No name 2.časť

Čauko :) 100% zamilovaná do cup songu vás zdravím s novou časťou. Som unavená .. mama ma zobudila -.- vraj si mám zvykať na školský čas -.- a i tak som zaspala :P muhehehe 3:) tak bežte čítať :)) a ospravedlňujem sa za čakanie ale nebola som doma ://

2.časť

"Môžeš ísť. Ale ! Pod podmienkou... chcem tvoje číslo." zasmiala sa. Vymenili sme si čísla a rozlúčili sa. Išla som na pohovor do jedného časopisu z módou. Zatiaľ ako sekretárka. No aspoň niečo, nie? Vošla som dnu veľkými točivými dverami, vyšla na 8. poschodie a ohlásila sa. Po chvíli ma zavolali dnu. Keď som vyšla von... hádajte, čo... mám nové miesto sekretárky. Navonok som sa usmievala no vnútri som bola celá šťastná z toho že rybka v tom meste začína...Like a Boss ;)

Prvý deň  v novej práci bol únavný. Behala som z miesta na miesta a to si vyžadovalo... nákupy! ... Práve som sa prechádzala po uliciach s minimálne desiatimi taškami. Unavená z dnešného dňa som išla domov, prezliekla sa, odmaľovala a zaľahla do postele....
Bŕŕŕm... vrŕŕŕm... chŕŕŕm....
"Prestaňte vŕtať. Človek sa snaží ešte spať" hovorila som si v hlave. No nešlo to zvonku ale z môjho otravného žalúdka.
"Buď ticho!" prehodila som sa na druhú stranu.
Bŕŕŕm... vrŕŕŕm... chŕŕŕm.... vžžžžm...
Ono to pokračovalo!!!!
Nasledujúcu hodinu som sa to snažila ignorovať.
Píp!! Píp!! Píp!!
Otvorila som oči na budík, ktorý mi nedal spať. Mala som pohľad a lá - are you kidding me?!!!
Vstala som z postele, ktorá bola po nákupoch a náročnom dni ako spanie na bielom, rozprávkovom mráčiku plávajúcom po jasnej oblohe, ktorú nezatemnil ani jeden sivý, zlý mrak. Podišla som k oknu a odhrnula z neho svetlo zelenú záclonu ladiacu síce bielymi stenami no zdobenými ornamentmi rôznych tvarov, či tenšou alebo hrubšou čiernou čiarou. Oknom prenikali teplé lúče slnka, ktoré žiarilo ako najšťastnejšia vec na svete. Vošla som do kuchyne a zapla rádio. Akurát tam hrali  Ariana Grande - Baby I. Napadlo ma, že by som mohla zavolať Mayi. Mojej kamarátke už zo základnej. Už sme mali svoje šarvátky no stále by som ju ani za nič nevymenila. Stála som v strede kuchyne, v ktorej sa mi pripravovali wafle. V tom ma napadlo..
"Kde som dala ten poondený mobil?!" začala som ho hľadať. Presnorila som snáď každý kút, vysypala na seba celú nevybalenú krabicu s nápisom "Oblečenie" ... a verte mi toto upratať mi chvíľu potrvá... , pozrela sa snáď aj do sprchy a stále som ho nikde nenašla. Nakoniec som si sadla na podlahu v obývačke a oprela sa o stenu. Asi po desiatich minútach sa mi niečo začalo hýbať pod zadkom. Zľakla som sa, že som prisadla veveričku alebo nejakú úbohú sýkorku. Zvýskla som a prehýbala sa akoby mi niekto hodil kúsky ľadu do nohavíc. Mala som rukami zakrytú tvár a vyskočila som na gauč ako mačka, keď ju ideme namočiť. Pomaly som sa začala obzerať, čo to je. Stále sa to hýbalo a zrazu som o spoznala. Známa pesnička od The Wanted - We own the night, ktorú mám ako zvonenie na mobil.
"íííííp!" zviskla som znovu no tentoraz od šťastia
"Zlato ja som ťa našlááá!!" rozbehla som sa k nemu, zabudla som zastaviť a ako mucha čapnutá novinami som nabúrala do steny.
"Au!" chytila som sa nosa, keď som už sedela na zemi. Natiahla som sa druhou rukou pre mobil a zdvihla ho.
"Prosím?" profesionálne som sa ozvala. Že aká paníííí ...
"Dobrý tu Angie. Chcela som sa spýtať, či by ste nešli pre obálku za Johnathanom. Súrne to potrebujeme pre tohto mesačné vydanie." Angie je moja šéfka. Je celkom milá
"Dobrý. Jasné. Oblečiem sa a padám z bytu"
"Vďaka, tak vás očakávame." z jej hlasu bolo počuť úľavu. Zložila.
"Toto mi už nerob!" pohrozila som prstom mobilu....
Skočila som do sprchy, umyla tvár a zuby, obliekla si kvietkované legíny s bielou blúzkou, ktorú som si nakreslila a vyrobila ešte doma v Bristole. Obula som si čierne topánky na opätku, ktoré boli vzadu vybíjané. Vlasy som si dala do drdola a všetko dozdoila náramkami, čiernou taškou a čiernymi náušnicami...
Zamkla som byt a vybrala sa na cestu. Prešla som plnými ulicami... Zahla som za roh a uvidela som obrovskú budovu návrhára Josepheho, ktorý je známi svojou eleganciou ajednoduchosťou.Vošla som do budovy a ohlásila sa.
"Bonne journée" pozdravil ma.
"Dobrý" usmiala som sa. "Posiela ma sem..."
"Stop." pozrel sa na mňa hlavou otočenou v bok. "Musím pochváliť tvoj vkus. Je to v skutku facile. Páči sa mi to! Kto to navrhoval?" opýtal a zvedavo a spojil ruky. Bola som mierne šokovaná.
"No. Pravdu povediac ja." cítila som ako sa mi červeň hrnie do tváre.
"Oooo ste veľmi talentovaná dame. Budem rád ak sa sem tam zastavíte a pomôžete mi doladiť niektoré chybičky." vypúlila som oči a prestala dýchať.
"Takže, toto je pre Angie a toto pre vás." v jednej ruke držal obálku a  v druhej vizitku.
"Zavolajte." žmurkol na mňa.
"Samozrejme." usmiala som sa a odišla. Celý deň som premýšľala nad tým ako sa mu mohlo páčiť to čo som mala na sebe. Bola to obyčajná blúzka s legínami.
Vyčerpaná som prišla domov, prezliekla som a zaspala... Takto ubiehali týždne až z toho bol mesiac. Stále som niekoho zháňala. Chodila sa Josephom, ktorý bol z mojich návrhov totálne nadšený,
"Bravissima" Hovorieval. Vtedy som si nebola istá či je talian alebo Francúz.
Jedného dňa som zavítala znovu za Josephom. Vošla som do veľkej sály so stovkami ľudí, ktorý tu pracovali od rána do neskorého večera. Spadli mi na zem papiere, keď som uvidela kto sedí na otočnej stoličke a čaká dokým Erika (pomocná krajčírka) začne získavať jeho mieri. Všetci sa otočili mojim smerom
"Moja chyba" krivo som sa usmiala a začala zbierať rozsypané papiere. Na stoličke sedel.. počkať ako sa to volal... Liam. a pri ňom stálo pekné dievča so žiarivým úsmevom a kučeravou hrivou. Držala ho za ruku a hrdo sa na neho usmievala. Na druhej stoličke... dotyčného merala Mary... sedel Harry, ktorý ako ma mal ako prvý vo výhľade.Ostatný sa vyvaľovali na gauči a čakali kým pôjde posledný z nich na radu. Cestou mi ešte spadlo pero, ktoré som rýchlo zdvihla a išla k Sare. Tá ma na starosti dohľad na pracujúcich.
"Čauko. ČO tu robia?" opýtala som sa zvedavo.
"Získavame mieri na kostýmy do ich filmu." usmiala sa na mňa.
"Aha" povedala som zarazene. Oni budú mať film?
"Ten s tou zmrzlinu namiesto ofiny je celkom zlatý nie?" Sara sa zahryzla do pera dívajúc sa naň.
"Sara, zobuď sa. Veď ma frajerku" potriasla som ňou. Nad Zaynom / ten s tou zmrzlinou / sa skláňala blondínka s ružovým melírom. Ten rozkošný blondiačik sa napchával koláčikmi pre hostí. A Harry ma celý čas sledoval. .. aaaa!!! on si práve kusol do pery!!!!.... otočila som sa.
"Dobre postaraj sa o to. Idem prezrieť návrhy." povedala som jej a odišla...Mám v sále 1D?!!!....

Páčila sa aspoň trošičkuuu? :)))