When I met you...

Moc, moc, moc moc moc ďakujem za komentáre :) Dnes sem pridávam moju prvú a keď sa vám bude páčiť tak nie poslednú jednodielovku. :D Dúfam sa bude páčiť :) Tak šup čítame .... :D

„Madison! Zober tam svoju sestru!“
„Mamy ale..!“ snažila som sa z toho vyhovoriť.
„Žiadne ale! Vieš ako ich má rada, ja nemám čas a ocko by tam určite nešiel“ pozrela na mňa s prosebným pohľadom, ktorý som tak neznášala.
„Tak fajn...“ zobrala som dve lístky a išla sa prezliecť na koncert  skupiny  .... hmm.... One Direction! Áno oni. Tú skupinu vôbec nepoznám. Dnes som mala ísť von no nie musím ísť na ich koncert so svojom desať ročnou sestrou. Volá sa Katy a ma neskutočne podrezaný jazyk. Minulý mesiac som mala zaracha a ona vykecala že som ušla z domu. Obliekla som si obyčajné rifle, biele tielko a jemný rúžový svetrík. Nejaké tie doplnky a topánky na opätku rúžovej farby, ktoré krásne ladili so svetríkom. Nemaľovala som sa. Nikdy sa nemaľujem a ani toto nebude výnimka. Vlasy som si nechala voľne. Zobrala som si tašku do ktorej som si dala peňaženku, lístky. Keď som dávala do tašky mobil rozmyslela som si to a vytočila číslo mojej BFFky.
„Hi Nicole.“
„Hi Mad. Čo potrebuješ? Veď sa vidíme o chvíľu.“
„Prepáč ale ja s vami nemôžem ísť... Musím ísť so ségrou na koncert..“ pokrivila som tvár.
„Jooj. Sme sa na to tak tešili..“ prerušila som ju
„Veď ja viem ale poznáš mamu.. presvedčí aj vola...“
„No jasné... Tak nabudúce no“ zložila som a mobil hodila do tašky. Zišla som dole a čakala na sestru.
„Katy pohni!“ zakričala som za ňou, dupala nohou a zvierala kľučku vchodových dverí. Zrazu sa zjavila na schodoch celá vymodelkovaná a dokonale upravená.
„No konečne. Uuuu aká si krásna“ vyplazila mi jazyk a ja som otvorila dvere.
„Mamy ideme!“
„Dobre užite si to a Madison dávaj na ňu pozor!“ Zobrala som kľúče od auta a sestru popohnala otvorenými dverami. Zavrela som ich a s Katy sme nasadli do auta.
„Pripútaj sa!“ pozrela som sa spätným zrkadielkom na ňu.
„Madison! Ja nemám 8!“
„Dobre...“ zasmiala som sa a naštartovala. Zaparkovali sme pred halou, kde sa mal konať koncert.  Pre istotu som zobrala sestru za ruku a podala lístky dievčaťu, ktorá stála pred budovou a zbierala lístky. Vošli sme dnu, kde ma Katy ťahala úplne dopredu. Zrazu začali prvé tóny a všetci začali skákať a výskať.
„Na čo som sa to dala?“ povedala som nahlas.... i tak ma nikto nepočuje.... Na pódium vyšli piati chalani. Boli celkom pekný.
„Á Niall sa na teba díva!“ povedala mi Katy a tak som začala hľadať ktorý to asi tak bude. Ten kučeravý? Díva sa na mňa asi to bude on. Usmiala som sa, po asi minúte ma rytmus sám nakazil a ja som začala skákať s Katy a smiať sa. Celý koncert sme si perfektne užili. Keď koncert skončil, rozlúčili sa a ten kučeravý na mňa mrkol. S Katy sme vyšli von a vybrali sa na parkovisko. Začali sme hľadať naše auto no asi po piatich minútach ma chytala panika lebo tam nikde nebolo.
„Do kelu! Rodičia ma zabijú“ vyronila som slzu a Katy mi ju hneď zotrela. Sadli sme si na lavičku no mne slzy zúfalstva tiekli prúdom.
„Prečo plačeš?“ spýtal sa ma niekto. Začala som si ich chrbtom ruky zotierať no nepozrela som sa na dotyčného. Katy mi silno stláčala ruku.
„Ja neplačem.... fuu....“ vydýchla som si
„Ale neklam...“ kľakol si predo mňa a ja som mala pocit že mi Katy rozpučí ruku. Jemne sa mi dotkol tváre a po mne prebehol mráz. Zdvihol mi ju a díval sa mi do očí. Tie jeho boli krásne modré  ako ... to najčistejšie more. Utápala som sa v jeho očiach a nezmohla sa na slovo.
„No tak povieš mi to?“
„Ja.... teda... nám.... zmizlo auto. A rodičia ma za to zabijú. O bože ďalšie domáce vezenie. A žiadne kapesné ...“ zasmial sa a priložil mi prst na ústa. Okamžite som prestala hovoriť pravdivé nezmysli.
„Možno bude na tom mieste, kde ti odtiahnu auto.“ Ako idiot som prikývla a vstala z lavičky. Zobrala som Katy za ruku a išla nejakým smerom. Chcela som ísť na to miesto no nevedela som ani kade no išla som.
„Kam ideš?“ zasmial sa
„No pre auto“ povedala som mu stále kráčajúc.
„Počkaj veď ani nevieš kde to je“ dobehol k nám a tak sme zastali.
„A ty to vieš?“
„Hm....možno“ strčil ruky do vreciek, zatváril sa frajersky a rozmýšľajúc.
„Prosím zaveď nás tam. Umriem ak ho nenájdem“ prosila som ho.
„Ak so mnou pôjdeš na večeru“ pozrel sa mi priamo do očí
„Ďakujem!“ objala som ho no keď mi došlo čo som urobila pomaly som sa odtiahla. Krásne sa usmieval.
„Poďte“ povedal a niekam išiel. Nasledovali sme ho až k nejakému autu. Zrejme je jeho. Otvoril nám dvere a my sme nasadli. Celu cestu sme boli ticho. Teda len ja. Katy sa pýtala všeličo krásneho neznámeho blondiačika. Keď sa na nám stretli pohľady iba som sa usmiala. Nevnímala som čo hovoria, iba som sledovala svet za čiernym oknom auta. Po asi 10 minútach cesty sme došli na miesto. Ako pravý gentleman mi otvoril dvere.
„Ďakujem“ usmiala som sa
„Není začo“ opätoval mi úsmev a ja som za ruku prišla k paní za okienkom nejakej búdky.
„Dobrý neodtiahli sem nejaké auto?“
„Pravdupovediac áno. Pred asi pol hodinou červený Range Rower.“
„To je ono!“ tvár sa mi úplne rozžiarila.
„Dobre. Podpíšte tieto papiere a tam je vaše auto“ ukázala na naše krásne autíčko. Niall a Katy išli k autu a ja som zatiaľ podpísala papiere. Podala som ich tej pani s úsmevom a išla k nim.
„Tak môžeme ísť domov.“ Povedala som s úsmevom a tlačítkom odomkla dvere.
„Ahoj“ pozdravila ho objatím a nasadla do auta.
„Vďaka za všetko“ prešľapovala som z nohy na nohu.
„To ja“ usmial sa a prisunul sa ku mne.
„Tak ešte raz vďaka“ zasmial sa. Pomaly sa približoval a zastal asi 5 centimetrov od mojich pier.
„Ako sa vôbec voláš?“ zasmial sa
„Madison“ usmiala som sa
„Krásne meno Madison“ tie milimetre sa zmenili na 0. Spojil naše pery. Jemne sa ich dotkol a mne sa v bruchu vírili milióny povestných motýlikov. Odtiahol sa
„Moje meno je Niall“ usmial sa. Tak to je On!

Páčila sa? dúfam áno :D píšte :)