Dance is my life 60.časť

Dneska trošku dlhšia :D prosím komentyyy :))

*Lenka*

„Lenka! Niall si kusol do ruky“ otvoril dvere Harry a celý červený sa smial.
„Ale to bolo náhodou!“ obraňoval sa Niall a ľahol si k nám.
„A chutilo?“ s úškrnom som sa zasmiala. Štuchol ma lakťom
„Veľmi smiešne! Ja zato nemôžem, že som bol hladný a....“ prerušila som ho
„A tak si ochutnal svoju ruku.“ Harry sa opieral o stôl aby vôbec nespadol.
„Ha ha ha..“ snažil sa tváriť vážne no ja som si všimla ako mu mihalo kútikmi. „...ja som práve jedol chlieb!“ pozrela som na neho so zdvihnutým obočím
„To bol dôvod ochutnávky tvojej ruky?“ Louis zadržiaval smiech a Harry.... ten už bol niekde pod stolom a rátal žuvačky...
„Viete čo ... radšej poďme...“ znovu bol prerušený. No nie mnou ale Louisom
„Na kokteil!“ srdce mi podskočilo a chuť na kokteil sa zvýšila. Dúfam mi netiekli slinky.
„Áno!“ povedala som nahlas.
„Ale platím ja!“ prekrížila som ruky a na všetkých sa pozrela. Z môjho pohľadu iste vyčítali, že svoje rozhodnutie už nezmením...
Vošli sme dnu a objednala 4 kokteily. Zaplatila som a zobrala ich do ruky.
„Nech sa páči dámy“ povedala som so svojím obrovským úsmevom
„Ďakujem.... do kelu! Zase som naletel!“ povedal Harry. Zasmiala som sa. Louis mi prehodil ruku cez ramená. Prechádzali sme sa, popíjali...
„Lenka? Harry? Niall?“ povedala. Otočila som sa a uvidela blonďavú hlavu.
„Hej a ja som čo?!“ zahučal Louis. Hneď som Lottie objala.
„Ako sa máš?“ opýtala som sa jej, keď sa k nám pridala.
„Super práve som mala namierené za Martinom“ (jej priateľ :D)
„Uuuu ako sa má?“
„Myslím, že super“ Chalanov sme nechali pozadu a my sme sa rozprávali. Až kým sme nedošli k London Eye. Tam sa mala stretnúť s Martinom.
„Okej dúfam sa uvidíme čoskoro.“ Povedala
„Musíme si ešte zatancovať...“ zakričala som za ňou a zakývala jej. S úsmevom mi odkývala.
„Nemáš čo hovoriť! Veď to ty si, si pomýlil umývačku s pračkou! Dal si tam svoje týždeň pohodené ponožky!“ smiali sme sa, keď nám Niall popisoval Harryho šikovnosť. Zrazu všetkým zazvonili mobily. Prišli im esemesky. Všetci čumeli na display len ja som na nich s napätím pozerala.
„Prečo som nedostala aj ja SMS?!“ kývala som hlavou no kútiky sa mi vytiahli. ....Ako by sa usmieval pomaranč? .... on nemá tvár!.... a čo tak morča? .... Videla si už niekedy usmievať sa zviera mudrc?!..... budem prvá muhehehehe....
Odložili mobily a pozreli na seba. Zase! Zase to robia! Čo taja?! Pred Miškou a mnou!
„Kto to bol?“ opýtala som sa, čím som ich vyrušila z očných rozhovorov. Všetkých šesť očí sa na mňa pozrelo
„Čo? kto? Kde? ....“ hovorili jeden cez druhého
„No predsa tie esemesky. Kto vám písal?“ dúfala som, že my to prezradia...
„Ale... to .... nikto...“ snažili sa to ututlať. Vedela som, že je to zbytočné. Začali sme sa znovu prechádzať a hovoriť o.... hlúpostiach. Vedeli ste že stonožka má sto nôh? Teraz to už vieme aj my... :D Novina bola pre Nialla, že je krtko slepý ... pýtal sa či trafí domov do svojej nory. Práve sme sa bavili o nesmrteľnosti švába, keď mi zazvonil mobil a ja som podskočila. Vytiahla som mobil z vrecka a stlačila zelené tlačítko...
„Halo?“ povedala som s dlhým „ó“.
„Ahojky. Takže o 20 minút v štúdiu. Vidíme sa Pa!“ jasné :D Miškine jasné, konkrétne správy. S úsmevom som pokrútila hlavou nad hovorom.
„Chalani ideme do štúdia.“ Oznámila som ich o situácii
„Budem tam prvý!“ zakričal Niall a začal utekať. Rozbehla som sa aj ja a následne aj tí dvaja. Bežali sme, vyhýbali sa autám :D až sme sa udýchaný hodili do kresla v štúdiu.
„Haleluja“ povedal namiesto pozdravu Paul
„Ahoj Lenka“ pozdravil ma. A ja som mu len zakývala. Ničoho iného som nebola schopná.
„Tak čo kde ste boli?“ pýtala sa Miška
„Kokteil...“ vyhodila som zo seba. Paul im dal nejaké inštrukcie, ktorými sa mali riadiť. Ako to dopadlo? Niall použil mikrofón ako škrabku....Liam sedel a staval vežičky z kariet.... a Harry, Louis so Zaynom? Počkať...! kde sú?!
„Tutu!!!! Uhnúť! Zayn ty magor! Zaboč!“ kričal Harry a Louis. Zrazu sa na nás vyrútil vozík na ktorom sedel Harry. Naša reakcia? Oči nám takmer vybehli a neskôr sme si takmer vykašľali pľúca...
„STOP!“ zakričal Paul a postavil sa pred nich. Prudko zastali čím Harry spadol na Paula, Zayn nabúral do Louisa. Niallovi vypadol z rúk mikrofón a medzi tým sa o jeho ruku obil minimálne štyri krát, Liamovy sa zosypal jeho „Domček?“ :D. Harry sa rýchlo postavil a začal sa oprašovať, keď mu došlo, že by mal Paulovi pomôcť.
„Všetci si zoberte mikrofón!, ten vozík odneste! ...!“ zadržiavala som smiech
„Asi je naštvaný.“ Skonštatovali sme s Miškou. Chalani spievali, keď nám vyhladlo.
„I´m hungry. No angry WE ARE HUNGRY!“ vymýšľali sme pesničky.  Potiahla som Mišku za ruku. Vybrala som sa k Paulovi.
„Paul? Kde tu je bufet alebo niečo podobné?“ opýtala som sa cez hlučnú no chytľavú hudbu.
„Na prízemí je jeden...“
„Okej ďakujem..“ otočila som sa k Miške, ktorá tancovala? Niall ju učil kroky!
„Ooooou! So put your hands up ooooou!...“ spievala si a ja som myslela, že budem musieť utekať na dámske... :D
„Ideme!“ povedala som jej. Vyšli sme von a zistili, že  výťah je pokazený. Keď sme uvidela schody.... uuufff.... malý sme pocit, že radšej ostaneme hore no potom sme si sadli na zábradlie a spustili sa. Keď sa moje nohy dotkli zeme bola som strašne rada, že som sa nerozbila a že teraz neležím na zemi v kŕčových polohách. Začala som tancovať víťazný tanec, keď zrazu sa na mňa rútila Miška z poschodia. Stála som tam a zarazene na ňu hľadela. Keď mi došlo, že do mňa zrejme narazí uhla som sa. Auuu....Rútila sa veľkou rýchlosťou do kvetinárstva. Nervózne som podskakovala
„Pozor karafiát!“ vykríkla som a presne pred nimi zastavila a ..... kýchla si :D
„V pohode?“ opýtala som sa so smiechom. Znovu si kýchla
„Som! Hapči... alergická hapči ! na karafi....hapči... áty“ odtiahla som ju z tamať. Vošli sme do bufetu a prechádzali medzi regálmi. Vybrali sme si pizzové rožky. Ešte sme sa tam prechádzali. Akosi sme sa rozišli ,keď som počula pískanie. Nie ako, keď vychádzate z obchodu a nemáte za veci zaplatené alebo tomu stroju šiblo. Toto pískanie je charakterizujúce pre Mišku.... Zašla som k regálu s vecami pre zvieratá. Obišla som ho a uvidela tam Mišku s ...... modrou pískacou hračkou. Jasné.... Znovu a znovu ju nadšene stláčala.
„Miši? Zase?“ so smiechom som sa jej opýtala
„Ale, keď to tak rozkošne píska...“ znovu to stlačila...
„Okej daj to späť počuť ta na druhý koniec obchodu...“
„Ale! Veď to môžeme použiť na Janku..“ hodila na mňa psie oči.
„Doooobre“ pokývla som nad ňou rukou a išla ku pokladni. Zaplatili sme a vyšli hore. Chalani sedeli v kreslách.
„Niall, Louis, Harry, Zayn, Liam ..... chytajte“ hodili sme každému jeden sáčok s rožkom. Sadla som si Louisovi na kolená a spolu s ním začala jesť.
„Ham“ povedala som mu a kúsok rožku mu dala do úst. Po spoločnom kŕmení pri ktorom nás so smiechom sledovali mi Louis povedal, že ma tu prevedie. Vstali sme a znovu zdrhli niekam rovno... Vošli sme do nejakej miestnosti. Sadli sme si k stolu a Louis mi začal ukazovať aký gombík je načo. Polovicu nevedel a štvrtinu si vymyslel... mňa však lákal ten červený v strede.
„A načo je tento?“ opýtala som sa a prstom som sa k nemu blížila
„To radšej nestláč...“ nestihol ani dokončiť vetu a ja som ho stlačila. Zrazu sa všetko svetlo vyplo.
„Zdrhaj!“ zakričal.... Vybehli sme podľa pamäti smerom do miestnosti, kde sme boli nedávno. Otvorili sme dvere a opreli sa o dvere.
„LOUIS!!!!“ vykríkol Paul na celú budovu. Rýchlo sme si sadli k ostatným. Dvere sa rozleteli a dnu vošiel nahnevaný Paul.
„Čo ste to zase vyviedli?!“
„Paul to som...“ Lou ma prerušil
„Prepáč Paul bol som to ja... strašne ma lákal ten gombík“
„Louis Tomlinson ! Ako si predstavuješ, že to pôjde ďalej?! Chceš zničiť budovu? Mohol si vypnúť elektrinu v celom meste....“ prerušila som ho. Louis sa aj cez tu tmu tváril smutne
„Prepáč Paul bola som to ja. Louis mi to tu ukazoval a ja som neodolala....“ vydýchol si
„Okej idem to nahodiť“ povedal a zmizol
„Vy nie ste normálny“ smiali sa ostatný
„Ďakujem“ povedal Lou a nejakým šťastím nahmatal moje pery. Zrazu sa zapli svetlá
„Budiš svetlo“ povedal Niall a všetci sa začali smiať. Po našom dlhom rozhovore, kde sme znovu premýšľali nad blbosťami sme sa s Miškou rozhodli ísť domov.
„Okej chalani.... My už ideme.... čaká nás rušný deň“ postavili sme sa. Louis a Niall sa hneď postavili no aj sadli. Keď sa pozreli na seba a znovu vstali s Miškou sme sa smiali.
„Počkajte odveziem vás“ povedal Louis, keď sa konečne zhodol či sa postaví alebo sadne. Prikývli sme a zobrali si veci. Zišli sme dole a uvedomila som si, že tu celý čas nebola Janka.
„Kde je Janka?“ opýtala som sa
„No povedala, že sa ide prejsť a že sa večer vidíme...“ stále je naštvaná? Je to len moja vec či El odpustím alebo nie... Nechápe to....
„Kedy mi konečne povieš čo sa stalo? A čo robila El u teba?“
„Pšššt!!“ upozornila som ju z dôvodu, že za nami stojí Louis.
„Prepelička je naštvaná lebo orol ma navštívil a odpustila som jej...“ Miška na mňa pozrela ako na idiota...
„ČO?!“ jej pohľad s jej otázkou sedeli
„No že prepelička.... sa naštvala kvôli Orlovi, ktorému jeho chyby sú odpustené...“ chvíľu na mňa krivo pozerala no došlo jej to.  Ešte z estetického dôvodu nezmyselného textu som sa snažila napodobniť zvuk nejakého vtáka. Myslím, že to znelo ako ďateľ pred uhynutím... Miška sa začala smiať až bola červená. Louisa som potiahla za ruku a dala mu pusu. Sadli sme si do auta a viezli sa domov. Zastali sme a Miška nám nechala priestor na rozlúčenie.
„Louis kedy nám už konečne poviete čo chystáte a vôbec čo tajíte?“ prosila som ho
„Dozviete sa to včas....“
„Prosím.....“ hodila som na neho psie oči. Prešiel mi prstom po líci. Chytila som mu tvár a dala pobozkala ho. Vášnivo. S láskou. Usmial sa a ja som sa od neho odtiahla. Chvíľu sa mi zdalo, že je sklamaný no prešlo ho to lebo som mu dala malý božtek na nos.
„Ďakujem, že si sa ma dnes zastala.“ Povedal a hladil ma po ruke.
„Hm.... viem začo mi to môžeš oplatiť“ kusla som si do pery a usmiala sa. On sa zasmial, dal mi prst na bradu a pritiahol si ma bližšie. Pomaly a nežne ma pobozkal.
„Myslela si toto?“ opýtal sa, keď sa odtiahol.
„Presne“ Po našom dlhom lúčení sme konečne s Miškou vyšli hore. Zavreli sme za sebou dvere. Janka sedela na balkóne a v ruke držala šálku asi čaju. Nemala som vôbec náladu sa hádať ani ju presviedčať o pravde...
„Vieš čo Miši ja si idem ľahnúť... dobrú“ povedala som a vošla do svojej izby. Prezliekla som sa do svojho pyžama. Ľahla som si do postele a sledovala odtieň bielej. Usmievala som sa ako magor a myslela na Louisa.....
Ráno som sa zobudila a neskutočne mi škvŕkalo v bruchu. ČI som chcela lebo nie musela som vstať z postele a vošla do kúpeľne. Vykonala som rannú hygienu a zo skrine som si vytiahla svetlo modré rifle, biele tielko a tričko s dlhým rukávom. Obliekla som sa a obula som si krémové balerínky. Vlasy som si dala do vrkoča.
 
Ustlala som posteľ a vyšla som z izby. Miška ako vždy už bola hore.
„Miši ja ťa milujem“ povedala som a hypnotizovala tanier.
„Dobrú chuť“ povedala so smiechom. Ja som sa do toho hneď pustila. Keď som dojedla tanier som dala do dresu a sadla si na operadlo gauča.  Zazvonil zvonček a ja som išla otvoriť.
„Ahoj“ pozdravil mi mop.
„Ahoj“ pustila som ho dnu.
„Macko!“ Miška sa k nemu rozbehla a začali sa maznať.
„Haloooo ja som tu.“ Zahučala som a sadla si na gauč. Zapla som TV a prepínala kanály. Až mi niečo došlo. Zákerne som sa pozrela na Mišku, ktorá pomyslela na to isté. Začala hrabať v kabelke a ja som zatiaľ vytiahla kľúč z Jankinej izby. Skryla som ho do kvetináča. Miška priniesla hračku. Niallovi sme naznačili aby bol ticho. Pomaly sme otvorili dvere a priblížili sa k nej. Miška hračku položila na miesto vedľa Janky na posteli. Podišla som k jej machliacemu stolíku a šlohla jej púder. Zobrala som ho a vybehla z jej izby.
„Načo ti to je?“ opýtala sa Miška a úškrnom. Niall sa už začínal dusiť smiechom.
„Pozeraj sa“ Vymenila som jej púder za múku s trochou mletej červenej papriky. Miška a Niall už naberali farbu spomínanej červenej papriky. Vošla som opatrne znovu do jej izby a položila jej púder na stolík z kade som ho vzala. Pomaly som jej zavrela dvere a rýchlo si zo smiechom sadla na gauč. Zapli sme si TV a snažili upokojiť. Keď sa to ako tak ukľudnilo začuli sme poriadny piskot – to tá hračka. Potom jej krik. Vybehla z postele a určite siahala po kľúčiku, ktorý nenašla. Vybehla von
„To nemyslíte vážne! A Niall už aj ty?! GRRRR!“ naštvane odcupkala do kúpeľne. Smiali sme sa a váľali po gauči. Janka zrazu otvorila dvere a vošla späť do izby. Zrazu sa objavila pri nás a v ruke držala púder. Z Nialla som mala pocit, že vybuchne. Dala si to na tvár. Sadla si k nám. Začali sme sa s ňou rozprávať no stále sme sa smiali. Znovu zazvonil zvonček
„Otvorím“ povedala a išla k dverám
„Toto nedopadne dobre“ pošepkala som im.
„Ahoj. Bože čo to máš na tvári?!“ opýtal sa zhrozený Zayn. Janka rýchle vošla do kúpeľne. Jej krik muselo počuť až na námestie. Vošla do svojej komnaty a neskôr vyšla von už v svojej kráse.
„Ideme!“ zavelila Zaynovi a odišli.
„No dobre. Vstávaj ideme“ povedala Miška. Ja som sa mala dnes stretnúť s Lottie. Dohodli sme sa včera.
„Zamknem“ povedala som a dala mobil s peňaženkou do vrecka. Vyšli sme von a a ja som zamkla.
„Vidíme sa“ povedali sme si na rázcestí pred bytovkou. Vybrala som sa za Lottie.
„Ahoj!“ pozdravila som ju pred Caffe barom. Vošli sme dnu a objednali si.

To be continue.

Páčila sa? :)