England 2.časť

Prepáčte ale moja lenivosť mi nedovolila dopísať poslednú časť DIML :/ Takže dnes ešte nebude.... Tá škola.... je hrozná! nemôže byť škola cez víkend a cez týždeň voľno?! :D

Pridám vám sem pokračovanie viacdielovky... :) príjemné čítanie mrkvičky :) Prosím o komnety. Minimálne 3 komenty :))Dneska taká kratšia :D

*Kristin*

Po asi pol hodine rozprávanie o tom čo chceme dosiahnuť nám povedal, že do práce nastupujeme už túto stredu. Vyšli sme von s vážnou tvárou. Išli sme k Joshovi a snažili sa tváriť smutne. Sadli sme si k nemu na lavičku
„Tak ako ste dopadli?“ pozreli sme na neho ešte stále smutným výrazom no kútiky sa nám roztiahli a začali sme okolo neho skákať
„Máme prácu!!“ zasmial sa a my sme sa mu hodili okolo krku
„Aj ja vás mám rád no chcem ešte žiť“ buchli sme ho do ramena a pomaly išli k autu.
„Čo robíme dnes?“ opýtala sa Mon zo zadného sedadla
„Pokiaľ viem ideme na koncert?“ pozrela som sa spýtavo na Josha a on prikývol. Zastavili sme pred jeho domom.
„Kedy odchádzame?“ opýtala som sa
„Hm.... o hodinu“
„Čo o hodinu?! Ja sa nestihnem pripraviť...... nemohol si to povedať skôr?!“ hundrala si popod nos, keď bežala do domu. Zasmiali sme sa
„Kristin?“ stáli sme pri aute
„Chcel by som vám dnes niekoho predstaviť....“ červenal sa a mal v očiach strach asi ako to prímene
„Nie nič nehovor! Rada ju spoznám“ prerušila som ho. Usmiala som sa a objala ho.
„Ďakujem!“ zakričal mi, keď som utekala dnu. Vybehla som hore a začala sa hrabať v kufri. &ćo si oblečiem? Premýšľala som až som narazila na obyčajné rifle, biele tričko a čierne sako. Vošla som do kúpeľne a dala si sprchu. Vlasy som vyfénovala a nechala ich voľne. V uteráku som vošla do izby a obliekla prichystané veci. Čapla som sa po čele.
„Topánky!“ povedala som si a znovu sa zohla ku kufru. Vytiahla som si biele sandálky na opätku. Skúsene som sa na ne postavila a do tašky nahádzala mobil s nejakými sprostosťami aby nebola taká prázdna :D. Dala som si nejaké doplnky a vybrala sa dole schodmi.
Zišla som dole a hodila sa na gauč k vychystanému Joshovi.
„Sekne ti to" usmial sa a prezeral si ma.
„Ďakujem. Mon je ešte v izbe?"
"Bohužiaľ áno a mám pocit, že prekonáva krízu stredného veku." zasmiala som sa
„Ty nie si normálny veď ma len 19 ako môže prekonávať krízu stredného veku?!" dívala som sa na neho ako na idiota a čakala čo za drist zo seba spustí. Tvár sa zamyslene.... tak toto bude dobré...
"A čo ak je stonožka, ktorej vek tak ľahko neurčíš?" tak teraz som k môjmu pohľadu pridala aj nadvihnuté obočie....
"Videl si niekedy, že by mala 100 nôh?!" opýtala som sa ho a smiala
"Čo ak je ako Fiona? : Ve dne taková v noci jiná" on nie je normálny.... rehotala som sa nad jeho rozmýšľaním.
"A nie je náhodou rovno Shrek?!"
"Vidíš!" zamyslel sa a ja som sa musela znovu rozosmiať.
"Dobre došli mi nervy! Ideme pre ňu a odchádzame inač to nestihneme!" postavil sa a urobil nejakú divnú pózu
"Vyzeráš ako Robin Hood" zasmiala som sa. Pozrel na mňa zamračene no vybehol hore po schodoch a ja za ním.  Otvoril jej dvere a jasné ona prichystaná stála pred zrkadlom a upravovala sa. Teda skôr prezerala sa. Bez slova ju chytil a prehodil cez plece.
„Josh! Ty blázon! Pusti ma!!!“ kričala a búchala ho po chrbte. Ten to nebral na vedomie. Zobrala som kľúče a oni zatiaľ išili k autu. Zamkla som dvere a išla k ním.
„Dobre Josh už má môžeš položiť“ nato ju položil
„Aká bola jazda“ uškrnul sa a odomkol dvere. Buchla ho do ramena
„Au!“ zahundral a počkal dokým si nastúpime. Potom nám zavrel dvere a sadol si vedľa mňa, keďže som sedela na mieste spolujazdca. Josh zapol rádio a hneď začal spievať Nicki Minaj – Super Bass. Začali sme sa s Mon smiať no pridali sme sa k nemu. Zastavili sme pred veľkou budovou a vystúpili. Rozprávajúc sme vošli zozadu do budovy.
„Prečo ideme zo zadu?“ opýtala som sa lebo som bola neskutočne zvedavá
„Pokiaľ chceš riskovať upučenie tak môžeme ísť aj z predu“ uškrnul sa
„Aj tu je to dobré“ usmiala som sa a išla ďalej za ním. Po dlhej uličke sme zabočili a tam stáli dve veľké gorily. Neviem prečo ale chcela som sa s nimi odfotiť....
„Odnesiete ich na miesto?“ jedným prudkým pohybom hlavy prikývli.
„Fascinujúce“ povedala som zamyslene a tichšie, keď sme kráčali za nimi.
„Teším sa“ pošepkala mi Mon, keď nám ukázali naše miesta. Odišli a my sme si sadli na stoličky určené nám.
„Yust baby comon comon!“ spievala si Mon a tvárila sa akoby bola hviezda večera
„Vieš čo si spievaš?“
„Ani nie“ ďalej spievala tie štyri slová.... iné  zrejme nevedela. Zasmiala som sa nad ňou a v tom ma vystrašila zvučka a jačiace fanúšičky. Postavil sme sa k zábradliu a hľadali Josha. Hneď sme ho zbadali a začali mu kývať ako dve trúby. Keď si nás všimol odkýval nám. Chalani na neho pokukovali a my na nich.
„Nie sú na zahodenie“ skonštatovali sme. Celý koncert sme preskákali, prehmkali , prespievali a hlavne sme sa zabavili. Koncert skončil a všetko šialenstvo sa presúvalo von. My sme zišli dole rozprávajúc sa o dnešnej večeri.
„Ale veď špagety sme mali minule. Hm.... čo tak ..... rizoto?“ navrhla
„A čo tak MC Donald?“ opýtala som sa a slinky sa mi zbiehali na dvojitý big mac. :D
„Mňam! Súhlas!“ vyhlásila, keď sme skočili naraz z tretieho schodu.
„S čím súhlasíš?“ ozval sa známy hlas. Otočili sme sa
„Hm.... my sa poznáme?“ prezrela som si ho. Na hlave mal veľa laku a oblečený celý v čiernom. Nevídané.....
„No čo musíme sa zmieriť, že u Josha platí jeho teória vedne taková v noci jiná“ zasmiali sme sa. Uchechtali sa aj chalani za ním.
„Veľmi smiešne Kristin“ vyplazila som mu jazyk.
„Tak toto sú Harry, Zayn, Niall, Louis a ....“ prerušil ho
„My sa už poznáme“ žmurkol na mňa a ostatný na neho neveriacky pozreli. Teda okrem Josha a Mon. Mon do mňa štuchla a nechápavo na mňa hľadela.
„Vysvetlím ti to neskôr“ naznačila som jej perami a venovala sa neznámym.
„Tak ako sa páčil koncert?“ opýtal sa Liam! Áno tak sa volal! Zvodne sa usmieval až som si hrýzla do pier.
„Bolo to úžasné....“ povedali sme naraz.
„Nezájdeme niekam?“ opýtal sa nalakovaná hlava – myslím že Zayn
„Ideme do MC Donaldu. Môžete sa prip....“ ani som nedopovedala
„Jasné že ideme!“ ozval sa rozkošný blondiačik. Zasmiali sme sa a tak teda vybrali tam.
„Nemyslíte vážne. Ako sa asi máme vtesnať do tohto auta.“ Dívala som sa na nich so zdvihnutým obočím.
„Pozri“ vyplazil mi jazyk Lou a strčil do auta. Dopadla som na Liama.
„Prepáč“ ospravedlnila som sa mu a sadla si mu na kolená. Po asi druhej zákrute, kde som sa obíjala buď o Louisa alebo o okno ma Liam držal pevnejšie.
 Zastali sme a zaparkovali. Liam mi pomohol výsť.
„Ďakujem“ usmiala som sa na neho. Išli sme vedľa seba. Keď sa nám zrazu dotkli ruky. Hneď som ich dala preč akoby medzi nami bolo vysoké napätie. Červeň mi stúpla do tváre a pozrela som sa na Liama.  Bol vysmiaty a otvoril nám dvere dnu. Sadli sme si k stolu a objednali. S Liamom sme prehodili nesmelé pohľady a pustili sa do jedla čo priniesla čašníčka.....

Páčila sa? :D dúfam áno :D prosím komentáre a hlasujte v anketách :)