Hate 1.časť

Ďakujem za komentáre :3 niečo som vám sľúbila :D .. novú story :D dúfam sa vám bude páčiť :) 

4 komentáre plosím O:)

Ešte o niečo vás poprosím. http://natalystories-1d.blogspot.sk/ - prosím kliknúť, rozposielať. Je to blog Naty, ktorá sa ho snaží znovu rozbehnúť :) Píše vážne skvelo ;)

Lili. Dcéra Paula Higginsa. Manažéra hviezd... Lili je 18 ročné dievča, ktoré má iba otca. Chodí do umeleckej školy. Presnejšie maľuje. Otec jej obrazy zavesil v štúdiu, kde pracuje. Aby si na ňu vždy spomenul. Sú tam obrazy aj jej najlepšej kamarátky. Chodia spolu do tej istej školy a ten istý odbor. Ich obraz je v strede veľkej steny a znázorňuje vysnené miesto. Emily pozná už dávno. V škole má kamarátky no myslí si že tie sa s ňou priatelia práve pre otca. Neznáša skupinu 1D. Nie kvôli tomu žeby sa jej nepáčili jej pesničky... Kvôli tomu lebo si myslí, že jej kradnú otca....

*Lili*

„Zavolajte sanitku!“ kričala Emily na okoloidúcich ľudí. Bolo to posledné čo som počula. Upadla som do bezvedomia....

*Emily*
Boli sme na oslave Sharlotti. Lili mi povedala, že sa ide prevetrať lebo jej bolo zle. Prechádzala som okolo vchodových dverí, keď som začula buchot. Mala som zlé tušenie . Vybehla som von a uvidela ležať na zemi. Rozťatý štvorček na jej čele ma dohnal k panike.
„Lili počuješ ma?“ zatriasla som s ňou no nevnímala. Ležala tam a nehýbala som. Strach ... bolo jediné čo som cítila. Strach že ju stratím.
„Zavolajte sanitku!“ kričala som so slzami na ľudí prechádzajúcich okolo.
V nemocnici ju zobrali so slovami „Počkajte v čakárni.“
Sadla som si na stoličku a tvár schovala do dlaní. Bála som sa o ňu....
„Prečo plačeš?“ opýtal sa ma mužský hlas.
„Moja najlepšia kamarátka je tam a ja nemôžem byť pri nej...“ hovorila som cez plač a ukázala hlavou na dvere, kam pred 20 minútami vzali Lili. Dotyčný mi zdvihol hlavu. Zeleno- modré oči ma sa vpíjali do mojich.
„Ste Emily?“ zrazu z tamať vyšiel doktor. Utrela som si slzy z tváre a prikývla
„Lili je už v poriadku. Mala len malé poranenie. Našťastie to nebol otras mozgu. Už je na izbe...“ prerušila som ho
„Môžem ísť za ňou?“
„Práve spí. Potrebuje oddych. Aj vy. Prídete za ňou zajtra“ prikývla som a išla preč. Vonku som si sadla na lavičku. Napadlo ma, že by som to mala povedať jej otcovi. Vytiahla som mobil a po 5 pípnutí zložila. Skúsila som to ešte pár krát no neúspešne. Pán Hidggins povedal, ak nebude dvíhať mobil a bude to vážne máme prísť za ním. Zavolala som si taxík a odviezla sa pred budovu, kde pracuje. Výťahom som vyšla hore a zaklopala na dvere s uslzenými očami. Otvorila mi Lou. Pár krát som ju tu videla a sem tam sme prehodili pár slov.
„Preboha Em čosa ti stalo?...“ pozerala na moje šaty špinavé od kľačania pri Lili.
„...A kde je Lili?“ znovu som sa rozplakala a objala ju.
„Poď dnu“ povedala a ja som prikývla
„Sadni si“ ukázala na stoličku. Sadla som si a ona mi podala pohár vody.
„Je tu otec Lili?“
„Áno práve je v štúdiu a nahrávajú pesničky so skupinou.“
„Em čo sa stalo?“ sadla si oproti mne.
„Lili je v nemocnici“ neveriacky na mňa pozrela a ruku si dala na ústa. Vtedy vošiel dnu pán Hidggins so spomínanou skupinou.
„Emily! Čo sa stalo?“ pozrel na mňa a niečo tušil
„Lili... ona je v nemocnici“ sklonila som hlavu. Nevidela som ako zareagoval a tak som pokračovala
„Doktor povedal, že už je v poriadku. Zajtra ju môžeme navštíviť.“
„Čo sa stalo?“ opýtal sa tichším a vyplašeným tónom
„Boli sme na Sharlotinej oslave. Povedala, že jej je zle a ide sa prevetrať. Keď som začula buchot vyšla som von a Lili ležala na zemi...“ počula som ako plače.
„Mala by som ísť domov.“ Vstala som a zobrala si veci.
„Emily... ďakujem. Zajtra ťa vyzdvihnem a pôjdeme za Lili.“ Prikývla som.
„Počkaj odveziem ťa..“ povedala Lou. Išla som za ňou. Odviezla ma domov. Rozlúčili sme sa a vošla som dnu.
„Emily kde si bola?“ opýtala sa podráždene mama
„Zajtra ti všetko vysvetlím“ povedala som jej
„Ale...!“ zakričala za mnou no to som už zabuchla dvere od izby. Prezliekla som sa a ľahla si do postele. Po chvíli som zaspala....
Ráno som sa zobudila a vošla som do kúpeľne. Vykonala som rannú hygienu a vlasy dala do copu. Vyšla som von v uteráku a vytiahla si zo skrine sivé nohavice, rúžové tričko na ramienka a sivý sveter. Obliekla som sa a obula balerínky. Zobrala som si rúžovú kabelku. Zobrala som tašku, kde mala Lili šaty a zišla som dole.
„Dobré ráno“ pozdravila som sa rodičom. Otec zdvihol zrak od dnešných novín a spýtavo sa na mňa pozrel
„AJ teba. Tak povieš nám, kde si včera bola tak dlho?“
„Fajn. Tak Lili je v nemocnici...“ prerušili ma
„ČO?“ povedali naraz
„Včera počas tej oslavy.... som ju našla ležať s rozťatým čelom. Zrejme sa udrela. Dnes pre mňa príde pán Higgins a ideme za ňou.“ Vydýchla som. Slzy ma štípali no potlačila som ich. Mama mi podala džús. Práve, keď som pila zazvonil zvonček.
„Ahoj Paul“ pozdravil ho môj oco.  Poznajú sa. Sem- tam sme boli na návšteve u nich alebo oni u nás.
„Prišiel som pre Emily. Ideme za Lili.“
„Dobre zavolám ju.“
„Už som tu oci“ objavila som sa  pri ňom skôr ako stihol zakričať moje meno.
„Neviem kedy prídem“ zakričala som mu a nastúpila do auta. Zaparkovali sme pred nemocnicou a vošli dnu...

*Lili*

Píp...píp.. pípalo mi pri hlave. Liezlo mi to na nervy. Otvorila som jedno oko a biela farba po stenách ma oslepila. Otvorila som druhé a znovu som ho zatvorila. Otočila som sa na chrbát a otvorila obe.
„AU Moja hlava!“ povedala som, keď som ucítila strašnú bolesť hlavy.
„Už ste sa prebrali? Ako vám je?“ opýtala sa milá sestrička
„Už to tak vyzerá ... strašne ma bolí hlava“
„Dobre zavolám doktora aby sa na vás pozrel“ Ako som sa tu vôbec dostala? Pamätám si ako mi bolo zle. Vyšla som von a poriadne nadýchla. Zakrútila sa mi hlava a spadla som. Udrela som si hlavu. Potom vyšla Emily... plakala a volala o pomoc...
„Dobrý ako vám je?“ vošiel dnu doktor.
„Bolí ma hlava“ zopakovala som. Z baterkou mi pozrel do očí a skonštatoval
„Vyzerá to dobre.  Sestrička vám dá niečo proti bolesti. Vyzerá to, že dnes pôjdete domov...“ usmiala som sa.
„Inač máte skvelú kamarátku. Presedela tu hodinu. Dnes vás príde navštíviť.“
„Ďakujem“ usmiala som sa a oprela sa. Sestrička mi dala niečo proti bolesti a odišla. Dvere sa roztvorili a dnu vošiel môj ocko a Em.
„Ahojte“ usmiala som sa.
„Ahoj. Ako sa cítiš?“ opýtal sa ocko a sadol si na stoličku. Em si sadla na posteľ.
„Dobre. Práve mi dala sestrička niečo proti bolesti hlavy.“
„Bolí ťa to?“ ukázala na ranku. Viem že zle znáša krv. Musela byť riadne statočná...
„Trochu“ jemne som si prešla po ranke
„Em ďakujem“ usmiala som sa
„Nemáš začo.“ Objala ma. Po chvíľke dnu vošiel znovu doktor
„Lili. Môžem vám povedať, že už ste v poriadku. Môžete ísť domov.“
„Yeeees!“ tešili sme sa s Em. Samozrejme aj ocko.
„Dobre idem von aby si sa mohla prezliecť“ povedal a vyšiel von.
„Doniesla som ti oblečenie. Idem aj ja von.“ Podala mi tašku Emily a vyšla z izby. Prezliekla som sa a veci zo včerajška dala do tašky. Vyšla som z nemocničnej izby.
„Odveziete ma domov?“ opýtala sa Em. Ocko prikývol. Odviezli sme Em domov. Zaparkovali sme pred domom.
„Ani nevieš ako si ma vystrašila.“ Povedal ocko, keď sme sedeli pred TV s vlastnou čokoládou.
„Prepáč...“
„Lili musím ti niečo povedať.“ Pozeral sa na TV......

(Lili)

(Emily)

Páčila sa? :) Prosím zanechajte komentár ;)