Viacdielovka

Oznam! :D Dnes pridám viacdielovku, ktorá ma napadla na veľkej prestávke. :D

Dance is my life 61.časť

Okej veľmi ďakujem za komentáre :) Pridávam ďalšiu časť :D wuhuu :D nedávno som prišla z tanečnej a mám dosť :D toľko brušákov som ani za život nespravila :D ale to disko kks :D však ja nestíham! :D a neveríte čo :D mala som kinder vajcooo :DDD ale mala som tam akúsi blbosť :D neviem ani čo s tým vyzerá to ako kus látky so strapatým koncom a na začiatku ťažisko nejaké :DDD :D neeevadi :D ja raz nato prídem! :D takže príjemné čítanie a hlasujte v anketách :)


*Miška*

S Niallom sme vošli do obchodu a zobrali košík. Začala som chodiť okolo mliečnych výrobkov, keď mi došlo, že tu nie je Niall. Poobzerala som sa či nie je pri vedľajšom regáli. No nebol. Zobrala som jogurt a išla ho hľadať. Prešla som snáď celý obchod až som zabudla na jednu časť. Nechápem ako ma to nenapadlo. Vydala som sa na cestu. Pod modrou veľkou ceduľkou zavesenú vysoko na strope som uvidela rozkošnú blonďavú hlavu. Zasmiala som sa a prišla k nemu.
„Kde si sa túlala?“ opýtal sa a hypnotizoval čokoládu pred sebou.
„Ehm...Ja?!“ pozrela som na neho so zdvihnutým obočím. Ticho mu oči behali z čokolády na čokoládu. Vzdychla som si, pokrútila nad ním hlavou a prezerala kopu sladkého pokušenia. Zrazu sa nám obom vydali ruky tým  istým smerom. Zobrali sme do rúk obľúbenú bielu čokoládu a hodili ju s nadšením do košíka.
„Mňam“ slintali sme nad čokoládou. Niall mi zobral košík a chytil ma za ruku. Prešli sme celý obchod až som vo výklade uvidela knihu. Pomyslela som si, že bude nová do zbierky. Okamžite som ho tam potiahla a začala ju hľadať.
„Niall?“ opýtala som sa ho keď zazubene sledoval plyšového bobra.
„Čo sa deje?“ opýtala som sa ho, keď som mu otočila hlavu k sebe.
„Ten bobor sa na mňa škaredo pozerá“ zasmiala som sa. Snažil sa byť vážny no nakoniec sa rehotal aj on.
„Ty si blázon“ zasmiala som sa
„Do teba ... aaa... čokolády“ krásne sa usmial a vtisol mi bozk na pery.
„Kam pôjdeme zajtra?“ opýtala som sa a prezerala knihy v regály.
„Čo? kde? Nikam! Veď máte oslavu... Do kelu ! Prečo sa mi v čas nezastaví pusa... prečo ?! prečo?!“
„Čo aká oslava?“ dívala som sa do jeho očí, kde mal momentálny menší chaos.
„Nepovedz to Lenke. Je to... teda bolo pre vás prekvapenie. Chalani by ma zabili...“ nervózne si prehraboval vlasy.... je taký rozkošný..... pomyslela som si.
„Nepoviem“ musela som ho pobozkať. Nakoniec sme vyšli z obchodu a s taškami išli odniesť nákup k nám. Odomkla som dvere a vpustila nás dnu. Kľúče boli mierené na poličku no nakoniec skončili v soške koňa.
„Niall? Ako dlho trvá dokým vídu z porcelánového koňa kľúče?“ tupo som hľadela na koňa.
„Bez pomoci nikdy.“ Zasmial sa a podišiel ku mne.
„Ups“ nevinne som sa na neho pozrela. Zasmial sa a dal mi pusu na líce. Zobral do ruky koňa a nejako ho nahýnal. Pokúšal sa ich z tamať vytiahnúť no nič. Smiala som sa nad ním.
„No tak vráť nám tie kľúče.“ Rozprával sa  s koňom. Pokývala som nad ním hlavou a vošla do kuchyne. Zobrala som kladivko na mäso a vrátila sa späť...
„Pozor“ povedala som. Niall sa prudko otočil, niečo mu puklo v krku no jeho oči boli vypúlené.
„Miši? Načo to potrebuješ? Ja nechcem byť rezeň!!“ hovoril a dal ruku na obranu.
„To nie je na teba.... Je to na koňa...“ smiala som sa. Aký človek môže myslieť že by z neho niekto urobil rezeň?!....
„Jaaaaaj“ koňa dal pred seba aby som predsa jeho netrafila. Napriahla som ruku
„Niall nie som si istá svojou muškou“ oznámila som ho o vážnych skutočnostiach a možných následkoch
„Dobre.... zvládneš to ... verím ti...“ potešilo ma to. Zahnala som sa a išla trafiť, keď ma zastavil.
„Počkať!.... radšej ...“ položil ho na zem a zašiel do kúta. Pozrela som na neho či je v pohode...Zahnala som sa a trafila koňa. Roztrieštil sa na viacero častí a vypadli z neho kľúče. Zobrala som ich do rúk a položila na miesto. Niall prišiel ku mne a objal ma. Otvorili sa dvere a ja som sa zľakla. Znovu som sa zahnala a uvidela v dverách vystrašené jačiace Lottie a Lenku.
„Ticho! Zobudíte susedovo dieťa..“
„Ja nechcem byť rezeň“ skričali naraz.
„Kto si tu ešte bude myslieť, že je rezeň“ hundrala som a odniesla to radšej do kuchyne.
„A inač prečo susedovo dieťa? Veď má 50“ zamyslela sa Lenka.
„To je detail“ pozametala som črepiny.  Zobrala som kofolu a poháre. Vošla som do obývačky a položila všetko na stolík. Niall otvoril fľašu, ktorá vyšplechla a každého zasiahla. Blondiak sa začal smiať. Zapli sme TV a prepli na MTV.
„Oppa Gangan style!“ postavili sme sa všetci a začali tancovať

*Lenka*

Po tancovaní sme si so smiechom sadli na gauč
„Takže zhrňme to.... rozbili sme jednu vázu, roztrhli jeden obrus, vyliali kofolu či už na seba alebo nábytok...“ hovorila Miška. Obzerala som sa dookola a hľadela na chúďa obrus, ktorý sa rozthol pri tancovaní... Tie kačičky nám budú chýbať...
„Do kelu nestíham na tréning!“ vyrušila som Mišku v polovici vety, keď rozprávala o tom ako zalepiť koňa – tú sošku :D
„Lottie chceš ísť so mnou?“ opýtala som sa a dúfala, že pôjde
„Jasné“ prikývla. Po asi 10 minútach sme odišli. Tých 10 minút sme ich upozorňovali aby nerozbili žiadnu sošku a pri ich šťastí nezhodili susedovho psa z balkóna... Vošli sme dnu a Janku som nikde nevidela... To je až tak nahnevaná?....
„Ahoj Dan!“ pozdravili sme ju  vyobímali.
„Čauko. Kde máš Janku?“ opýtala sa a ja som nemala chuť jej to vysveľovať no jej pohľad hovoril za všetko.
„Pravdu? Neviem... sme pohádané...“ prerušila ma
„Čo? prečo?“ vyvalila na mňa oči
„No lebo u mňa bola El. Odpustila som jej....“ obišla som ju a vošla som do šatne. Vytiahla som z veľkej tašky tréningové oblečenie

„Ako to že si jej odpustila?“ hovorila spoza môjho chrbta

„Vieš ja ju chápem... neurobila to naschvál... mala som pocit, že jej mám odpustiť...“prerušila ma jej silným objatím. Čakala som, že mi to bude vyčítať no prekvapila ma...

„Idem za Lottie...“ usmiala sa a chápavo ma pohladila po chrbte. Prezliekla som sa a mierila von... Vo dverách som sa zrazila s Jankou. 

„Potrebujeme sa porozprávať“ vypadlo zo mňa

„Aj ja si myslím“ vošla dnu 

„Leni prepáč mi. Keď si myslíš, že si to mala spraviť tak to chápem a akceptujem. Prepáčiš mi, že som povedala, že ti je Louis ľahostajný....“ odtrhla pohľad od svojich tenisiek a pozrela sa na mňa.

„Chýbala si mi“ pribehla som k nej a objala ju. 

„Aj ty mne.“ Usmiala sa. 

„Čakáme ťa v sále“ vyšla som von a s radosťou si sadla na zem k Dan a Lottie. Po chvíli prišla aj Janka.

„Takže baby... Po dlhom čase vám znovu dávam voľno... aaaa..... malinké prekvapenie! Tu je vaša výplata!“ vykríkal s talianskym prízvukom a my sme sa začali tešiť. Pozrela som sa na šek a nemohla uveriť tomu číslu

„Aaaa! Môžeme ísť na Bahamy Yeeeeah!“ začali sme s babami tancovať náš „víťazný tanček“. Po chvíli sme začali tancovať. Tréning skončil a my sme mysleli, že sa nám rozpadnú nohy. Nevedeli sme sa čo i len hýbať

„Zajtra ma z postele dostanete len páčidlom“ poznamenala som, keď sme vychádzali z budovy. 

„Takže kokteil, pizza alebo s obedom k chalanom?“ pozerali sme na neďaleké budovy a bavili sa o tom ako nám naši „anjelikovia“ chýbajú. Nakoniec sme sa rozhodli pre chalanov a Nando´s no s kokteilmi pre všetkých. Vybrali sme sa teda k nim a zazvonili. Dvere sa roztvorili a vyšiel tam moja mrkvička celá strapatá v pyžame. Čo robí v pyžame, keď je pol 4? 

„Ahojkýyyy!“ pozdravil nás a otvoril bránu. Vošli sme dnu a Louis si ma hneď odchytil.

„Chýbala si mi“ ťukol mi po nose a chytil za pas. Pritiahol si ma bližšie a pobozkal. 

„Ty mne tiež“ hovorila som pomedzi bozky a kusla ho do pery. Zaskučal a zasmial sa. Posledný krát som ho pobozkala a ťahala dnu za ostatnými. V spoločnom objatí sme medvedím krokom vošli so obývačky. 

„Hej! Vy ste sa pustili do jedla a nás ste nezavolali?! A inač ahojte!“ všimla som si, že už tam sú aj Miška s Niallom. Dúfam ten susedov pes žije... Sadli sme si k nim a zobrali si hranolky a kečup. Nejakou náhodou mi začal padať a ja som ho prehadzovala z ruby na ruku. Keď som ho konečne chytila poriadne som do neho buchla a neuveríte čo sa stalo....

„Ups...“ povedala som tichšie a hľadela na prasknutý sáčok a Harry červenú tvár.

„To si nemala!“ povedal a ja som sa radšej postavila. Začala som behať po celom dome až som došla do záhrady

„Harry ale červená ti ide k tvári!“ cúvala som a dúfala, že nespadnem do bazéna. Mokré, studené a vodnaté ..... to je jasné keď tam je voda! ..... a kedy by to bolo mäkké? ..... daj tam želatínu a uvidíš!.... he?!.... 

Vyrušil ma buchol predo mnou a následná tatárka na mojej tvári. 

„Harry!!“ zakričala som a začala ho naháňať. Keď som išla okolo Mišky ukradla som jej kečup

„Ale to bol môj!“

„ Zober si Harryho!“ odkričala som jej a naháňala Harryho až hore. Došli sme do jeho „čistej“ izby. Drgla som ho a on spadol na svoju haldu špinavého oblečenia.  Nejakým spôsobom som sa objavila pri jeho ponožke s ..... šunkou?! Bleeee!.... a pri ňom. Zobrala som kečup a prevrátila sa aby som to na neho vyliala. Čapla som po sačku a kečup sa rozletel na jeho tvár. Smiala som sa na jeho výraze. Keď som uvidela jeho nahnevaný výraz radšej som zletela dole do obývačky

„Lou ona ma týra!“ sadla som si na jeho nohy. 

„Harry! Sadnúť!“ zavelil a on ho poslúchol. 

„Ďakujem“ vyplazila som Harrymu jazyk a sadla si vedľa Louisa. Keď sme dojedli vyšli sme s Louisom do jeho izby. 

„Čo robíme zajtra?“ opýtala som sa, keď som si ľahla k Louisovi v jeho izbe na posteľ. 

„Prepáč... už niečo mám“ zosmutnela som. Jedným pohybom sa opieral rukami vedľa mojej hlavy. 

„No o 5 buď oblečená vo veciach čo ste si minule kúpili.“ To bude to tajomstvo... je mi len ľúto, že nevedia o našich narodeninách.  Prilepil sa k mojim perám a chvíľu zotrval. Čakal čo spravím a či mi to prekáža, že je ako seknutý... :D Znovu som ho kusla a on sa zasmial. Začal ma bozkávať vášnivo no stále jemne. Hrala som sa s jeho vlasmi a prstom hladila po líci. Prehodila som ho nabok a teraz som bola na ňom. 

„Prečo si ešte stále v pyžame?“ dívala som sa do jeho modrých očí a všimla si jeho odhaleného bruška. 

„Načo sa prezliekať z pyžama, keď večer sa do neho znovu oblečiem“ to je na zamyslenie! Pokývala som hlavou, zasmiala sa a znovu prilepila k jeho perám. Hladil ma po chrbte a ako som si práve všimla držal ma za zadok. Ruka mi zablúdila k jeho odhalenej pokožke. Prešla som mu po brušku a zašla vyššie na jeho hruď. Zasmial sa no ďalej ma bozkával. Sedela som mu na kolenách. Potiahla som ho k sebe. (Čiže sedel tiež :D ) Aby som sa mohla nadýchnuť prešiel na môj krk. Ruka mi zablúdila na jeho chrbát. Jemne som ho škrabkala. Podľa jemného vzdychnutia som zistila, že sa mu to páči. Muhehehe! Som boss :D. 

„Máš vo vlasoch kečup“ zasmial sa a chytil do ruky moje vlasy. 

„Ja ho zabijem... idem do sprchy“ zasmiala som sa a zišla z postele. Louis nechápavo hľadel a ja som vošla do kúpeľne. Dala som si sprchu a zmyla všetok kečup. V uteráku som sa postavila pred zrkadlo. „Tá zlá mrkva!“ povedala som, keď som si všimla malé fliačiky z ktorých zajtra budú výrazné. Učesala som si vlasy a vyšla von. Automaticky som podišla k jeho skrini a vybrala si obľúbené pásikavé tričko. Obliekla som si ho na spodné prádlo a potriasla hlavou. Zrazu ma objal zo zadu. 

„Voniaš nádherne“ pošepkal mi do ucha a mnou prešla elektrina. Usmiala som sa otočila k nemu.

„Ideme dole?“ opýtala som sa s úsmevom a rukami oblepila jeho krk. 

„Jasné... No počkaj ....“ podal mi moje legíny. 

„Ďakujem“ pobozkala som ho a doobliekala sa. Zišli sme dole, kde každý ležal na jednej kope ešte stále na tom istom mieste. Pozrela som sa na TV a na Louisa. Urobil presne to isté

„Pomáda!“ vykríkli sme a spustili DVD. Odhrnuli sme Z gauča Nialla a Zayna, ktorý sa nevedeli čo i len pohnúť a sadli si na ich miesta. V objatí sme sledovali film a spievali si hitovky... 

Tak čo páčila sa? :) oplatilo sa čakať? :D Nerada vám to oznamujem no toto je zrejme predposledná časť ://

oopa gangan style :D

Čo i len jeden komentár a pridám časť :D prosím :D

+

Love, at the first sight

Som ostrihaná ... chápete?! :D ... ale je to kratšie ako som chcela :/ najme ofina! :D grrr ! :D .....Nedočkavo čakám kedy si konečne po dlhom čase znovu pustím Pomádu. Ten film je naozaj super - určite nie kvôli Louisovi! :D Tú pesničku sme v zbore spievali :D no po anglicky znie lepšie :) Sťahujem to už 4.tý krát :D stále som to dala neskoro sťahovať a nechcelo sa mi čakať :D teraz som si čakanie skrátila jednodielokou. Neviem či sa bude páčiť :D Bolo to písané len tak :D  prosím píšte komentáte :) budem veeeľmi rada a možno mi to pomôže dopísať posledné dve časť Dance is my life :) A ešte o niečo chcem požiadať. Prosím hlasujte v anketách :) Vďaka :)

Listy opadli a všetko sa vyznelo pochmúrne. Sedela som pri okne a očami blúdila po šerej oblohe.
„Ahoj Aladin“ pozdravila som svoje kocúra, ktorý sa mi motal okolo nôh. Dnes sem zavítajú mamini známi.... Znova nejaké 40 ročné ženské, ktoré sa bavia o vráskach a výchove dnešnej mládeže... Prevrátila som očami a zobrala svojho Aladina na ruky. Pozrela som sa do jeho malinkých očičiek

„Ty sa máš. Nemáš nič na starosti. Iba sa prevaľuješ v pelechu a motáš sa pod nohy.... sen každého človeka. Až nato motanie pod nohy“ Položila som si ho na brucho a zadívala sa do sveta. 

„Amelia! Hostia prišli“ Jasné... takmer som zabudla ... zo skrine som si zobrala svoje obľúbené pásikavé tričko a modré rifle.

 Svoje hnedé polodlhé vlasy som prečesala a nechala voľne. Zišla som dole. Sedeli na záhrade a mňa prešla chuť ísť za nimi. 

„No poď“ povedala mama a podala mi misu so šalátom. Z nechuťou som kráčala za ňou. 

„Usmej sa!“ povedala a otvorila sklenené dvere do záhrady. 

„Tak toto je moja dcéra Amelia“ predstavila ma a ja som sa pozrela do zeme. Radšej som položila misu na stôl. Sadla som si k nemu a priložila pohár k ústam. Odpila som si z neho a keď sa konečne zakecali. Opatrne som zdvihla hlavu a pozrela sa na človeka predo mnou. Bol to jediný chalan, ktorý nemal ani nad 20. Jeho kučeravé hnedé neupravené vlasy boli geniálne s jeho zelenými očami. Lícne jamky, ktoré sa ukázali práve keď sa čo i len usmial ma dostali. Jeho veľké pery.... práve, keď som si v hlave hovorila aký je geniálny a spaľovala ho pohľadom pozrel sa na mňa. Usmial sa a odhalil spomínané jamky. Odvrátila som zrak a venovala sa oranžovej tekutine. 

„Amelia čo študuješ?“ opýtal sa ma vysoký muž.

„Hm... študujem právo“ usmiala som sa. 

„Takže právo...“ a znovu sa venoval mojim rodičom. Znudene som vzdychla a nenápadne sa vytratila do domu. Vošla som do kuchyne a z chladničky vytiahla čokoládovú zmrzlinu. Aladin vyskočil na linku

„Ahoj. Aj ty sa tak nudíš? Ale sú celkom milý“ rozprávala som sa so svojou mačkou.

„Milý..“ zasmial sa niekto za mnou. Prudko som sa otočila a udrela sa do rohu linky

„AU! Neučili ťa klopať?“ zahučala som a sadla si na zem. 

„Prepáč“ zasmial sa. Kľakol si ku mne a hľadel mi do očí. Nahmatal mi lem trička a išiel ho dvihnúť. Trhlo mnou a jedným pohybom som dala preč jeho ruku. 

„Neublížim ti..“ opatrne mi znovu položil ruku na koniec trička a jemne ho nadvihol. Dotkol sa mi miesta, kde som sa udrela. Sykla som a mierne sa prehla do boku. 

„To bude veľká modrina“ zasmial sa

„Nie je to na smiech.“ Priložila som si ruku na miesto buchnutia. Jeho horúci dotyk som cítila stále na boľavom mieste. 

„Kde máte ľad?“ stále som sledovala jeho hlboké zelené oči. Premýšľala som čím sú výnimočné a čím to je, že ma tak priťahuje. 

„Mraznička prvý šuflík.“ Otvoril dvierka z ktorých vytiahol ľad. Podala som mu sáčok. Ľad dal do sáčku a kľakol si späť ku mne. Dotkol sa mi ruky...po tele mi prešli zimomriavky. Dal preč moju ruku a opatrne mi na telo priložil ľad. Hneď mi nabehla husia koža... Znovu som sykla bolesťou. Pomohol mi vstať a stále mi držal ľad na boku. 

„Amelia kde si zmizla?“ vošla do kuchyne mama. 

„Tu som“

„Bože čo sa ti stalo?“ ustarostene ku mne prišla. Od neznámeho som si zobrala ľad a vďačne sa na neho usmiala. Úsmev mi opätoval a zmizol v záhrade. 

„Len som sa udrela...“ zasmiala som sa

„Páči sa ti?“ opýtala sa. 

„Bože mami! Nepoznám ho...“ zasmiala som sa

„Možno začneš veriť v lásku na prvý pohľad..“ usmiala sa a odišla za ním. Láska na prvý pohľad? Nezažila som nič podobné .... Môže to tak byť? Je možné že som sa do neho.... nie to nie je možné neviem ani jeho meno.... potriasla som hlavou a ľad položila na linku. Tričko som si upravila a išla za nimi von. Sadla som si na svoje miesto... zeleno očko nesedel predo mnou ale pri svojom otcovi. Myšlienku, ktorú mi vnukla mama z mojej hlavy nevypadla. Chalan si ma nevšímal a tak som sa o to snažila aj ja. Večer po našich dlhých spoločných rozhovoroch sa už rozhodli odísť... 

„Amelia si dobré dievča. Majte sa“ pozdravili nás. Zosmutnela som lebo neviem ani jeho meno.... mykla som plecami a išla za rodičmi dne. 

*Harry*

Od kedy sme prišli nemohol som z nej spustiť oči. Jej hnedé vlasy boli ako hodváb aj keď som sa ich nedotkol. Oči mala ako diamanty a úsmev rozžiaril celú miestnosť. Vkĺzla dnu a moje nohy sa vydali jej cestou. Hrabala v chladničke a následne sa rozprávala so svojou mačkou. 

„Ahoj. Aj ty sa tak nudíš? Ale sú celkom milý“ 

„Milý..“ vybehlo zo mňa s miernym smiechom. Prudko sa otočila.... asi sa zľakla no pri jej otočke sa udrela do rohu linky. Au to muselo bolieť.  Sykla a sadla si na zem. Podišiel som k nej

„Prepáč“ kľakol som si k nej. Nahmatal som jej tričko a išiel ho nadvihnúť aby som sa jej pozrel na ranu.  Trhlo ňou a odtiahla sa. 

„Neublížim ti....“ díval som sa do jej očí a hľadal nejaký náznak povolenia. Malinký sa našiel a tak som jej znovu nahmatal tričko a nadvihol. Dotkol som sa červeného miesta, kde sa javili známky modriny

„To bude veľká modrina“ zasmial som sa

„Nie je to na smiech.“ Priložila si ruku na miesto, kde som sa jej pred chvíľou dotkol.  

„Kde máte ľad?“ Pozrel som sa na ňu. Sledovala ma svojimi rozkošnými kukadlami. 

„Mraznička prvý šuflík.“ Otvoril som dvierka z ktorých som vytiahol ľad. Podala mi sáčok. Ľad som dal do sáčku a kľakol si späť ku nej. Bola taká krehká. Dotkol som sa jej ruky a mnou prešlo pár voltov. Dal som preč jej ruku a opatrne jej priložil ľad. Na tele jej nabehla husia koža... Znovu sykla bolesťou. Pomohol som jej vstať a stále držal ľad na boku. Mal som chuť ju pobozkať...

„Amélia kde si zmizla?“ vošla do kuchyne jej mama.

„Tu som“

„Bože čo sa ti stalo?“ ustarostene k nej podišla. Zobrala si odo mňa ľad a usmial sa. Bože je krásna.... Usmial som sa a odišiel do záhrady. Začali sme sa rozprávať až som zabudol na Ameliu. Vždy keď som sa na ňu pozrel bola odmeraná. Niečo som spravil?.... Večer sme sa rozhodli už ísť domov. Rozlúčili sme sa a išli preč. 

„Tak aká sa ti zdá Amélia?“ opýtala sa mama so skrytým pod tónom

„Je úžasná..“ zasníval som sa

„A niekto sa nám tu zamiloval“ zasmial sa ocko

„Nie veď ju ani nepoznám...“ zavrtel som hlavou...

„Synček čo ak je to láska na prvý pohľad“ povedal ocko. Čo ak  má pravdu? On má pravdu!

„Hneď som späť“ rozbehol som sa späť k jej domu.

„Amélia!“ zakričal som za ňou, keď vchádzala dnu. Preskočil som bránku a prišiel k nej. Nádherne sa usmiala. 

„Chcel som ťa niekam pozvať. Čo tak zajtra? Obed?“ čakal som aspoň na malú nádej. 

„Jasné“ prikývla a ja som bol neskutočne šťastný. Chuť pobozkať sa vrátila no v obrovskom znení

„Mimochodom som Harry“ povedal som kúsok od jej tváre až som ju pobozkal. Ja som ju pobozkal! A neodtiahla sa!....Od teraz verím v lásku na prvý pohľad.

*Amélia*

„Amelia!“ zakričal niekto za mnou. Otočila som sa. Preskočil bránku a prišiel ku mne. Doširoka som sa usmiala 

„Chcel som ťa niekam pozvať. Čo tak zajtra? Obed?“ 

„Jasné.“ Prikývla som a môj vnútrajšok skákal radosťou. Už odchádzal

„Mimochodom som Harry“ Vrátil sa ku mne a jemne ma pobozkal. Nečakané no krásne. Mala som pocit akoby ho poznám už strašne dlho a nie jeden deň. Teraz som vedela, že mamina mala pravdu. Odteraz verím v lásku na prvý pohľad.... 

Páčila sa aspoň trochu? :D A nezabudnite hlasovať v anketách a ani na komentáre :) aspoň jedno slovíčko :D 

Dance is my life 60.časť

Dneska trošku dlhšia :D prosím komentyyy :))

*Lenka*

„Lenka! Niall si kusol do ruky“ otvoril dvere Harry a celý červený sa smial.
„Ale to bolo náhodou!“ obraňoval sa Niall a ľahol si k nám.
„A chutilo?“ s úškrnom som sa zasmiala. Štuchol ma lakťom
„Veľmi smiešne! Ja zato nemôžem, že som bol hladný a....“ prerušila som ho
„A tak si ochutnal svoju ruku.“ Harry sa opieral o stôl aby vôbec nespadol.
„Ha ha ha..“ snažil sa tváriť vážne no ja som si všimla ako mu mihalo kútikmi. „...ja som práve jedol chlieb!“ pozrela som na neho so zdvihnutým obočím
„To bol dôvod ochutnávky tvojej ruky?“ Louis zadržiaval smiech a Harry.... ten už bol niekde pod stolom a rátal žuvačky...
„Viete čo ... radšej poďme...“ znovu bol prerušený. No nie mnou ale Louisom
„Na kokteil!“ srdce mi podskočilo a chuť na kokteil sa zvýšila. Dúfam mi netiekli slinky.
„Áno!“ povedala som nahlas.
„Ale platím ja!“ prekrížila som ruky a na všetkých sa pozrela. Z môjho pohľadu iste vyčítali, že svoje rozhodnutie už nezmením...
Vošli sme dnu a objednala 4 kokteily. Zaplatila som a zobrala ich do ruky.
„Nech sa páči dámy“ povedala som so svojím obrovským úsmevom
„Ďakujem.... do kelu! Zase som naletel!“ povedal Harry. Zasmiala som sa. Louis mi prehodil ruku cez ramená. Prechádzali sme sa, popíjali...
„Lenka? Harry? Niall?“ povedala. Otočila som sa a uvidela blonďavú hlavu.
„Hej a ja som čo?!“ zahučal Louis. Hneď som Lottie objala.
„Ako sa máš?“ opýtala som sa jej, keď sa k nám pridala.
„Super práve som mala namierené za Martinom“ (jej priateľ :D)
„Uuuu ako sa má?“
„Myslím, že super“ Chalanov sme nechali pozadu a my sme sa rozprávali. Až kým sme nedošli k London Eye. Tam sa mala stretnúť s Martinom.
„Okej dúfam sa uvidíme čoskoro.“ Povedala
„Musíme si ešte zatancovať...“ zakričala som za ňou a zakývala jej. S úsmevom mi odkývala.
„Nemáš čo hovoriť! Veď to ty si, si pomýlil umývačku s pračkou! Dal si tam svoje týždeň pohodené ponožky!“ smiali sme sa, keď nám Niall popisoval Harryho šikovnosť. Zrazu všetkým zazvonili mobily. Prišli im esemesky. Všetci čumeli na display len ja som na nich s napätím pozerala.
„Prečo som nedostala aj ja SMS?!“ kývala som hlavou no kútiky sa mi vytiahli. ....Ako by sa usmieval pomaranč? .... on nemá tvár!.... a čo tak morča? .... Videla si už niekedy usmievať sa zviera mudrc?!..... budem prvá muhehehehe....
Odložili mobily a pozreli na seba. Zase! Zase to robia! Čo taja?! Pred Miškou a mnou!
„Kto to bol?“ opýtala som sa, čím som ich vyrušila z očných rozhovorov. Všetkých šesť očí sa na mňa pozrelo
„Čo? kto? Kde? ....“ hovorili jeden cez druhého
„No predsa tie esemesky. Kto vám písal?“ dúfala som, že my to prezradia...
„Ale... to .... nikto...“ snažili sa to ututlať. Vedela som, že je to zbytočné. Začali sme sa znovu prechádzať a hovoriť o.... hlúpostiach. Vedeli ste že stonožka má sto nôh? Teraz to už vieme aj my... :D Novina bola pre Nialla, že je krtko slepý ... pýtal sa či trafí domov do svojej nory. Práve sme sa bavili o nesmrteľnosti švába, keď mi zazvonil mobil a ja som podskočila. Vytiahla som mobil z vrecka a stlačila zelené tlačítko...
„Halo?“ povedala som s dlhým „ó“.
„Ahojky. Takže o 20 minút v štúdiu. Vidíme sa Pa!“ jasné :D Miškine jasné, konkrétne správy. S úsmevom som pokrútila hlavou nad hovorom.
„Chalani ideme do štúdia.“ Oznámila som ich o situácii
„Budem tam prvý!“ zakričal Niall a začal utekať. Rozbehla som sa aj ja a následne aj tí dvaja. Bežali sme, vyhýbali sa autám :D až sme sa udýchaný hodili do kresla v štúdiu.
„Haleluja“ povedal namiesto pozdravu Paul
„Ahoj Lenka“ pozdravil ma. A ja som mu len zakývala. Ničoho iného som nebola schopná.
„Tak čo kde ste boli?“ pýtala sa Miška
„Kokteil...“ vyhodila som zo seba. Paul im dal nejaké inštrukcie, ktorými sa mali riadiť. Ako to dopadlo? Niall použil mikrofón ako škrabku....Liam sedel a staval vežičky z kariet.... a Harry, Louis so Zaynom? Počkať...! kde sú?!
„Tutu!!!! Uhnúť! Zayn ty magor! Zaboč!“ kričal Harry a Louis. Zrazu sa na nás vyrútil vozík na ktorom sedel Harry. Naša reakcia? Oči nám takmer vybehli a neskôr sme si takmer vykašľali pľúca...
„STOP!“ zakričal Paul a postavil sa pred nich. Prudko zastali čím Harry spadol na Paula, Zayn nabúral do Louisa. Niallovi vypadol z rúk mikrofón a medzi tým sa o jeho ruku obil minimálne štyri krát, Liamovy sa zosypal jeho „Domček?“ :D. Harry sa rýchlo postavil a začal sa oprašovať, keď mu došlo, že by mal Paulovi pomôcť.
„Všetci si zoberte mikrofón!, ten vozík odneste! ...!“ zadržiavala som smiech
„Asi je naštvaný.“ Skonštatovali sme s Miškou. Chalani spievali, keď nám vyhladlo.
„I´m hungry. No angry WE ARE HUNGRY!“ vymýšľali sme pesničky.  Potiahla som Mišku za ruku. Vybrala som sa k Paulovi.
„Paul? Kde tu je bufet alebo niečo podobné?“ opýtala som sa cez hlučnú no chytľavú hudbu.
„Na prízemí je jeden...“
„Okej ďakujem..“ otočila som sa k Miške, ktorá tancovala? Niall ju učil kroky!
„Ooooou! So put your hands up ooooou!...“ spievala si a ja som myslela, že budem musieť utekať na dámske... :D
„Ideme!“ povedala som jej. Vyšli sme von a zistili, že  výťah je pokazený. Keď sme uvidela schody.... uuufff.... malý sme pocit, že radšej ostaneme hore no potom sme si sadli na zábradlie a spustili sa. Keď sa moje nohy dotkli zeme bola som strašne rada, že som sa nerozbila a že teraz neležím na zemi v kŕčových polohách. Začala som tancovať víťazný tanec, keď zrazu sa na mňa rútila Miška z poschodia. Stála som tam a zarazene na ňu hľadela. Keď mi došlo, že do mňa zrejme narazí uhla som sa. Auuu....Rútila sa veľkou rýchlosťou do kvetinárstva. Nervózne som podskakovala
„Pozor karafiát!“ vykríkla som a presne pred nimi zastavila a ..... kýchla si :D
„V pohode?“ opýtala som sa so smiechom. Znovu si kýchla
„Som! Hapči... alergická hapči ! na karafi....hapči... áty“ odtiahla som ju z tamať. Vošli sme do bufetu a prechádzali medzi regálmi. Vybrali sme si pizzové rožky. Ešte sme sa tam prechádzali. Akosi sme sa rozišli ,keď som počula pískanie. Nie ako, keď vychádzate z obchodu a nemáte za veci zaplatené alebo tomu stroju šiblo. Toto pískanie je charakterizujúce pre Mišku.... Zašla som k regálu s vecami pre zvieratá. Obišla som ho a uvidela tam Mišku s ...... modrou pískacou hračkou. Jasné.... Znovu a znovu ju nadšene stláčala.
„Miši? Zase?“ so smiechom som sa jej opýtala
„Ale, keď to tak rozkošne píska...“ znovu to stlačila...
„Okej daj to späť počuť ta na druhý koniec obchodu...“
„Ale! Veď to môžeme použiť na Janku..“ hodila na mňa psie oči.
„Doooobre“ pokývla som nad ňou rukou a išla ku pokladni. Zaplatili sme a vyšli hore. Chalani sedeli v kreslách.
„Niall, Louis, Harry, Zayn, Liam ..... chytajte“ hodili sme každému jeden sáčok s rožkom. Sadla som si Louisovi na kolená a spolu s ním začala jesť.
„Ham“ povedala som mu a kúsok rožku mu dala do úst. Po spoločnom kŕmení pri ktorom nás so smiechom sledovali mi Louis povedal, že ma tu prevedie. Vstali sme a znovu zdrhli niekam rovno... Vošli sme do nejakej miestnosti. Sadli sme si k stolu a Louis mi začal ukazovať aký gombík je načo. Polovicu nevedel a štvrtinu si vymyslel... mňa však lákal ten červený v strede.
„A načo je tento?“ opýtala som sa a prstom som sa k nemu blížila
„To radšej nestláč...“ nestihol ani dokončiť vetu a ja som ho stlačila. Zrazu sa všetko svetlo vyplo.
„Zdrhaj!“ zakričal.... Vybehli sme podľa pamäti smerom do miestnosti, kde sme boli nedávno. Otvorili sme dvere a opreli sa o dvere.
„LOUIS!!!!“ vykríkol Paul na celú budovu. Rýchlo sme si sadli k ostatným. Dvere sa rozleteli a dnu vošiel nahnevaný Paul.
„Čo ste to zase vyviedli?!“
„Paul to som...“ Lou ma prerušil
„Prepáč Paul bol som to ja... strašne ma lákal ten gombík“
„Louis Tomlinson ! Ako si predstavuješ, že to pôjde ďalej?! Chceš zničiť budovu? Mohol si vypnúť elektrinu v celom meste....“ prerušila som ho. Louis sa aj cez tu tmu tváril smutne
„Prepáč Paul bola som to ja. Louis mi to tu ukazoval a ja som neodolala....“ vydýchol si
„Okej idem to nahodiť“ povedal a zmizol
„Vy nie ste normálny“ smiali sa ostatný
„Ďakujem“ povedal Lou a nejakým šťastím nahmatal moje pery. Zrazu sa zapli svetlá
„Budiš svetlo“ povedal Niall a všetci sa začali smiať. Po našom dlhom rozhovore, kde sme znovu premýšľali nad blbosťami sme sa s Miškou rozhodli ísť domov.
„Okej chalani.... My už ideme.... čaká nás rušný deň“ postavili sme sa. Louis a Niall sa hneď postavili no aj sadli. Keď sa pozreli na seba a znovu vstali s Miškou sme sa smiali.
„Počkajte odveziem vás“ povedal Louis, keď sa konečne zhodol či sa postaví alebo sadne. Prikývli sme a zobrali si veci. Zišli sme dole a uvedomila som si, že tu celý čas nebola Janka.
„Kde je Janka?“ opýtala som sa
„No povedala, že sa ide prejsť a že sa večer vidíme...“ stále je naštvaná? Je to len moja vec či El odpustím alebo nie... Nechápe to....
„Kedy mi konečne povieš čo sa stalo? A čo robila El u teba?“
„Pšššt!!“ upozornila som ju z dôvodu, že za nami stojí Louis.
„Prepelička je naštvaná lebo orol ma navštívil a odpustila som jej...“ Miška na mňa pozrela ako na idiota...
„ČO?!“ jej pohľad s jej otázkou sedeli
„No že prepelička.... sa naštvala kvôli Orlovi, ktorému jeho chyby sú odpustené...“ chvíľu na mňa krivo pozerala no došlo jej to.  Ešte z estetického dôvodu nezmyselného textu som sa snažila napodobniť zvuk nejakého vtáka. Myslím, že to znelo ako ďateľ pred uhynutím... Miška sa začala smiať až bola červená. Louisa som potiahla za ruku a dala mu pusu. Sadli sme si do auta a viezli sa domov. Zastali sme a Miška nám nechala priestor na rozlúčenie.
„Louis kedy nám už konečne poviete čo chystáte a vôbec čo tajíte?“ prosila som ho
„Dozviete sa to včas....“
„Prosím.....“ hodila som na neho psie oči. Prešiel mi prstom po líci. Chytila som mu tvár a dala pobozkala ho. Vášnivo. S láskou. Usmial sa a ja som sa od neho odtiahla. Chvíľu sa mi zdalo, že je sklamaný no prešlo ho to lebo som mu dala malý božtek na nos.
„Ďakujem, že si sa ma dnes zastala.“ Povedal a hladil ma po ruke.
„Hm.... viem začo mi to môžeš oplatiť“ kusla som si do pery a usmiala sa. On sa zasmial, dal mi prst na bradu a pritiahol si ma bližšie. Pomaly a nežne ma pobozkal.
„Myslela si toto?“ opýtal sa, keď sa odtiahol.
„Presne“ Po našom dlhom lúčení sme konečne s Miškou vyšli hore. Zavreli sme za sebou dvere. Janka sedela na balkóne a v ruke držala šálku asi čaju. Nemala som vôbec náladu sa hádať ani ju presviedčať o pravde...
„Vieš čo Miši ja si idem ľahnúť... dobrú“ povedala som a vošla do svojej izby. Prezliekla som sa do svojho pyžama. Ľahla som si do postele a sledovala odtieň bielej. Usmievala som sa ako magor a myslela na Louisa.....
Ráno som sa zobudila a neskutočne mi škvŕkalo v bruchu. ČI som chcela lebo nie musela som vstať z postele a vošla do kúpeľne. Vykonala som rannú hygienu a zo skrine som si vytiahla svetlo modré rifle, biele tielko a tričko s dlhým rukávom. Obliekla som sa a obula som si krémové balerínky. Vlasy som si dala do vrkoča.
 
Ustlala som posteľ a vyšla som z izby. Miška ako vždy už bola hore.
„Miši ja ťa milujem“ povedala som a hypnotizovala tanier.
„Dobrú chuť“ povedala so smiechom. Ja som sa do toho hneď pustila. Keď som dojedla tanier som dala do dresu a sadla si na operadlo gauča.  Zazvonil zvonček a ja som išla otvoriť.
„Ahoj“ pozdravil mi mop.
„Ahoj“ pustila som ho dnu.
„Macko!“ Miška sa k nemu rozbehla a začali sa maznať.
„Haloooo ja som tu.“ Zahučala som a sadla si na gauč. Zapla som TV a prepínala kanály. Až mi niečo došlo. Zákerne som sa pozrela na Mišku, ktorá pomyslela na to isté. Začala hrabať v kabelke a ja som zatiaľ vytiahla kľúč z Jankinej izby. Skryla som ho do kvetináča. Miška priniesla hračku. Niallovi sme naznačili aby bol ticho. Pomaly sme otvorili dvere a priblížili sa k nej. Miška hračku položila na miesto vedľa Janky na posteli. Podišla som k jej machliacemu stolíku a šlohla jej púder. Zobrala som ho a vybehla z jej izby.
„Načo ti to je?“ opýtala sa Miška a úškrnom. Niall sa už začínal dusiť smiechom.
„Pozeraj sa“ Vymenila som jej púder za múku s trochou mletej červenej papriky. Miška a Niall už naberali farbu spomínanej červenej papriky. Vošla som opatrne znovu do jej izby a položila jej púder na stolík z kade som ho vzala. Pomaly som jej zavrela dvere a rýchlo si zo smiechom sadla na gauč. Zapli sme si TV a snažili upokojiť. Keď sa to ako tak ukľudnilo začuli sme poriadny piskot – to tá hračka. Potom jej krik. Vybehla z postele a určite siahala po kľúčiku, ktorý nenašla. Vybehla von
„To nemyslíte vážne! A Niall už aj ty?! GRRRR!“ naštvane odcupkala do kúpeľne. Smiali sme sa a váľali po gauči. Janka zrazu otvorila dvere a vošla späť do izby. Zrazu sa objavila pri nás a v ruke držala púder. Z Nialla som mala pocit, že vybuchne. Dala si to na tvár. Sadla si k nám. Začali sme sa s ňou rozprávať no stále sme sa smiali. Znovu zazvonil zvonček
„Otvorím“ povedala a išla k dverám
„Toto nedopadne dobre“ pošepkala som im.
„Ahoj. Bože čo to máš na tvári?!“ opýtal sa zhrozený Zayn. Janka rýchle vošla do kúpeľne. Jej krik muselo počuť až na námestie. Vošla do svojej komnaty a neskôr vyšla von už v svojej kráse.
„Ideme!“ zavelila Zaynovi a odišli.
„No dobre. Vstávaj ideme“ povedala Miška. Ja som sa mala dnes stretnúť s Lottie. Dohodli sme sa včera.
„Zamknem“ povedala som a dala mobil s peňaženkou do vrecka. Vyšli sme von a a ja som zamkla.
„Vidíme sa“ povedali sme si na rázcestí pred bytovkou. Vybrala som sa za Lottie.
„Ahoj!“ pozdravila som ju pred Caffe barom. Vošli sme dnu a objednali si.

To be continue.

Páčila sa? :)

Dance is my life 59.časť

Prepáčte s mojim meškaním časti no mala som toho veľa. Dejepis, fyzika, matika.... hroooza .... aspoň píšem :D to je okrem hudby jediný spôsob ako sa od toho všetkého odreagovať. Komentáre vždy potešia a tak budem rada, že ich tu pribudne. Aspoň prosím... :)
Táto časť... neviem :D z časti sa mi páči a z časti nie som spokojná :D Blížime sa ku koncu a, keďže som sa trošku rozpísala bude viac častí ako som plánovala :D no už len zrejme 3 (mala byť už len jedna :D )
Takže prosím napíšte komentáre... či už zlé :) Príjemné čítanie :)
(3 komenty= nová časť) 

*Lenka*

„Ahoj“ nesmelo pozdravila
„Ahoj....“ stála som  ako oparená pri dverách. Pokrútila som hlavou „....poď ďalej“ uhla som jej aby mohla vojsť. Posadili sme sa na gauč.
„Asi sa pýtaš prečo som prišla...“ podala som jej čaj a pozorne ju počúvala. Nechala som ju pokračovať.
„Chcem sa ospravedlniť.... viem ... že som ti písala na fb no i tak som sa cítila zvláštne.“ Vôbec som nevedela čo jej nato povedať... že ospravedlnenie prímam? Že ju chápem? ... pokračovala
„Vieš... Louis a ja to už nebolo dávno čo to bývalo. Fakt neviem čo ma to napadlo.... asi som sa cítila sama... no zistila som, že mám okolo seba mnoho ľudí, ktorý ma majú radi....“ fakt ju to trápilo . Niečo mi hovorilo aby som jej odpustila.
„Prosím povedz niečo...“ povedala po dlhom tichu plného myšlienok.
„El čo si urobila... bolo zlé .... vieš Louisa skutočne milujem.... tie týždne strávené bez neho boli ako trest... tvoje správy boli strašné... no odpúšťam ti“ pozrela som sa na ňu a cítila som, že zrejme konám správne.
„Odpúšťaš?“ na jej tvári sa pomaly javil úsmev
„Áno ale sľúb mi, že už nič podobné nespravíš“
„Sľubujem“ objala som ju.
„Čo tu tá robí?“ opýtala sa Janka bez kúska citu.
„Jani... kľud... prišla sa ospravedlniť“ vysvetľovala som
„Nehovor mi, že si jej odpustila! Veď ťa takmer odlúčila od Louisa navždy!!“ hovorila dosť naštvane
„Vieš čo ja už radšej pôjdem“ prikývla som.
„Áno radšej vypadni!“
„Jani! Čo to do teba vošlo?!“ opýtala som sa, keď som zatvorila dvere za El.
„Čo to do mňa vošlo?! Skôr do teba! Myslela som, že máš Louisa radšej !“ vyčítala mi
„Vieš, že Louis pre mňa znamená veľmi veľa! Ona to spravila lebo sa cítila sama!“
„Tak si mala nájsť náhradu za Louisa“ povýšenecky sa na mňa pozrela.
„Je to moja vec či som jej odpustila alebo nie... pochopila by si to keby si na mojom mieste. Ale to nie si! Tak ma nepoučuj!“ išla som do svojej izby a zabuchla dvere.  Musím ju nechať vychladnúť... potom sa s ňou normálne porozprávam... Zazvonil zvonček
„Je tu Paul poď ideme“  povedala mi Miška a vyšli sme von. Celý čas som neprehovorila s Jankou ani slovo.
„Poďte za mnou“ povedal a my sme sa snažili cez všetky fanúšičky nestratiť z dohľadu. Zaviedol nás zadným vchodom do ich šatne.
„Ahojte“ pozdravili nás nadšene. Sadla som si na opačnú stranu ako Janka. Louis ma objal a dal mi pusu.
„Chýbala som?“ prikývol. Dala som mu pusu. Zavolala ma Miška... Vyšli sme von a zavreli dvere
„Čo sa stalo medzi tebou a Jankou? Prečo sa neviete zniesť? Prečo ťa zabíja pohľadom?“ chrlila na mňa otázky.
„Bola za mnou El....“ chcela som pokračovať no presne v polovici vety sa dvere roztvorili. Objavil sa tam Harry a pozeral s otáznikmi v jeho zelených očiach.
„Porozprávame sa neskôr...“ povedala Miška, pozrela sa na mňa pohľadom – ty to zvládneš. A zmizla  za dverami do šatne. Otočila som sa a nervózne si hryzla necht.
„Som rád, že ste znovu spolu...“ otočil si ma k sebe
„Aj ja ...“ usmiala som sa
„Lenka.... čo chcela El?“ oprela som sa o stenu
„Ospravedlniť sa...ja .... som jej odpustila“ opatrne som sa na neho pozrela
„Prosím nevyčítaj mi to aj ty!“ tváril sa rozmýšľajúc.
„Nič ti nebudem vyčítať... ak si jej odpustila máš nato dôvod.“ Hodila som sa mu okolo krku. Hladil ma po chrbte. Potom sme vošli dnu a ja som si sadla späť k Louisovi. Smiali sme sa na Zaynovi a Janke, keď si upravovali vlasy a hádali sa o zrkadlo. Do šatne vošla Dan
„Ahojte!“ zakričala a my sme ju hneď vyobímali. Prerušil nás veľký chlap so slúchadlom v uchu
„Chalani pripravte sa začíname“
„Dievčatá poďte odprevadím vám na miesta“ povedal Paul
„Držím palce“ podišla som k Louisovi a nežne ho pobozkala. Kusol mi do pery. Zasmiala som sa a išla za Paulom.
„Užite si koncert“ povedal a zmizol. Sedela som vedľa Mišky a Danielle. V momente ako sa na veľkom plátne začali zjavovať videá všetci v miestnosti začali kričať. Zrazu začala hudba a na pódium vybehli chalani. Po pár pesničkách  začali odpovedať na otázky z TT. ČI nezatancujú makarenu alebo nech urobia stojku. Smiali sme sa keď to spravili. A ako krútili tými riťkami :DD Zaskočila nás otázka : Sú tu vaše priateľky?. No boli sme zvedavé čo povedia.
„No áno...“ povedal Zayn a zakývali nám. V tú chvíľu začali fanúšičky kričať a skákať. Svetlá padli na nás. Ďalšia otázka znela: čo robia Miška, Lenka a Janka.
„Lenka tancuje..“ povedal Louis a zakýval mi. Odkývala som mu s úsmevom
„Miška pracuje v kníhkupectve“ povedal Niall. Myslím, že v kníhkupectve bude plno.
„Janka tancuje spolu s Lenkou a Danielle“ povedal nakoniec Zayn. Odpovedali ešte na pár otázok a pokračovali v koncerte. Všetka tá atmosféra a ľudia bolo to úžasné... Nečudujem sa chalanom, keď tak krásne ospevujú svoje fanúšičky.  Koncert skončil a hala sa začala vyprázdňovať. Zišli sme dole a išli späť do šatne.
„Autogramiáda!“ zakričal na celú šatňu Nialla a ja som zastala. Všetci čo boli za mnou do mňa ako domino nabúrali a neprekvapí vás čo sa stalo.... Jediná som sa zosypala. Miška sa ma snažila zachytiť no neúspešne.
„Zlato si v pohode?“ ustarostene ku mne prišiel Louis a pomáhal mi vstať.
„Jasné“ zavrtela som hlavou a postavila sa.
„Tak ideme“ povedal
„Počkáme vás tu“ zastali a nechápavo na nás hľadeli
„Idete s nami“ usmiali sa
„ČO?“ povedali sme naraz a zasmiali sa
„Máte pri nás pripravené miesto.“ Usmiali sa no my sme stáli a dívali sa na nich. Louis prišiel ku mne a potiahol ma za ruku. Došli sme na miesto, kde okamžite začali všetci radosťou kričať. Posadali sme si na miesta. Sedela som vedľa Louisa.
„Louis nemyslím si, že to je dobrý nápad“ pošepkala som mu.
„Neboj sa“ zasmial sa
„Ahoj“ pozdravil dievča, ktoré prišlo. Slzy šťastia že ho vidí jej tiekli po tvári. Musela som sa usmiať. Podišla ku mne..
„Podpíšeš sa mi prosím?“ opýtala sa a ja som pozrela prv na Louisa. Ten sa na mňa usmieval. Otočila som sa k nej
„Ako sa voláš?“ milo som sa usmiala
„Ashley“ povedala a ja som jej dala podpis. S radosťou išla za ostatnými členmi. Prišla ďalšia, ktorá pomaly ani dýchať nevedela. Zasmiala som sa
„Podpis, fotku?“ opýtal sa Louis
„Oboje“ usmiala sa. Louis sa jej podpísal. Posunula fotku ku mne a podala mi pero. Podpísala som sa jej.
„Prosím môžem si vás odfotiť spolu?“ opýtala sa. Prikývli sme. Objala som Louisa a on mi dal pusu na líce. Wuhuu máme prvú fotku z autogramiády :D. Prišli ďalšie a ďalšie.
„To ťa nebolí ešte ruka?“ opýtala som sa ho, keď svoju som držala pri tele.
„Nie....“ pokýval hlavou a podpísal sa ďalšej
„Prosím vyfoť sa so mnou“ prosebne sa na mňa pozrela. Prikývla som. Po autogramiáde sme sa preniesli znovu dozadu.
„Boli ste super“ pochválili nás. Louis ma chytil za ruku a potichu sme sa vykradli.
„Kam to ideme?“ opýtala som sa so smiechom, keď sme sa snažili výsť zadným vchodom.
„Nechaj sa prekvapiť“ prevrátila som očami. Louis sa poobzeral dookola.
„Čistý vzduch“ povedal a pokojne sme vykračovali preč. Už sme prešli cez ulicu, keď sa za nami ozýval zosilňujúci sa krik. Otočili sme sa a uvideli ako za ním beží väčšia kopa ľudí.
„Bež“ povedal a rozbehol sa. Keď mi konečne došlo čo povedal začala som utekať. Zabočili sme, išli rovno a znovu zabočili. Až sme prišli na známe miesto. Kde sa všetko začalo. Krik už dávno zoslabol.
„Zrejme sme im ušli“ zasmiala som sa a šialene rýchlo dýchala. Louis sa zasmial. Pocítila som jeho pohľad. Pozrela som sa na neho. Usmieval sa a jeho hruď sa zrýchlene dvíhala. Naraz sme sa pozreli na bieli altánok. Jemne som sa usmiala. Dotkol sa mojej ruky a preplietol si so mnou prsty. Kráčali sme do altánku. V strede neho sme zastali.
„Pamätáš ...“ prerušila som ho
„Áno...“ obzerala som sa dookola. Lou ma jemne chytil za bradu. Jeho oči sa do mňa vpíjali. Jeho tvár žiarila a jeho dotyk spôsobil motýliky. Kusla som si do spodnej pery a zahľadela sa mu na pery, ktoré boli čoraz bližšie. Perami sa dotkol mojimi. Usmiala som sa spolu s ním a pohladila mu popri bozku líce. Obmotala som mu ruky okolo krku. On mi položil jednu ruku na pas a jednu na zadok. Zavrčala som a zasmiala sa. Po chvíli bozkávania nás vyrušil jeho mobil. Zakňučal a ignoroval vyzváňania. Teda dokým mu nezazvonil asi piaty krát. Odtiahla som sa
„Zdvihni to“ sadla som si na lavičku.
„Prosím? V parku....Nie....Okej...Bye“ zložil a prisadol si ku mne.
„Čo chceli?“ zvedavosť ma prinútila opýtať sa
„Báli sa, kde sme.... ale chcú aby sme im nakúpili ... ako vždy“ zasmiali sme sa. Znovu sa približoval a tak som mu dala pusu a postavila sa.
„No vstávaj.“ Nechápavo sa na mňa pozrel.
„Ideme na ten nákup.“ Potiahla som ho za ruku a rozbehla sa smerom... niekde... :D Vošli sme dnu, zobrali si menší košík a naložili doň všetko čo žiadali. V podstate sme sa vrátili po ďalší košík celkom 3 krát. Louis zastal a zamyslel sa
„Nehovor mi, že Niall chce marshmallows!“
„Nie...“ zavrtel hlavou. Pozrela som sa jeho smerom. Začala som sa smiať. Štuchol ma do rebra.
„Si normálny?!“ hučala som na neho, keď som takmer taškou zhodila dve deti, ktoré krúžili okolo časopisov.
„Nemala si sa smiať..“ vyplazil mi jazyk
„No neviem, kto sa díva na plyšovú mrkvu dobre že nie väčšiu ako je sám.“ Hundrala som. Snažila som ho odtiaľ odtiahnuť no bolo to ako hnúť kameňom. Keď okolo niekto prešiel oprela som sa o neho a tvárila sa akoby nič. Čo by ste robili vy, keby sa snažíte potlačiť hviezdou smerom k pokladni. Najlepšie bolo, keď ku mne prišla mladá predavačka a núkala mi obuvák a lopatu. So smiechom som odmietla a Louisa nalákala na čerstvú mrkvu. Konečne som podala predavačke peniaze a s Louisom sme odniesli tašky k nim.
„Ahojte“ zakričali sme im. Zrazu sa ozval buchot
„Nie!.... Ja ... prvý! Nie !“ hádali sa Zayn a Niall pri vstupe medzi obývačkou a chodbou. Vošli sme do kuchyne a vyložili nákup na linku.
„Nie! Som prvý! Ale hov...! Aaaa Niall!“ kričali na seba, keď sa zasekli v dverách do kuchyne. S Louisom sme sa začali smiať
„Pomôžte nám“ kňučali
„Eee“ záporne sme pokrútili hlavou a vybrali sa do obývačky.
„A keď sa odseknete vyložte nákup a dajte ich na miesto.“ Zákerne som sa usmiala a Louis sa hodil na gauč. Skočila som za neho a potiahla Louisovi z pod hlavy vankúš.
„Heeej!“ zakričal a začal ma štekliť a štípať.
„Au!“ smiala som sa a aukala. Zrazu som sa pohla a ľahla si na chrbát. Zrazu som mala viac miesta
„Louis? Kde si?“ opýtala som sa, keď som ho nevidela vedľa seba. Následne som sa začala smiať. Zdvihol ruku do vzduchu čím mi dal vedieť, že leží na zemi. Zrazu ma stiahol k sebe a ďalšej šteklil a štípal. Prešla okolo nás Dan a Liam. Venovali sa sebe a preto si nás ani nevšímali. Zrazu prešla okolo nás Miška
„Miši!“ zvrieskla som a smiala sa. Už som bola červenejšia ako paprika či paradajka. Začala sa smiať. To bude tým že som ležala pomaly pod gaučom aby som ušla pred Louisom.
„Louis... ak si ju chceš ustrážiť živú daj jej vydýchnuť.“ Smiala sa. Louis prikývol a pomohol mi vstať.
„V pohode?“ opýtal sa so smiechom
„Čo myslíš“ buchla som ho do ramena a dala mu pusu. Neskôr sme sa všetci uložili na gauči a spoločne pozerali TV.
„Jeeej to sme my!“ povedali sme naraz Dan, Miška, Janka a Ja. Fotka bola z autogramiády. Zrazu sa tam objavila Louisova a moja fotka. V altánku.
„Ahaaa! Tak tam ste boli“ zasmiali sa ostatný
„Závidíš Hazza?“ opýtal sa Louis a silnejšie ma objal.
„ČT! Ja to chcem počuť!“ povedal Liam a pridal hlas
„Na koncerte One Direction sa objavili aj ich dievčatá. Oči vybehli fanúšičkám a fanúšikom, keď ich zbadali spolu s chalanmi aj na autogramiáde. Neskôr sme prichytili Louisa Tomlinsona v altánku s jeho priateľkou Lenkou, tanečnicou pre hviezdy ako Olly Murs, Nicole Scherzinger a iné... To znamená že sú spolu a pevne sa venujú tomu druhému. O tom svedčia aj fotky..“ fuuuha. Pozerala som na naše fotky a usmievala sa.
„Aká si tam rozkošná“ štipol ma za líce Louis a dal mi naň pusu. Chalani sa zasmiali. Otočila som sa k nemu a chytila mu líca.
„Juuj tie tvoje rozkošné líčka“ pustila som mu líca a buchla mu po nich. Následne som sa popri smiechu rozbehla hore a Louis za mnou.
„To bolelo!“ zahučal za mnou. Vybehla som do jeho izby a rýchlo ju zavrela. Behala som ako dilino po jeho izbe a nevedela, kde sa skryť. Keď otvoril dvere práve som stála pri jeho posteli. Hneď som sa hodila na zem.
„To ťa nebolelo?“ opýtal sa so smiechom Louis, keď sa na mňa pozeral z postele.
„Vôbeeec“ povedala som ironicky.  Pomohol mi vstať. Ľahla som si k nemu na posteľ. Celý čas sme sa bozkávali, maznali, šteklili a bláznili....

Páčila sa mrkvički? :)

....

Čo sa stalo? :/ akosi a tu neobjavujú komentáre :/ časť už je napísaná a tak len čakám na komentáre. Ale tie akosi neprichádzajú. Viem že je škola no mohli by ste aspoň napísať pár slov :/ prosíím ://

http://25.media.tumblr.com/tumblr_mb5kqamOfQ1r1mrcso2_500.gif :)

http://24.media.tumblr.com/tumblr_mb60s3xdWZ1rhkuvro1_500.gif wmmm :D

http://25.media.tumblr.com/tumblr_lwk4i3RGOI1qahtjeo1_250.gif rozkošný blondiačik :) :D

http://media.tumblr.com/tumblr_lwetf7YHeH1r26w03.gif ten Harry a Louis xDD