Hate 2.časť

Čaukó babuľky :P ďakujem za komentáre :3 keďže mám teraz zaracha :D tak budem častejšie písať takže sa budem snažiť aj častejšie pridávať :D prímačky 13.steho a 16.steho :D kto má tiež  ? :P 

„Lili musím ti niečo povedať.“ Pozeral sa na TV......

„No?“ pozrela som sa na neho
„S chalanmi odchádzame na turné... Na 4 mesiace do Austrálie. No nechcem aby si tu ostala. Teraz, keď si ležala v nemocnici ťa tu nenechám samú...“ čo ?! 4?
„Oni mi ťa iba kradnú! Už so mnou nie si tak často ako kedysi!! A ja tu  mám Emily. I tak väčšinu času trávim s ňou“ moja reakcia sa dala čakať. Tí chalani mi ho iba kradnú! Kedysi sme chodili na túry, učila som ho ako správne behať, chodili sme na piknik a s spolu Em na výlety. Neznesiem ich! Neznesiem One Direction! Pravdou je že proti nim nič nemám ako v rámci hudby. Ich hudba je fajn no môjho ocka mi nebudú kradnúť!
„Lili! Mám len veľa práce. A nenechám ťa tu! Ideš s nami! Odlietame zajtra poobede tak sa zbaľ!“ hovoril nahnevane
„Ale oci!!“
„Žiadne ale!“ skričal.
„Dovoľ aby išla so mnou Em. Nebudem tam mať čo robiť!“  hodila som na neho psie oči.
„Prosím!“
„Tak dobre!“ povolil mi to a ja som ho objala. Vybehla som hore do izby aby som to mohla povedať Emily. Zavrela som dvere od mojej honosnej izby a sadla si na huňatý koberec. Vytiahla mobil a vytočila Emiline číslo.
„Emily?“
„Ahoj Lili.“
„Musím ti niečo povedať.“
„Mám sa báť?“ zasmiala som sa
„Trochu...“
„No hovor“
„Ocko ide na turné s tými chalanmi...“
„Tými čo tak nemusíš? ...“
„Bingo... no a chce aby som išla aj ja“
„Čo? A ja tu budem sama?“ bolo počuť že zosmutnela
„No ale chcem aby si išla s nami...“
„Wuhuuu ! a môžem nebudem prekážať?“
„Prepáč? Ja s tými chalanmi neprehovorím ani slovo!“
„Jupiii! Ideme do .... Kam to vôbec ideme?“
„Do Austrálie“
„Waaa mi ideme do Austrálie“ rozprávali sme si kým  mi nedošlo, že sa ešte musím zbaliť. Zložila som a vytiahla kufre.  Nahádzala so tam ¾ šatníka. Horko ťažko som ich zavrela a unavená si ľahla do postele. Hneď som zaspala.... V strede večera som sa zobudila. Znovu ma strašne bolela hlava. Zišla som dole do kuchyne s cieľom nájsť niečo na hlavu. Zrazu som sa o niečo potkla a spadla na niečo po okrajoch tvrdé a v strede mäkké. Vydýchla som si a postavila sa. Nechcela som zapínať svetlo a tak som s prižmúrenými očami prezrela ceduľku na kufri.
„Harry Styles...“ prečítala som. To sa mi len zdá!! Dúfam tu má len kufre a nie svoju maličkosť!
„Ahoj“ pozdravil ma. Zľakla som sa a zamávala rukami.
„Si normálny?!“ hovorila som tichým nahnevaným hlasom.
„Nie...“ a vošiel do kuchyne. Hej tam tom chcela ísť ja! Rýchlo som ho obehla a natiahla sa do poličky. Vytiahla som paralen.
„Bolí ťa hlava?“ aj v tme som videla jeho zmetený výraz.
„ČO ťa do toho.“ Povedala som čo najviac arogantne a zapila tabletku. Už som chcela odísť, keď ma ten idiot chytil za ruku a potiahol späť
„Nemusíš byť taká odmeraná“ díval sa mi do očí
„Vieš čo radšej mi povedz prečo si tu?“ hovorila som nahnevane.
„Aby sme to všetko stihli Paul nás ubytoval vo svojich teda vašich hosťovských izbách.“ Trhla som rukou aby mi ju pustil. Ruka padla vedľa môjho tela.
„Tak tie kufre daj nabok lebo sa na nich niekto prizabije...“ pri odchode som ho drgla do ramena a vyšla hore do svojej izby. Ľahla som si na posteľ a pozerala do stropu. Čakala som kým tabletka zaberie a rozmýšľala aký to je idiot...
Bum! Buchlo niečo zdola a ja som sa prudko posadila. Hľadela som ako vyoraná myš okolo seba. Zrazu sa rozleteli aj moje dvere a v nich stál.... ocko...
„Lili! Vstávaj! Ma si už byť dávno hore! Máme ísť ešte pre Emily a ty tu vyspávaš?! ČO keby som si teraz aj ja išiel ľahnúť?“ zavčas rána je môj otec podráždený .... čo vyviedli? Typujem že nasypali múku do jeho kávy alebo niečo podobné....Hľadela som na neho a len sledovala ako sa mu hýbu pery. Počula som len bla bla bla blaaaa blabala bla bla.....
„Počúvaš ma vôbec?!“ nemo som prikývla a radšej si to namierila do kúpeľne. Vykonala som rannú hygienu a vyšla von. Podišla som k skrini.
„Ehm Ehm!“ zakašľal niekto za mnou práve, keď som s rozviazávala župan. Hneď som ho zaviazala a otočila sa.
„Čo tu chceš?! To je moja izba! Bye!“ tlačila som ho k dverám.
„Tvoj otec ma poslal aby som ti povedal, že si máš pohnúť.“ Otočil sa tesne pred dverami ku mne.
„Ďakujem za odkaz môžeš ísť!“ vyhodila som ho za dvere a práve keď sa chystal niečo povedať som tresla dverami.
„AU!“ bolo počuť z druhej strany. Otvorila som ich. Harry ležal na zemi a šúchal si nos
„Prepáč“ povedala som ironicky so smiechom a zavrela dvere. Pre istotu som zamkla aby mi sem „náhodou“ znovu nevbehol. Prezliekla som sa do letných šiat a zobrala si tašku. Zišla som dole.... Harry mal na tvári ľad.... chudák to som ho až tak buchla?....Tak mu treba! .... ale bolelo ho to, mohla som mu ublížiť..... viac ako on tebe ubližuje sa to už nedá.....Obielka som si čierne tričko s podtlačou a červené nohavice. Pozrela som sa do mobilu a rýchlo zapla gombík na nohaviciach. Rýchlo som si zaviazala čierne topánky na opätku. Zobrala som si cestovnú tašku spolu s kabelou a utekala dole. Všetci nervózne pochodovali a stáli pri svojich veciach.
„No že sme sa dočkali“ zahundral Niall a zobral si svoje veci. Vyplazila som im jazyk a obliekla si kabát. Zobrala som si svoje kufre a snažila sa ich všetky vyniesť naraz.
„Počkaj zoberiem ti jeden“ povedal ocko a zobral mi ho. Neviem ako ale dali sme ich všetky do kufru auta. Sadla som si a hľadela von oknom na cestu. Keď sme zastali pred jej domom práve zatvárala dvere a lúčia sa s rodičmi. Ocko vystúpil a napchal jej veci do kufra. Všetci sa potlačili aby si mohla k nám sadnúť, keďže na druhej strane už bolo všetko plné. Bola som úplne natlačená na dverách a Harry zase na mne. Modlila som sa aby sme rýchlo zastali na letisku a ja som nemusela cítiť jeho dych na mojom krku.... proste jeho.... Pri každej zákrute som bola nacapená na okne a on na mne. Vytáčalo ma to a práve, keď som mu niečo chcela povedať zastavili sme a ja som okamžite vystúpila. Poriadne som sa nadýchla a vytiahla svoje veci.
„Tak čo? Aká bola noc s One Direction?“ opýtala sa s úškrnom
„Buď ticho“ zasmiala som sa a buchla do nej. Sadli sme si svoje miesta v lietadle. Našťastie som sedela pri Emily a nie jedným z nich. Nasadila som si slúchadlá a čakala kedy pristaneme. Keď so msa konečne dočkala obzerala som sa po okolí. Je to tu nádherné......
„Aký bol let srdiečko?“ opýtal sa ma ocko
„Fajn“ stále som bola mierne nahnevaná za to, že musím ísť s nimi no šťastná za to kde som a že tu je aj Em.
„Je to tu nádherne“ objala som ho.
„Dobre tak poďme do hotela...“ prikývla som a vyzdvihla si svoju batožinu. S dvoma taxíkmi sme zastali pred obrovským, nádherným hotelom. Dívala som sa spoza okna až na vrchol budovy.

Nemohla som sa dočkať ako to vyzerá zvnútra. Obsluha stojacia vonku nám zobrala kufre a odniesli do pripravených izieb.
„Tak dievčatá oznamujem vám, že máme izby na najvyššom poschodí, kde nikto nebude otravovať...Každý máte vlastné izby...“ ocko podal nám kľúče od našich izieb a každý sa rozbehol do svojej izby.
„Lili!“ zakričal na mňa ocko. Zastala som a otočila sa za ním
„Áno?“ usmiala som sa
„Zla správa pre teba.... máme spolu spoločenskú miestnosť a kuchyňu...“ vyvalila som na neho oči. Tak to budem tráviť viac času v izbe.... otočila som sa a išla výťahom hore. Vošla som do spoločenskej miestnosti, kde sedeli všetci. Em sa s nimi bavila a smiala. Pochytila ma žiarlivosť... Prevrátila som očami a vošla do svojej izby. Otvorila som oči od krásy. Cez okno som mala výhľad na Sydney Operu.  Bolo to nádherné. Kufre mi ležali pri posteli. Otvorila som ich a postupne si ukladala veci do šatníku. 

Bola som zvedavá čo je v dverách vedľa šatníku. Nedočkavo som ich otvorila. Sánka mi padla až k zemi, keď som uvidela tú nádhernú kúpeľňu.

Na stene viselo zrkadlo. Veľký sprchový kút a neďaleko od neho bola vaňa. Chodila som po kúpeľni s otvorenými ústami. Neviem prečo no páčila sa mi. Bola väčšia a luxusnejšia ako u mňa doma.
„Lili? Lili!“ niekto vošiel do mojej izby a volal moje meno. Vyšla som z kúpeľne a uvidela Zayna.
„Ideme do štúdia ideš aj ty?“ opýtal sa opatrne akoby sa bál, že ho udriem alebo niečo podobné.
„Nie vďaka“ krivo som sa usmiala a vyšla popri ňom z izby. Vošla som do kuchyne a vytiahla si z chladničky džús. Sadla som si do obývačky a dívala do stropu.
„Dobre tak mi ideme“ zakričali od dverí chalani.
„Maj sa zlatko. Daj si pozor“ odkričal mi ocko a už som začula len zabuchnutie dverí. Počkať! Ja som tu ostala sama? Kde je Emily? Jasné išla s nimi....
Vzdychla som si a odišla do svojej nádhernej kúpeľne. Zhodila som zo seba oblečenie a vošla o sprchy.
Potrebovala som odplaviť všetky myšlienky. Ok. Toto zvládnem. Nenechám sa rozhádzať chalanmi. A už vôbec nie Harrym....

Páčila sa? :) minimálne 4 komentáre O:) pohnite ;) :D