Zatiaľ bez názvu 1.časť

Noooo :D akosi ma to zatiaľ baví. Sadnúť si k svojmu zošitu alebo notebooku s čajíkom :3 alebo jablkovým džúsom. Písať a písať :33 Dúfam to bude každý deň ... to moje písanie :D baví ma to veľmi :) už som zabudla aké je to super. Podička :D aaa neuverite... NAUČILA SOM SA CUP SONG :333 s Miškou a s pohárom od Mc Donalds :OO jaké paničky :DDDD včera na preliezkach som sa asi 10x tresla do hlavy :(( chudák ja :D no ok som žvanil tak čítajte :)) aa ak budete mať čas napíšte komentár aj SEM  O:) Budem veľmi vďačná :))) 
1.časť 

Podišla som k veľkému francúzskemu oknu a pri myšlienkach ako skrášliť svoj nový byt som sa dívala von oknom.
"To zvládneš... to zvládneš" opakovala som si...

Prechádzala som slnečnými ulicami rušného Londýna a myslela len na jediné... I need some coffe!!! ... okolo mňa prechádzali ľudia s mobilami pri uchu, pozerajúc sa do čerstvo vydaných novín a tí čo nemali raňajky doma , jedli cestou. Každý sa niekam ponáhľal. Bristol a Londýn si boli dosť podobný. Dali sa vyznačovať jedným slovom. Tým spoločným. Rušné...

Zvýskla som od radosti, keď som napravo uvidela veľkými písmenami napísané Starbuck. ... áágrr! že sa za mnou ten ujko práve neobzrel... no čo nevidel ešte tešiaceho sa človeka ?! ...
Vošla som dnu a objednala si ľadovú kávu. Sadla som si k oknu a sledovala ďalej ľudí. Dokým dnu nevošla menšia skupinka ľudí. Boli mi povedomí no určite som ich nepoznala osobne. Jeden z nich bol starší ako ostatní. Mohol mať asi 50 rokov a ostatní? tí mali okolo 20. všetci boli v ošiale akonáhle ich uvideli. Sú známi? Alebo som len ja mimo a jediná nevidím malinkých rozkošných Chipmankov, ako ostatní. Nechcela som ich sledovať no bola som mimoriadne zvedavá. Medzi mojím (ne)sledovaním mi čašníčka priniesla moju ľadovú kávu. Sadli si neďaleko mňa. Stále som mala na nich výhľad a bola som rada, že oni nevidia mňa. Vytiahla som svoj skicár a otvorila ho na čistej, nedotknutej a bielej strane. Spravila som pár čiar, niekde to viac obtiahla, trochu dozdobila a vua lá ... na predtým čistej strane sa objavili večerné šaty. Keď som zavrela oči predstavila som si ich červené. Mali hodvábnu sukňu padajúcu po členky. Boli na ramienka zdobené krajkovou stuhou pod prsiami.
"Dokonalé" okamžite som otvorila oči a hľadala hlas dotyčného. Vedľa mňa stálo dievča s dlhými vlasmi a miernymi kučerami. Malo milý úsmev a nebola oveľa staršia odomňa. Na výške jej dodávali topánky na opätkoch. Bola jednoducho no módne oblečená. Vyzerala milo.
"Prepáč, že som sa za tebou tak vplazila no nemohla som odolať pokušeniu pozrieť sa čo kreslíš. Máš talent" usmiala sa. Nevedela som čo povedať. Určite som sa červenala. Tí, ktorých som donedávna tak sledovala sa pozerali mojím smerom a na niečom sa zabávali. Sklonila som hlavu.
"Neber ich vážne. Správajú sa ako deti. Môžem si k tebe prisadnúť?"
"Jasné" usmiala som sa na ňu a posunula sa viac k oknu. Tašku, ktorá bola vedľa mňa som položila na druhú stranu.
"Si odtiaľto? Nevyzeráš, že y si to tu až tak poznala..." zasmiala sa ".. mimochodom som Eleanor, ale hovor mi El. A tvoje meno?" vau. Už dlho som nestretla, tak ukecaného človeka.
"Nie, vážne nie som odtiaľto. Som z Bristolu..." usmiala som sa a odpila si z kávy. "A moje meno je Arriana. No hovor mi Arria."
"Teší ma Arria." poriadne ma objala.
"Aj mňa. Inač kto sú tí chalani, čo sa za tebou stále obzerajú?" bola som strááááášne zvedavá. Zvláštne na mňa pozerala.
"No ten kučeravý sa volá Harry. Drž sa od neho radšej ďalej. Je to riadny uchýl..." zasmiala sa "Ale je s ním sranda."
"Potom. Vedľa neho na ľavo. Volá sa Liam. Je vážne milý a drzí..." pozorne som ju počúvala a snažila sa spracovať mená.
"Ten, čo mu vlasy stoja bez pohnutia... Ver tomu že ani za tornáda, by sa to na jeho hlave nepohlo ... volá sa Zayn." musela som sa zasmiať.
"Vidíš toho rozkošného blondiačika? Je trošku hanblivý no ver tomu nuda s ním nikdy nie je. A ver tomu, že ma strašne dobrý apetít. Volá sa Niall." poriadne som na neho nevidela.
"A vidíš toho, čo si dáva slamky do uší?" s otázkou v očiach sa na mňa dívala.
"Áno, kto je to?" zvedavo som sa spýtala a takmer sa zadrhla, keď som si všimla tie slamky v jeho ušiach a prekrútené oči.
"Neviem či sa mám čím chváliť ale chodím s ním. Je to riadne decko. Volá sa Louis." tuším som práve dopila kávu...
"Prepáč El, ale mám pohovor. Rada som ťa spoznala. Dúfam sa ešte niekedy stretneme.." usmiala som sa na ňu "..a ďakujem , že si mi ich predstavila. Inač kto je ten najstarší?" zvedavo som sa zastavila v obliekaní bundy. El sa zasmiala
"Aj ja som ťa rada spoznala Arria z Bristolu. Ten najstarší sa volá Paul. Je to ich manažér. Sú totiž skupina." začudovane som as na ňu pozrela...
"Volajú sa One Direction." žmurkla na mňa. Pozrela som sa smerom na nich. Zase hľadeli na mňa a El a ten kučeravý mi začal kývať. El zadržala smiech. Zasmiala som sa.
"Tak musím ísť inak to nestihnem."
"Môžeš ísť. Ale ! Pod podmienkou... chcem tvoje číslo." zasmiala sa. Vymenili sme si čísla a rozlúčili sa. Išla som na pohovor do jedného časopisu z módou. Zatiaľ ako sekretárka. No aspoň niečo, nie? Vošla som dnu veľkými točivými dverami, vyšla na 8. poschodie a ohlásila sa. Po chvíli ma zavolali dnu. Keď som vyšla von... hádajte, čo... mám nové miesto sekretárky. Navonok som sa usmievala no vnútri som bola celá šťastná z toho že rybka v tom meste začína...Like a Boss ;)

Čo poviete? :D Je to dobré? :D tak napíšte názor ak budete mať čas :)