Dance is my life 62.časť (2.časť-The End :/)

Fuuuuha :D Posledná časť :// Ako mi len bude táto poviedka chýbať :/ Dúfam aj vám :D Ja neviem čo napísať :D Prajem príjemné čítanie poslednej časti. Dúfam budete čítať aj moje ostatné poviedky a tie čo prídu :) myslím, že sa máte načo tešiť lebo už mám niečo aj predpísané :) Takže choďte čítať poslednú časť :))
AAAA zabudla som! :D Čaká vás ešte EPILÓG :D 

*Miška*
Obímala som Lottie, keď ma napadlo, že som ešte nekúpila žiaden darček Lenke.
„Do kelu!! Ja som ťapa?! Kde ho mám teraz ohnať?!“ hundrala som si popod nos, keď som sa blížila k Niallovi.
„Čo sa deje koláčik?“ s úsmevom na mňa hľadel
„Zabudla som kúpiť Lenke darček....“ cítila som sa zúfalá. Nikdy som nezabudla na darčeky....slzy sa mi tlačili do očí. Niall vyzeral akoby rozmýšľal.
„Mám nápad“ skôr ako som mu stihla dať nejakú otázku potiahol ma za ruku. Ostali sme stáť na ceste. Niall niekam volal. Zrazu pred nami zastavil chalan v nejakom fáru.
„Čau starec :D“ pozdravil ho a nastúpili sme si. Ticho som sledovala ako sa rozprávajú.
„Inak ako sa voláš?“ opýtal sa ma
„Som Miška. Ty?“
„Josh Devin“ vyceril na mňa zuby v spätnom zrkadielku.
„Hej ! nebal mi ju!“
„Oooo takže ty chodíš s blondiačikom.“
„Už to tak bude“ potľapkala som Nialla po ramene. Z očí spravil pomlčky..... Keď sme zastali pred veľkým obchodným hneď sme s Niallom vybehliz auta
„Dúfam prídeš na oslavu“ zakričala som mu, keď ma už Niall ťahal dnu
„Prídem“ zakričal. Vošli sme dnu a ja som nevedela kam ísť skôr.... bižutéria? ..... oblečenie?..... topánky?...... knihy? ...... jedlo? :D  ..... je pravda, že má Lenka dobrý apetít no nebol by to veľmi pekný darček.....
„Poď “ asi uvidel môj výraz, ktorý hovoril – do pekla kam skôr?!  Zatiahol ma do jedného obchodu.... nič..... druhého, ktorý dopadol rovnako až kým sme nedošli do tretieho, kde si Niall skúšal nejaký prečačkaný klobúk
„Je ženský“ so smiechom som mu oznámila a ďalej sledovala výklad. TO je ono! Povedala som si, keď som uzrela dokonalý darček pre ňu. 

                                          

Viem, že Lenka je skromná a málokedy si kupuje veci takéhoto typu no na nej si to viem živo predstaviť. Bude ako rozkošná rúžová chodiaca cukrová vata. Našla som na vešiaku jej číslo a okamžite ich kúpila. Slečna pri pokladni mi ich pekne zabalila.
„Máš?“ opýtal sa Niall žuvajúci bagetu. To kedy stihol?!
„Uhm“ potiahla som ho za ruku až som sa divila, že mu tá bageta nespadla.
Zrazu do mňa niekto drgol až mnou pohlo o pár krokov  ďalej.
„Prepáč!“ ozval sa povedomí a obdivovaný hlas. Otočila som sa a doširoka usmiala...
„Ahoj Nathan.“ Usmial sa rovnako
„Nakupuješ?“ opýtal sa, keď uvidel tašku a dnu krabicu /kde boli šaty :D /
„No áno som tu s priateľom. Nepovedz to nikomu ale na poslednú chvíľu zháňam darček a tak mám naponáhlo.“ Zasmial sa a pozrel smerom, kde som ukázala že je môj priateľ
„Hi! Horan! Ako sa máš?“ opýtal sa a urobili ten chlapský pozdrav.
„Super.“ Zamumlal počas žutia
„Takže ty chodíš s naším Niallom? Nezjedol ti ešte oblečenie alebo zásoby jedla?“ opýtal sa zo smiechom.
„Áno chodím s ním. Nezjedol.... neboj....“ zasmiala som sa. Pozrela na hodiny a myslela sa že sa prizabijem.... sme preč vyše pol hodiny
„Prepáč Nathan no už musíme ísť“ Niall prikývol, keď ma pri odchode niečo napadlo
„Aaa Sykes!....“ otočil sa
„Čo dnes robíte s chalanmi?“ opýtala som sa vyškerená
„Nič.... zveš nás na rande?“ zasmial sa
„Nie! Nechcete prísť na oslavu? No musíte aj spievať!“ oboznámila som ho
„Jasné.... Nepotrebujete odviezť? Chalani sú v hentom obchode a keď ich zavolám môžeme ísť“ prikývla som a sadla si s Niallom na lavičku. Pozrela som sa na neho a pri pere mal rozmazanú tatarku. Bol taký rozkošný. Dala som mu pusu na líce a on  sa krásnučko usmial.  Zrazu sa ozívalo niečo hlučné a dupotalo to ako stádo koní.... pozreli sme sa smerom odkiaľ vychádza ten strašný rámus.
„Tak toto je Miška. Nialla poznáte... Takže Miška toto sú Max, Siva, Tom a Jay“ predstavil mi štyroch mne už známych chalanov ovešaných taškami.
„Ahojte“ objali sme sa a Nathan im povedal o našom pláne. Nasadli sme do auta a viezli sa späť na oslavu. Všimli si vôbec že chýbame?....  bolo to ako kvíz ktoré má len dve možnosti no len jedna z nich je správna.... áno či nie ..... v hlave mi vírilo viac myšlienok dramatického typu časti áno a tak som to pohrkaním hlavy zrušila. Zaparkovali sme pred garážou a ako poslušné káčatká  za mamkou kačičkou sme vyliezli z auta a mierili si to na záhradu. Hneď ako sme stúpili na jedno steblo trávy pribehla ku mne ustráchaná Lenka
„Bože kde si bola? Vieš ako som sa o teba bála?! Toto mi už nerob!!“ hovorila naštvane, šťastne a vystrašene. Zasmiala som sa no to ma už ťahala Lenka. Objavila som sa pred Dan
„Ahooj!“ pozdravili sme sa a pevne objali.
„Všetko najlepšie, nech ti Niall nezje jedlo a nech vám to dlho vydrží“ hovorila mi počas pučenia rúk.
„Ďakujem Dan. A dúfam, že vydrží“ objala som ju znovu a vydýchla si, keď mi pustila ruky. Aspoň nebudem ako chodiaca mucholapka.... teraz som si všimla, že tu nie je Lenka.... Kam znovu zdrhla?! Čo moje prekvapenie?!!!..... grrrr....

*Lenka*

Fuuuu.... vydýchla som si, keď som konečne našla Mišku. Keď som ju odovzdala Dan, Louis si pre mňa prišiel a požiadal ma o...... tanec :D..... Tancovali sme na pomalú hudbu pri ktorej som mala hlavu položenú na jeho hrudi a hrala som sa mu s vlasmi. Topila som sa v jeho očiach a užívala si chvíľu s ním. Jemný úsmev sa mu pohrával na perách a to mu dodávalo krásu. Milovala som tie chvíle s ním.... chvíle pri ktorých som sa cítila akoby sme boli len mi dvaja....
„Lenka, kde si zmizla?!“ Ako vždy musí krásnu chvíľu niekto vyrušiť..... otočila som sa k Miške, ktorá ma okamžite schmatla a ruku a niekam ťahala.....
„Zavri oči!“ povedala a pre istotu som ich na povel zavrela. Viedla ma a pomedzi všetky zakopnutia, narážanie do kríkov a dverí alebo stien som sa ocitla v obývačke.... aspoň si to tak pamätám po pamäti.... zrazu mi rozviazala oči s výkrikom
„Tadaaaaa!!!!“ zakričala a keď som uvidela päť hláv..... Myslela som, že odpadnem. Usmievali sa ako slniečka a vyzerali skvelo.  Stála som tam s otvorenými ústami a nezmohla sa na slovo.
„Takže toto je Lenka. Zvyčajne sa jej ústa nezastavia....“ buchla som ju do rebier a tak prestala
„Teší nás“ povedali
„Aj mňa“ usmiala som sa a snažila predýchať situáciu. Objali sme sa a začali rozprávať. Všimla som si Louis a a jeho žiarlivý pohľad.... podobný som kedysi vídavala .....  lenže teraz na neho nemá dôvod.... Podišla som k nemu a za ruku ho ťahala preč. Vyšli sme hore do jeho izby. So sklonenou hlavou si sadol na posteľ
„Louis Wiliam Tomlinson nežiarli!“ sadla som si k nemu a zasmiala sa.
„Ja nežiarlim....“ stále sledoval svoje topánky v ktorých určite nemá ponožky.... už viem čo mu kúpim na Vianoce :D
„Ale áno“ pozrel sa na mňa a ja som mu vyplazila jazyk. No keď znovu sklonil hlavu začalo mi to vadiť.
„Lou! Si jediný v mojom živote.... Ľúbim ťa.... prestaň trucovať a žiarliť!“ zdvihla som mu hlavu a donútila ho hľadieť mi do očí. Pohladila som ho po líci
„Aj ja teba“ vrátil sa do normálu a usmial.
„Inač je ti jasné že tu dnes spíte“ usmial sa, keď sme ruka v ruke išli dole k ostatným
„Už áno“ zasmiala som sa a dala mu pusu na líce. Zišli sme dole sprevádzaný našim smiechom. Vyšli sme na záhradu, kde som si všimla chalanov a tak som išla za nimi. Pri nich stáli moji rodičia  a veselo sa zhovárali o tom ako som nedávno bola malé dieťa.....
„Áno mami....“ snažila som ju utíšiť. Louis ma obímal zozadu a príjemne mi dýchal na krk.
Celý čas sme sa zhovárali a prechádzali z nohy na nohu popri hudbe...
„Tak a teraz je čas na darčekýýýý!“ zakričala Nataly do mikrofónu a prišla k nám. Objali sme ju a pribehli k stolu s darčekmi. Išli sme darček po darčeku. Jasné v niektorých boli topánky, inde náušnice, náramky či náhrdelníky.... už som mala pred sebou len darček od Mišky a Louisa. Rozhodovala som sa ktorý skôr. No na Miškyn naliehavý pohľad som musela zvoliť ten jej. Otvorila som farebnú krabicu v ktorej sa zaleskli šaty. Okamžite som ich vytiahla a prezrela si ich. Vedela som, že to nie je môj štýl no určite ich budem nosiť..... Hneď som ju objala
„Ďakuejeeem!!!“ povedala som a ona to isté, keď uvidela môj skromný darček. Otočila som sa k stolu aby som otvorila posledný .... od Louis no práve v tej chvíli sa mi vyparil pred očami. Pozrela som zamračene na Louisa. Usmieval sa a v rukách držal darček. Našpúlil pery čím mi dal najavo čo chce. Pokývala som so smiechom nad ním hlavou a pobozkala ho. Potiahla som mu taštičku z ktorej som vytiahla malinkú krabičku akoby na prsteň. Vybehli mi oči a dúfala som, že to nie je to čo si myslím.... som mladá! ..... pomyslela som si a nedočkavo ju otvorila. Vydýchla som si, keď tam nebol prsteň no modrá teniska. Bola nádherná no prečo teniska

„Prečo teniska?“ musela som sa opýtať no stále šťastná
„Teniska.... je ako symbol čím sme si museli prejsť....“ prerušila som ho bozkom.
„Ďakujem“ povedala som si, keď som sa od neho odtiahla.
„A tak krásne sa vynímal vo výklade :D. No druhý darček ťa čaká v súkromí“ pošepkal mi do ucha a bola som strašne zvedavá no radšej som sa ho nič nepýtala lebo by mi i tak nič nepovedal. Zrazu k mikrofónu pribehli The Wanted
„Takže chceme zablahoželať Miške a Lenke.... Všetko najlepšie k 18tke!“ a rozozvučala sa hudba v reprákoch.  Spievali Gold forever a nechýbali ich obvyklé tanečné kreácie. S Miškou sme si začali spievať a poskakovať. Zaspievali ešte svoje hity a prišli späť k nám. Zrazu si ma niekto odtiahol
„Všetko najlepšie“ objala ma a dala mi do rúk krabicu.
„El sú nádherné! Ďakujem“ rozplývala som sa nad topánkami a znovu ju objala.
 

„Ako sa máš?“ opýtala som sa jej
„Dobre. Končím štúdium s výbornou... takže čo si človek môže viac priať?“ hovorila a stále sa usmievala
„Lenka?“ opýtal sa niekto spoza môjho chrbta, čo spôsobilo, že El stratila svoj úsmev. Otočila som sa a dívala sa do modrých očí
„ČO tu robí?“ opýtal sa nechápavo no ani raz na ňu nepozrel
„Louis....“
„Louis to ja som ju pozvala...“ zachraňovala ma Janka.
„Zabudla si už čo spôsobila?!“ povedal mierne nahnevane.
„El vidíme sa“ usmiala som sa a zobrala ho bokom.
„Prečo tu je?! Ešte nedávno nás chcela roz....“ prerušila som ho
„Nehnevaj sa na mňa.... odpustila som jej...“ neveriacky na mňa pozrel
„ČO si?!“
„Louis! Chápem, že si na ňu naštvaný... ja som bola tiež dokým som ju nepochopila. Ľutuje to....“ hovorila som mu do očí. Jeho pohľad z vražedného zmäkol.
„Snaž sa ju pochopiť aj ty.... prosím“ pozrela som sa na neho psími očami, ktorým nikdy neodolá
„Pokúsim sa“ zamrmlal a ja som ho hneď objala
„Hneváš sa na mňa?“ opatrne som sa ho opýtala
„Na teba?! TO sa nedá aj keby som chcel“ zasmial sa a pohladil ma po líci.
„Zatancuješ si so mnou?“ opýtal sa a ja som iba prikývla. Slnko postupne zapadlo a na oblohe svietili len hviezdy. Bolo to nádherné. Pomalé kroky a okolo tancujúci ľudia. Bolo ich menej lebo niektorý už museli ísť a ani sa nečudujem. Veľa ľudí bolo unavených, keďže už bolo po 3 hodine. Ja sama som zaspávala v Louisovej náruči. Práve som sa rozprávala s The Wanted dokým ku mne neprišla El.
„El predstavujem ti The Wanted. To je Tom, Nathan, Siva, Jay a Max“ predstavila som ich a všimla si ako po sebe pokukujú s Nathanom. Moja únava ma odviedla do Louisovej izby, kde som si ľahla do kresla. Zrazu ma zobudili dotyky na tvári. Moja chrbtica bola vyrovnaná a ležala som na mäkkej posteli. Po tvári mi prechádzal Louis prstom a usmieval sa.
„Ja som zaspala?“ opýtala som sa a nahla sa k Louisovi aby som mu dala pusu.
„Uhm....“
„Sú ešte tu?“ zívala som sa a ponaťahovala sa.
„Všetci už odišli.“ Zasmial sa.
Pozrela som sa na neho a začala sa smiať.
„To nemyslíš vážne“ hovorila som popri smiech.
„Čo? Prečo?“ opýtal sa nechápavo no asi môj smiech bol nákazlivý.
„Na čele máš korok od vína“ zasmiala som sa znovu a odlepila som mu ho z tváre
„Zaspal si na stole?“ opýtala som sa skôr akoby to stihol prvý
„Pravdupovediac áno“ zasmial sa. Stále, keď som sa pozrela na jeho červený fliačik na čele musela som sa smiať.
„Aký je ten druhý darček?“
„Počkaj....“ povedal a podišiel ku skrini.
„Zavri oči!“ nedočkavo som ich zatvorila. Keď som cítila, že si sadol ku mne otvorila som ich.
„Všetko najlepšie sweety“ usmial sa a predo mnou sa objavil rozkošný plyšový medvedík s rúžovým náramkom.

„Ten náramok má znamenať ako „forever.“ “ usmial sa a dal mu ho dole z labky. Opatrne mi ho navliekol na ruku
„Je to nádherné Louis. Milujem ťa“ usmiala som sa a dívala sa na náramok
„Aj ja teba“ pozrela som sa na neho a pobozkala. Neskôr sme si ľahli a zaspali..... Vedela som, že nie všetko bude ľahké. Že s tým veľkým dieťaťom bude veľa hádok a aj krásnych chvíľ no vedela som, že ho milujem a nechcem znovu stratiť. Ako znamená ten náramok FOREVER.....

THE END :)

Teraz vám idem skaziť predstavy o hlavných hrdinkách :D 

Miška

Janka

Lenka

Ako sa vám páči časť? A vôbec celá story? :)