Tadaaa :D nová časť poviedky s The Wanted :)) Ďakujeeeem za komentáre :)
4 komentáre = nová časť :)) *Zoey*
„Dáš mi tvoje číslo?“ ukázal mi svoje dokonalé zuby a ja som sa zasmiala. Nastavila som mu ruku a čakala kým mi podá mobil
Stál s úsmevom kým nepodskočil a nepovedal niečo podobné slovu „Jaj“. Vytiahol mobil a podal mi ho. Zasmiala som sa a naťukala svoje číslo. Podala som mu ho späť
„Ďakujem“ usmial sa
„Zoey?! Konečne si tu“ rozbehla sa ku mne Pray a silno ma objala
„Prepáč zlatíčko. Zdržala som sa s ...“ posledné písmeno som predĺžila a pozrela sa na Nathana
„The Wanted“ doplnil a mne stále nešlo z kade ich poznám..?! Pray sa začala mierne červenať a skrývala sa mi za chrbát.
„Pray čo je?“ pýtala som sa zo smiechom.
„Ale niiič“ jej fialovo čierna sukňa sa začala hýbať zo strany na stranu. Žeby ich pozná?
„Pray toto je Nathan“ vysunula som ju spoza chrbta a postavila pred seba.
„Ahoj teší ma“ kľakol si k nej Nathan
„Aj mňa“ potriasla mu nastavenou rukou a objala ho.
„Pray nechcela by si zajtra so Zoey prísť na náš koncert?“ pozrela som sa ako sa tvári Pray
„Jasné“ vyskočila a takmer mi narazila do sánky.
„A ty Zoey?“ pozrel sa na mňa s otázkou v očiach. Myslím, že keby poviem nie tak ma Pray prizabije...
„Kde sa stretneme?“ opýtala som sa priamo.
„Prídem pre vás zajtra okolo štvrtej“ prikývli sme a on nás vyobímal. Zakývali sme mu a on odišiel.
„Aaaa to boli The Wanted. Videla si ho? Videla? Bol rozkošný ... aaaach...“ rozplývala sa nad Natahanom.
„Videla som ho a nezdal sa mi až taký rozkošný“ trošku som zaklamala. Neveriacky na mňa pozrela
„Chytaj“ hodila som do nej loptu. Ustúpila som od nej a ona mi ju hodila späť. Hrali sme sa asi do piatej a potom išla domov. Zazvonil mi mobil
„Hm?“
„Zoey?“
„Tina?“
„Ako dlho som ťa nepočula. Pozajtra prichádzam do Paríža. Prídeš pre mňa na letisko?“
„Wau to je super! Teším sa. Jasné že prídem.“
„Dobre potom ti ešte zavolám“ zložila som a vošla dnu. Timi sa mi hneď začal krútiť okolo nôh.
„Som doma rodinka!“ zakričala som do útrob domu. Bolo počuť už len buchot. Prišla som do obývačky. Ocino sa smial a mamina s vypúlenými očami pozrela na mňa.
„Chceš ma zabiť?“ ocino schytal záchvat smiechu za čo si vyslúžil od mamini buchnát do ramena. Ukázal na TV a ja som sa pozrela tým smerom. Celá TV bola okvapkaná od vody.
„To ty mami?“ opýtala som sa už zo smiechom. Začala sa smiať a prikývla. Sadla som si k nim a začali sa rozprávať.
„Idem spinkať dobrú“ vyzula som si topánky a hodila ich do chodby
„Daj ich pekne na miesto“ zakričala mi mamina. Prekrútila som očami a dala ich na miesto do botníku. Vyšla som po schodoch hore a otvorila dvere. Podišla som ku svojej zbierke CD a zapla jedno z mnohých. Tento krát to bolo Nicki Minaj – Pound the Alarm. Podišla som k oknu a dívala sa na ulicu osvetlenú pouličnou lampou a mesačným jasom. Pesnička vyhrávala na plno a ja som si ju pohmkávala. Keďže som nemala čo robiť odvrátila som zrak od fascinujúceho sveta okolo a začala som skladať do skrine veci, ktoré som kúpila ešte včera. Doteraz boli pohodené v rohu izby. Keď som skončila chytila ma únava. Len tak som sa hodila na posteľ a pár krát zamľaskala a vpustila sa do sna.
„ZOEY!!“ zobudil ma mamin hlas. Nie ona nemôže prísť hore a ako normálny človek mnou potriasť a povedať čo má na srdci. Ona musí vrieskať z kuchyne.
„Áno?“ odkričala som jej a hlavu mala ponorenú vo vankúši.
„Pray prišla..“ prerušila som ju
„Pošli ju horeee“ v tom sa rozleteli dvere mojej izby a dnu vbehlo to šidlo.
„Ahoj Zoey“ skočila mi na posteľ a ľahla si vedľa mňa.
„Ahoj Kesha“ otočila som sa na ňu.
„Pôjdeme von?“ opýtala sa a podľa toho neustále vrtenia mi doplo, že má veľa energie
„Dobre ale idem do kúpeľne. Počkaj ma tu“ usmiala som sa a vošla do kúpeľne s uterákom. Vlasy som si umyla ovocným šampónom. Vyšla som zo sprchy a umyla si zuby spolu s tvárou.
Vyšla som von zabalená v uteráku. Pray mi pojedala keksíky, ktoré som mala skryté v nočnom stolíku pri posteli.
„Nezjedz mi všetko a dávaj pozor na plachtu. Mama nás zabije ak bude od čokolády“ zasmiala som sa. Zo skrine som si vytiahla spodné prádlo. Oči mi padli na moje výrazné legíny a doslovne šialené tričko.
„Nová Zoye.“ Povedala som si a vytiahla svetlo modré roztrhané nohavice a rúžové tričko na ramienka s potlačou. Vošla som bez slova späť do kúpeľne a obliekla sa. Vlasy som vypla do copu a vyšla von.
„Ideme?“ opýtala som sa jej a do tašky hodila mobil s peňaženkou.
„Jasné“ povedala a postavila sa. Čokoládu mala okolo celých úst
„Pray umy si ústa a ruky a pôjdeme“ nadšene prikývla a rozbehla sa do kúpeľne. Obula som sa a práve vtedy vyšla.
„Ideme!“ zahlásila a ja som mu nasledovala.
„Mami ahoj ideme von. Pa“ rýchlo som jej dala pusu na líce a vybehla von. Rozbehli sme sa do parku. Skrývali sme sa za stromom a smiali sa na dedkovi, ktorému do pohára spadla zubná protéza.
„Ideme na zmrzlinu?“ opýtala som sa jej. Znovu s radosťou prikývla. Rozbehli sme sa k cukrárni a zastali
„Ahoj Rya...“ pozdravili sme sa majiteľke a zároveň pracovníčke v cukrárni.
„Ahojte slniečka čo si dnes dáte?“ opýtala sa, keď sme si sadli na vysoké stoličky.
„Ja si dám čokoládovú tortu.“ Povedala som jej
„Čokoládovú a jahodovú prosím“ Rya sa zasmiala
„Dobre zlatíčka hneď vám to prinesiem“ usmiala sa a odišla.
„Strašne sa teším na dnešný koncert“ povedala a oči mala niekde v oblakoch momentálne v strope.
„A-aj ja“ nebyť Pray tak naň zabudnem.
„Tak tu je vás koláč a pre teba zmrzlina.“
„Ďakujeme“ povedali sme naraz, keď nám objednávku doniesla Rya. Zjedli sme, zaplatili a rozlúčili sa s Ryou.
„Tak ideme domov. Aby si sa stihla pripraviť Kesha“ vyskočila mi na chrbát a tak sme išli cez park domov. Zrazu okolo mňa prešiel niekto povedomí. Zastavil sa
„Zoey?“ jeho hlas som poznala. Veľmi dobre. Zarazene som zastala a privrela oči s tým nech odíde a dá mi pokoj.
„Zoey!“ pribehol ku nám. Stál priamo predo mnou.....Jeho orieškovo hnedé oči ma priam sledovali a hľadali čo i len náznak zhovorčivosti. Vlasy mal stále ako keby dal prsty do elektriny. Samozrejme upravené :D
„Jasné“ povedala a postavila sa. Čokoládu mala okolo celých úst
„Pray umy si ústa a ruky a pôjdeme“ nadšene prikývla a rozbehla sa do kúpeľne. Obula som sa a práve vtedy vyšla.
„Ideme!“ zahlásila a ja som mu nasledovala.
„Mami ahoj ideme von. Pa“ rýchlo som jej dala pusu na líce a vybehla von. Rozbehli sme sa do parku. Skrývali sme sa za stromom a smiali sa na dedkovi, ktorému do pohára spadla zubná protéza.
„Ideme na zmrzlinu?“ opýtala som sa jej. Znovu s radosťou prikývla. Rozbehli sme sa k cukrárni a zastali
„Ahoj Rya...“ pozdravili sme sa majiteľke a zároveň pracovníčke v cukrárni.
„Ahojte slniečka čo si dnes dáte?“ opýtala sa, keď sme si sadli na vysoké stoličky.
„Ja si dám čokoládovú tortu.“ Povedala som jej
„Čokoládovú a jahodovú prosím“ Rya sa zasmiala
„Dobre zlatíčka hneď vám to prinesiem“ usmiala sa a odišla.
„Strašne sa teším na dnešný koncert“ povedala a oči mala niekde v oblakoch momentálne v strope.
„A-aj ja“ nebyť Pray tak naň zabudnem.
„Tak tu je vás koláč a pre teba zmrzlina.“
„Ďakujeme“ povedali sme naraz, keď nám objednávku doniesla Rya. Zjedli sme, zaplatili a rozlúčili sa s Ryou.
„Tak ideme domov. Aby si sa stihla pripraviť Kesha“ vyskočila mi na chrbát a tak sme išli cez park domov. Zrazu okolo mňa prešiel niekto povedomí. Zastavil sa
„Zoey?“ jeho hlas som poznala. Veľmi dobre. Zarazene som zastala a privrela oči s tým nech odíde a dá mi pokoj.
„Zoey!“ pribehol ku nám. Stál priamo predo mnou.....Jeho orieškovo hnedé oči ma priam sledovali a hľadali čo i len náznak zhovorčivosti. Vlasy mal stále ako keby dal prsty do elektriny. Samozrejme upravené :D

„Zoye potrebujem sa s tebou porozprávať.“ Povedal po chvíľke ticha
„Prepáč Cody ale nemáme čas...“ konečne sa moje nohy pohli. Chytil ma za zápästie a tým ma znovu zastavil.
„Prosím...“ nahodil svoj rozkošný psí kukuč, ktorému len tak niekto neodolá.
„Dobre v Caffe zajtra o 9.“ Otočila som sa znovu a rýchlim krokom išla čo najďalej od neho.
„Čo je to s vami?“ opýtala sa Pray, keď sme boli mimo jeho dosahu.
„Potom ti to vysvetlím slniečko“ po chvíli sme zastali pred jej domom, kde som ju zosadila z môjho chrbta.
„Tak priprav sa a kľudne choď k nám.“ Usmiala som sa.
„Dobre“ vošla do svojho domu a keď zavrela dvere išla som do toho svojho. Vybehla som po schodoch. Zastala som pri skrini a rozmýšľala čo si obliecť. Môj zrak padol na rifle, biele tričko a čierne sako. Neviem či sa to hodí no nič lepšie ma nenapadlo. Vošla som do kúpeľne, osprchovala sa, jemne nalíčila a vlasy upravila do jemných kučier. Obliekla som sa do pripravených vecí a vyšla von. Pozrela som sa do svojho veľkého zrkadla a obula si biele topánky na opätku. Do čiernej tašky, ktorú som doteraz odmietala nosiť som hodila mobil, peňaženku, lesk a samozrejme nejaké somarinky aby nevyzerala prázdne. Počula som buchnutie dverí.
„To zrejme bude Pray.“ Povedala som sama pre seba a zišla po schodoch.
„Pray?“ opýtala som sa do prázdneho domu.
„Nie to som ja - mama“ povedala.
„Aha .... Pray tu ešte nie je?“ opýtala som sa a zobrala jablko z košíka v kuchyni.
„Nie...“ vošla som do obývačky a sadla si na gauč.
„Wau“ povedala. Otočila som sa za ňou. Ruky mala zložené a v očiach slzy
„Preboha máti! Nebodaj ti škriatkov zo záhrady znovu ukradli!!“ zamračila sa a mávla rukou. Postavila som sa a obišla gauč
„Tak prečo reveš?“ opýtala som sa nechápavo a oprela sa o gauč.
„Ty si oblečená ako človek!“ prevrátila som očami. V tom buchli znovu dvere a do náručia mi skočila Pray.
„SI krásna“ pochválila som ju. Pozrela som sa na hodiny. 15:55
„Poď ideme ho čakať von na terasu“ povedala som a vybehli sme von. Pray si sadla na hojdačku a ja som sa oprela o zábradlie. Prešlo 10 minút a Nathan nikde. Už som to pomaly vzdávala a prestala dúfať, že príde. Zrazu mi niekto dal ruky na oči
„Kto som?“ povedal tenkým hlasom.......

Páčila sa ? :) Kto je podľa vás Cody? ;DD :D
Ty si oblecena aka clovek :D no kapeeeeem :D ine vybuchy :D cast je uzasna ako vzdy :D pani ja nemam normalne slov :D tesim sa na dalsiu :D a kto do pekla je Cody? :D bud byvali frajer alebo kamarat nie som si ista a necham sa prekvapit ale makaj :D a P.S.mysli na mna ohladim Toma ;DDDDDDDDDDDD
OdpovedaťOdstrániťPresne nechaj sa prekvapiť :D ale si blízko :DD Aaaaa.... šak jasné budem na teba myslieť pri Tomovi :D a ďakujem :)
OdstrániťKebyže len páčila! Milujem to! :D :)
OdpovedaťOdstrániťJe to úplne super :) Vieš na čo som došla? Že hrozne pútavo píšeš. Keď to čítam, tak sa do toho úplne zažerem a nič ma odtiaľto potom nevyženie :D
A nemám tucha kto je Cody :D Vážne :D Preto chcem ďalšiu časť! ;)
Uuuu ďakujem :D Som rada :) Ja si nemyslím, že píšem tak dobre :)) uvidíš ;DD :D ďakujeeeem :))
Odstrániť