Dance is my life 59.časť

Prepáčte s mojim meškaním časti no mala som toho veľa. Dejepis, fyzika, matika.... hroooza .... aspoň píšem :D to je okrem hudby jediný spôsob ako sa od toho všetkého odreagovať. Komentáre vždy potešia a tak budem rada, že ich tu pribudne. Aspoň prosím... :)
Táto časť... neviem :D z časti sa mi páči a z časti nie som spokojná :D Blížime sa ku koncu a, keďže som sa trošku rozpísala bude viac častí ako som plánovala :D no už len zrejme 3 (mala byť už len jedna :D )
Takže prosím napíšte komentáre... či už zlé :) Príjemné čítanie :)
(3 komenty= nová časť) 

*Lenka*

„Ahoj“ nesmelo pozdravila
„Ahoj....“ stála som  ako oparená pri dverách. Pokrútila som hlavou „....poď ďalej“ uhla som jej aby mohla vojsť. Posadili sme sa na gauč.
„Asi sa pýtaš prečo som prišla...“ podala som jej čaj a pozorne ju počúvala. Nechala som ju pokračovať.
„Chcem sa ospravedlniť.... viem ... že som ti písala na fb no i tak som sa cítila zvláštne.“ Vôbec som nevedela čo jej nato povedať... že ospravedlnenie prímam? Že ju chápem? ... pokračovala
„Vieš... Louis a ja to už nebolo dávno čo to bývalo. Fakt neviem čo ma to napadlo.... asi som sa cítila sama... no zistila som, že mám okolo seba mnoho ľudí, ktorý ma majú radi....“ fakt ju to trápilo . Niečo mi hovorilo aby som jej odpustila.
„Prosím povedz niečo...“ povedala po dlhom tichu plného myšlienok.
„El čo si urobila... bolo zlé .... vieš Louisa skutočne milujem.... tie týždne strávené bez neho boli ako trest... tvoje správy boli strašné... no odpúšťam ti“ pozrela som sa na ňu a cítila som, že zrejme konám správne.
„Odpúšťaš?“ na jej tvári sa pomaly javil úsmev
„Áno ale sľúb mi, že už nič podobné nespravíš“
„Sľubujem“ objala som ju.
„Čo tu tá robí?“ opýtala sa Janka bez kúska citu.
„Jani... kľud... prišla sa ospravedlniť“ vysvetľovala som
„Nehovor mi, že si jej odpustila! Veď ťa takmer odlúčila od Louisa navždy!!“ hovorila dosť naštvane
„Vieš čo ja už radšej pôjdem“ prikývla som.
„Áno radšej vypadni!“
„Jani! Čo to do teba vošlo?!“ opýtala som sa, keď som zatvorila dvere za El.
„Čo to do mňa vošlo?! Skôr do teba! Myslela som, že máš Louisa radšej !“ vyčítala mi
„Vieš, že Louis pre mňa znamená veľmi veľa! Ona to spravila lebo sa cítila sama!“
„Tak si mala nájsť náhradu za Louisa“ povýšenecky sa na mňa pozrela.
„Je to moja vec či som jej odpustila alebo nie... pochopila by si to keby si na mojom mieste. Ale to nie si! Tak ma nepoučuj!“ išla som do svojej izby a zabuchla dvere.  Musím ju nechať vychladnúť... potom sa s ňou normálne porozprávam... Zazvonil zvonček
„Je tu Paul poď ideme“  povedala mi Miška a vyšli sme von. Celý čas som neprehovorila s Jankou ani slovo.
„Poďte za mnou“ povedal a my sme sa snažili cez všetky fanúšičky nestratiť z dohľadu. Zaviedol nás zadným vchodom do ich šatne.
„Ahojte“ pozdravili nás nadšene. Sadla som si na opačnú stranu ako Janka. Louis ma objal a dal mi pusu.
„Chýbala som?“ prikývol. Dala som mu pusu. Zavolala ma Miška... Vyšli sme von a zavreli dvere
„Čo sa stalo medzi tebou a Jankou? Prečo sa neviete zniesť? Prečo ťa zabíja pohľadom?“ chrlila na mňa otázky.
„Bola za mnou El....“ chcela som pokračovať no presne v polovici vety sa dvere roztvorili. Objavil sa tam Harry a pozeral s otáznikmi v jeho zelených očiach.
„Porozprávame sa neskôr...“ povedala Miška, pozrela sa na mňa pohľadom – ty to zvládneš. A zmizla  za dverami do šatne. Otočila som sa a nervózne si hryzla necht.
„Som rád, že ste znovu spolu...“ otočil si ma k sebe
„Aj ja ...“ usmiala som sa
„Lenka.... čo chcela El?“ oprela som sa o stenu
„Ospravedlniť sa...ja .... som jej odpustila“ opatrne som sa na neho pozrela
„Prosím nevyčítaj mi to aj ty!“ tváril sa rozmýšľajúc.
„Nič ti nebudem vyčítať... ak si jej odpustila máš nato dôvod.“ Hodila som sa mu okolo krku. Hladil ma po chrbte. Potom sme vošli dnu a ja som si sadla späť k Louisovi. Smiali sme sa na Zaynovi a Janke, keď si upravovali vlasy a hádali sa o zrkadlo. Do šatne vošla Dan
„Ahojte!“ zakričala a my sme ju hneď vyobímali. Prerušil nás veľký chlap so slúchadlom v uchu
„Chalani pripravte sa začíname“
„Dievčatá poďte odprevadím vám na miesta“ povedal Paul
„Držím palce“ podišla som k Louisovi a nežne ho pobozkala. Kusol mi do pery. Zasmiala som sa a išla za Paulom.
„Užite si koncert“ povedal a zmizol. Sedela som vedľa Mišky a Danielle. V momente ako sa na veľkom plátne začali zjavovať videá všetci v miestnosti začali kričať. Zrazu začala hudba a na pódium vybehli chalani. Po pár pesničkách  začali odpovedať na otázky z TT. ČI nezatancujú makarenu alebo nech urobia stojku. Smiali sme sa keď to spravili. A ako krútili tými riťkami :DD Zaskočila nás otázka : Sú tu vaše priateľky?. No boli sme zvedavé čo povedia.
„No áno...“ povedal Zayn a zakývali nám. V tú chvíľu začali fanúšičky kričať a skákať. Svetlá padli na nás. Ďalšia otázka znela: čo robia Miška, Lenka a Janka.
„Lenka tancuje..“ povedal Louis a zakýval mi. Odkývala som mu s úsmevom
„Miška pracuje v kníhkupectve“ povedal Niall. Myslím, že v kníhkupectve bude plno.
„Janka tancuje spolu s Lenkou a Danielle“ povedal nakoniec Zayn. Odpovedali ešte na pár otázok a pokračovali v koncerte. Všetka tá atmosféra a ľudia bolo to úžasné... Nečudujem sa chalanom, keď tak krásne ospevujú svoje fanúšičky.  Koncert skončil a hala sa začala vyprázdňovať. Zišli sme dole a išli späť do šatne.
„Autogramiáda!“ zakričal na celú šatňu Nialla a ja som zastala. Všetci čo boli za mnou do mňa ako domino nabúrali a neprekvapí vás čo sa stalo.... Jediná som sa zosypala. Miška sa ma snažila zachytiť no neúspešne.
„Zlato si v pohode?“ ustarostene ku mne prišiel Louis a pomáhal mi vstať.
„Jasné“ zavrtela som hlavou a postavila sa.
„Tak ideme“ povedal
„Počkáme vás tu“ zastali a nechápavo na nás hľadeli
„Idete s nami“ usmiali sa
„ČO?“ povedali sme naraz a zasmiali sa
„Máte pri nás pripravené miesto.“ Usmiali sa no my sme stáli a dívali sa na nich. Louis prišiel ku mne a potiahol ma za ruku. Došli sme na miesto, kde okamžite začali všetci radosťou kričať. Posadali sme si na miesta. Sedela som vedľa Louisa.
„Louis nemyslím si, že to je dobrý nápad“ pošepkala som mu.
„Neboj sa“ zasmial sa
„Ahoj“ pozdravil dievča, ktoré prišlo. Slzy šťastia že ho vidí jej tiekli po tvári. Musela som sa usmiať. Podišla ku mne..
„Podpíšeš sa mi prosím?“ opýtala sa a ja som pozrela prv na Louisa. Ten sa na mňa usmieval. Otočila som sa k nej
„Ako sa voláš?“ milo som sa usmiala
„Ashley“ povedala a ja som jej dala podpis. S radosťou išla za ostatnými členmi. Prišla ďalšia, ktorá pomaly ani dýchať nevedela. Zasmiala som sa
„Podpis, fotku?“ opýtal sa Louis
„Oboje“ usmiala sa. Louis sa jej podpísal. Posunula fotku ku mne a podala mi pero. Podpísala som sa jej.
„Prosím môžem si vás odfotiť spolu?“ opýtala sa. Prikývli sme. Objala som Louisa a on mi dal pusu na líce. Wuhuu máme prvú fotku z autogramiády :D. Prišli ďalšie a ďalšie.
„To ťa nebolí ešte ruka?“ opýtala som sa ho, keď svoju som držala pri tele.
„Nie....“ pokýval hlavou a podpísal sa ďalšej
„Prosím vyfoť sa so mnou“ prosebne sa na mňa pozrela. Prikývla som. Po autogramiáde sme sa preniesli znovu dozadu.
„Boli ste super“ pochválili nás. Louis ma chytil za ruku a potichu sme sa vykradli.
„Kam to ideme?“ opýtala som sa so smiechom, keď sme sa snažili výsť zadným vchodom.
„Nechaj sa prekvapiť“ prevrátila som očami. Louis sa poobzeral dookola.
„Čistý vzduch“ povedal a pokojne sme vykračovali preč. Už sme prešli cez ulicu, keď sa za nami ozýval zosilňujúci sa krik. Otočili sme sa a uvideli ako za ním beží väčšia kopa ľudí.
„Bež“ povedal a rozbehol sa. Keď mi konečne došlo čo povedal začala som utekať. Zabočili sme, išli rovno a znovu zabočili. Až sme prišli na známe miesto. Kde sa všetko začalo. Krik už dávno zoslabol.
„Zrejme sme im ušli“ zasmiala som sa a šialene rýchlo dýchala. Louis sa zasmial. Pocítila som jeho pohľad. Pozrela som sa na neho. Usmieval sa a jeho hruď sa zrýchlene dvíhala. Naraz sme sa pozreli na bieli altánok. Jemne som sa usmiala. Dotkol sa mojej ruky a preplietol si so mnou prsty. Kráčali sme do altánku. V strede neho sme zastali.
„Pamätáš ...“ prerušila som ho
„Áno...“ obzerala som sa dookola. Lou ma jemne chytil za bradu. Jeho oči sa do mňa vpíjali. Jeho tvár žiarila a jeho dotyk spôsobil motýliky. Kusla som si do spodnej pery a zahľadela sa mu na pery, ktoré boli čoraz bližšie. Perami sa dotkol mojimi. Usmiala som sa spolu s ním a pohladila mu popri bozku líce. Obmotala som mu ruky okolo krku. On mi položil jednu ruku na pas a jednu na zadok. Zavrčala som a zasmiala sa. Po chvíli bozkávania nás vyrušil jeho mobil. Zakňučal a ignoroval vyzváňania. Teda dokým mu nezazvonil asi piaty krát. Odtiahla som sa
„Zdvihni to“ sadla som si na lavičku.
„Prosím? V parku....Nie....Okej...Bye“ zložil a prisadol si ku mne.
„Čo chceli?“ zvedavosť ma prinútila opýtať sa
„Báli sa, kde sme.... ale chcú aby sme im nakúpili ... ako vždy“ zasmiali sme sa. Znovu sa približoval a tak som mu dala pusu a postavila sa.
„No vstávaj.“ Nechápavo sa na mňa pozrel.
„Ideme na ten nákup.“ Potiahla som ho za ruku a rozbehla sa smerom... niekde... :D Vošli sme dnu, zobrali si menší košík a naložili doň všetko čo žiadali. V podstate sme sa vrátili po ďalší košík celkom 3 krát. Louis zastal a zamyslel sa
„Nehovor mi, že Niall chce marshmallows!“
„Nie...“ zavrtel hlavou. Pozrela som sa jeho smerom. Začala som sa smiať. Štuchol ma do rebra.
„Si normálny?!“ hučala som na neho, keď som takmer taškou zhodila dve deti, ktoré krúžili okolo časopisov.
„Nemala si sa smiať..“ vyplazil mi jazyk
„No neviem, kto sa díva na plyšovú mrkvu dobre že nie väčšiu ako je sám.“ Hundrala som. Snažila som ho odtiaľ odtiahnuť no bolo to ako hnúť kameňom. Keď okolo niekto prešiel oprela som sa o neho a tvárila sa akoby nič. Čo by ste robili vy, keby sa snažíte potlačiť hviezdou smerom k pokladni. Najlepšie bolo, keď ku mne prišla mladá predavačka a núkala mi obuvák a lopatu. So smiechom som odmietla a Louisa nalákala na čerstvú mrkvu. Konečne som podala predavačke peniaze a s Louisom sme odniesli tašky k nim.
„Ahojte“ zakričali sme im. Zrazu sa ozval buchot
„Nie!.... Ja ... prvý! Nie !“ hádali sa Zayn a Niall pri vstupe medzi obývačkou a chodbou. Vošli sme do kuchyne a vyložili nákup na linku.
„Nie! Som prvý! Ale hov...! Aaaa Niall!“ kričali na seba, keď sa zasekli v dverách do kuchyne. S Louisom sme sa začali smiať
„Pomôžte nám“ kňučali
„Eee“ záporne sme pokrútili hlavou a vybrali sa do obývačky.
„A keď sa odseknete vyložte nákup a dajte ich na miesto.“ Zákerne som sa usmiala a Louis sa hodil na gauč. Skočila som za neho a potiahla Louisovi z pod hlavy vankúš.
„Heeej!“ zakričal a začal ma štekliť a štípať.
„Au!“ smiala som sa a aukala. Zrazu som sa pohla a ľahla si na chrbát. Zrazu som mala viac miesta
„Louis? Kde si?“ opýtala som sa, keď som ho nevidela vedľa seba. Následne som sa začala smiať. Zdvihol ruku do vzduchu čím mi dal vedieť, že leží na zemi. Zrazu ma stiahol k sebe a ďalšej šteklil a štípal. Prešla okolo nás Dan a Liam. Venovali sa sebe a preto si nás ani nevšímali. Zrazu prešla okolo nás Miška
„Miši!“ zvrieskla som a smiala sa. Už som bola červenejšia ako paprika či paradajka. Začala sa smiať. To bude tým že som ležala pomaly pod gaučom aby som ušla pred Louisom.
„Louis... ak si ju chceš ustrážiť živú daj jej vydýchnuť.“ Smiala sa. Louis prikývol a pomohol mi vstať.
„V pohode?“ opýtal sa so smiechom
„Čo myslíš“ buchla som ho do ramena a dala mu pusu. Neskôr sme sa všetci uložili na gauči a spoločne pozerali TV.
„Jeeej to sme my!“ povedali sme naraz Dan, Miška, Janka a Ja. Fotka bola z autogramiády. Zrazu sa tam objavila Louisova a moja fotka. V altánku.
„Ahaaa! Tak tam ste boli“ zasmiali sa ostatný
„Závidíš Hazza?“ opýtal sa Louis a silnejšie ma objal.
„ČT! Ja to chcem počuť!“ povedal Liam a pridal hlas
„Na koncerte One Direction sa objavili aj ich dievčatá. Oči vybehli fanúšičkám a fanúšikom, keď ich zbadali spolu s chalanmi aj na autogramiáde. Neskôr sme prichytili Louisa Tomlinsona v altánku s jeho priateľkou Lenkou, tanečnicou pre hviezdy ako Olly Murs, Nicole Scherzinger a iné... To znamená že sú spolu a pevne sa venujú tomu druhému. O tom svedčia aj fotky..“ fuuuha. Pozerala som na naše fotky a usmievala sa.
„Aká si tam rozkošná“ štipol ma za líce Louis a dal mi naň pusu. Chalani sa zasmiali. Otočila som sa k nemu a chytila mu líca.
„Juuj tie tvoje rozkošné líčka“ pustila som mu líca a buchla mu po nich. Následne som sa popri smiechu rozbehla hore a Louis za mnou.
„To bolelo!“ zahučal za mnou. Vybehla som do jeho izby a rýchlo ju zavrela. Behala som ako dilino po jeho izbe a nevedela, kde sa skryť. Keď otvoril dvere práve som stála pri jeho posteli. Hneď som sa hodila na zem.
„To ťa nebolelo?“ opýtal sa so smiechom Louis, keď sa na mňa pozeral z postele.
„Vôbeeec“ povedala som ironicky.  Pomohol mi vstať. Ľahla som si k nemu na posteľ. Celý čas sme sa bozkávali, maznali, šteklili a bláznili....

Páčila sa mrkvički? :)