Promo

Viem dlho som tu nebola. Zanedbala som to. Povedala som si ,že to už nemá cenu no stále ma ťahá vziať pero a papier. Tak :) očividne pokračujem. Nekončím.. no je možné ,že sa tam bude menej objavovať 1D :/ Dúfam vám to nebude veľmi vadiť :/ a dúfam si to niekto aspoň niekto prečíta :) takže tu máte promo k ... ešte netuším ani názov :) skúste mi pomôcť ;)

Človek by si myslel, že dospelí sa bude chovať... dospelo. No toto veľké dieťa nikdy. Smeje sa ako naspeedovaná veverka, skáče do nafukovacieho kruhu, aj keď vie, že sa zasekne... No vždy ,keď sa mu zahľadím do jeho jasno modrých očí som si istá, že vidím šibalstvo, bláznovstvo, nehu a to, že ho milujem.
No je tu jeden "malinký" problém. On to ani netuší...
Vyzerám asi ako normálne dievčatá. Hnedé vlasy, jamky v líciach a čokoládové hnedé oči. Pracujem pre jeho otca, keďže je jeho .. ich manažérom. Som ich stylistka no hlavne návrhárka. Takže ,čo si oblečú je z mojej hlavy. No je strašné, keď niektorý z nich schmatne sveter alá dedko Feri. Naháňam ho po celej budove a kričím na neho.. "Harry!!! snáď nechceš mať na titulke napísané: Styles sa chystá do dôchodku..." vtedy zastane s vygúlenými očami ma sleduje a natiahne ku mne ruku s tým strašným vypelichaným svetrom ... tým sa dostávame k...
"Doparoma!!! Adam ako si mohol niečo také dať na vešiak?!!!!" a je to tu ... zase sa zľakol tak, že ponad hlavu mi preletelo latté našťastie uzavreté a skončí na Jeffreym... Pomalými pohybmi som si pomasírovala spánky a odprevadila sama seba do svojej "kancelárie" čiže najbližšej komore, kde na mňa čumeli pári mopov. Zviezla som sa na zem po dverách a premýšľala ako som sa sem dostala...

Takže, začalo to, keď som mala 19. Moji rodičia konečne uznali, že mám vykročiť vlastnou nohou. Kúpili mi byt na predmestí Londýna s pekným výhľadom. Bol priestorný no zatiaľ plný krabíc. Keďže sú z Bristolu, ostala som tu sama. Sama ako rybka vo veľkom svete...tak sa to hovorí, či? ... moje ciele? Nájsť si prácu, konečne sa vybaliť a neprísť o prácu..
Podišla som k veľkému francúzskemu oknu a pri myšlienkach ako skrášliť svoj nový byt som sa dívala von oknom.
"To zvládneš... to zvládneš" opakovala som si...

To be continued. Zatiaľ len také krátke no vyčkaj času ako husa klasu nie? :D Dúfam sa aspoň tento malinky úbohy kus textu páčil :) ak si to niekto prečíta.. pomôžte mi s názvom pre... toto :D vďaka vopred :)