Disappointment, Friendship, Love. 25.časť

JEEEEJ Zajtra Vianoceee :D tešíte sa? :D Viete čo dostanete? :D ja len jedno viem :) pozeráte Shreka? :D Ja hej :D dúfam nechajú konečnú pesničku! :DDD
Takže príjemné čítanie :)) prosím píšte komenty 

*Liam*

Počul som akési buchotanie akoby s dáždnikom no nebral som to do úvahy a ďalej sa prevaľoval na gauči. Asi o pol hodinu si na mňa niekto sadol. Chcel som sa otočiť no niekto ma začal biť ... ovládačom?... to vážne?. Pod vystrašenou tvárou som spoznal Lou. Úplne som zabudol, že k nám chodí polievať kvety...
„Dáš mi pokoj?!!! Zlý gauč zlý!! Budem ťa musieť prečalúniť!“ začala kričať. Preboha!! Čo ak by som bol zebrovaný?!!
„AU!!“ zakričal som, keď trafila moju kľúčnu kosť. Otvorila svoje veľké oči a vyľakane na mňa hľadela.
„Preboha Liam čo tu stváraš?!!!“ AMY!!
„Bývam?“ jasné moje mozgové bunky ešte stále spia...
„Prišiel som za Amy“  doplnil som zmysluplnejšou vetou. Pokúsil som sa o úsmev no nad tým prívalom myšlienok na ňu som si rukami pretrel tvár.
„Ako sa má?“ nakoniec som sa opýtal.
„Liam ako by si sa cítil ak človeka, ktorého veľmi miluješ uvidíš bozkávať sa s inou?“ má pravdu. Pokazil som to ...
„Je mi to ľúto!...“ znovu som si pretrel tvár „nebolo to tak ako to vyzeralo. Ver mi.“ S kopou zúfalstva, ktorá sa nahrnula ako prívalová vlna som sa jej zahľadel do očí. Musí mi veriť....
„Môžem ti to vysvetliť?“ opýtal som sa. Iba ticho prikývla a tak som sa pustil do vysvetľovania...

*Amy*
Cestou som sa mala stretnúť so Sarou. Prešla som popri veľkej budove a zabočila až som uvidela pomerne nízku osôbku ,ktorá si nervózne poklepkávala nohou. Bola mi otočená chrbtom. Opatrne som podišla za ňu.
„Bu!“ zakričala som jej pri uchu. Chúďa vyskočila asi meter nad zem a búchala okolo seba. Smiala som sa. Predstavte si postihnutého pavúka kríženého s potkanom ako sa snaží ujsť pred mačkou. Fuuuuuj pavúky.... kde mám tie noviny?!!!!!..... Pri chuti zapučiť každého pavúka dnešnými novinami ma prerušilo objatie mojej Sari.
„Si sa zbláznila?!!“ opýtala sa, keď uvoľnila zovretie. Z – VZDUUUUCH!!!! Na – JA DÝCHAM!!
„Možno trošku“ mykla som plecom s úsmevom.
„Dobre poďme ty truľko“ zasmiala sa Sara. Cestou sme premýšľali nad tým či je bezpečné upratovať jej skriňu a vôbec dom. U iného človeka by to možno bolo normálne no pri Sare? Ta má oblečenie snáď aj v trúbe na pečenie.  Na skúške nás čakal George. Hneď ma poslal do miestnosti s obrovskými dverami. So Sarou sme chytili dvere
„3....2...1....fu“ odpočítavali sme a snažili sa otvoriť asi 100 kilové dvere. Ostali sme sedieť/ležať opreté o dvere divoko vydýchavajúce vzduch.
„Rambo k nohe!!“ zakričala som do miestnosti. Namiesto Ramba sa ku mne otočili ľudia a pozerali či som sa zbláznila. Namiesto toho aby som sa obraňovala slovne som prstom ukázala na Saru. Po chvíli sa ľudia vrátili k svojej práci a my rovnako. Konečne sme otvorili dvere... pred nami sa objavilo asi miliónové štúdio. Hneď som pribehla ku nádhernej gitare. Jej drevo sa vo svetle nádherne lesklo. Prstami som prešla po jej strunách. Vydala neodolateľne zvučný tón. Dnu vošiel George
„Vraj sa na chodbe potulujú dve dievčatá, ktoré upratujú zem sebou. Neviete o tom nič?“ opýtal sa so zdvihnutým obočím. Okamžite sme začali kývať hlavami – nene...
„No dobre teda. Amy postav sa k tomu veľkému čudu, ktoré sa volá...“ prerušila som ho otráveným hlasom
„Mikrofón...“ zívla som si a postavila sa za mikrofón.

Po skúške
„Sara to je myš nie jeleň!“
„Nie to je jeleň!“
„Nie lebo myš!!“
„Nie lebo jeleň!!!“
„Veď ma uši!!!“
„Ale aj parohy!!!“
„MUTANT!!“ vykríkli sme na celé mesto.
„Trošku hlasné nie?“ opýtala som sa šeptom Sari. On iba prikývla.  Kŕdeľ holubov sa rozletel a Sara začala behať do kolečka
„Fuj!!! Vtáčie ... !!! Bleee!!! Kšššš!!! PCHhhh!!! Hrkú!!!! Kšáááá!!“ kričala ako zmyslov zbavená. Okoloidúci sa na nej zabávali a popravde aj ja. Pohľad ako na besného medveďa v podaní Sari bol vážne zaujímavý. Zrazu sa ku mne privalila s nahnevaným výrazom
„Čóóó sa stalo Sara?“ potláčala som smiech.
„Ten sprostý vták ma osral!!!“ ukázala na rukáv svojej obľúbenej mikiny.
„Tak za tieto slová by si, si vyslúžila od Louisa nepekný pohľad“ doteraz som svoj smiech potláčala no keď sa do jej výrazu pridal aj strach, stálo to za všetky drobné. PFFFFFF..... začala som sa hlasne smiať.
„Nesmej sa truba! Teba neobdaril holub o nechcenú dekoráciu na tvojej obľúbenej mikine!!!“ hovorila vytočene. No z jej preskakujúceho smiechu som si musela sadnúť na najbližšiu lavičku. Rukami som si pridržiavala brucho. Keď sa mi už zo smiechu točila hlava, a Sarine klopkanie jej obrovských opätkov mi prišlo neskutočne otravné, zdvihla som ruku a stisla nos. Možno to pomôže v ukludnení..... prekvapivo to pomohlo.
„ALELUJA!!!“ vyhlásila Sara.
„Ideme do obchodu. Potrebujem nové oblečenie“ potiahla ma za ruku. Objednajte mi masáž nôh prosím!

.........

V obchode sme strávili polku dňa. Mala som pocit akoby sme prešli celý obchod päť krát.  Nohy som mala úplne oťažené akoby boli z ocele. No aspoň som konečne myslela na niečo iné ako Liama.
Sadli sme si do najbližšej pizzérie. Objednali jednu kukuricovú a dva krát sladkú kávu. Z ničoho nič ma napadlo, že by som mohla Saru a Willa zoznámiť. Veď sú to moji priatelia. Veľmi dobrý priatelia.
„Sara nechceš dnes prísť k nám? Menšia párty..“ žmurkla som na ňu. „Zoznámim ťa s niekým.“ Dodala som a odpila si z kávy.
„Jasné. Ja party rada. Koho niekoho? Dúfam to nie je ten koho si myslím lebo ak to je ten čo si myslím tak to je on a keď to nie je ten čo si myslím tak to nebude ten čo si myslím a tak to nebude on. Chápeš?“ oči som mala von z jamiek pri jej nezmyselnom rozprávaní o.... ani neviem pri druhom myslím som ju už prestala počúvať a pozerala na ňu s otvorenými ústami. No po radšej som pokývala hlavou, že som jej všeeetko rozumela. 
„Takže o siedmej“ znovu som na ňu žmurkla a pustila sa do pizzi....

*Lou*

Stále som sedela na zemi a opierala sa o stôl. Dôsledne som Liama počúvala. Verím mu. Verím, že ju nepobozkal. Verím mu že bol Amy verný.
„Lou. Prosím povedz, že mi veríš. Anjelovi ako Amy by som nedokázal odpustiť.“
„Liam verím ti...“ usmiala som sa. Hneď sa mi hodil okolo krku a ja som myslela že sa ten stolík rozpadne.
„Ďakujem ti Lou.“ Hovoril potichu.
„Vieš, čo ťa čaká....Amy je zranená a zmätená. A ešte k tomu Will.....“prerušil ma. Neviem či som mu mala o Willovi hovoriť. Aaaa dokelu! Nemala. Teraz si bude myslieť že spolu niečo majú.
„Počkaj Lou aký Will?“ zmätene sa opýtal
„Je to starý kamarát. Vrátil sa z New Yorku. Poznajú sa od mala aaa veľa o ňom neviem. Včera som ho spoznala. Amy ťa ľúbi Liam“ jeho zmätok sa mojou poslednou vetou vytratil.
„Aj ja ju“ oči mu zaplnili slzy.
„Liam viem, že teraz budeš potrebovať podporu no ja musím isť domov. S Tomom ideme na večeru.“ Usmiala som sa.
„Jasné. Neboj dnes prídu chalani. Ale nehovor Amy, že som tu. A ani, že prídu chalani. Povedala by to Sare a Zayn ju určite chce prekvapiť.“ Slza mu stiekla po tvári a mne ho prišlo strašne ľúto. Aspoň, že prídu chalani.... Postavila som sa spolu a spolu s Lux a Liamom sme sa išli obuť. Povedal, že potrebuje čerstvý vzduch tak sa ide prejsť a sám doma by sa nudil. Vyšli sme z domu a zastavili pri mojom aute. Liam Lux objal a rozlúčil sa s ňou. Zapla som ju do sedačky.
„Dobre tak ahoj“ rozlúčili sme sa. Nastúpila som do auta a chvíľu sledovala ako Liam ide dolu ulicou so sklonenou hlavou a rukami v koženej bunde. Naštartovala som a zapla si pás.
„Ideme za ockom“ povedala som radostne Lux a opustila doterajšie miesto. Už sa na Toma teším, pomyslela som si a sústredila sa na cestu.....


Viem že to nie je dobré no páčila sa? :) Znesiem všetko :D