Dance is my life 53.časť

Nová časť :) takže ďakujem za komentáre :) no more feels no more cry :D áno počúvam DVD Up all night :D ooonly youuu :D okej takže čítame :))
(Komenty ;D :D ) 

*Lenka*

Prechádzala som po jemnej látke šiat a usmievala sa ako idiot. Vydýchla som si a postavila sa. Nikto si ma nevšimol lebo boli v náruživej debate. Vyšla som na záhradu a dýchala čerstvý vzduch. Sadla som si na trávu a prezerala okolie. Hnedé listy padali zo stromu a dopadali ľahučko na zem. Stromy, ktoré kvôli jeseni strácali listy. Chcela som odtrhnúť lúčny kvet zarytý koreňom hlboko do zeme. Okolo stonky som ho chytila a vytiahla... spolu s koreňom. Zasmiala som sa a pozrela na kvet. Zistila som že to bola obyčajná burina. Zasmiala som sa znova. Vtedy sa ku mne niekto pridal a prisadol si.
„Takže už je medzi vami všetko v poriadku?“ opýtal sa Harry
„Neviem...“ sklonila som hlavu a oprela sa rukami. Bez slova ma objal. Usmiala som sa a ľahla si na zem. Ľahol si vedľa mňa. Sledovala som mraky
„Hej Hazza nemá ten mrak rovnakú hrivu ako ty?“ zasmiala som sa a on ma buchol po nohe
„Au! Opatrne ja som krehké žieňa“ zasmiali sme sa.
„Čo vi dvaja tu?“ opýtala sa ...hm.... Lottie. Zaklonila som hlavu aby som videla presnejšie. Áno Lottie a všetci ostatný.
„Hej nemá ten mrak rovnaké vlasy ako Harry?“ opýtal sa Louis. Zasmiali sme sa a oni si priľahli. Asi hodinu sme rozjímali  mrakoch, keď mi chladná kvapka pristála na líci.
„Ľudia to sa mi len zdá alebo začína pršať?“ opýtala sa Janka
„Nezdá“ zdvihla som sa zo zeme a pomaly sa vybrala pod striešku. Keď sa spustil lejak pribehli pod striešku ku mne.
„Nejdeme pomaly domov?“ opýtala som sa sledujúc dážď zanechávajúci nechutné blato.
„No áno“ povedala Miška. Ja som sa otočila a vyšla hore pre veci. Dala som ich do tašky a zišla dolu. Stáli už nastúpený zo všetkými som sa rozlúčila okrem Louisa. Išiel nás odviezť.  Miška s Jankou pobozkali svoje polovičky a následne sme odišli. Sadli sme si do auta a viezli sa domov. Zastavili sme pred bytovkou. Baby už vyleteli von a rozmýšľali čo si zobrať na rande so Zaynom a Niallom.
„Ďakujeme za odvoz“ vydýchla som si a usmiala sa. Snažila som sa nemyslieť nato čo El urobila...
„Vážne ti je lepšie?“ ustarostene na mňa pozrel
„Áno“ zasmiala som sa. Otočila som sa k nemu a ako vždy som ho išla pobozkať na rozlúčku. V polovici mi došlo že to nie je dobrý nápad. Vtedy som sa od neho odtiahla a sklonila som hlavu. On si to všimol a objal ma.
„Tak večer“ žmurkla som na neho a vystúpila von. Zakývala som mu a on odišiel. Rozbehla som sa cez vchod dnu a následne do bytu.
„Čo si dnes oblečiem?“ vyhŕklo zo mňa hneď ako som otvorila dvere.
„A kam ideš?“ opýtala sa zmetene Janka
„Bože Jani ty si trumtulus! Ide na rande s Louisom!“ zasmiali sme sa a Janka sa mierne urazila.
„Módna polícia sa začína“ vstala Janka zo zeme a zaviala si pred tvárou vejárom.
„Ty akože čo robíš?“ zasmiali sme sa
„No čo?“ mykla plecami no ťahalo jej kútikmi. Objala som ich a vošli sme do mojej izby.
„Baby... nič tam asi nenájdete vôbec neviem...“ vysvetľovala som im okolnosti no prerušila ma Miška.
„Ticho! Sadaj!“ urobila som presne čo hovorili a sadla si na posteľ. V hlave som zastavila na včerajšok. Keď sa mi vybavili oči a slová El pokývala som hlavou aby som túto myšlienku zahnala.
„Mám to! Keď to skombinuješ týmto a týmto bude to geniálne!“ hovorila mi Janka a Miška mi podávala modré conversy.
„Je to nádherné. Ešte že vás mám“ hodila som sa im okolo krku a od Janky som si zobrala roztrhané rifle, čierne tielko a modrú károvanú košeľu. Vyšli z izby aby som sa mohla prezliecť. Vbehla som do kúpeľne, dala si sprchu a vlasy rozčesala. Zakryla som si kruhy pod očami z nedospaných nocí a umyla zuby. Obliekla som sa a vyšla z izby. Postavila som sa pred zrkadlo a vyzeralo to naozaj super. Do vrecka som si dala mobil a peňaženku som si dala do vreciek. Nenechám ho platiť! Zrazu mi začal zvoniť mobil a mnou poskočilo.
„Prosím?“ zdvihla som
„Ahoj tak som tu pripravená?“ cítila som ako sa usmieva aj cez telefón.
„Jasné hneď som dole“ zložila som a vyšla z izby.
„Tak čaute. Vidíme sa“ rozlúčila som sa z nimi a zobrala si pre istotu kľúče od bytu. Zišla som výťahom dole a vyšla pred hotel. Obzerala som sa do strán či ho neuvidím. Stál opretý o auto v červených nohaviciach a prúžkovaným tričkom. Klasika v podaní Louisa Tomlinsona. Zasmiala som sa a priblížila sa k nemu.
„Ahoj“
„Ahoj“ objal ma a dal mi pusu na líce. Začala som sa červenať a Lou mi otvoril dvere. Nasadla som si a on následne vedľa mňa.
„Hm... a kam ma ráčiš vziať?“ opýtal sa.
„Počula som o tvojich bowlingových schopnostiach a preto ma ideš učiť to hrať.“ Zasmiala som sa. Chvíľu sa tváril akože rozmýšľa no prikývol. Naštartoval a pomaly sme sa viezli k budove s nápisom Bowling. Zaparkoval a ako pravý gentleman mi otvoril dvere.
„Ďakujem“ usmiala som sa. Chytil ma za ruku a viedol ku vchodu. Dnu nám dali topánky a papierik aby sme si značili body. Podišla som k dráhe a zobrala si prvú guľu. Hodila som ňou no zázračne ostala na mieste. Lou sa začal smiať.
„No mudrc ukáž sa“ Podišiel ku mne, pozametal si rameno :D a chytil guľu do rúk
„Takto sa to robí“ hodil guľou no trafil..... 1... začala som sa smiať.
„Ale stále som na tom lepšie ako ty!“ urazene prekrížil ruky a znovu chytil do ruky guľu. Hodil ňou a tento krát trafil všetky.
„Yes!“ otočil sa a urobil také gesto rukou. Bokom som ho drgla a zobrala si do rúk ďalšiu guľu. Táto sa mi zdala o niečo  ťažšia. Dala som ju do jednej ruky, keď ma prevážila do zadu a ja som spadla. Milovaná zem ma priťahuje? Znova? Zasmiala som sa
„Si v pohode?“ prišiel ku mne Lou a pomáhal mi zdvihnúť sa.
„Jasné“ podal mi ľahšiu guľu a ja som ju išla hodiť, keď mi Louis chytil zozadu ruku. Ťažká guľa mi pod jeho dotykom vypadla z ruky a pristála na jeho.... nohe...
„Au!“ chytil sa za špičku nohy, sadol si a v očiach sa mu leskli slzy.
„Prepáč Lou. Ja som na bowling asi antitalent“ zasmial sa? Asi áno. Ale ako upišťaná myš. Po bowlingu ma pozval na večeru.  Objednali sme si klasické špagety.
„Ja ju chcem!“
„Nie ja!“ hádali sme sa o poslednú mäsovú guličku. Zobrala som nožík
„Ja nechcem zomrieť“ kryl sa rukami.
„Louis! Ja ťa nejdem zabiť“ smiala som sa a rozkrojila guličku napoly. Vďačne sa usmial a zjedol svoju polovicu. Keď sme dojedli špagety po dlhej hádke som zaplatila. Ha! Ale toto mi tak skoro neodpustí.
„Louis nehnevaj sa“ prehovárala som ho pri prechádzke vedľa Temži. Chcela som urobiť niečo bláznivé. Nenapadlo ma nič lepšie a tak som mu vyskočila na chrbát. Dúfala som aby sme nespadli.
„Čo robíš?“ smial sa a chytil ma za nohy aby som nespadla. Po chvíli som z neho zoskočila a sadli sme si na lavičku.
„Je to krásne“ povedala som, keď sme sledovali západ slnka jemne ohnivej farby.
„To ty“ cítila som na sebe jeho pohľad. Pozrela som sa do jeho očí. Prisunul sa bližšie a začal sa približovať. Všetko sa zdalo akoby to bolo prvý krát. Keď sa pomaly a nežne dotkol perami tých mojich vybuchol ohňostroj a  motýliky. Opätovala som mu bozk a rukou ho pohladila po líci. Ruku si položil na môj bok a pritiahol si ma bližšie. Druhú ruku som si vplietla do jeho vlasov a on ma bozkával náruživejšie a vášnivejšie. Keď sme sa od seba odtiahli, dívali sme si do očí a zrýchlene dýchali no usmievali sa....

Páčila sa? :) pokúsim sa ďalšiu pridať zajtra :)