Dance is my life 32.časť!

Pls komentyyy!

*Lenka*

Ráno som vstala s veľkou bolesťou hlavy. Prečo sme sa nechali nahovoriť na Jankine bláznovstvo?! Išla som si pre vodu no zakopla som o vedro.
„Ktorý idiot to sem dal?!“ hovorila som tichšie aby ma nebolela viac hlava ako teraz. Opatrne som vstala. Vošla som do kuchyne. Naliala som si vodu a zobrala tabletku. Išla som do obývačky. Niekto tam ležal a ja som sa zľakla. Vypľula som vodu a začala sa dusiť. Ľudia na gauči hneď spozorneli a jeden za mnou vybehol.
„Si v pohode?“ začal ma búchať Louis po chrbte
„AU! Louis áno“ prestal ma búchať.
„Ako sa cítiš?“
„Hm.. akoby som išla 100 krát na reťazový kolotoč.“ Zavrela som oči a znovu sa napila. Vtom mi došlo čo som chcela
„Čo tu vlastne robíte?“ otvorila som okále a sledovala kučeravú hlavu a Louisa bez trička. Musela som sa dosť krotiť aby som po ňom neskočila. No v tomto stave by to nebol veľmi dobrý nápad. Hrýzla som si spodnú peru a hľadela na Louisove telo.
„Večer si mi volala, že pre teba máme prísť. Boli ste v dosť zlom stave a tak sme vás tu ostali strážiť.“ Neveriacky som sa pozrela do jeho očí a potom na Harryho.
„To sme na tom boli až tak zle?“
„Uhm“ povedal rozospatý Harry. Vošla som do svojej izby a ľahla si na posteľ. Bolo počuť krik z vedľa. Vybehla som z izby
„Chalani dúfam ste nedali spať na jednu posteľ Mišku a Janku!“ Harry kýval že áno. Ja som rýchlo vošla do ich izby  a mala som chuť sa smiať ale asi by som potom potrebovala to vedro čo mám pri posteli. Jedna ležala z jednej strany postele a druhá z druhej. Vystrašené pozerali okolo seba. Do izby vošli chalani a začali sa smiať. Rýchlo sme si chytili uši.
„Ticho!“ skričala Miška.
„Harry choď im pre tabletky.“ Počúvol a ja som vošla do svojho kráľovstva. Ľahla som si na posteľ a zakryla tvár vankúšom. V hlave mi bubnovalo o stošesť a bolo mi zle.
„Ti trebalo piť“ ozval sa tlmene Loui. Dala som si dole z tváre vankúš a pozrela na neho
„To povedz Janke ja som chcela kolu ona Jin s tonikom“ posunula som sa na posteli a sadol si vedľa mňa.
„To ste pili?“
„Neveríš?“
„Ale verím“ zase som si zakryla tvár vankúšom.
„Mám zavolať Harryho?“
„Načo?“ pozrela som sa na neho so zdvihnutým obočím
„No lebo je tvoj frajer.“ Pozrel sa pred seba. Mám mu to povedať?
„Och jasné“ na chvíľu odišiel a vošiel spolu s Harry
„Je ti už lepšie?“ sadol si ku mne na posteľ.
„Ani nie“ zaryla som tvár do vankúša. Začal ma hladiť po chrbte. Louis z izby odišiel a zavrel za sebou dvere.
„Harry nemáme im to radšej povedať?“ konečne som zdvihla hlavu od vankúša, ktorý voňal mojím ovocným šampónom.
„Asi by sme mali.“
„Môžeme ísť na obed a tam im to povedať.“ Pozrela som na neho s nádejou.
„Áno, dobrý nápad. Mám im povedať aj o Nataly?“ neisto sa zatváril. Objala som ho
„Sú tvoji kamaráti a keď si šťastný ty budú aj oni.“ Pevnejšie ma stisol
„Ideme urobiť raňajky?“
„Fuj .... na jedlo nemám ani najmenšiu chuť.“ Zasmial sa a podal mi vodu. Vypila som ju na ex.  Vstala som z postele, uvarila som čaj a vyšla na balkón. Čerstvý vzduch mi robil dobre. Zhlboka som sa nadýchla a napila čaju.  Prišli ku mne dievčatá s čajom a sadli si na svoje obvyklé miesta. Slnko akurát vychádzalo a krásne osvetľovalo ráno.
„Ako vaše múdre hlavičky?“ otočila som sa k nim
„Bolí ma ako keby som toho vypila viac než je pravda“ chytila si Miška jednou rukou hlavu.
„Asi tak“ povedala Janka a hlavu si skryla k nohám. Dívala som sa na Londýn a v tom ma napadlo
„Baby kedy si objednáme letenky?“ všetky prudko dvihli hlavu čo oľutovali hneď. Usmiala som sa lebo keby sa zasmejem tak mi asi pukne tá moja.
„Kam ? čo? Idete niekam?“ vynorili sa dve hlavy spoza dverí.
„Áno. Ideme sa pozrieť na Slovensko. Ako tam je a tak.“ Sadli si k nám a vyzvedali ďalej. Trochu zosmutneli a Janka si išla dať sprchu. Keď som počula tiecť vodu tak som začala
„Chalani. Janka má pozajtra narodeniny a tak keďže máme dva týždne voľna, ideme na Slovensko. Chystáme urobiť Janke narodeninovú oslavu a ste pozvaný aj vy.“ Usmiala som sa.
„To je super. Tak kedy bude?“ (Harry)
„Zavoláme vám ešte“ (Miška)
„A ako dlho tam hodláte byť?“ (Louis)
„Ani neviem. Taký týždeň určite..“ (Ja) „á... keďže máme veľký dom tak môžete ostať aj vy.“ Rozžiarili sa im oči a kútiky úst sa roztiahli do úsmevu. Vošli sme dnu keďže sme mali dnes posledný tréning pred voľnom. Dala som si sprchu a učesala vlasy. Hodila do kabelky všetko potrebné a v tom vošiel do izby Harry.
„Harry! Nevieš klopať?!“ rýchlo som na seba vytiahla prikrývku.
„Prepáč.. inač si nádherná“ usmial sa a ja som do neho hodila vankúš no akurát zatváral dvere a preto som ho netrafila. Postavila som sa ku skrini a vytiahla kárované kraťasi a tielko. Obula som si vysoké Niky a na oči dala modré okuliare. Doplnila som to nejakými modrými doplnkami a bielym prsteňom. Vlasi som si uplietla do rybieho copu a vyšla som z izby.
„Môžeme ísť?“ chytila som kľučku dverí a oni prikývli. Cítila som na sebe pohľady a tak som zastala a otočila sa.
„ČO?!“
„Nič... my  len .... vyzeráš super“ červeň mi stúpala do tváre a tak som sa otočila a na tvári sa mi objavil úsmev. Vyšli sme z brány bytu a išli svojou cestou. Keď sme prišli Dan sa nám hodila okolo krku.
„Jak sa máte baby?“ pýtala sa s úsmevom.
„Super ale ideme cez tú dovolenku na Slovensko.“
„Na ako dlho?“
„Tak na isto týždeň.“ Išli sme sa prezliecť a Janka bola bokom a tak som hodila na Mišku pohľad ako – povedz to ty si na rade. Vydýchla si a začala.
„Inač robíme Janke narodeninovú oslavu a tak si pozvaná spolu s El. Neboj idú aj 1D ale ticho lebo je to prekvapenie!“ Objala nás no museli sme začať skúšať novú choreografiu. Po tréningu sme si zašli kúpiť letenky na zajtrajší let a na kokteil do Starsbrucku. V tom mi došlo, že sme sa s Harrym dohodli na obed s chalanmi a dievčatami.
„Baby chalani nás pozvali na obed.“ A v tej chvíli každému zaškvŕkalo v bruchu. Zasmiali sme sa a zavolala som Harrymu.
„Ahoj Harry ten obed platí?“
„Ahoj a jasné.“
„A kedy? Lebo my sme už hladné“ zasmial sa
„Za 10 minút v Nando´s“
„Súhlasím budeme tam“ zložila som a oznamovala
„Ide sa do Nando´s a platí Harry“ vybrali sme sa tým smerom a pred už čakali chalani a El.
„Čaute, my sme hladné tak poďme“ vošli sme a objednali si. Sadli sme si do zadného boxu a čakali na jedlo. Keď ho doniesli každý si zobral čo chcel a začali sme jesť. Keď sme dojedli El sa niečo nezdalo
„Hej vy dvaja prečo nesedíte pri sebe?!“ pozreli sme sa na seba. Mal pohľad – a teraz im to povieme na, ktorý som prikývla
„No to je to prečo sme tu všetci“ (Ja)
„No?“ opýtal sa nedočkavý Niall, ktorý obímal Mišku.
„Rozišli sme sa“ (Harry)
„Čo ste?!“ dobre že nevykričala Dan na celú miestnosť.
„Mám ti to vysvetliť ako Janke?“ Všetci pozreli na Mišku a Janku nechápavo teda okrem Harryho a mňa.
„Áno ony to vedia od chvíle keď sme sa rozišli.“ Vražedný pohľad smeroval na nás. Pila som svoje pitie a nevnímala otázky typu čo? Ako? Prečo? Kedy?. Neriešila som to. Čakala som dokým ich to prejde a ja im všetko vysvetlím. Keď im došlo o čo sa pokúšam konečne stíchli.
„Konečne... Rozišli sme sa lebo sme necítili lásku ktorá je potrebná vo fungujúcom vzťahu. Cítili sme sa na priateľstvo a tak sme len to. Teraz sme šťastný.“ Usmiala som sa na Harryho a on nevedel či im má povedať o Nataly a tak som mu kývla na znak slova áno.
„A ešte je niečo čo by ste mali vedieť....“ všetci pozreli na neho „...som zamilovaný a volá sa Nataly“ usmial sa. Všetci to rozdýchavali a ja som ho zatiaľ objala a sadla si k nemu.
„Tešte sa, je zaľúbený!“ oznámila som čo majú robiť a oni ma poslúchli. Čudné ale áno poslúchli ma a všetkým sa objavil úsmev na tvárach a objali ho.
„Poďme niekam do klubu osláviť Harryho lásku a rozdýchať váš rozchod.“
„Prepáčte ale po včerajšku neviem či je to dobrý nápad.“ Zase ten nechápavý pohľad.
„Vy o tom ešte neviete... Janka mala náladu na niečo tvrdé a tak sme do toho museli ísť spolu. Opili sme sa a domov nám pomohli Harry a Louis“ objala som ich okolo ramien
„Nehádžte všetko na mňa!“  ohradila sa Janka ale na svedomí mala všetko ona!
„Tak neviem kto nám vyhodil z hlavy kofolu a objednal Jin s tonikom !“ vyplazila mi jazyk a ostatný sa na nás len smiali.
„Ideme k nám?“ opýtal sa Liam po dlhom smiechu
„Presne to som chcel povedať?“
„A to sa pýtaš Niall?“ (Ja)
„Sorry ja ...“ už bol radšej ticho a išli sme k nim. Vošli sme dnu a išli na záhradu. Rozhodli sme sa, že budeme grilovať. Zayn bol zatiaľ kúpiť niečo na grilovanie a vraj niečo tvrdé čoho sa ja určite nedotknem. Prišiel a my sme začali pripravovať stôl a chalani gril. Zapli sme si pesničky. Dan a ja sme začali skákať v rytme pesničky a smiať sa. (Katy Perry - Teenage Dream) Potom sa k nám pridala aj Janka neskôr mala odvahu aj Miška. Spievali sme, tancovali, skákali a hlavne smiali. Keď skončila pesnička sadli si a ja so smiechom som sa vybrala do kuchyne pre pitie. Zobrala som 10 pohárov a kolu. Takmer my to vypadlo a v dverách mi s tým pomohol Zayn. Keď som sa pozrela na Louisa zdalo sa mi, že to všetko ešte predýchava. Sadla som si k nemu čo si on nevšimol.
„Ahoj mrkvička“ pozrel sa na mňa až pri slove mrkvička
„Prečo si mi to nepovedala?“
„Louis rozišli sme sa včera.“
„Ale Miške a Janke si to mohla povedať.“
„Louis s nimi ja bývam a vidím ich každý deň. Hneď vyzvedajú..“
„Tak prečo si mi to nepovedala ráno keď som ho nazval your boyfriend?“
„Louis my sme vám to chceli povedať všetkým naraz. Nebuď urazený..“ pozrela som na neho psími očami .
„No ták“ štuchla som ho do rebra.
„No taaak“ jemne som do neho drgla
„Dobre “ dal ruky do obranného gesta. Objala som ho a to ma už volal tancovať Harry.
„Ty nevieš tancovať“ usúdila som z jeho čudesných krokov.
„Že nie?! Ukáž čo vieš“
„Budeš sa diviť čo ja všetko viem“ trochu som sa vzdialila a začala svoj Freestyle. Harry na mňa pozeral s otvorenou pusou. Dan prišla ku mne a začali sme vymýšľať spolu nejaké improvizácie. Smiali sme sa a v tom prišiel k Harrymu aj Louis. To stálo za to. Nezmohli sme sa na nijaký krok a ani pohyb pri pohľade na tých dvoch. Držali sme sa za brucho a smiali sa. Keď sme sa už nevládali  smiať sadli sme si na svoje miesto. Liam griloval, niečo pripálil no chutilo to vynikajúco. Rozprávali sme sa a smiali. Asi o pol noci sme sa rozišli a išli sme domov. Osprchovala som sa a zaspala....

Stála som v strede parketu a všetci stáli okolo mňa. Hľadeli na mňa a mne to vadilo. Stála som tam sama a nemohla sa pohnúť. Sklopila som hlavu a niekto pristúpil ku mne. Zdvihol mi hlavu a začal ma bozkávať. Tým najkrajším bozkom na svete. Bozkom naozajstnej lásky. Zrazu začali všetci tlieskať a mne sa strácal obraz. Nie ako na pokazenej telke ktorá zrní ale ako keď strácaš na čom ti záleží...
Prudko som sa posadila a povedala jediné a najdôležitejšie z môjho života a sna.
„Louis?“


Páčila sa? :)