Now i know, what is love.... 4.časť

Ahooojteee :D ďakujem za komentáre :)) a dúfam ste ešte  nezabudli na príbeh s Nathanom a Zoey a celým šialeným TW s Pray :D tak ako zázrak tu máte po dlhom čase časť :)) Príjemne čítanie :))(minimálne 5 komentárov)

*Zoey*

„I LOVE ROCK´N´ROLL!“ práve sme spievali a akože hrali na gitare, keď dnu vošiel jeden chlapík. Ako každá gorilka tetovanie na krku.... prišiel mi ako Hitman..... a bezvlasá gebuľa
„Pane?“ opýtala som sa a on nič. Pribehla som k nemu
„Pane..?“ skúsila som to znovu. Išiel ďalej ..
„Pane!“ postavila som sa mu do cesty. Prevrátil očami
„No?“ opýtal sa znudene
„Smiem sa opýtať... no neberte to ako urážku ... ale nie je vám bez vlasov zima?“ zatvárila som sa nevinne aby si o mne nič nemyslel.... a tváril sa, že rozmýšľa... on rozmýšľa!! .... musím mu ušiť nejakú pokrievku....
„Vieš, ono je to takto... V lete je v tom fajn a pečie ti na hlavu a v zime je zima“
„A nemáte niečo ako nemrznúcu zmes? Ako na autách...“ povedala Pray.
„Áno to prídeš a celé vyleješ na hlavu....“ zasmial sa. Skenovala som jeho hlboký smiech. Bol taký nezvyčajný a trochu strašidelný. Akoby ste dusili fretku kríženú s medveďom.
„Kedy prídu chalani?“ opýtala sa Pray
„Hm...“ zamyslel sa. Booože ja sa ho bojím!!! „... asi za pol hodinu.“ Usmial sa a rýchlo vypochodoval zo šatne skôr ako som mu stihla dať ďalšiu zo svojich otravných otázok. Znovu som sa zosunula na gauč a ruky položila na brucho.
„Tak čo budeme robiť?“ opýtala sa ma Pray, keď sa vyvalila vedľa mňa.
„Hm... neviem .... čakať“ mykla som plecom a dúfala, že tá polhodina ubehne rýchlo....


Po neskutočne dlhej pól hodine do šatne vošli vysmiaty chalani.
„Prepáčte, že sme boli tak dlho. Asi ste sa museli nudiť“ povedal Tom a sadol si mi na kolená
„Blázon!“ povedala som a zhodila ho z kolien. Dopadol na zem a ostal prilepený. Chalani sa začali smiať. Tom sa posadil a vydal divný smiech..... ak sa to tak dalo nazvať ........ a hneď si ľahol na zem. Chlapec sa neudreeeel.....
„Tak... nechcete ísť s nami do klubu?“ opýtal sa Max a pri tom si prevliekal tričko cez hlavu.
„Ehm máme tu maloletú“ vyhlásila Pray
„Tak ideme na pizzu“ navrhol Nathan. V tej chvíli ako na povel každému zaškvŕkalo v bruchu.
„Súhlasím“ povedali sme naraz a následne sa zasmiali.
Vyšli sme zadym v chodom a snažili sa napchať do auta. Moje miesto bolo na Tomových nohách. Oproti mne sedel Nathan a vedľa neho Pray. Rozprávali sa. Keď s ním rozprávala hovorila nesmelo a mala červené líčka. No proste rozkošná.
Usmiala som sa. Vtedy sa Nathan otočil ku mne. Rovnako sa usmial a ja som myslela, že sa roztopím. Rýchlo som odvrátila zrak a začala sledovať cestu okolo.  Všetko za oknom bolo ako zrýchlený film až dokým sme nezastavili. Max zaparkoval a vystúpili sme.


.......

„Mňam“ povedala som, keď sme dojedli. Oprela som sa o bordové sedadlo a vyfúkla vzduch. Sledovala som hnusne zelenú farbu na stenách....fakt hnusná....
„No čo Pray, chutí?“ opýtal sa. Ona si odkusla z kúska pizze, ktorý bol pomaly väčší ako ona. 
„Čo študuješ, Zoey? Opýtal sa Max no cítila som na sebe všetky pohľady.
„Aaach.... Chodím na strednú školu fotografovania.“ Odpila som si z koly.
„Takže fotografovanie. Myslíš si že by zo mňa mohol byť model? Len neviem či som krajší z prava alebo z hora....“ Siva sa pustil do reči o tom z ktorej strany ako vyzerá.... Zaplatili sme a išli na nočnú prechádzku. Pray behala popri stromoch s Maxom a Sivom. Myslím že sa hrali na hm..... krtkov? ....asi také niečo. Ja s Nathanom, Tomom a Jayom sme išli civilizovane po chodníku. No teda civilizovane. Ak sa medzi civilizovanosť ráta to, že Tom si z Jaya urobil osobného koníka kríženého s king kongom tak áno civilizovane. S Nathanom sme išli trošku ďalej od nich a tvárili sa, že ich nepoznáme.
„Zoey?“ opatrne sa snažil zaujať moju pozornosť
„Uhm?“ otočila som k nemu hlavu a dávala si pozor na kríky popri chodníku. Nemám chuť skončiť v jednom z nich.
„Nemáš chuť ísť..... teda nechcela by si ísť zajtra von?“ malé iskričky nádeje mu svietili v očiach.
„Jasné“ zazubila som sa na neho.  Zrazu som spustila obrovský smiech spolu s Nathom. Odôvodnenie? Tom a Jay sa hrali na sojky a utekali do kruhu. Dokým sa Jay neotočil opačným smerom a v strede chodníka si narazili do hláv. Obaja ako stuhnuté bábky spadli na chrbát. Šúchali si čelá a Tom skákal ako pes po zadku. Od smiechu a bolesti brucha som sa prehla v pase. Nathan si nezmyselne búchal stehná od rovnakého smiechu... Po pol hodine, keď sa konečne uráčili tí dvaja vstať som si utrela slzy.
„No bolo mi s vami super chalani ale mali by sme isť domov Pray“ povedala som napokon, keď som si všimla ako často si Pray šuchá oči a zíva.
„Odvezieme vás!“ zdvihol ruku do vzduchu Max a pri tom trafil Sivu do nosa
„Hups“ vydal taký divný zvuk. Ako, keď štartujete zošrotované auto  a potom sa zasmial. Znovu sme sa rozosmiali a pomaly sa vybrali k autu. Zasa sme sa tam nejako napchali. Vystúpili sme pred domom.
„Tak niekedy nabudúce“ usmiala som sa a zakývala im spolu s Pray.
„Ahooooj“ zakričala.
„Jasné! Ahojte!“ odkričali. Znovu som sa rozrehotala, keď vystrčili hlavu z okien naraz Max a Jay.  Že sa tam vošli. Keď odišli rozlúčila som sa s Pray, ktorá išla domov. Vošla som do predsiene, vyzula sa a rozbehla hore schodmi. Všade už bola tma z čoho som usúdila, že už sú v ríši jednorožcov, motýlikov, víl a podobných magických stvorení. V kúpeľni som sa dala do poriadku a v tričku som zaľahla do postele. Myšlienky som mala niekde pri Nathanovu a Codym.....
Ráno som sa prebrala na otravné lúče, ktoré vychádzali popod žalúzie. To sa mám zahrať na Nastenku a poprosiť slnko nech počká dokým upletiem ponožku? Nakoniec som sa posadila a obzrela po izbe. Mala som taký divný sen. Boli tam bompari aaaa chodili!! No chápete?!!! .... Našťastie som tu žiadne bompari nevidela a tak som sa pokojne postavila na nohy. Tackavo som sa dostala do kúpeľne a umyla zuby spolu s tvárou. Vlasy som dala do drdolu a v obľúbenom čiernom župane s žltými hviezdami som zišla do kuchyne.
„Tak žalúdok čo si dnes dáme? Hm..... cereálie alebo jogurt?...Presne! oboje naraz!“ jemne som si pobúchala po brušku a vytiahla spomínané raňajky. Medzi jedenie som počúvala pesničky. Keď som dojedla misku som položila do dresu. Sadla som si späť ku stolu a pohmkávala známe melódie. Práve, keď ten ujko s neuveriteľne pripečeným hlasom povedal meno Cody Simpson som si spomenula na Codyho. Toho môjho nie Simpsona. Okamžite som sa zdvihla a utekala po schodoch, kde som prešla po štyroch z dôvodu stáleho pádu. Postavila som sa pred skriňu a premýšľala čo si obliecť. Nakoniec som si obliekla modré mierne potrhané nohavice,  biele tričko s dlhým rukávom a potlačou. 

Obula som obyčajné biele conversy a do čiernej tašky nahádzala mobil s peňaženkou. Opäť som zišla dolu, kde už boli aj rodičia.
„Kam že kam?“ opýtal sa ocko
„Za Codym, za Codym“ pokývala som hlavou s divným hlasom.
„Jaaaj. Pozdrav ho. A kedy si konečne príde zahrať futbal?“ opýtal sa, keď som odchádzala
„Až mu odpustím a až keď ti odrastie plešinka“ zazubila som sa.
„Čo ja mám plešinku?“ opýtal sa ustarostene a behal k zrkadlu
„ZATIAĽ nie.“ Zasmiala som sa
„No tak majte sa“ dala som obom pusu na líce a utekala na miesto našeho stretnutia. Keď som tam dorazila, stál opretí o stenu a obzeral sa do strán. Šiltovku mal otočenú šiltom dozadu a vyzeral skutočne neodolateľne. Hnedé oči mu žiarili a podupkával nohou. Zastrčila som si ruky do vreciek v okamihu, keď si ma všimol. Pribehol ku mne s obrovským úsmevom.
„Myslel som, že neprídeš.“ Bol príliš blízko mojej tváre.
„Tak som tu. Ideme dnu?“ opýtala som sa a trošku uhla nabok.
„Jasné“ bolo mu počuť mierne sklamanie v hlase... Vošli sme dnu, sadli si a objednali mliečny kokteil. Mňam.
„Tak prečo si ma sem vytiahol?“ opýtala som sa a musela sa usmiať.
„Chcem dať všetko do poriadku, Chýbaš mi.“ Natiahol ruku k mojej a pevne ju stisol
„Celý ten čas čo sme spolu, správal som sa ako hlupák. Prepáč....“ vzdychla som si
„Cody.... povedz mi prečo si neprišiel, nezavolal? Stála som tam asi hodinu!“ opýtala som sa ho a hľadela pri tom na stôl.
„Prepáč....Ale mama ma prinútila ísť so sestrou ku zubárke“ zdvihla som zrak k nemu. Naskytol sa mi pohľad na jeho prekrásne biele zuby. Musela som sa usmiať. Tak on neprišiel lebo bol so sestrou u zubárky?
„Mal si aspoň zavolať“  naklonil hlavu na bok a neposlušný prameň vlasov mi zastrčil za ucho.
„Zabudol som mobil doma. Príliš som sa ponáhľal“ znovu som sa na neho pozrela a v očiach som videla, že hovorí pravdu.
„Poď“ povedal. Hodil na stôl peniaze a s našimi kokteilmi sme sa rozbehli mestom. Div že sa nerozliali ani nič podobné. Je to dosť otrepané ale ocitli sme sa pred veľkou fontánou. Sťažka sa tu zvykla pohybovať nejaký človek a tak sme z toho spravili naše miesto.  Sadli sme si na jej okraj. Obzerala som sa pozorne dookola. Už dlho som tu nebola. Nebol dôvod. Väčšinu času som tu trávila s Codym. No keď sme sa rozišli tak som tu  nebola.
„Nič sa tu nezmenilo.“ Vycerila som svoje zuby
„Ale áno“ pozrela som sa na neho akože – čo  tým myslíš?
„Ja som sa zmenil.“ Usmiala som sa na neho. Prisunul sa bližšie ku mne a položil mi svoju ruku na pas. Stále som ho obozretne sledovala. Stále bol bližšie a bližšie, stále sa usmieval až naše pery spojil. Nežne sa dotýkal perami mojich. Ruky som mu obmotala okolo krku a začala sa hrať s jeho vlasmi.......

Páčila sa? :)