Dance is my life 62.časť (1.časť-The End :/)

Včera sme boli vonku a bolo to ako z komédie :DDD Kamoška sa zľakla jedeného zvieratka, ktoré vyzeralo morča. :D Neskôr sme našli dieru v plote do parku. Nie žeby tam neboli aj minimálne 4 ďalšie vchody. My sme museli prejsť cez tú dieru :D Moja "dvojička" si udrela hlavu pri prechádzaní do drôtu. Neskôr keď sme sa prechádzali tak sme uvideli ufo xDDD zapichnuté v zemi :D ja som chcela povedať že to vyzerá ako veľký satelit no povedala som strop :D Potom sme riešili ako skosil strom (to ufo) :D  Inač vydeli ste už nejakého dedka na pomalom autíčku? :D U nás tu chodí jeden ujko akoby ba autičku na ovládanie lenže so sedadlom a volantom :DDD minule ideme okolo a ono to pípalo!!! :DDD Jeho predbehne aj chodca ... :DDD No k veci...

Z dôvodu veľkého obsahu poslednej časti rozdeľujem ju na dve :D Ďakujem za komentáre a prosím píšte ich :D Príjemné čítanie :) A predsa ešte niečo :D nezabudnite hlasovať v ankete :)
Pesnička k časti :)

*Lenka*

Otvorila som oči a obzrela sa dookola. Vedľa mňa ležal môj „anjelik“ a ja som ležala v jeho posteli. Takže som zaspinkala...Pozrela som sa na Louisa. Spokojne odfukoval a vyzeral, že sníva o niečom pekné keďže mierne špúlil pery.  Pretočila som sa na brucho a oprela si hlavu o ruku. Hruď spod paplóna sa nadvihovala pri každom nadýchnutí. Tvár mu osvetľovalo jesenné slnko. Zrazu otvoril jedno oko a privrel ho. S druhým spravil to isté až otvoril obidve.
„Nespíš?“ k dokonalosti pridal úsmev
„EE“ pokývala som hlavou a naďalej ho sledovala
„Ako dlho ma už takto sleduješ?“ odhrnul mi z tváre vlasy a zadíval sa mi do očí
„Hm.... nie dlho“ potiahol si ma k sebe. Ľahla som si na jeho hruď a on ma pohladil po líci.
„Lou kedy sa už konečne dozviem čo plánujete?“ hral sa s mojimi prstami a ja som na nich fascinovane hľadela. No moja otázka ma zaujímala najviac.
„Čoskoro...“ pobozkal ma na vrch hlavy. Po pol hodine maznania som sa postavila a vošla do kúpeľne. Dala som si sprchu a svojou kefkou som si vyčistila zuby. Umyla som si tvár a zabalila sa do uteráka. Vyšla som von a obliekla si včerajšie oblečenie.
„Koľko je hodín?“ práve sa pozeral do notebooku a niečo doň ťukal.
„12:15“ zahučal a uprene sledoval notebook. Zrazu spustil smiech a ja som k nemu priskočila.
„Ako si sa k tomu dostal?!“ hučala som na neho, keď na monitory svietila moja fotka z detstva. Bola som ako veľká farebná gulička s baretkou na hlave.
„Počkaj!“ zatvorila som mu notebook a bránila mu v jeho otvorení.
„Nie! Vyzerám tam ako paleta“ odula som peru. Usmial sa a pobozkal ma. Pootvorila som pery a Louis sa vybral do hry. Hrala som sa s jeho vlasmi
„Poďme dole.“ navrhla som, keď sa presunul na môj krk.
„Louis... Musím sa pripraviť na .... ani neviem načo.... lebo ste mi to nepovedali!“ zasmiala som sa.
„To je pravda“ smutne sa odtiahol. Pobozkala som ho, chytila za ruku a ťahala dolu.
„Dobré ráno!“ zakričala som do obývačky plnej ľudí.
„Ráno ? nechcela si povedať doobedie?“ opýtala sa Miška.
„Možno... Ideme?“ opýtala som sa jej.
„Uhm.“ Prikývli a postavili sa. Obuli sme sa a vychádzali z dverí
„Počkajte odveziem vás“ povedal Harry a už bral kľúče. Louis sa smutne pozrel... podišla som k nemu, prehrabla mu vlasy, pozrela som mu do modrých očí a pobozkala ho.
„Vidíme sa“ žmurkla som na neho a vyšla von. Nastúpili sme a viezli sa domov.
„Ako sa má Nataly?“ opýtala som sa ho, keď sme sa blížili k našej bytovke.
„Super dnes na os...... do r....!“ pozrela som na neho so zdvihnutým obočím.
„Má sa dobre“ nervózne sa usmial. Rozlúčili sme sa s ním a vybehli hore.
„Pohnime si aby sme všetko stihli.“ Povedala Janka
„Aj vám povedali chalani, že sa uvidíme o 5?“zastala som v polke cesty.
„Áno“ povedali jednohlasne. Mykla som plecom a vybrala sa do kúpeľne. Dala som si sprchu, umyla vlasy a vyfúkala. Postavila som sa pred zrkadlo a rozmýšľala čo so sebou? Zobrala som si do rúk žehličku a svoje mierne kučery prežehlila.  Prečesala som si ich a zatiaľ nechala tak. Namaľovala som si dymové oči a pretrela mihalnice špirálou. Na tvár som si naniesla jemne make- up odstúpila od zrkadla a obdivovala svoje dielo.  Búchanie Janky na dvere ma prinútilo výsť.
„Uuuuuu krása“ žmurkla na mňa a vošla do kúpeľne. Bez slova som vošla do izby a podišla ku skrini. Otvorila som dvierka a čupla si ku krabici v zadnej časti. Opatrne som ju z tamať vytiahla a položila na posteľ.  Otvorila som ju a vytiahla rúžové šaty z krabice. Obliekla som si ich a zapla zips. Obula som si topánky a opatrne sa postavila. Nechcem predsa znovu obímať matičku zem :D Podišla som ku zrkadlu a celá sa prehliadla. Vlasy mi siahali po lopatky, šaty viali pri kolenách a topánky im dodávali šmrnc. Bola som rada, že nás vtedy chalani poslali na nákupy s tým, že si máme kúpiť šaty. Zobrala som si malú čiernu taštičku a vložila do nej mobil. Vyšla som von a pozerala sa na hodinky. 15:50. Odtrhla som zrak od mobilu a pozrela sa pred seba. Miška si upravovala šaty a točila sa dookola.
„Hľadáš chvost?“ opýtala som sa jej so zdvihnutým obočím no ťahalo mi kútikmi.
„Nie! Zabudla som odstrihnúť cenovku.“ Krivo sa na mňa pozrela. So smiechom som pokývala hlavou a odstrihla jej ju.
„Nech sa páči“ podala som jej ju do ruky. Sadli sme si na gauč a zapli TV
„To sa ešte načakáme princezná sa nám parádi.“ Robili sme si srandu. Keď prešla pol hodina pomysleli sme si, že zmrzlina by nezaškodila. Vošli sme do kuchyne a vytiahli vanilkovú a čokoládovú. Hádali sme sa ktorá bude  mať ktorú a tak sme ich dali do stredu a brali z oboch. Buchli dvere takže už vyšla z kúpeľne. Smiali sme sa a ubehla ďalšia pol hodina. Zmrzlinu sme dali späť do mrazničky a lyžičky do dresu. Vošli sme do obývačky a uvideli niečo sa nafukovať na gauči. Podišli sme k tomu
„Miši načo ti bude lapačka?“ smiala som sa, keď sa pri mne objavila práve s tou vecou.  Mykla plecom a ďalej sme sa blížili ku gauču. Všimli sme si, že je to Janka a prekvapivo ešte nebola namaľovaná no nemala na sebe ani šaty.
„Bola tam hodinu!“ narážala som na jej (ne) make – up. Zákerne sme sa na seba pozreli a očividne pomysleli na to isté. Má na všetko 50 minút a ona spí?!!! Miška sa k nej blížila
„Počkaj!“ vošla som do kuchyne a vytiahla misu šalátu, ktorý mi poslala mama. Ani jednej z nás nechutí....teda až na Nialla. Podišla som k Janke a nejakým spôsobom si odmerala jej dopad. Položila som misu na zem a prišla ku Miške.
„3....2....1!“ zakričala, potiahla deku, ktorá ju vymrštila a rútila sa k zemi. Keď sme začuli čvachtavý zvuk mysleli sme že sa pocikáme. Dvere sa otvorili a v nich sa objavili Louis a Niall. Nevinne sme sa na nich pozreli a skryli deku za chrbát. Smiali sme sa ďalej. Janka zdvihla hlavu a my sme už ležali na zemi. Rehotali sme sa na plné kolo.
„GRRRR!!!! Keby nie ste oblečené v tých krásnych šatách tak to do vás hodím!!!“ odpochodovala do izby.
„Potom to uprac!“ zakričala som jej. Chalani sa smiali a Lou prišiel ku mne.
„Si krásna“ dal mi pusu na líce a podal mi ružu držiacu v ruke. 
„Je nádherná“ zaleskli sa mi v očiach slzy radosti. Slzy z toho že mám jeho....Rýchlo som ich zahnala tou cestou ktorou sa drali von a vsunula mu krátky bozk. Nadurdená Janka vyšla z dverí a uvideli sme jej prekrásne šaty.

Pozrela som sa na tých dvoch. Miška sa rozplývala nad narcisom čo dostala od Nialla, keď si buchla po čele.  Urobila som si to isté keď mi došlo že mám pre ňu schovaný darček a zabudla som ho zobrať. Potiahla som Louisa za ruku a vošla s ním do izby. Podišla som ku komode a vytiahla náramok, ktorý som kúpila už skôr.

V krabičke som ho dala do tašky a sadla si k Louisovi.
„Sekne ti to“ zadívala som sa na neho. Na tvári sa mu pohrával úsmev. Bez slov mi chytil tvár do rúk a díval sa mi do očí. Tie moje pobehovali z jeho pier na oči. Milimeter pre tvárou zastal a pohladil ma po líci. Konečne spojil naše pery.
„Môžeme ísť?“ odtiahol sa a nastavil mi ruku. Prikývla som a chytila sa jeho ruky. Vyšli sme von a nasadli do auta. Viezli sme sa.... na neznáme miesto. Na semafore nám Niall zaviazal oči. Cítila som ako sme zastali. Lou ma chytil za ruku a pomohol mi vystúpiť.
„Neboj sa. Držím ťa“ pošepkal mi jemne do ucha, keď som bola neistá. Všade vládlo ticho a Loui ma viedol stále ďalej. Zastali sme a pocítila som jeho ruky na šatke. Rozviazal ju a dal preč
„Prekvapenie!“ zakričali všetci. Pozreli sme sa s Miškou na seba a oči sa nám leskli od radosti.
„Ako ste to zistili?“ otočila som sa k Louisovi.
„To Janka“ usmial sa. Hneď som ho pobozkala a objala. Ľudia sa k nám rozbehli a začali sme sa s každým obímať. Niekto mi tu chýbal.... niekto podstatný.... smutne som si vydýchla a slza si našla cestu po mojej tvári
„Čo je zlatko. Nepáči sa ti tu?“ zdvihla som hlavu a obzrela sa okolo seba. Všade boli svetielka, výzdoba, balóny, stoly..... pokývala som hlavou na znak nesúhlasu
„Lou je to nádherné....“
„Tak prečo plačeš?“ usmial sa a prstom mi zotrel slzu.
„Lebo mi tu niekto chýba....“ pozrela som sa mu do očí. Jeho oči smerovali niekam za mňa a tak som sa otočila.
„Mami!“ rozbehla som sa k nej,  keď som ju zbadala v diaľke. Objala som ju
„Som rada že si prišla“ uvidela som svojho brata a ocka. Objala som ich a cítila sa neskutočne šťastne. Uvidela som Janku a tak som sa k nej rozbehla. Nečakala som či ma vidí.... jednoducho som ju objala. Trochu zacúvala no ustála to.
„ĎAKUJEM!“ opakovala som. Usmiala som sa na ňu. Úsmev mi opätovala a znovu ma objala. Vystriedala ma Miška a tak som išla za Louisom. Hudba už hrala a na parkete tancovalo zopár párov.
„Ďakujem“  jemne som sa na neho usmiala.
„I love you“ pošepkala som mu tesne pred jeho perami. Zrazu ma odtiahla Dan.
„Všetko najlepšie Darling!“ pevne ma obímala. Lepšie povedané pučila.
„Kde je druhá oslávenkyňa?“ usmiala sa a jej kučery sa mihali po jej tvári.
„Počkaj.... tam!..... Nie je“ dokončila som vetu, keď som ju nezazrela na mieste, kde bola....

Páčila sa? :D dúfam vám nevadí, že som ju rozdelila a že si na ňu teraz chvíľu počkáte :D A prepáčte za gramatické chyby :D