Love, at the first sight

Som ostrihaná ... chápete?! :D ... ale je to kratšie ako som chcela :/ najme ofina! :D grrr ! :D .....Nedočkavo čakám kedy si konečne po dlhom čase znovu pustím Pomádu. Ten film je naozaj super - určite nie kvôli Louisovi! :D Tú pesničku sme v zbore spievali :D no po anglicky znie lepšie :) Sťahujem to už 4.tý krát :D stále som to dala neskoro sťahovať a nechcelo sa mi čakať :D teraz som si čakanie skrátila jednodielokou. Neviem či sa bude páčiť :D Bolo to písané len tak :D  prosím píšte komentáte :) budem veeeľmi rada a možno mi to pomôže dopísať posledné dve časť Dance is my life :) A ešte o niečo chcem požiadať. Prosím hlasujte v anketách :) Vďaka :)

Listy opadli a všetko sa vyznelo pochmúrne. Sedela som pri okne a očami blúdila po šerej oblohe.
„Ahoj Aladin“ pozdravila som svoje kocúra, ktorý sa mi motal okolo nôh. Dnes sem zavítajú mamini známi.... Znova nejaké 40 ročné ženské, ktoré sa bavia o vráskach a výchove dnešnej mládeže... Prevrátila som očami a zobrala svojho Aladina na ruky. Pozrela som sa do jeho malinkých očičiek

„Ty sa máš. Nemáš nič na starosti. Iba sa prevaľuješ v pelechu a motáš sa pod nohy.... sen každého človeka. Až nato motanie pod nohy“ Položila som si ho na brucho a zadívala sa do sveta. 

„Amelia! Hostia prišli“ Jasné... takmer som zabudla ... zo skrine som si zobrala svoje obľúbené pásikavé tričko a modré rifle.

 Svoje hnedé polodlhé vlasy som prečesala a nechala voľne. Zišla som dole. Sedeli na záhrade a mňa prešla chuť ísť za nimi. 

„No poď“ povedala mama a podala mi misu so šalátom. Z nechuťou som kráčala za ňou. 

„Usmej sa!“ povedala a otvorila sklenené dvere do záhrady. 

„Tak toto je moja dcéra Amelia“ predstavila ma a ja som sa pozrela do zeme. Radšej som položila misu na stôl. Sadla som si k nemu a priložila pohár k ústam. Odpila som si z neho a keď sa konečne zakecali. Opatrne som zdvihla hlavu a pozrela sa na človeka predo mnou. Bol to jediný chalan, ktorý nemal ani nad 20. Jeho kučeravé hnedé neupravené vlasy boli geniálne s jeho zelenými očami. Lícne jamky, ktoré sa ukázali práve keď sa čo i len usmial ma dostali. Jeho veľké pery.... práve, keď som si v hlave hovorila aký je geniálny a spaľovala ho pohľadom pozrel sa na mňa. Usmial sa a odhalil spomínané jamky. Odvrátila som zrak a venovala sa oranžovej tekutine. 

„Amelia čo študuješ?“ opýtal sa ma vysoký muž.

„Hm... študujem právo“ usmiala som sa. 

„Takže právo...“ a znovu sa venoval mojim rodičom. Znudene som vzdychla a nenápadne sa vytratila do domu. Vošla som do kuchyne a z chladničky vytiahla čokoládovú zmrzlinu. Aladin vyskočil na linku

„Ahoj. Aj ty sa tak nudíš? Ale sú celkom milý“ rozprávala som sa so svojou mačkou.

„Milý..“ zasmial sa niekto za mnou. Prudko som sa otočila a udrela sa do rohu linky

„AU! Neučili ťa klopať?“ zahučala som a sadla si na zem. 

„Prepáč“ zasmial sa. Kľakol si ku mne a hľadel mi do očí. Nahmatal mi lem trička a išiel ho dvihnúť. Trhlo mnou a jedným pohybom som dala preč jeho ruku. 

„Neublížim ti..“ opatrne mi znovu položil ruku na koniec trička a jemne ho nadvihol. Dotkol sa mi miesta, kde som sa udrela. Sykla som a mierne sa prehla do boku. 

„To bude veľká modrina“ zasmial sa

„Nie je to na smiech.“ Priložila som si ruku na miesto buchnutia. Jeho horúci dotyk som cítila stále na boľavom mieste. 

„Kde máte ľad?“ stále som sledovala jeho hlboké zelené oči. Premýšľala som čím sú výnimočné a čím to je, že ma tak priťahuje. 

„Mraznička prvý šuflík.“ Otvoril dvierka z ktorých vytiahol ľad. Podala som mu sáčok. Ľad dal do sáčku a kľakol si späť ku mne. Dotkol sa mi ruky...po tele mi prešli zimomriavky. Dal preč moju ruku a opatrne mi na telo priložil ľad. Hneď mi nabehla husia koža... Znovu som sykla bolesťou. Pomohol mi vstať a stále mi držal ľad na boku. 

„Amelia kde si zmizla?“ vošla do kuchyne mama. 

„Tu som“

„Bože čo sa ti stalo?“ ustarostene ku mne prišla. Od neznámeho som si zobrala ľad a vďačne sa na neho usmiala. Úsmev mi opätoval a zmizol v záhrade. 

„Len som sa udrela...“ zasmiala som sa

„Páči sa ti?“ opýtala sa. 

„Bože mami! Nepoznám ho...“ zasmiala som sa

„Možno začneš veriť v lásku na prvý pohľad..“ usmiala sa a odišla za ním. Láska na prvý pohľad? Nezažila som nič podobné .... Môže to tak byť? Je možné že som sa do neho.... nie to nie je možné neviem ani jeho meno.... potriasla som hlavou a ľad položila na linku. Tričko som si upravila a išla za nimi von. Sadla som si na svoje miesto... zeleno očko nesedel predo mnou ale pri svojom otcovi. Myšlienku, ktorú mi vnukla mama z mojej hlavy nevypadla. Chalan si ma nevšímal a tak som sa o to snažila aj ja. Večer po našich dlhých spoločných rozhovoroch sa už rozhodli odísť... 

„Amelia si dobré dievča. Majte sa“ pozdravili nás. Zosmutnela som lebo neviem ani jeho meno.... mykla som plecami a išla za rodičmi dne. 

*Harry*

Od kedy sme prišli nemohol som z nej spustiť oči. Jej hnedé vlasy boli ako hodváb aj keď som sa ich nedotkol. Oči mala ako diamanty a úsmev rozžiaril celú miestnosť. Vkĺzla dnu a moje nohy sa vydali jej cestou. Hrabala v chladničke a následne sa rozprávala so svojou mačkou. 

„Ahoj. Aj ty sa tak nudíš? Ale sú celkom milý“ 

„Milý..“ vybehlo zo mňa s miernym smiechom. Prudko sa otočila.... asi sa zľakla no pri jej otočke sa udrela do rohu linky. Au to muselo bolieť.  Sykla a sadla si na zem. Podišiel som k nej

„Prepáč“ kľakol som si k nej. Nahmatal som jej tričko a išiel ho nadvihnúť aby som sa jej pozrel na ranu.  Trhlo ňou a odtiahla sa. 

„Neublížim ti....“ díval som sa do jej očí a hľadal nejaký náznak povolenia. Malinký sa našiel a tak som jej znovu nahmatal tričko a nadvihol. Dotkol som sa červeného miesta, kde sa javili známky modriny

„To bude veľká modrina“ zasmial som sa

„Nie je to na smiech.“ Priložila si ruku na miesto, kde som sa jej pred chvíľou dotkol.  

„Kde máte ľad?“ Pozrel som sa na ňu. Sledovala ma svojimi rozkošnými kukadlami. 

„Mraznička prvý šuflík.“ Otvoril som dvierka z ktorých som vytiahol ľad. Podala mi sáčok. Ľad som dal do sáčku a kľakol si späť ku nej. Bola taká krehká. Dotkol som sa jej ruky a mnou prešlo pár voltov. Dal som preč jej ruku a opatrne jej priložil ľad. Na tele jej nabehla husia koža... Znovu sykla bolesťou. Pomohol som jej vstať a stále držal ľad na boku. Mal som chuť ju pobozkať...

„Amélia kde si zmizla?“ vošla do kuchyne jej mama.

„Tu som“

„Bože čo sa ti stalo?“ ustarostene k nej podišla. Zobrala si odo mňa ľad a usmial sa. Bože je krásna.... Usmial som sa a odišiel do záhrady. Začali sme sa rozprávať až som zabudol na Ameliu. Vždy keď som sa na ňu pozrel bola odmeraná. Niečo som spravil?.... Večer sme sa rozhodli už ísť domov. Rozlúčili sme sa a išli preč. 

„Tak aká sa ti zdá Amélia?“ opýtala sa mama so skrytým pod tónom

„Je úžasná..“ zasníval som sa

„A niekto sa nám tu zamiloval“ zasmial sa ocko

„Nie veď ju ani nepoznám...“ zavrtel som hlavou...

„Synček čo ak je to láska na prvý pohľad“ povedal ocko. Čo ak  má pravdu? On má pravdu!

„Hneď som späť“ rozbehol som sa späť k jej domu.

„Amélia!“ zakričal som za ňou, keď vchádzala dnu. Preskočil som bránku a prišiel k nej. Nádherne sa usmiala. 

„Chcel som ťa niekam pozvať. Čo tak zajtra? Obed?“ čakal som aspoň na malú nádej. 

„Jasné“ prikývla a ja som bol neskutočne šťastný. Chuť pobozkať sa vrátila no v obrovskom znení

„Mimochodom som Harry“ povedal som kúsok od jej tváre až som ju pobozkal. Ja som ju pobozkal! A neodtiahla sa!....Od teraz verím v lásku na prvý pohľad.

*Amélia*

„Amelia!“ zakričal niekto za mnou. Otočila som sa. Preskočil bránku a prišiel ku mne. Doširoka som sa usmiala 

„Chcel som ťa niekam pozvať. Čo tak zajtra? Obed?“ 

„Jasné.“ Prikývla som a môj vnútrajšok skákal radosťou. Už odchádzal

„Mimochodom som Harry“ Vrátil sa ku mne a jemne ma pobozkal. Nečakané no krásne. Mala som pocit akoby ho poznám už strašne dlho a nie jeden deň. Teraz som vedela, že mamina mala pravdu. Odteraz verím v lásku na prvý pohľad.... 

Páčila sa aspoň trochu? :D A nezabudnite hlasovať v anketách a ani na komentáre :) aspoň jedno slovíčko :D