Dance is my life 51.časť

Okej viem že sem veľmi nepridávam nové časti no som v deviatom  a najdôležitejšom (zatiaľ) ročníku a tak dúfam že mi prepáčite za moje meškanie za časti. Moja poviedka DIML sa blíži ku koncu a tak si ju nenechajte újsť :) Dúfam že sa vám môj blog a hlavne poviedky páčia a že sa tešíte na nové časti. V tejto dobe mám toho rozpísané kopu a plno nápadov... :)) Takže tu je nová časť a keď sa mi podarí tak dnes pridám ďalšiu a keď nie tak zajtra :)) Užite si ju :) S láskou Lenka :**))
*Lenka*

Po ďalšej zlej noci plnej sĺz a nočných môr nás zavolala Dan von. Moju zamyslenú hlavu a plnú výčitok prečo som opustila to najlepšie čo ma stretlo, zavrela som sa v kúpeľni. Dala som si sprchu, umyla tvár a namaľovala sa. Musela som zakryť svoje kruhy pod očami a rozjasniť svoju tvár. Obliekla som sa do červených nohavíc a trička nad bruško s motívom supermana. To tričko mi kedysi kúpil Louis. Očividne sa mu páčilo lebo mi na malú cedulku z vnútra trička nakreslil srdiečko a dnu jeho meno. Obula som si čierne conversy a na hlavu dala čiernu čiapku.

 - inač neviete čo je tá zeleno- strieborná guľa? :D

Vyšla som z izby, kde ma už čakali Lottie, Miška a Janka. Nehnevali sa za to že som ho z ničoho nič nechala... len to nechápali. Po dlhom rozmýšľaní mi došlo, že by to mali vedieť. Sú moje priateľky, ktoré ma majú radi rovnako ako ja ich.

"Môžeme ísť?" opýtala sa Lottie a ja som si zobrala tašku s mobilom. Janka zamkla dvere a vybrali sme sa do ulíc. Zastali sme presne na mieste stretnutia a čakali na Dan.
"Mešká" nervózne podskakovala z nohy na nohu Lottie a ja som nevedela prečo.
"Určite sa zdržala u Liama" upokojovala som ju. Od vtedy čo som ho opustila som tam ani jedinký raz nebola. Snažila som sa vyhýbať tomu miestu. Pohľad na Louisa by ma ubíjal. Zrazu sa objavila no nie sama. Vedľa nej stál kučeravý Harry s úsmevom.
"Okej baby poďme necháme ich porozprávať sa" povedala Miška a následne odišli.
"A-ahoj" nervózne som ho pozdravila
"Ahoj... nejdeme sa najesť?" ticho som prikývla. Nevedela som čo povedať. No vlastne som toho mala príliš veľa na srdci.
"Ako sa máš? ako to zvládaš?" povedal Harry keď sme si sadli do malej reštaurácie. Vzdychla som si
"Harry... nemám sa najlepšie ale prečo sa ma to pýtaš. Vieš ako ho milujem.." podoprela som si hlavu a pozrela z okna. 

"Prečo... prečo si ho potom nechala? Vieš aký je zničený? nieje ako predtým. Jeho vtipy a blbé poznámky na našu osobu nelietajú okolo nás..." slzy sa mi tlačili do očí.
"Harry ja viem! viem že som urobila chybu... Keby som to mohla napraviť... keby ma neprinútila..." do kelu prekecla som sa. Prečo sa moja huba nezastaví keď má?!!
"Kto ťa prinútil?" sklonila som hlavu no on ju hneď zdvihol. Jeho oči sa dožadovali odpovede. Otázniky boli v každom kúte jeho zelených očí. Mám mu to povedať? Nepovie mu to? Nepovie to nikomu. Znovu som si vydýchla
"Vieš Harry... ako som našla tú fotku mňa a Louisa v altánku..." pozrela som na neho či si to pamätá.
"Áno pokračuj" pozorne ma počúval
"V ten deň som začala čítať moje správy od jeho fanúšikov. Niektoré boli milé a niektoré nenávistné až som došla k jednému.... Jedine ona mi napísala viac krát. Vyhrážala sa mi. Chcela ublížiť mojim najbližším.... Vedela ich mená.. Bála som sa Harry..." plakala som. Harry si ma pritisol a poriadne objal. Nič nehovoril... zrejme ma chápal
"Harry prosím nepovedz to nikomu.... nepovedz to jemu" Bol ticho
"Harry sľúb mi to" povedala som nervózne, plačúc a pozrela som sa mu do tváre...očí.
"Sľubujem" znova ma objal. Išla som na WC a upravila sa. Vyšla som von a s Harrym sme dojedli čo sme mali objednané. Vyšli sme von. Zamaskoval sa ako vždy a išli sme za babami. tak mi to povedal. Dievčatá sedeli na lavičkách v parku. Hneď ma objali.
"Okej baby ja už musím ísť. Lenka... neboj neprezradím to" usmiala som sa a objala ho. Zmizol niekde von z parku a my sme sa začali prechádzať.
"O čom ste sa rozprávali?" opýtala sa zvedavá Janka.
"O tom istom čo sa chystám povedať vám" hne´d ma chytila za ruku a stiahla na najbližšiu lavičku.
"Tak začni...prosím" povedala Danielle. Povedala som im to isté ako Harrymu. Neveriacky pozerali
"Ako môže byť niekto taký krutý?" krútila hlavou Lottie.
"Ako že sa volala?" opýtala sa Miška
"Silk Rose"
"Prečo mám nutkanie zistiť kto to je?" opýtala sa Janka.
"Aj mňa by to zaujímalo" prikývli aj ostatné. Nakoniec sme sa rozhodli zistiť kto to je. Prišli sme domov a ja som sa prihlásila na fb. Hneď sme začali s vyšetrovaním. Objednali sme pizzu a pri jedení sme si minimálne desať krát prečítali správy. Vždy ma zasiahlo čo tam písala...
"Už viem!" skričala naša hlavička Miška. Pozreli sme sa na ňu a čakali
"Takže písala ti to keď sa objavovali vaše fotky nie? Dovtedy o vás nebol ani slychu."
"Áno" netrpezlivo sme na ňu hľadeli.
"Písala že je len jej vždy bol jej. Takže to musí byť niekto koho Louis pozná.." to je mi hlavička. Myslím že to dávalo aj svoj zmysel.
"Ty si mi hlavička" povedala Janka a ďalej sme sa venovali správam. Po asi dvoch hodinách robenia záverov sme zvolili ten Miškin. Sedel asi najviac a dával rozum. Zaspali sme a ráno sme sa zobudili doslovne nakope.  Zhodila som zo seba nohu Danielle a ruku Lottie a dala si poriadnu sprchu. Odlíčila som rozmazané časti make upu a špirály. Vyšla som z kúpeľne oblečená v obyčajných rifliach a dlhom tričku na ramienka. Dan bola hore a niečo písala niečo do mobilu.
"Dobré ránko si hladná?" opýtala som sa jej keď sa na mňa pozrela.
"Aj tebe a umieram od hladu." hneď odhodila mobil a išla so mnou do kuchyne.
"S kým si písala" dúfala som že to nieje Harry ani Louis.
"S El. Chce aby som jej vrátila okamžite jej koženú bundu. A tak k nej musím dnes zavítať." otrávene prekrútila očami no usmiala sa na mňa.
"No keď chceš môžem ísť s tebou. Kedy?"
"Jasné budem rada. Tak, keď sa najeme?"
"No dobre" prikývla som a pripravila praženicu a nakrájala chlieb. Podala som jej porciu a pustila sa do svojej. Taniere sme dali do dresu a napísali odkaz dievčatám:
Sme u El. Vraciame bundičku ;D cmuq :DD
Obula som si Niky a zamkla ich. Dala som si kľúče do vrecka k mobilu a nasadla do auta Danielle. Odviezli sme sa k El a zastavili pred jej bytom. Vyšli sme hore a zazvonili. Zľakli sme sa jej keď otvorila. na tvári mala zelenú pleťovú masku a vyzerala ako mimozemšťan. Hneď sme sa začali smiať.
"No poďte ďalej. Idem si to dať dole." povedala a zmikla v kúpeľni. Vošli sme dnu a zavreli dvere. Obzerali sme sa po byte. Mala to tam pekne. Všetko krásne zariadené a vyzdobené. Podišla som k zrkadlu pod ktorým sa jasnili červené ruže. Zobrala som ich do ruky a jemne pohladila. Boli jemné ako ... ako hodváb. Zrazu sa zjavila El.
"Máš rada ruže?" opýtala som sa jej s úsmevom. Trochu znervóznelo lebo sa jej začali triasť ruky. Neviem prečo...
"Milujem ich" zakryla to tým že sa otočila k Danielle a zobrala si od  nej bundu.
"Ďakujem. Som rada že som vás opäť videla." podišla som k dverám a s Dan sme odišli. Vošli sme znovu do auta a odviezli sa späť. Vtedy som sa rozhodla ísť trochu zabehať. Už dlho som nebehala. Prezliekla som sa do 3/4 ťákov a tielka. Dan povedala, že ich "postráži". Keď som odchádzala práve im robila raňajky.  Rozbehla som sa okolo parku a rozmýšľala. Pomaly mi niečo začalo dochádzať... Javilo sa to ako spomienky  vo filmoch. Ako by sa to práve stalo len v čiernobielom..
"Máš rada ruže?"
"Milujem ich"....
"Daj mu pokoj ... on je môj! Vždy bol a bude!"
Zastavila som a obrátila sa späť do bytu. Bežala som ako o život. Dokorán som otvorila dvere a rýchlo sa prezliekla do vecí ktoré som si obliekla k El. Bolo mi jedno ako veľmi som spotená od behania.
"Dan .... je El doma?" opýtala som sa a nevedela dočkať odpovede.
"Nie Liam mi písal že je u nich." povedala nechápajúc. Aj dievčatá sa tak tvárili. Rýchlo som zobrala tašku a rozbehla sa do chodby bytovky. Bežali so mou
"Poď ideme autom" zakričala za mnou Dan a nastúpili sme do auta. Keď sme zastali vošli sme na záhradu odkiaľ sa ozýval smiech. Mne už dopredu lietali slzy po tvári. El sa bláznila s Niallom. Keď ma zbadali chalani sledovali každý môj pohyb rovnako ako moje oddané priateľky. Keď si ma všimli aj tí dvaja prestali sa šaliť.
"El povedz mi prečo! prečo si to urobila?!" postavila som sa pred ňu a slzy si našli cestu na mojich lícach.....

Viem je to smutné :D ale dúfam sa vám páčila :D píšte mi komentáre prosím :)) budem rada :)