Disappointment, Friendship, Love. 24.časť

No mrkvičky :D prepáčte za to čakanie no ja som sama čakala na 5 komentárov :D a sú len 4 no práve 4.ty ma okamžite presvedčil :) ďakujem že sa vám to páči :D A hlavne ďakujem za 18 000 zobrazení :)) 
Tak a čítať! :D + prosím komentovať :) zase dávam minimum 5 komentárov :/ 

*Liam*

Myslel som, že je to večnosť. Do Anglicka som prišiel práve teraz. Pozrel som sa na hodinky a ledva na nich dovidel. Bol som úplne unavený. Celý večer som riadil auto a zastavil som sa až ..... o 5 poobede. „Musím si ľahnúť.“ Pomyslel som si a zaparkoval pri našom dome. Vyšiel som von a hneď podišiel k dverám. Tašky vyberiem až keď sa zobudím... Spod sediaceho trpaslíka som vytiahol kľúče a asi na 7 krát sa trafil do kľúčovej dierky. Otočil som ním a otvoril dvere. Myslel som si, že sa skydnem hneď tu na zemi pred otvorenými dverami. No radšej som prv dvere zavrel a ako zombie som sa dovalil ku gauču. Len tak som sa naň zhodil a po minúte zaspal....

*Amy*
„Lou?“ opýtala som sa jej a naďalej hľadela na hviezdy
„Hm?“ otočila ku mne hlavu
„Čo mám robiť, keď sa vráti?“ zamyslela som sa.
„Amy... ľúb ho z celého srdca a dovoľ mu vysvetliť ti to...“ usmiala som sa a pozrela sa na zem. Lou. Moja zlatá Lou. Čo by som ja bez nej robila.
„Mám ťa rada Lou.“ Pozrela som sa na ňu.  Úsmev sa rozlial po jej celej tvári.
„Aj ja teba.“ Objala som ju. Tak pevne aby vedela, že je pre mňa veľmi dôležitá.
„Pozrieme si nejaký film?“ opýtala sa Lou no bolo na nej vidno únavu.
„Nie. Teraz si pôjdeš ľahnúť.“ Povedala som.
„Zvládneš to tu?“ opýtala sa, keď sa zdvihla z gauča.
„Jasné“ neisto sa na mňa usmiala a odišla na poschodie do svojej izby. Vzdychlo som si. Vytiahla som sa na nohy a podišla k oknu.
„Raz ti odpustím Liam“ usmiala som sa smerom k malým žiarivým svetielkam na oblohe. Otočila som sa na päte a rovnako ako Lou som odkráčala do svojej izby. Ľahla som si na posteľ a neustále nad ním premýšľala....

*Lou*

Ležala som na posteli a premýšľala nad Amy a Liamom...
Som hrdá na Amy. Nezložila sa ale snaží sa všetko prekonať. Liam nie je až taký sprostý aby jej klamal. Ľúbi ju. Toho som si istá.
„Zlatko nad čím premýšľaš?“ Tom ma objal okolo pasu a zaboril tvár do mojich vlasov
„Amy“ položila som ruku na tú jeho.
„Neboj sa. Bude to v poriadku Je to silné dievča a....“ chcel pokračovať no pozrela som na neho so zdvihnutým obočím.
„Čo?“ opýtal sa s úsmevom odbíjajúci celú tmu okolo nás.
„Ešte si nikdy nehovoril povzbudivo o Amy.“ Zasmiala som sa. On pokrútil hlavou a z úst sa mu vydral smiech.
„Ľúbim ťa“ jeho hlas znel tak upokojujúco. Zahrieval ma pri srdci a dodával silu
„Aj ja teba“ otočila som k nemu tvár a pohľad upierala na jeho nádherné oči do ktorých som už tak dlho zamilovaná. Naša Lux ich ma presne také isté. Zdedila ich po ňom a tak vždy, keď sa do nich pozriem spomeniem si na Toma a na to ako ho milujem.... Tom sa usmial čo mu vytvorilo malé vrásky a spojil naše pery.....

Ráno som sa zobudila a vošla do kúpeľne. Zhodila som zo seba pyžamo a vošla do sprchy.  Všetko sa na chvíľu zdalo pokojnejšie, také normálne. Vyšla som von a postavila sa pred zrkadlo. Učesala som sa a vlasy zopla do drdola. Umyla som si zuby a vošla v uteráku do izby.  Obliekla som si rifle a modré tielko na ktoré som hodila mikinu. Začula som detský smiech a tak som vyšla z izby a pomaly otvorila dvere. Lux držala v rúčkach jednu zo svojich hračiek a poriadne sa zabávala.
„Ahoj zlatíčko“ pozdravila som ju a podišla bližšie k jej postieľke. Položila vedľa seba plyšového medvedíka a jej očká sa pozerali na mňa. Zdvihla som ju na ruky a objala.
„Ideme papinkať“ povedala som sladko a zbehla som s ňou do kuchyne. Posadila som ju do stoličky. O chvíľu som pred ňu položila misku s jedlom a lyžičkou. V tom som začula kroky a o chvíľu som uvidela Amy, ktorá vyzerala ako keby behala po zasneženej streche a následne sa snažila skočiť do zamrznutého jazierka. Hrooooza.
„Bože dievča prešiel ťa traktor?“ opýtala som sa a preložila ruky ako pri modlitbe.
„Nie... Zlá noc“ mykla plecom a jemne nadvihla jeden kútik úst. Zrejme pokus o úsmev. Zobrala si hrnček a naliala si jablkový džús.
„Zlatko zvládneš to tu? Musím ísť poliať kvety ku chalanom“ povedala som otrávene. Vôbec som nemala náladu sa trepať tak ďaleko.
„Jasné i tak mám tréning“ znovu ten „úsmev“. Cestou preč z kuchyne iba mávla rukou a zmizla na schodoch.
„Tak a my ideme polievať kvietky“ povedala som a uhla letiacej dávke jedla Lux. No pekne. Ešte aj kuchyňu budem musieť umývať.....
Vyobliekala som Lux a posadila ju do autosedačky. Naštartovala som, pripla si pás a vydala sa na cestu. Po dlhej ceste som zaparkovala pred ich domom. Zobrala som Lux za ruku a išla odomknúť dvere. Niečo sa mi nezdalo. Akoby bolo svetlo v obývačke zapálené. Odomkla som dvere a v chodbe sa vyzula. Zobrala som najbližšie čo som našla. Vyvalila som oči, keď som zistila, že to je dáždnik. Pokrútila som hlavou a vrátila ho na miesto.
„Lux ostaň tu“ pošepkala som jej a pomaly vchádzala do obývačky.  Prechádzala som popri prahu dverí až k oknu a nikoho nevidela.
„Poď sem zlatko“ zakričala som jej. Ona hneď pribehla a sadla si do malej stoličky. Ja som podišla k oknu s malou kanvičkou plnou vody a pustila sa do polievania kvetov. Po asi pol hodine som mala poliate všetky kvety v dome. Rozhodla som si trochu oddýchnuť. Hodila som sa na gauč. No v tom sa pohol akoby si chcel vyľakaný sadnúť. No ako si môže vyľakaný sadnúť?! Skričala som, zošmykla sa na zem a besne okolo seba hádzala rukami. Mráz mi chodil po chrbte a srdce som mala v krku. Ja zomriem! Čo ak som si sadla na veľkého zajaca, ktorý ma chce zjesť? Alebo to je všežravý gauč?!!! Ešte viac som vyvalila oči a zobrala do ruky gauč. Teraz alebo nikdy! Zavrela som oči, otočila sa a začala to ním mlátiť.
„Dáš mi pokoj?!!! Zlý gauč zlý!! Budem ťa musieť prečalúniť!“ kričala som popri búchaní ovládačom z ktorého už vypadli baterky no je dosť možné že aj tlačítka.
„AU!!“ ono to aj kričí!!! Prudko som otvorila svoje oči a uvidela niekoho koho by som tu nečakala. Teda čakala. Mal tu byť! Už od začiatku!
„Preboha Liam čo tu stváraš?!!!“ opýtala som sa ho , položila ovládač vedľa seba na zem a oprela sa o stolík.
„Bývam?“ chrapľavým hlasom sa zasmial.
„Prišiel som za Amy“  krivo sa usmial a následne si rukami pretrel tvár. Pokrivila som pery a vyfúkla vzduch niekam dohora. 
„Ako sa má?“ zdvihol pohľad a mal utrápený výraz. V očiach som mu videla strach, pochopenie a lásku.
„Liam ako by si sa cítil ak človeka, ktorého veľmi miluješ uvidíš bozkávať sa s inou?“ skrátila som to.
„Je mi to ľúto!...“ znova si pretrel tvár „nebolo to tak ako to vyzeralo. Ver mi.“ Zahľadel sa mi do očí a mne bolo jasné, že hovorí pravdu.
„Môžem ti to vysvetliť?“ opýtal sa. Prikývla som.....

*Amy*

Ďalší zlý sen ma sprevádzal nocou. Ľahla som si znovu na posteľ a na stolík vedľa postele som si položila pohár s džúsom. Premýšľala som či si mám na strop nalepiť nejaký plagát. Možno Michael Jackson alebo ..... a znovu ma napadol on. Jedine on by uspokojil moje oči po prebudení. Jedine on by ma dokonale rozosmial..... dosť... Je preč. Ďaleko. Zobrala som mobil a prezrela si ho. Dnes mi nevolal ani raz. Každý deň som mala aspoň 20 zmeškaných hovorov. Pokrútila som hlavou ako náhle som zacítila slzy a vošla do kúpeľne. Vykonala rannú hygienu, vlasy zopla do vysokého copu. Postavila som sa ku skrini a vytiahla modré rifle a biele tričko. Obula som si tigrie conversy a do tašky hodila text piesní spolu s peňaženkou a mobilom. Zbehla som dolu a vzala si z kuchyne jablko. Zahryzla som doň a zobrala kľúče. Vyšla som von a zamkla dvere. Kľúče som hodila do tašky a peši sa vybrala do budovy, kde mám hlasovú skúšku.....

Páčila sa ? :D Aspoň trošku? :) please koment :))