ Zayn zmizol v dome. Išla som sa upraviť do kúpeľne. Radšej som si vlasy učesala a nechala teraz už voľne a opláchla som si tvár. Liam už nebol v izbe a tak som zišla dole za nimi.
„Ahoj Amy.“
„Ahoj Paul“ objali sme sa
„No kedy budeš mať ten koncert?“
„Neviem ešte sa mi neozvali. Úprimne dúfam, že čoskoro zavolajú“ usmiala som sa
„Tak to sa teším a prajem ti to“
„Vďaka“ posadali sme si do obývačky. Pozerali sme niečo v TV no mne začal zvoniť mobil.
„Prosím?“
„Volám s Amy Oliviou Grace?“ zmätene sa na mňa dívali a tak som radšej vyšla na ich záhradu
„Áno“
„Takže moje meno je Georg a volám vám aby sme sa dohodli na tom benefičnom koncerte.“ Začala som skákať šťastím...
- šaty Amy na stretnutie s Liamom
- rande s LiamomPáčila sa? :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára