Warzone 8.časť

Ale nooo :/ som sklamaná, že ste nenapísali aspoň ešte jeden komentár inak Miška a Naty ďakujem :)) /minula časť/ chápem... sú sviatky veď Vianoce a ták no prosím aspoň komentár :// budem šťastná a lepšia nálada na písanie :D a keď ja mám super náladu tak píšem ako o dušu :))
Takže pridávam časť od naše Mišky :)) I love you Puss in boots :DDD a keď ste ešte nečítali Now I know what is love tak TU! :) 

*Nathan*

Zobudil som sa s pocitom, že som spal maximálne 20 minút. Cez noc som sa asi 100x strhol zo spánku. Raz na okná búchal silný dážď, potom zahrmelo, zablyslo sa... a k tomu všetkému sa mi ešte snívali fakt úžasné sny. Môj mozog sa zrejme v spánku snažil spracovať celý včerajší deň, pretože sa mi snívalo najmä s Rebbecou a Cherry. Keď už sme pri Cherry...
Dobre radšej nič o nej. Je príliš ráno na rozmýšľanie.
Mal som chuť zaľahnúť späť do postele a spať ešte aspoň 3 hodiny. Namiesto toho som vstal, dal sa dokopy a zišiel dole do obývačky. Mama sledovala nejaký z tých svojich presladených filmov. Spravil som si cereálie a sadol k nej na gauč. Keď som dojedol, misku som položil na stolík. Teda hneď potom čo som odsunul kopu mokrých a zasoplených vreckoviek. Toto vie iba moja mama... Ako môže niekoho takto rozplakať nejaký film?
Z nudy som ho začal sledovať spolu s ňou. Hlavná hrdinka Cindy nastúpila do novej práce, kde sa hneď skamarátila zo svojim kolegom Jacobom. On sa jej zdôveril, že je zamilovaný do nejakej baby a chcel, aby mu pomohla pozvať ju na rande. (Odkedy sa chlapi boja pozývať baby na rande? Pche! To sa môže stať len v týchto presladených filmoch.)   Keď už s ňou konečne začal chodiť, Cindy si uvedomila, že je do neho zaľúbená. No namiesto toho aby niečo spravila, sa iba prizerala aký je Jacob šťastný. Po čase to Jacobovi a tej jeho babe ( meno som nepostrehol) prestalo klapať, lebo aj jemu doplo, že chodí s nesprávnou. Druhá polovica filmu bola celá o tom, že sa to báli povedať tomu druhému, lebo sa báli jeho reakcie. No a nakoniec...chvíľka napätia :D ... si povedali, že sa ľúbia a bola pusa. Nečakané čo? Nechápem, čo na tom moja mamča vidí.
Počkať! Ten dej... Veď to je niečo podobné ako ja a Cherry. Keď som sa rozišiel z Rebeccou, uvedomil som si, ako mi Cherry chýbala za ten týždeň, čo sme spolu neboli. Potom na chate, keď som ju uvidel, ten zvláštny pocit, ktorý sa pri mne držal celý čas, čo som bol s ňou. To asi nebolo šťastie. To bola láska! Čo dávajú do tých cereálií? Mám fakt zaujímavé myšlienky. Aspoň ma neotravuje ten hlas...Ahoj Nathan volal si ma? Ja som vedel, že ti tu budem chýbať! A alelujááá! Kričte na slávu, Nathan si uvedomil, že je zamilovaný!... Nie nechýbal si mi tu! Buď chvíľu ticho snažím sa rozmýšľať!...Ty a rozmýšľať To držím palce....Neštvi ma!!!...Okej už som ticho.
Takže kde som to skončil? Jasné už viem. Páni...Ja som zamilovaný do Cherry! Prečo som si to uvedomil až teraz??? Ach ja som fakt truľo. No a teraz ako jej to povedať??? Čo keď ona nie je zamilovaná do mňa a odmietne ma? Veď potom už nebudeme ani kamaráti a to bude hrozné! To sa proste nemôže stať!!! Nathan! Ona ťa chcela vtedy pobozkať! Pamätáš??? Tak sa nestresuj, pekne napochoduj k nej, povedz jej to, pobozkaj ju a hotovo! Veď tvojej ofinke a kukadlám určite neodolá!...Máš pravdu! Mojim kukadlám sa nedá odolať!...Pche.... že jaký narcis :D ....Šak ty si začal! Bože mne už vážne šibe.
Ale fakt. Mám jej to povedať? Alebo to mám nechať tak? Čo keď ma s tým pošle...no...niekam?  Ale Nath! Nebuď taký bojko! Si ešte horší ako henten v tom filme!!!...Povedal som ti aby si bol chvíľku ticho!...Chvíľka už prešla!...Tak ešte trochu dlhšiu chvíľu!!! ...Prečo?... Lebo!...Keď povieš Cherry, že ju ľúbiš!!!...Nepoviem! ja sa bojím!...Ale povieš! Nie! Áno! Nie! Áno! Nie! Áno! ....

O päť minút

...Nie! Áno!...Fájn! Poviem jej to len už mi daj pokoj bolí ma z teba hlava!
Už som stláčal kľučku na vchodových dverách, keď sa z obývačky ozval mamin hlas:
„Kam si myslíš, že ideš, Nathan? Nezabudol si na niečo??“ Vrátil som sa späť do obývačky.
„A na čo také?“ pýtal som sa. Fakt som nevedel, na čo naráža.
„Máš domáce väzenie, nepamätáš sa?“  Dokelu! Úplne som na to zabudol. No nič, treba využiť moje psie oči a presviedčacie schopnosti.
„Mamíííí! Prosííím. Nebudem dlhóóó! A aha! Telefón je úplne nabitý! Určite sa mi dovoláte!“ strčil som jej môj mobil pod nos. „A chcel som ísť iba ku Cherry.“
„Nie! Pekne ostaneš doma!“ povedala mi. Začal som na ňu robiť moje najlepšie psie oči. Po asi piatich minútach konečne povedala:
„No dobre! Ale máš presne hodinu a potom sa vrátiš!“
„Ďakujééém!“ Skríkol som a vybehol von.
O minútku som už klopal na dvere Cherrinho domu, utieral si spotené dlane do nohavíc a nervózne prestupoval z nohy na nohu. Okoloidúci si asi mysleli, že mi treba na WCko. U Cherry mi nikto neotváral. Už som chcel odísť, keď sa dvere rozleteli a v nich stál Cherrin otec s veľkými žltými gumenými rukavicami a zásterou okolo pása. Začudovane som sa na neho pozrel. Preboha on akože varí??? Načo by mu pri varení boli tie rukavice? ...Ja neviem, pri varení sa od Cherrinho oca dá čakať hocičo...
„Ahoj Nathan, čo sa deje?“
„Dobrý ujo! Je Cherry doma?“
„Akurát ste sa minuli, pred chvíľkou odišla za Scarlet. A nie je isté, kedy sa od nej vráti. Vieš. Dievčatá...“
„Jasné.“ Fúúúha, to teraz keď som (ako tak) nabral odvahu jej to konečne povedať, nie je doma?!
„Tak, keď sa vráti, povedzte jej, že som tu bol.“
„Okej, odkážem.“ Zasalutoval a zatvoril dvere. Otočil som sa a zamieril domov. No pred našimi dverami som sa zastavil. Obišiel som dom a zašiel na zadný dvor. Tam som si sadol na schodíky terasy a pozoroval listy, pohybujúce sa vo vánku. Zaujímavá činnosť...
Zrazu som sa postavil, lebo ma popadlo nutkanie si odtrhnúť jeden lístok. Natiahol som ruku, chytil list a trhol. Ups... Odtrhol som list, lenže spolu s ním mi ostal v ruke aj celý konár na ktorom bol. Úžasné...Keďže som ho späť nemohol prilepiť ani nič podobné (síce lepiacou láskou by možno držal, no to by som ju najprv musel pohľadať... dobre to je teraz nepodstatné) tak som začal postupne odtrhovať lístočky a pri každom som hovoril: „poviem jej to, nepoviem jej to, poviem jej to, nepoviem jej to.......poviem jej to!“ Ach jaj. Dobre tak jej to poviem. Ale veď teraz je u Scarlet, počkám až kým príde domov. No tak Nathan, nebuď bojko! Choď za ňou ku Scarlet, kým ona príde, vyprchajú z teba aj tie zvyšky odvahy, ktoré ti ešte ostali!!! Zavrel som oči. Musím jej to povedať! Dobre, idem za ňou. Držte mi palce.

O dve minúty

Ja to nezvládnem!!! Zostávam doma!!!

O ďalšie dve minúty

Nathan James Sykes!!!! Pakuj sa za tou Cherry lebo vyleziem z tvojej hlavy, zhmotním sa a dokopem ťa k nej!!!

O desať minút.

Šiel som pomaly po chodníku smerom k Scarletinmu domu. Celú cestu som sa sám zo sebou hádal, že to nezvládnem. Už som videl jej dom. Kráčal som priamo k dverám. Lenže keď som sa chystal zaklopať, ruka mi zamrzla vo vzduchu. Rýchlo som ju spustil a odišiel od dverí. Nedokážem to! Chvíľu som len tak stál pred Scarletiným domom, potom som sa otočil a pomaly odchádzal. Už som bol na konci ulice, keď som začul otvorenie dverí a hneď nato Scarin hlas. Obzrel som sa a videl som ju ako vytláča Cherry z dverí a niečo jej hovorí. Nanešťastie som bol príliš ďaleko, aby som zachytil čo presne. Videl som len,, že Cherry sa netvárila príliš nadšene. Chystala sa niečo Scarlet povedať ale nestihla, lebo dvere sa jej zabuchli pred nosom. Potom sa ešte na sekundu otvorili a zas zabuchli. Začudovane som to všetko sledoval. Myslím, že Cherry si ma nevšimla. Pomaly schádzala dole po schodoch.
No ták! Bež za ňou! Povedz jej to! Teraz máš super šancu! A nijaké „ja sa bojím“ nechcem počuť!...Ale ja.....O-KAM-ŽI-TE!!!! .... Doooobre už idem...
Ale nešiel som. Len som stál a sledoval ju. Hoci som nohám dával rozkaz nech sa pohnú, nereagovali. Bože Nathan, nebuď taký strachopud!!! Veď je to tvoja ešte stále najlepšia kamoška! Uvidíš, všetko bude v pohode... presviedčal som sa. Muusím jej to povedať! Now or never. Idem na to.
„Cherry!!!“ zakričal som a rozbehol sa za ňou.



Páčila sa? :D Podľa mňa skvelá!! :))