After Years

Mrkvičkyy :) Moja hlavička dostala vianočnú náladu a tak z nej vzniklo toto. Myslím, že to nie je dobré ale to zhodnoťte sami :) Dúfam sa vám aspoň trooošičkuu bude páčiť :) Marry Christmas :))
Aaaa! ešte niečo :/ prepáčte mi ale z dvôvodu, že tu máme stále menej a menej komentárou - s Miškou vám veľmi ďakujeme :) a hlavne Naty a Annie - sme sa zhodli, že nepridám novú časť dokým tu nebude aspoň 5 komentárou :/ prepááčte :/ Tak príjemné čítanie :D :)

Práve som otočila ceduľku s nápisom Closed a Open na svojom prenajatom obchode so starožitnosťami.  S úsmevom som sa pozrela na oblohu, ktorá bola plná bielych vločiek dopadajúcich na už zasneženú zem. Vydýchla som si a pred tvárou sa objavili obláčiky dychu. Začala som sa brodiť snehom a užívala si atmosféru. Všade boli povešané svetielka, deti pobehovali a guľovali sa a ich rodičia sa ruka v ruke prechádzali okolo nich. Smiech znel ulicou a radosť sa nedala len tak prehliadnuť.....

Zastavila som pred našim domom a oklepala sneh z čižiem. Vošla som dnu, kde už rozvoniavali čerstvo upečené koláčiky.
„Stacey“ hneď ma objala babička.
„Ahoj starká. Kde je mamka a ocko?“ opýtala som sa.
„Ahoj dcérka“ pribehol ku mne ocko skôr ako mi starká vedela povedať kde je. Objal ma a ja som nohy zdvihla nad zem. Položil ma a hneď mi bral kabát, ktorý zavesil na vešiak.
„Ahoj ocko. Kde je mama?“ opýtala som sa znovu
„Tri krát hádaj“ povedal a hlavou mykol na dvere do kuchyne.
„Poď babi“ povedala som a išla s ňou do kuchyne. Mamka pobehovala a zdobila koláčiky.
„Ahoj mami!“ pribehla som k nej.
„Ahoj! Ako si mi len chýbala.“ Povedala  objala ma. Odtiahla sa odo mňa a prezrela si ma od hlavy po päty.
„Ako sa máš? Si akási vychudnutá!“ išla hovoriť ďalšie zo svojich poznámok ako som ju zastavila
„Mami. Od kedy si ma posledný krát videla mohla som akurát pribrať....“ zasmiala som sa
„A mám sa dobre“ usmiala som sa a znovu ju objala.
„Dnes príde niekto koho si už dlho nevidela“ povedala záhadne mamka
„David Hasselhoff?“ opýtala som sa. Všetci sa len zasmiali
„Nie Stacey.“ Povedala a venovala sa naďalej vykrajovaniu malých koláčikov v tvare hviezdičiek.
„Tak kto?“ sadla som si oproti nej a zobrala jedno vykrajovátko v tvare hviezdy.
„Nechaj sa prekvapiť.“ Zasmiala sa.
„Babí, že mi to povieš aspoň ty?“ otočila som sa na ňu.
„Prepáč dcérenka ale to nebude možné.“ Usmiala sa a ďalej štrikovala farebný šál.
„A ty ocko?“ opýtala som sa ale pohľady babky a mami ho uzemnili.
„Prepáč“ ospravedlňujúco sa usmial a venoval sa ďalej dnešným novinám. Mykla som plecom, lebo som vedela, že nič nezmôžem. Pomáhala som mamine vykrajovať hviezdy. Keď sme s vykrajovaním skončili, dali sme ich do trúby a venovali sa smotanovej torte
„Hej! Stacey! Opováž sa mi z toho krému zobrať už čo i len malinký kúsoček“ povedala a varovne zdvihla prst
„Ale, keď to je také dobré..“ rozplývala som sa nad tou chuťou.
„Vidím, že ti chutí. Preto si mi predčasne vyjedla polovicu misky!“ tento krát som sa ospravedlňujúco usmiala sa. Mama si vzdychla
„Choďte radšej zdobiť stromček“ ďalej sa venovala torte.
„Juchuuuuu“ zvýskla som a utekala do obývačky, kde bol už nachystaný krásne zelený vianočný stromček. Vošla som do obývačky a v kresle sedel čerstvo zobudený dedko.
„Ahoj starký“ prišla som k nemu a objala som ho.
„Ahoj. Kedy si prišla?“ opýtal sa trochu zmetene.
„Asi pred hodinou. Spal si“ usmiala som sa.
„Aaach. Prečo ste ma nezobudili?“ pozrel sa s láskou v očiach na babku.
„Chceli sme aby si, si oddýchol“ povedala som a sadla si na zem ku krabici s vianočnými ozdobami.
„Tak ideme zdobiť stromček“ s radosťou a veľkým nadšením som vyskočila na nohy. Zobrala som vianočné gule a zdobila nimi vysoký stromček. Keďže moja výška je taká aká je, vrch musel zdobiť ocko.
„Stacey choď sa prezliecť.“ Zakričala mi mamka z kuchyne.
„Dobre“ odkričala som jej a vybehla po schodoch do svojej starej izby. Zo skrine som si vytiahla náš vianočný sveter a čierne legíny. S uterákom a oblečením som vošla do kúpeľne. Zhodila som zo seba šaty a vošla do sprchy. Obliekla som si prichystané veci a natešene vošla do svojej izby. Spravila som si rybí chvost a utekala vo svojich papučkách dolu.

Skočila som s druhého schodu a „ladne“ dopadla na nohy. Tým, že som tu po rokoch to u mňa prebudilo zabudnuté dieťa. Vošla som do kuchyne
„Mami môžem ti pomôcť?“ opýtala som a tajne dúfala, že mi nechala trochu citrónovej polevy. 
„Hm... môžeš niesť koláčiky“ usmiala sa a ukázala na tácky plné chutných koláčikov. Zobrala som tácku do ruky a vychádzala z kuchyne keď si mamka neodpustila svoju poznámku.
„A nezjedz to cestou.“  
„Ha-ha-ha“ sarkasticky som sa zasmiala a položila ich na veľký stôl v obývačke. Babka sedela na gauči a rozprávala sa s dedkom. Usmievali sa na seba. Sršala z nich láska. Taká vzácna a trváca. Bolo to krásne keď si predstavíte, že so svojou láskou budete celý život a city vám voči tomu druhému nevychladnú. Rozhodne chcem takú zažiť a hlavne prežiť. V očiach ma zaštípali slzy. 
„Deje sa niečo dcérka?“ opýtala sa babka.
„Nie starká....“ utrela som si neposlušnú slzu a usmiala sa „... Veselé Vianoce“ babka mi úsmev opätovala a poklepala miesto pri nej. Podišla som k nej a sadla si vedľa. Objala ma okolo ramien. 
„Veselé Vianoce Stacey“ popriali mi s dedkom
„Mám vás rada“ povedala som a obidvoch objala. 
„Aj my teba“ usmiali sa
„Idem pomôcť mamke“ rozbehla som sa do kuchyne až sa mamka zľakla
„Tak, kedy mi poviete kto príde?“ bola som neskutočne zvedavá.
„To sa dozvieš až, keď príde.“ Uškrnula sa. Prekrížila som ruky na prsiach a odula peru.
„Nepozeraj tak na mňa. Vieš, že tvoje psie oči ma nepresvedčia“ mala pravdu. Nikdy ju nepresvedčili. Vzdychla som a zobrala tácku. Smutne a riadne pomaly som odchádzala z kuchyne a sem tam pozrela na mamku. Viem čo mamke hralo na city. Neboli to psie oči ale táto malinká scénka. 
„Tak dobre. Poviem ti len toľko, že ho poznáš. A choď už“ zasmiala sa a mávla rukou. Aaaaa..... teraz  nasadila do hlavy chrobáka. Koho poznám.....  zamyslene som položila ďalšiu tácku na stôl a vošla späť do kuchyne.
„Kto si dá horúcu čokoládu?“ zakričala som do obývačky.
„Ja!“ zakričali starý rodičia. 
„A ty mami?“ opýtala som sa s úsmevom, keď sústredene zdobila tortu.
„Jasné“ venovala mi úsmev a hneď pokračovala v zdobení.

....

Spravila som horúcu čokoládu a odniesla ju do obývačky, kde som ju položila na malý stolík. Mamka prišla k nám a sadla si na gauč. Ja som sa usalašila v kresle. Každý si zobral čokoládu. 
„Tak ako sa tu máte?“ opýtala som sa. 
„No dobre. Hrávame bingo...“ zasmial sa dedko „... ale chýbaš nám tu“ usmial sa. 
„Aj vy mne....“
„Darí sa ti z obchodíkom?“ opýtal sa ocko, keď sa posadil vedľa mamky.
„No dá sa povedať, že áno....“ rozrečnila som sa a uprostred môjho monológu nám zazvonil zvonček.
„Idem otvoriť.“ Povedal ocko a vošiel do predsiene. Odchlipla som si z čokolády no keď som začula jeho hlas takmer som sa zadrhla. Okamžite som sa pozrela na dotyčného. 
„Ahojte“ pozdravil sa. Ako vždy všetci mu s úsmevom odzdravili no len ja som ostala ako nemá. Nevnímala som nič a nikoho len jeho oči. Tie, ktorými mi ublížil. Postavila som sa 
„Prepáčte“ zašepkala som chrapľavým hlasom a prebehla okolo neho. V rýchlosti som sa obula a hodila na seba kabát. Vybehla som z domu a nadýchla sa chladného vzduchu. Zavrela som oči v snahe zistiť, že teraz sedím dnu a on neprišiel. Že som ho tam nevidela.... Čelo sa mi zvraštilo a oči vypustili slzy na povrch. Pokrútila som hlavou a išla dolu ulicou. Medzitým som si zapínala teplý kabát siahajúci pod zadok. Legíny prepúšťali zimu a ja som sa triaslo no v tej chvíli som chcela byť sama. Nechcela som myslieť na neho.... no na nič iné som nevedela pomyslieť...Posadila som sa na lavičku v parku a vložila sa do spomienky našeho stretnutia.

Bolo to presne deň pred Vianocami. Prechádzala som šťastná mestom, keď som do niekoho nabúrala. Bláznivo som sa začala ospravedlňovať a zrak mi padol na jeho oči.
„Prepáč... Ja.... nedával som pozor.“ Jeho jamky v lícach moje srdce roztopili. Donútili ma usmiať sa
„Nič sa nestalo“ odhalila som mu biele zuby. Zahľadela som sa mu do očí. Chvíľu sme len blízko seba stáli a dívali sa na seba.
„Prepáč. Zabudol som sa ti predstaviť... som Harry a tvoje meno princezná?“ jeho prízvuk hlas bol okúzľujúci.
„Som Stacey.“ Potriasla som mu nastavenou rukou....
Vzdychla som si. Už vtedy sa mi páčil. Bolo v ňom niečo iné. Vtedy sme si vymenili čísla a stále spolu volali, chodili von až ma jednej chladnej noci pobozkal a povedal mi slová ktoré nikdy nezabudnem „Milujem ťa Stacey. Robíš mi život lepším. Milujem ťa!“ Tá radosť, keď som mu povedala že to cítim rovnako.... No jedného dňa sa všetko pokazilo. Stále bol preč, nemal na mňa čas a vyhýbal sa mi. Jedného dňa, keď som bola natešená, že ideme von mi povedal, že jeho city voči mne ochladli a že ma už neľúbi. Bola som hlúpa ak som si myslela, že hviezda nemôže byť sebecká. Vtedy som utiekla a bývala som do určitého času s rodičmi. Pomáhali mi a ja som bola rada, že ich mám.... V mojej hlave sa stále vírili spomienky na jeho pery, dotyky na neho. 
„Do riti Styles! Prečo ťa stále musím milovať?!“ spýtala som sa nahlas no dúfala som, že to nikto iný okrem mňa nepočula. Oči som mala zaslzené....
„Pýtam sa to isté...“ povedal zachrípnutý mužský hlas, ktorý bol ako pohladenie. Ani som sa na neho nepozrela
„Prečo si musel prísť.... Prečo práve na Vianoce.“ Precedila som pomedzi zuby. 
„Stacey...“ pevne som zovrela oči a slzy mi stekali vo väčšom množstve.
„Prepáč...“ sadol si ku mne. 
„Harry... ak si myslíš, že sem prídeš a všetko urovnáš jedným prepáč tak si na omyle! Ty nevieš čo si spôsobil!“ na okamih som sa pozrela do jeho očí a celým srdcom som prekypovala láskou k tomuto idiotovi. 
„Viem..Ja viem... chcem šancu Stacey. Keby som vedel všetko vrátiť späť...“ skočila som mu do reči
„Nič sa nedá vrátiť späť... Prepáč Harry ale ja ti druhú šancu nedám...“ postavila som sa. 
„Prosím...“ v jeho hlase som počula že ma oči plné sĺz. Iba som pokrútila hlavou a plačúc sa vybrala smerom domov.
„Nebola si to ty, ktorá vždy hovorila že každý ma právo na druhú šancu? Že každý robí chyby?..“ zastala som no neotočila som sa.
„Stacey! Ja viem, že som urobil veľkú chybu, ktorú budem vždy ľutovať! Stratil som jediné na čom mi záležalo. Bol som hlúpy... Veľmi hlúpy... Miloval som ťa a nikdy neprestanem!“ zlomil sa mu hlas. Pohla som nohou s cieľom pokračovať v ceste. Na malý okamih som zaváhala a otočila sa. Harry stál pri lavičke, díval sa na mňa a z očí mu tiekli slzy. Vybral sa oproti mne... Ja som stála a nehýbala sa. Srdce mi bilo zrýchlene a prerývane som dýchala. Zastal tak blízko mňa
„I love you Stacey!“ povedal mi tesne pred mojou tvárou. Jeho teplý dych som cítila na svojich perách.
„I love you“ naznačila som mu perami. Zavrela som oči. Jemne a zároveň nežne ma pobozkal. Vtedy som rýchlo otvorila oči. Chcela som vedieť, že to nie je len sen. Že to je skutočnosť. Odtiahol sa a krásne usmial
„Nikdy neurobím tú istú chybu“ obmotala som mu ruky okolo krku a pritiahla si ho bližšie. Priložila som mu svoje pery na jeho. Vtedy ma zdvihol do vzduchu a niesol ma. Zasmiali sme sa a on ma znovu pobozkal.

Zastavili sme pred našim domom. Vošli sme dnu so smiechom. Harry ma položil na zem. Zavesili sme si kabáty a vyzuli čižmy.
„Už sú doma!“ počula som ako mamina hovorí v obývačke. Zrazu všetci stáli vo dverách. Ja som sa opatrne pozrela na Harryho. On ma len objal okolo pasu a prisunul bližšie.
„Sú spolu“ natešene povedala babka. My sme sa zasmiali...
Večer po večeri sme rozbaľovali darčeky. Dostala som fúru oblečenia, príveskov a rozkošný hrnček

Sedeli sme na gauči a všetci sa zabávali. Smiali sme sa a spievali si koledy. Samozrejme niektoré sme skomolili alebo dumali nad tým ako pokračujú. Harry mi stisol ruku. Pozrela som sa na neho. Usmieval sa ako nikdy. Bol plný prekvapenia, lásky a radosti. Mykol hlavou a potiahol mi ruku. Vstala som, položila vankúš, ktorý som mala celý čas v objatí na bok a išla za ním. Znovu som si obula topánky a kabát. Vyšili sme na terasu.
„Harry prečo sme tu?“ opýtala som sa plná zvedavosti.
„Počkaj“ usmial sa a jemne ma oprel o zábradlie. Odstúpil a začal hrabať vo vrecku. Zrazu sa víťazoslávne usmial a vytiahol malú krabičku. Kľakol si predo mňa a otvoril ju.
„Stacey Backer staneš sa pani Stylesovou?“ ukázal  mi svoj úsmev. Bol venovaný iba mne. Láskyplný pohľad čakal na odpoveď. Kľakla som si k nemu
„Áno, s radosťou Styles“ hneď som ho pobozkala. Do toho bozku som vložila všetko. Pocity a hlavne svoju nechladnúcu lásku k nemu.
„Len ma už nikdy neopusti“ povedala som mu, keď sme sa od seba odtiahli
„Nikdy! Sweety nikdy. Sľubujem.“ Navliekol mi prsteň na prst a znovu ma pobozkal....

Trošku dlhšia :D Páčila sa? :)