DIML

Ahojky :) ste spokojné so story DIML :) už teraz mi chýba a to už mám rozpísané ďalšie :D ďakujem za podporu, všetky komentáre, všetky zaškrtnutia :) aj za všetky áno v ankete :) I love you guys! :))

V poslednom čase som si obľúbila Little Mix no nie kvôli Perrie :) kvôli nej som sa k nim len dostala :D Mojou obľúbenkyňou je Jade :D ( možno to bude tým, že je mi podobná :D )  Tento song milujem :))

Takže píšte komentáre :) k poslednej časti , ďakujem :))

Dance is my life 62.časť (2.časť-The End :/)

Fuuuuha :D Posledná časť :// Ako mi len bude táto poviedka chýbať :/ Dúfam aj vám :D Ja neviem čo napísať :D Prajem príjemné čítanie poslednej časti. Dúfam budete čítať aj moje ostatné poviedky a tie čo prídu :) myslím, že sa máte načo tešiť lebo už mám niečo aj predpísané :) Takže choďte čítať poslednú časť :))
AAAA zabudla som! :D Čaká vás ešte EPILÓG :D 

*Miška*
Obímala som Lottie, keď ma napadlo, že som ešte nekúpila žiaden darček Lenke.
„Do kelu!! Ja som ťapa?! Kde ho mám teraz ohnať?!“ hundrala som si popod nos, keď som sa blížila k Niallovi.
„Čo sa deje koláčik?“ s úsmevom na mňa hľadel
„Zabudla som kúpiť Lenke darček....“ cítila som sa zúfalá. Nikdy som nezabudla na darčeky....slzy sa mi tlačili do očí. Niall vyzeral akoby rozmýšľal.
„Mám nápad“ skôr ako som mu stihla dať nejakú otázku potiahol ma za ruku. Ostali sme stáť na ceste. Niall niekam volal. Zrazu pred nami zastavil chalan v nejakom fáru.
„Čau starec :D“ pozdravil ho a nastúpili sme si. Ticho som sledovala ako sa rozprávajú.
„Inak ako sa voláš?“ opýtal sa ma
„Som Miška. Ty?“
„Josh Devin“ vyceril na mňa zuby v spätnom zrkadielku.
„Hej ! nebal mi ju!“
„Oooo takže ty chodíš s blondiačikom.“
„Už to tak bude“ potľapkala som Nialla po ramene. Z očí spravil pomlčky..... Keď sme zastali pred veľkým obchodným hneď sme s Niallom vybehliz auta
„Dúfam prídeš na oslavu“ zakričala som mu, keď ma už Niall ťahal dnu
„Prídem“ zakričal. Vošli sme dnu a ja som nevedela kam ísť skôr.... bižutéria? ..... oblečenie?..... topánky?...... knihy? ...... jedlo? :D  ..... je pravda, že má Lenka dobrý apetít no nebol by to veľmi pekný darček.....
„Poď “ asi uvidel môj výraz, ktorý hovoril – do pekla kam skôr?!  Zatiahol ma do jedného obchodu.... nič..... druhého, ktorý dopadol rovnako až kým sme nedošli do tretieho, kde si Niall skúšal nejaký prečačkaný klobúk
„Je ženský“ so smiechom som mu oznámila a ďalej sledovala výklad. TO je ono! Povedala som si, keď som uzrela dokonalý darček pre ňu. 

                                          

Viem, že Lenka je skromná a málokedy si kupuje veci takéhoto typu no na nej si to viem živo predstaviť. Bude ako rozkošná rúžová chodiaca cukrová vata. Našla som na vešiaku jej číslo a okamžite ich kúpila. Slečna pri pokladni mi ich pekne zabalila.
„Máš?“ opýtal sa Niall žuvajúci bagetu. To kedy stihol?!
„Uhm“ potiahla som ho za ruku až som sa divila, že mu tá bageta nespadla.
Zrazu do mňa niekto drgol až mnou pohlo o pár krokov  ďalej.
„Prepáč!“ ozval sa povedomí a obdivovaný hlas. Otočila som sa a doširoka usmiala...
„Ahoj Nathan.“ Usmial sa rovnako
„Nakupuješ?“ opýtal sa, keď uvidel tašku a dnu krabicu /kde boli šaty :D /
„No áno som tu s priateľom. Nepovedz to nikomu ale na poslednú chvíľu zháňam darček a tak mám naponáhlo.“ Zasmial sa a pozrel smerom, kde som ukázala že je môj priateľ
„Hi! Horan! Ako sa máš?“ opýtal sa a urobili ten chlapský pozdrav.
„Super.“ Zamumlal počas žutia
„Takže ty chodíš s naším Niallom? Nezjedol ti ešte oblečenie alebo zásoby jedla?“ opýtal sa zo smiechom.
„Áno chodím s ním. Nezjedol.... neboj....“ zasmiala som sa. Pozrela na hodiny a myslela sa že sa prizabijem.... sme preč vyše pol hodiny
„Prepáč Nathan no už musíme ísť“ Niall prikývol, keď ma pri odchode niečo napadlo
„Aaa Sykes!....“ otočil sa
„Čo dnes robíte s chalanmi?“ opýtala som sa vyškerená
„Nič.... zveš nás na rande?“ zasmial sa
„Nie! Nechcete prísť na oslavu? No musíte aj spievať!“ oboznámila som ho
„Jasné.... Nepotrebujete odviezť? Chalani sú v hentom obchode a keď ich zavolám môžeme ísť“ prikývla som a sadla si s Niallom na lavičku. Pozrela som sa na neho a pri pere mal rozmazanú tatarku. Bol taký rozkošný. Dala som mu pusu na líce a on  sa krásnučko usmial.  Zrazu sa ozívalo niečo hlučné a dupotalo to ako stádo koní.... pozreli sme sa smerom odkiaľ vychádza ten strašný rámus.
„Tak toto je Miška. Nialla poznáte... Takže Miška toto sú Max, Siva, Tom a Jay“ predstavil mi štyroch mne už známych chalanov ovešaných taškami.
„Ahojte“ objali sme sa a Nathan im povedal o našom pláne. Nasadli sme do auta a viezli sa späť na oslavu. Všimli si vôbec že chýbame?....  bolo to ako kvíz ktoré má len dve možnosti no len jedna z nich je správna.... áno či nie ..... v hlave mi vírilo viac myšlienok dramatického typu časti áno a tak som to pohrkaním hlavy zrušila. Zaparkovali sme pred garážou a ako poslušné káčatká  za mamkou kačičkou sme vyliezli z auta a mierili si to na záhradu. Hneď ako sme stúpili na jedno steblo trávy pribehla ku mne ustráchaná Lenka
„Bože kde si bola? Vieš ako som sa o teba bála?! Toto mi už nerob!!“ hovorila naštvane, šťastne a vystrašene. Zasmiala som sa no to ma už ťahala Lenka. Objavila som sa pred Dan
„Ahooj!“ pozdravili sme sa a pevne objali.
„Všetko najlepšie, nech ti Niall nezje jedlo a nech vám to dlho vydrží“ hovorila mi počas pučenia rúk.
„Ďakujem Dan. A dúfam, že vydrží“ objala som ju znovu a vydýchla si, keď mi pustila ruky. Aspoň nebudem ako chodiaca mucholapka.... teraz som si všimla, že tu nie je Lenka.... Kam znovu zdrhla?! Čo moje prekvapenie?!!!..... grrrr....

*Lenka*

Fuuuu.... vydýchla som si, keď som konečne našla Mišku. Keď som ju odovzdala Dan, Louis si pre mňa prišiel a požiadal ma o...... tanec :D..... Tancovali sme na pomalú hudbu pri ktorej som mala hlavu položenú na jeho hrudi a hrala som sa mu s vlasmi. Topila som sa v jeho očiach a užívala si chvíľu s ním. Jemný úsmev sa mu pohrával na perách a to mu dodávalo krásu. Milovala som tie chvíle s ním.... chvíle pri ktorých som sa cítila akoby sme boli len mi dvaja....
„Lenka, kde si zmizla?!“ Ako vždy musí krásnu chvíľu niekto vyrušiť..... otočila som sa k Miške, ktorá ma okamžite schmatla a ruku a niekam ťahala.....
„Zavri oči!“ povedala a pre istotu som ich na povel zavrela. Viedla ma a pomedzi všetky zakopnutia, narážanie do kríkov a dverí alebo stien som sa ocitla v obývačke.... aspoň si to tak pamätám po pamäti.... zrazu mi rozviazala oči s výkrikom
„Tadaaaaa!!!!“ zakričala a keď som uvidela päť hláv..... Myslela som, že odpadnem. Usmievali sa ako slniečka a vyzerali skvelo.  Stála som tam s otvorenými ústami a nezmohla sa na slovo.
„Takže toto je Lenka. Zvyčajne sa jej ústa nezastavia....“ buchla som ju do rebier a tak prestala
„Teší nás“ povedali
„Aj mňa“ usmiala som sa a snažila predýchať situáciu. Objali sme sa a začali rozprávať. Všimla som si Louis a a jeho žiarlivý pohľad.... podobný som kedysi vídavala .....  lenže teraz na neho nemá dôvod.... Podišla som k nemu a za ruku ho ťahala preč. Vyšli sme hore do jeho izby. So sklonenou hlavou si sadol na posteľ
„Louis Wiliam Tomlinson nežiarli!“ sadla som si k nemu a zasmiala sa.
„Ja nežiarlim....“ stále sledoval svoje topánky v ktorých určite nemá ponožky.... už viem čo mu kúpim na Vianoce :D
„Ale áno“ pozrel sa na mňa a ja som mu vyplazila jazyk. No keď znovu sklonil hlavu začalo mi to vadiť.
„Lou! Si jediný v mojom živote.... Ľúbim ťa.... prestaň trucovať a žiarliť!“ zdvihla som mu hlavu a donútila ho hľadieť mi do očí. Pohladila som ho po líci
„Aj ja teba“ vrátil sa do normálu a usmial.
„Inač je ti jasné že tu dnes spíte“ usmial sa, keď sme ruka v ruke išli dole k ostatným
„Už áno“ zasmiala som sa a dala mu pusu na líce. Zišli sme dole sprevádzaný našim smiechom. Vyšli sme na záhradu, kde som si všimla chalanov a tak som išla za nimi. Pri nich stáli moji rodičia  a veselo sa zhovárali o tom ako som nedávno bola malé dieťa.....
„Áno mami....“ snažila som ju utíšiť. Louis ma obímal zozadu a príjemne mi dýchal na krk.
Celý čas sme sa zhovárali a prechádzali z nohy na nohu popri hudbe...
„Tak a teraz je čas na darčekýýýý!“ zakričala Nataly do mikrofónu a prišla k nám. Objali sme ju a pribehli k stolu s darčekmi. Išli sme darček po darčeku. Jasné v niektorých boli topánky, inde náušnice, náramky či náhrdelníky.... už som mala pred sebou len darček od Mišky a Louisa. Rozhodovala som sa ktorý skôr. No na Miškyn naliehavý pohľad som musela zvoliť ten jej. Otvorila som farebnú krabicu v ktorej sa zaleskli šaty. Okamžite som ich vytiahla a prezrela si ich. Vedela som, že to nie je môj štýl no určite ich budem nosiť..... Hneď som ju objala
„Ďakuejeeem!!!“ povedala som a ona to isté, keď uvidela môj skromný darček. Otočila som sa k stolu aby som otvorila posledný .... od Louis no práve v tej chvíli sa mi vyparil pred očami. Pozrela som zamračene na Louisa. Usmieval sa a v rukách držal darček. Našpúlil pery čím mi dal najavo čo chce. Pokývala som so smiechom nad ním hlavou a pobozkala ho. Potiahla som mu taštičku z ktorej som vytiahla malinkú krabičku akoby na prsteň. Vybehli mi oči a dúfala som, že to nie je to čo si myslím.... som mladá! ..... pomyslela som si a nedočkavo ju otvorila. Vydýchla som si, keď tam nebol prsteň no modrá teniska. Bola nádherná no prečo teniska

„Prečo teniska?“ musela som sa opýtať no stále šťastná
„Teniska.... je ako symbol čím sme si museli prejsť....“ prerušila som ho bozkom.
„Ďakujem“ povedala som si, keď som sa od neho odtiahla.
„A tak krásne sa vynímal vo výklade :D. No druhý darček ťa čaká v súkromí“ pošepkal mi do ucha a bola som strašne zvedavá no radšej som sa ho nič nepýtala lebo by mi i tak nič nepovedal. Zrazu k mikrofónu pribehli The Wanted
„Takže chceme zablahoželať Miške a Lenke.... Všetko najlepšie k 18tke!“ a rozozvučala sa hudba v reprákoch.  Spievali Gold forever a nechýbali ich obvyklé tanečné kreácie. S Miškou sme si začali spievať a poskakovať. Zaspievali ešte svoje hity a prišli späť k nám. Zrazu si ma niekto odtiahol
„Všetko najlepšie“ objala ma a dala mi do rúk krabicu.
„El sú nádherné! Ďakujem“ rozplývala som sa nad topánkami a znovu ju objala.
 

„Ako sa máš?“ opýtala som sa jej
„Dobre. Končím štúdium s výbornou... takže čo si človek môže viac priať?“ hovorila a stále sa usmievala
„Lenka?“ opýtal sa niekto spoza môjho chrbta, čo spôsobilo, že El stratila svoj úsmev. Otočila som sa a dívala sa do modrých očí
„ČO tu robí?“ opýtal sa nechápavo no ani raz na ňu nepozrel
„Louis....“
„Louis to ja som ju pozvala...“ zachraňovala ma Janka.
„Zabudla si už čo spôsobila?!“ povedal mierne nahnevane.
„El vidíme sa“ usmiala som sa a zobrala ho bokom.
„Prečo tu je?! Ešte nedávno nás chcela roz....“ prerušila som ho
„Nehnevaj sa na mňa.... odpustila som jej...“ neveriacky na mňa pozrel
„ČO si?!“
„Louis! Chápem, že si na ňu naštvaný... ja som bola tiež dokým som ju nepochopila. Ľutuje to....“ hovorila som mu do očí. Jeho pohľad z vražedného zmäkol.
„Snaž sa ju pochopiť aj ty.... prosím“ pozrela som sa na neho psími očami, ktorým nikdy neodolá
„Pokúsim sa“ zamrmlal a ja som ho hneď objala
„Hneváš sa na mňa?“ opatrne som sa ho opýtala
„Na teba?! TO sa nedá aj keby som chcel“ zasmial sa a pohladil ma po líci.
„Zatancuješ si so mnou?“ opýtal sa a ja som iba prikývla. Slnko postupne zapadlo a na oblohe svietili len hviezdy. Bolo to nádherné. Pomalé kroky a okolo tancujúci ľudia. Bolo ich menej lebo niektorý už museli ísť a ani sa nečudujem. Veľa ľudí bolo unavených, keďže už bolo po 3 hodine. Ja sama som zaspávala v Louisovej náruči. Práve som sa rozprávala s The Wanted dokým ku mne neprišla El.
„El predstavujem ti The Wanted. To je Tom, Nathan, Siva, Jay a Max“ predstavila som ich a všimla si ako po sebe pokukujú s Nathanom. Moja únava ma odviedla do Louisovej izby, kde som si ľahla do kresla. Zrazu ma zobudili dotyky na tvári. Moja chrbtica bola vyrovnaná a ležala som na mäkkej posteli. Po tvári mi prechádzal Louis prstom a usmieval sa.
„Ja som zaspala?“ opýtala som sa a nahla sa k Louisovi aby som mu dala pusu.
„Uhm....“
„Sú ešte tu?“ zívala som sa a ponaťahovala sa.
„Všetci už odišli.“ Zasmial sa.
Pozrela som sa na neho a začala sa smiať.
„To nemyslíš vážne“ hovorila som popri smiech.
„Čo? Prečo?“ opýtal sa nechápavo no asi môj smiech bol nákazlivý.
„Na čele máš korok od vína“ zasmiala som sa znovu a odlepila som mu ho z tváre
„Zaspal si na stole?“ opýtala som sa skôr akoby to stihol prvý
„Pravdupovediac áno“ zasmial sa. Stále, keď som sa pozrela na jeho červený fliačik na čele musela som sa smiať.
„Aký je ten druhý darček?“
„Počkaj....“ povedal a podišiel ku skrini.
„Zavri oči!“ nedočkavo som ich zatvorila. Keď som cítila, že si sadol ku mne otvorila som ich.
„Všetko najlepšie sweety“ usmial sa a predo mnou sa objavil rozkošný plyšový medvedík s rúžovým náramkom.

„Ten náramok má znamenať ako „forever.“ “ usmial sa a dal mu ho dole z labky. Opatrne mi ho navliekol na ruku
„Je to nádherné Louis. Milujem ťa“ usmiala som sa a dívala sa na náramok
„Aj ja teba“ pozrela som sa na neho a pobozkala. Neskôr sme si ľahli a zaspali..... Vedela som, že nie všetko bude ľahké. Že s tým veľkým dieťaťom bude veľa hádok a aj krásnych chvíľ no vedela som, že ho milujem a nechcem znovu stratiť. Ako znamená ten náramok FOREVER.....

THE END :)

Teraz vám idem skaziť predstavy o hlavných hrdinkách :D 

Miška

Janka

Lenka

Ako sa vám páči časť? A vôbec celá story? :)

Disappointment, Friendship, Love. 15.časť

Takže tu je sľúbený obraz :D Ja ho milujeeeem ! :)

Neviem či sa vám páči no mne strašne :D veď je to moje vysnívané mesto :) raz tam pôjdem (Londýn :D )
Po veeeeľmi dlhej dobe sem pridávam novú časť a pristupujem znovu na : 3 komentáre = nová časť :D Dúfam sa tu čoskoro objavia :)) Keep smiling! It´s Friday! :D
*Amy*

Sara do mňa štuchla a ja som sa blížila k zemi, keď som sa chytila jedneho vakúša.... letel k zemi.... druhého..... tak isto až som sa chytila Sari. Niečo mi strašne puklo v chrbte a ja som myslela, že ju prizabijem..
„Sara.... ja ťa!!“ hovorila som a šúchalasi chrbát, keď som si sadala.
„Prepáč.... chcela som ti ukázať že ...... ide tvoj milovaný“ posledný kúsok vety zašepkala a tvárila sa, že ju vôôôôôbec nepočul. Liam mi podal ruku so smiechom
„Si v poriedku?“ opýtal sa a dal mi pusu na čelo. Prikývla som a vyplazila Sare jazyk. Chytila som ho za ruku a odtiahla do kuchyne.
„Kedy máš skúšku?“ opýtal sa a mne ako z čista jasna došlo, že dnes. Sklamane som hlavu obrátila k zemi. Podišiel ku mne a ja som zdvihla hlavu
„Dnes?“ usmiala som sa a vyvalila na neho psie oči. Zasmial sa a pohladil ma po líci
„Dobre takže dnešný plán... Ideme na skúšku a potom na večeru a keď sa ti bude potom ešte chcieť tak na moje tajné miesto.“ Strašne ma lákalo vidieť jeho tajné miesto. Úprimne hneď ma napadlo, že to miesto je disneyland. S tým musím súhlasiť
„Súhlas“ pobozkala som ho a vytiahla dva poháre do ktorých som naliala vodu so sirupom. Podala som mu pohár a oprela sa o linku. Dopili sme a Liam položil pohár vedľa mňa. Stále sa mi díval do očí a ja som bola ako v tranze. Čakala som čo spraví. Pocítila som jemnú ruku na svojom odhalenom boku a jeho pery na mojich. Jemnosti pridal vášeň. Pomalé no krásne bozky plné lásky som cítila na mojich perách. Zrazu mu ruky skĺzli, čím si ma podchytil a položil na linku. Jasné nechce sa mu zohýnať. Lenivec jeden! Dúfam mi nekúpi taký ten malý schodík pre deti, keď si umývajú zuby nad umývadlom. Počula som smiech z prahu dverí
„Eeeeej alečoooo. Pozrite Liam sa činí“ smial sa Louis.
„Niekto musí“ vyplazil mu jazyk Liam, keď sme sa od seba odtiahli. Zliezla som z linky a započula krik z obývačky
„Rosamunda! Vzchop sa Enrike ťa miluje!!“ vrieskala akoby ju mohla počuť. Všetci sa z rehotom presunuli do obývačky....Zrazu si k nej prisadol Niall. Dívala som sa na nich so zvrašteným čelom.
„Teraz príde ta najlepšia časť ako Rosamunda stretne Enrikeho v meste a Enrike jej vyzná lásku. ČT!“ umlčal Harryho, ktorý mu chcel naznačiť, že sedí na ovládači. Toto bude ešte zaujímavé... pomyslela som si a naďalej sledovala tých dvoch.....
„Aký imbecil to vypol?!!!“ kričali Sara a Niall, keď sa zjavila čierna obrazovka.
„Niall veď....“ znovu prerušil tentoraz Zayna
„Ja viem..... viem že telenovely nie sú vaše silné stránky ale zato nám to nemusíte vypínať!“ odul sa a otočil k TV.
„Ale Nia....“ prerušil Louisa
„Nie ticho! Už som počul dosť!“ urazene civel na stenu. Prevrátila som nad nimi očami, keď si sadali do kresiel
„Niall! Ty tukan! Vypol si ju ty! Sedíš na ovládači!“ hučala som na neho. Vyhúkane na mňa pozeral no nakoniec sa zdvihol a aha..... ovládač! .....
„Ty si veštica!“ usúdil. Prevrátila som očami, mávla nad ním rukou a sadla si na Liama. Našťastie u telenovelu už nezapli a začali sa baviť o normálnych veciach..... nooo......
„Vedeli ste že kura má krídla? A ona aj lieta?“ opýtal sa Niall uvažujúc. Všetci mysleli, že vybuchnú
„Lebo nelietajú?“ opýtal sa otázkou na otázku Louis.
„A ty to z kade vieš?“ opýtal sa ako detektív
„Lebo je to pravda“ tak to sme sa už smiali.
„A čo ak majú nejaký padák alebo vrtuľku, ktorá ich vynesie vyššie?“ opýtal sa Niall a my sme sa už chytali za brucho. Jeho zmýšľanie je..... divné :D ... je to správne slovo? .....
„Ideme na tvoju skúšku“ pošepkal mi Liam a mne po tele prešli zimomriavky. Zahryzla som si do pery a prikývla. Postavila som sa a pomohla mu vysunúť sa z hlbokého kresla.
„Kam že kamže?“ opýtal sa vyškerený Harry
„Na skúšku. Zayn? Postrážiš mi Saru? A ruky preč Harry!“ pohrozila som mu prstom a išla za Liamom, ktorý sa celý čas škeril. Obula som sa a dívala sa na Liama.
„Nesmej sa!“ buchla som ho do ramena.
„Ale!...prečo?“ šúchal si rameno ale stále sa usmieval ako slniečko.
„Skôr prečo sa smeješ?“ krivo som sa na neho pozrela no jeho smiech bol strašne nákazlivý.
„Ako si ho odbila“ dal mi pusu na čelo a ťahal von. Zabuchol dvere a posadil ma na sedadlo spolujazdca. Sadol si vedľa mňa a naštartoval. Viezli sme sa až kým sme nezastali pred budovou, kde sa koná moja skúška. Vyšli sme na poschodie a tam nás už čakal George
„Ahoj Amy. Som rád, že ťa vidím... Ako ti idú pesničky?“ stále mi dával na otázky a polovicu som ani nezaregistrovala.
„Sú super a veď uvidíš“ zasmiala som sa.
„George toto je môj priateľ“ začala som s predstavovaním.
„Ty si ten slávny Liam Payne. Teší ma“ chlapsky si podali ruky.
„Poď“ povedal a niekam išiel. Pochopila som to ako že mám ísť za ním. Pozorovala som jeho chrbát a dúfala som, že medzi toľkými ľuďmi sa nestratím. Liam ma medzi tým držal za ruku a snažil sa ma dostihnúť. George nám otvoril dvere do miestnosti a my sme do nej vošli. Postavil ma pred mikrofón a povedal mi inštrukcie. Spustil hudbu... vcítila som sa do hudby a snažila sa doň vložiť všetko. Precítila som výšky a tóny dotiahla dokonca. Zazneli posledný noty a pesnička skončila. Otvorila som oči a pozrela sa na Georga a Liama. Prečo majú otvorené ústa?...... asi chytajú mušky..... veď tu žiadne nie sú..... ale kdeže! Hej tam je jedna!.....aaaach tichooo! ...... ale veď ju nevidíš? Tam je a robí to otravné bzzzz bzzzz....... je niečo otravné ako ty?...... no dovoľ?! ..... Bye!...... „Ja som sa asi zbláznila.“ Skonštatovala som v hlave a išla pomaly k nim.
„Tvoj talent musia počuť všetci. Prečo si sa s ľuďmi nikdy nepodelila o tvoj hlas?“ pýtal sa neveriacky sa na mňa díval.
„Ja neviem.... asi som sa bála a neverila som si“ mykla som plecami a usmiala sa.
„Tak toho je už koniec. Ver tomu, že o tvojom talente budú vedieť všetci“ teraz som sa ja neveriacky dívala na Georga. Je to, to čo chcem? Naozaj chcem byť slávna, nemať svoje súkromie,  nemať čas ? Keď som si na to spomenula a myšlienky sa mi vírili v hlave, pokývala som hlavou (akože ne ne! :D ). Liam vyvalil oči spolu s Georgom.
„Ja si to..... ja si to premyslím....“ dívala som si na nohy aby som nevidela ako sa tvária.
„No dobre. Prejdeme tie pesničky ešte raz a budeš môcť isť.“ Otočila som sa na päte a znovu sa postavila za mikrofón. Nádych.... výdych..... sadli sme si do auta s Liamom.
„Prečo to nechceš?“ nechápavo som sa na neho pozrela a tak pokračoval
„No predsa byť známa, aby všetci vedeli o tvojom hlase.“ Díval sa pred seba a rukami zvieral volant.
„Liam.... už teraz odchádzaš. Neviem ako to zvládnem.... Ja ..... keby som ..... slávna! .... nebudem mať možno na vás čas..... nebudem mať čas na teba...... nechcem ťa stratiť“ pozrela som sa na neho a otočila som si jeho tvár k sebe. Zasmial sa
„Nestratíš ma. Ľúbim ťa a vždy si na seba nájdeme čas. Buď budem chodiť ja za tebou alebo ty za mnou. Voľné dni budeme tráviť spolu, s chalanmi, Sarou, kým budeš chcieť...“ slzy ma štípali v očiach a keď sa perami obtrel o moje. Slzy mi stiekli po tvári. Už sa chcel odtiahnuť no ja som si ho späť pritiahla. Usmial sa a pohladil ma po líci. Prstom mi prešiel po cestičke sĺz a zotrel ich.  Keď sme sa od seba odtiahli usmievali sme sa.
„Zvládneme to“ pohladil ma po líci.
„Tak ideme na tú večer?“ opýtala som sa mu už šťastná. Vyzeral rovnako
„Štartujeme madam“ zasmiali sme sa a pripútali.....  Zastavil pred reštauráciou, ktorej názov bol strááášne dlhý a zložitý. Vošli sme dnu a ja som mala chuť výsť von. Všetko vyzeralo drahé. Nie ! nemôže na mňa míňať peniaze.....
„Liam ja nechcem aby si platil....“ prerušil ma
„Dnes to zvládneš“ usmial sa a posadil ma odtiahol mi stoličku aby som si sadla. Posadila som sa a on si sadol oproti. Objednal nám niečo..... s rovnako dlhým názvom, ktorý si vôbec nepamätám....keď nám priniesol čašník jedlo, bolo mi to ľúto jesť. Bolo to krásne ozdobené a voňalo to úžasné
„Dobrú chuť“ poprial mi Liam a pustili sme sa do jedla. Keď sme dojedli, Liam zaplatil.... zaviezli sme sa k chalanom.... všetci sedeli v obývačke a živo o niečom diskutovali. S Liamom sme sa rýchlo vyplížili do jeho izby a zavreli za sebou dvere. Smiali sme sa a ľahli si na posteľ. Rozprávali sme sa, potom len tak ležali. Hladila som mu vlasy, keď mal položenú hlavu na mojich stehnách. Dívala som sa mu do očí a on mne tiež.
„Kedy vám letí lietadlo?“ znovu som sa pustila do známej témy. Vzdychol si
„O 12....Amy....“ pohladil ma po líci, keď som zosmutnela a uhla pohľadom. Viem, že nie sme spolu dlho no bude mi chýbať. Pozrela som sa ne neho a oprela o jeho ruku.
„Nie je to v pohode. Zvládneme to“ vydýchla som si a usmiala. Jeho kútiky sa roztiahli do veľkého úsmevu.
„Ľúbim ťa“ dve slová, ktoré ma zahriali pri srdci
„AJ ja teba“ usmiala som sa a blížila sa k jeho perám. Chytila som ho  za bradu, pomocou ktorej som si nadvihla jeho pery.
„Vieš, že tie dni bez teba mi vynahradíš“ povedala som mu a uškrnula sa
„Aj s úrokmi.“ Konečne som ho pobozkala. Prechádzala som mu perami po tých jeho a zapojila do hry jazyk. Mierne prekvapený si prevzal iniciatívu a začal náš boj jazykov.....

Prosím prečítať :))

Viete čo nechápem? ako tým 24 ľuďom prekážajú The Wanted. Možno vám neprekážajú, možno ich len nemusíte alebo nepoznáte. Ja vás chápem.... chápem všetky nie no trochu ma zarazili. Neskúsite to aspoň? Nemusíte to čítať.... ja sem budem písať story aj s 1D no aj s TW. Ja by som vás len chcela poprosiť aby ste si to prečítali a okomentovali. :) Plosíím.. :) Ďakujem za všeeeeeetky " áno" ! :))Veľmi ma tešia všetky komentáre :)) a ešte niečo ! :D prekročili sme 10000 vzhliadnutí! :D viete aká som happy?! :D A keď k tomuto príspevku niekto povie názor na TW tak sem pridám zajtra(možno aj dnes :D ) môj obraz v izbe :) (nemaľovala som ho :D no milujem ho :) )

- Gold Forever :) Song pri ktorom som sa válala po zemi. Tie kurčatá, tie červené nosy :D tie pózy, ten strom čo sa kvôli Jayovi ohne :DDD nemôžem :D 

- Warzone :) Úžasná pesnička a všetci sú tam strašne zlatý ( najmä Nathan a Tom :D ) 

- toto bola pesnička pri, ktorej som si ich zamilovala :) Chasing the sun :)) 

- a toto je behind the scenes Lightning :D Ukecaný Nathan a jeho smiechy, Tom, ktorý vyzerá strašne unavene a zíva :D Hovadiny, ktoré stvárajú :DDD nemôžem :D radím pozrite si to :) 

Čakám nejaké ohlasy na môj príspevok a dúfam si ich rovnako obľúbite ako ja :) aspoň môj príbeh :)

England 2.časť

Prepáčte ale moja lenivosť mi nedovolila dopísať poslednú časť DIML :/ Takže dnes ešte nebude.... Tá škola.... je hrozná! nemôže byť škola cez víkend a cez týždeň voľno?! :D

Pridám vám sem pokračovanie viacdielovky... :) príjemné čítanie mrkvičky :) Prosím o komnety. Minimálne 3 komenty :))Dneska taká kratšia :D

*Kristin*

Po asi pol hodine rozprávanie o tom čo chceme dosiahnuť nám povedal, že do práce nastupujeme už túto stredu. Vyšli sme von s vážnou tvárou. Išli sme k Joshovi a snažili sa tváriť smutne. Sadli sme si k nemu na lavičku
„Tak ako ste dopadli?“ pozreli sme na neho ešte stále smutným výrazom no kútiky sa nám roztiahli a začali sme okolo neho skákať
„Máme prácu!!“ zasmial sa a my sme sa mu hodili okolo krku
„Aj ja vás mám rád no chcem ešte žiť“ buchli sme ho do ramena a pomaly išli k autu.
„Čo robíme dnes?“ opýtala sa Mon zo zadného sedadla
„Pokiaľ viem ideme na koncert?“ pozrela som sa spýtavo na Josha a on prikývol. Zastavili sme pred jeho domom.
„Kedy odchádzame?“ opýtala som sa
„Hm.... o hodinu“
„Čo o hodinu?! Ja sa nestihnem pripraviť...... nemohol si to povedať skôr?!“ hundrala si popod nos, keď bežala do domu. Zasmiali sme sa
„Kristin?“ stáli sme pri aute
„Chcel by som vám dnes niekoho predstaviť....“ červenal sa a mal v očiach strach asi ako to prímene
„Nie nič nehovor! Rada ju spoznám“ prerušila som ho. Usmiala som sa a objala ho.
„Ďakujem!“ zakričal mi, keď som utekala dnu. Vybehla som hore a začala sa hrabať v kufri. &ćo si oblečiem? Premýšľala som až som narazila na obyčajné rifle, biele tričko a čierne sako. Vošla som do kúpeľne a dala si sprchu. Vlasy som vyfénovala a nechala ich voľne. V uteráku som vošla do izby a obliekla prichystané veci. Čapla som sa po čele.
„Topánky!“ povedala som si a znovu sa zohla ku kufru. Vytiahla som si biele sandálky na opätku. Skúsene som sa na ne postavila a do tašky nahádzala mobil s nejakými sprostosťami aby nebola taká prázdna :D. Dala som si nejaké doplnky a vybrala sa dole schodmi.
Zišla som dole a hodila sa na gauč k vychystanému Joshovi.
„Sekne ti to" usmial sa a prezeral si ma.
„Ďakujem. Mon je ešte v izbe?"
"Bohužiaľ áno a mám pocit, že prekonáva krízu stredného veku." zasmiala som sa
„Ty nie si normálny veď ma len 19 ako môže prekonávať krízu stredného veku?!" dívala som sa na neho ako na idiota a čakala čo za drist zo seba spustí. Tvár sa zamyslene.... tak toto bude dobré...
"A čo ak je stonožka, ktorej vek tak ľahko neurčíš?" tak teraz som k môjmu pohľadu pridala aj nadvihnuté obočie....
"Videl si niekedy, že by mala 100 nôh?!" opýtala som sa ho a smiala
"Čo ak je ako Fiona? : Ve dne taková v noci jiná" on nie je normálny.... rehotala som sa nad jeho rozmýšľaním.
"A nie je náhodou rovno Shrek?!"
"Vidíš!" zamyslel sa a ja som sa musela znovu rozosmiať.
"Dobre došli mi nervy! Ideme pre ňu a odchádzame inač to nestihneme!" postavil sa a urobil nejakú divnú pózu
"Vyzeráš ako Robin Hood" zasmiala som sa. Pozrel na mňa zamračene no vybehol hore po schodoch a ja za ním.  Otvoril jej dvere a jasné ona prichystaná stála pred zrkadlom a upravovala sa. Teda skôr prezerala sa. Bez slova ju chytil a prehodil cez plece.
„Josh! Ty blázon! Pusti ma!!!“ kričala a búchala ho po chrbte. Ten to nebral na vedomie. Zobrala som kľúče a oni zatiaľ išili k autu. Zamkla som dvere a išla k ním.
„Dobre Josh už má môžeš položiť“ nato ju položil
„Aká bola jazda“ uškrnul sa a odomkol dvere. Buchla ho do ramena
„Au!“ zahundral a počkal dokým si nastúpime. Potom nám zavrel dvere a sadol si vedľa mňa, keďže som sedela na mieste spolujazdca. Josh zapol rádio a hneď začal spievať Nicki Minaj – Super Bass. Začali sme sa s Mon smiať no pridali sme sa k nemu. Zastavili sme pred veľkou budovou a vystúpili. Rozprávajúc sme vošli zozadu do budovy.
„Prečo ideme zo zadu?“ opýtala som sa lebo som bola neskutočne zvedavá
„Pokiaľ chceš riskovať upučenie tak môžeme ísť aj z predu“ uškrnul sa
„Aj tu je to dobré“ usmiala som sa a išla ďalej za ním. Po dlhej uličke sme zabočili a tam stáli dve veľké gorily. Neviem prečo ale chcela som sa s nimi odfotiť....
„Odnesiete ich na miesto?“ jedným prudkým pohybom hlavy prikývli.
„Fascinujúce“ povedala som zamyslene a tichšie, keď sme kráčali za nimi.
„Teším sa“ pošepkala mi Mon, keď nám ukázali naše miesta. Odišli a my sme si sadli na stoličky určené nám.
„Yust baby comon comon!“ spievala si Mon a tvárila sa akoby bola hviezda večera
„Vieš čo si spievaš?“
„Ani nie“ ďalej spievala tie štyri slová.... iné  zrejme nevedela. Zasmiala som sa nad ňou a v tom ma vystrašila zvučka a jačiace fanúšičky. Postavil sme sa k zábradliu a hľadali Josha. Hneď sme ho zbadali a začali mu kývať ako dve trúby. Keď si nás všimol odkýval nám. Chalani na neho pokukovali a my na nich.
„Nie sú na zahodenie“ skonštatovali sme. Celý koncert sme preskákali, prehmkali , prespievali a hlavne sme sa zabavili. Koncert skončil a všetko šialenstvo sa presúvalo von. My sme zišli dole rozprávajúc sa o dnešnej večeri.
„Ale veď špagety sme mali minule. Hm.... čo tak ..... rizoto?“ navrhla
„A čo tak MC Donald?“ opýtala som sa a slinky sa mi zbiehali na dvojitý big mac. :D
„Mňam! Súhlas!“ vyhlásila, keď sme skočili naraz z tretieho schodu.
„S čím súhlasíš?“ ozval sa známy hlas. Otočili sme sa
„Hm.... my sa poznáme?“ prezrela som si ho. Na hlave mal veľa laku a oblečený celý v čiernom. Nevídané.....
„No čo musíme sa zmieriť, že u Josha platí jeho teória vedne taková v noci jiná“ zasmiali sme sa. Uchechtali sa aj chalani za ním.
„Veľmi smiešne Kristin“ vyplazila som mu jazyk.
„Tak toto sú Harry, Zayn, Niall, Louis a ....“ prerušil ho
„My sa už poznáme“ žmurkol na mňa a ostatný na neho neveriacky pozreli. Teda okrem Josha a Mon. Mon do mňa štuchla a nechápavo na mňa hľadela.
„Vysvetlím ti to neskôr“ naznačila som jej perami a venovala sa neznámym.
„Tak ako sa páčil koncert?“ opýtal sa Liam! Áno tak sa volal! Zvodne sa usmieval až som si hrýzla do pier.
„Bolo to úžasné....“ povedali sme naraz.
„Nezájdeme niekam?“ opýtal sa nalakovaná hlava – myslím že Zayn
„Ideme do MC Donaldu. Môžete sa prip....“ ani som nedopovedala
„Jasné že ideme!“ ozval sa rozkošný blondiačik. Zasmiali sme sa a tak teda vybrali tam.
„Nemyslíte vážne. Ako sa asi máme vtesnať do tohto auta.“ Dívala som sa na nich so zdvihnutým obočím.
„Pozri“ vyplazil mi jazyk Lou a strčil do auta. Dopadla som na Liama.
„Prepáč“ ospravedlnila som sa mu a sadla si mu na kolená. Po asi druhej zákrute, kde som sa obíjala buď o Louisa alebo o okno ma Liam držal pevnejšie.
 Zastali sme a zaparkovali. Liam mi pomohol výsť.
„Ďakujem“ usmiala som sa na neho. Išli sme vedľa seba. Keď sa nám zrazu dotkli ruky. Hneď som ich dala preč akoby medzi nami bolo vysoké napätie. Červeň mi stúpla do tváre a pozrela som sa na Liama.  Bol vysmiaty a otvoril nám dvere dnu. Sadli sme si k stolu a objednali. S Liamom sme prehodili nesmelé pohľady a pustili sa do jedla čo priniesla čašníčka.....

Páčila sa? :D dúfam áno :D prosím komentáre a hlasujte v anketách :)

Dance is my life 62.časť (1.časť-The End :/)

Včera sme boli vonku a bolo to ako z komédie :DDD Kamoška sa zľakla jedeného zvieratka, ktoré vyzeralo morča. :D Neskôr sme našli dieru v plote do parku. Nie žeby tam neboli aj minimálne 4 ďalšie vchody. My sme museli prejsť cez tú dieru :D Moja "dvojička" si udrela hlavu pri prechádzaní do drôtu. Neskôr keď sme sa prechádzali tak sme uvideli ufo xDDD zapichnuté v zemi :D ja som chcela povedať že to vyzerá ako veľký satelit no povedala som strop :D Potom sme riešili ako skosil strom (to ufo) :D  Inač vydeli ste už nejakého dedka na pomalom autíčku? :D U nás tu chodí jeden ujko akoby ba autičku na ovládanie lenže so sedadlom a volantom :DDD minule ideme okolo a ono to pípalo!!! :DDD Jeho predbehne aj chodca ... :DDD No k veci...

Z dôvodu veľkého obsahu poslednej časti rozdeľujem ju na dve :D Ďakujem za komentáre a prosím píšte ich :D Príjemné čítanie :) A predsa ešte niečo :D nezabudnite hlasovať v ankete :)
Pesnička k časti :)

*Lenka*

Otvorila som oči a obzrela sa dookola. Vedľa mňa ležal môj „anjelik“ a ja som ležala v jeho posteli. Takže som zaspinkala...Pozrela som sa na Louisa. Spokojne odfukoval a vyzeral, že sníva o niečom pekné keďže mierne špúlil pery.  Pretočila som sa na brucho a oprela si hlavu o ruku. Hruď spod paplóna sa nadvihovala pri každom nadýchnutí. Tvár mu osvetľovalo jesenné slnko. Zrazu otvoril jedno oko a privrel ho. S druhým spravil to isté až otvoril obidve.
„Nespíš?“ k dokonalosti pridal úsmev
„EE“ pokývala som hlavou a naďalej ho sledovala
„Ako dlho ma už takto sleduješ?“ odhrnul mi z tváre vlasy a zadíval sa mi do očí
„Hm.... nie dlho“ potiahol si ma k sebe. Ľahla som si na jeho hruď a on ma pohladil po líci.
„Lou kedy sa už konečne dozviem čo plánujete?“ hral sa s mojimi prstami a ja som na nich fascinovane hľadela. No moja otázka ma zaujímala najviac.
„Čoskoro...“ pobozkal ma na vrch hlavy. Po pol hodine maznania som sa postavila a vošla do kúpeľne. Dala som si sprchu a svojou kefkou som si vyčistila zuby. Umyla som si tvár a zabalila sa do uteráka. Vyšla som von a obliekla si včerajšie oblečenie.
„Koľko je hodín?“ práve sa pozeral do notebooku a niečo doň ťukal.
„12:15“ zahučal a uprene sledoval notebook. Zrazu spustil smiech a ja som k nemu priskočila.
„Ako si sa k tomu dostal?!“ hučala som na neho, keď na monitory svietila moja fotka z detstva. Bola som ako veľká farebná gulička s baretkou na hlave.
„Počkaj!“ zatvorila som mu notebook a bránila mu v jeho otvorení.
„Nie! Vyzerám tam ako paleta“ odula som peru. Usmial sa a pobozkal ma. Pootvorila som pery a Louis sa vybral do hry. Hrala som sa s jeho vlasmi
„Poďme dole.“ navrhla som, keď sa presunul na môj krk.
„Louis... Musím sa pripraviť na .... ani neviem načo.... lebo ste mi to nepovedali!“ zasmiala som sa.
„To je pravda“ smutne sa odtiahol. Pobozkala som ho, chytila za ruku a ťahala dolu.
„Dobré ráno!“ zakričala som do obývačky plnej ľudí.
„Ráno ? nechcela si povedať doobedie?“ opýtala sa Miška.
„Možno... Ideme?“ opýtala som sa jej.
„Uhm.“ Prikývli a postavili sa. Obuli sme sa a vychádzali z dverí
„Počkajte odveziem vás“ povedal Harry a už bral kľúče. Louis sa smutne pozrel... podišla som k nemu, prehrabla mu vlasy, pozrela som mu do modrých očí a pobozkala ho.
„Vidíme sa“ žmurkla som na neho a vyšla von. Nastúpili sme a viezli sa domov.
„Ako sa má Nataly?“ opýtala som sa ho, keď sme sa blížili k našej bytovke.
„Super dnes na os...... do r....!“ pozrela som na neho so zdvihnutým obočím.
„Má sa dobre“ nervózne sa usmial. Rozlúčili sme sa s ním a vybehli hore.
„Pohnime si aby sme všetko stihli.“ Povedala Janka
„Aj vám povedali chalani, že sa uvidíme o 5?“zastala som v polke cesty.
„Áno“ povedali jednohlasne. Mykla som plecom a vybrala sa do kúpeľne. Dala som si sprchu, umyla vlasy a vyfúkala. Postavila som sa pred zrkadlo a rozmýšľala čo so sebou? Zobrala som si do rúk žehličku a svoje mierne kučery prežehlila.  Prečesala som si ich a zatiaľ nechala tak. Namaľovala som si dymové oči a pretrela mihalnice špirálou. Na tvár som si naniesla jemne make- up odstúpila od zrkadla a obdivovala svoje dielo.  Búchanie Janky na dvere ma prinútilo výsť.
„Uuuuuu krása“ žmurkla na mňa a vošla do kúpeľne. Bez slova som vošla do izby a podišla ku skrini. Otvorila som dvierka a čupla si ku krabici v zadnej časti. Opatrne som ju z tamať vytiahla a položila na posteľ.  Otvorila som ju a vytiahla rúžové šaty z krabice. Obliekla som si ich a zapla zips. Obula som si topánky a opatrne sa postavila. Nechcem predsa znovu obímať matičku zem :D Podišla som ku zrkadlu a celá sa prehliadla. Vlasy mi siahali po lopatky, šaty viali pri kolenách a topánky im dodávali šmrnc. Bola som rada, že nás vtedy chalani poslali na nákupy s tým, že si máme kúpiť šaty. Zobrala som si malú čiernu taštičku a vložila do nej mobil. Vyšla som von a pozerala sa na hodinky. 15:50. Odtrhla som zrak od mobilu a pozrela sa pred seba. Miška si upravovala šaty a točila sa dookola.
„Hľadáš chvost?“ opýtala som sa jej so zdvihnutým obočím no ťahalo mi kútikmi.
„Nie! Zabudla som odstrihnúť cenovku.“ Krivo sa na mňa pozrela. So smiechom som pokývala hlavou a odstrihla jej ju.
„Nech sa páči“ podala som jej ju do ruky. Sadli sme si na gauč a zapli TV
„To sa ešte načakáme princezná sa nám parádi.“ Robili sme si srandu. Keď prešla pol hodina pomysleli sme si, že zmrzlina by nezaškodila. Vošli sme do kuchyne a vytiahli vanilkovú a čokoládovú. Hádali sme sa ktorá bude  mať ktorú a tak sme ich dali do stredu a brali z oboch. Buchli dvere takže už vyšla z kúpeľne. Smiali sme sa a ubehla ďalšia pol hodina. Zmrzlinu sme dali späť do mrazničky a lyžičky do dresu. Vošli sme do obývačky a uvideli niečo sa nafukovať na gauči. Podišli sme k tomu
„Miši načo ti bude lapačka?“ smiala som sa, keď sa pri mne objavila práve s tou vecou.  Mykla plecom a ďalej sme sa blížili ku gauču. Všimli sme si, že je to Janka a prekvapivo ešte nebola namaľovaná no nemala na sebe ani šaty.
„Bola tam hodinu!“ narážala som na jej (ne) make – up. Zákerne sme sa na seba pozreli a očividne pomysleli na to isté. Má na všetko 50 minút a ona spí?!!! Miška sa k nej blížila
„Počkaj!“ vošla som do kuchyne a vytiahla misu šalátu, ktorý mi poslala mama. Ani jednej z nás nechutí....teda až na Nialla. Podišla som k Janke a nejakým spôsobom si odmerala jej dopad. Položila som misu na zem a prišla ku Miške.
„3....2....1!“ zakričala, potiahla deku, ktorá ju vymrštila a rútila sa k zemi. Keď sme začuli čvachtavý zvuk mysleli sme že sa pocikáme. Dvere sa otvorili a v nich sa objavili Louis a Niall. Nevinne sme sa na nich pozreli a skryli deku za chrbát. Smiali sme sa ďalej. Janka zdvihla hlavu a my sme už ležali na zemi. Rehotali sme sa na plné kolo.
„GRRRR!!!! Keby nie ste oblečené v tých krásnych šatách tak to do vás hodím!!!“ odpochodovala do izby.
„Potom to uprac!“ zakričala som jej. Chalani sa smiali a Lou prišiel ku mne.
„Si krásna“ dal mi pusu na líce a podal mi ružu držiacu v ruke. 
„Je nádherná“ zaleskli sa mi v očiach slzy radosti. Slzy z toho že mám jeho....Rýchlo som ich zahnala tou cestou ktorou sa drali von a vsunula mu krátky bozk. Nadurdená Janka vyšla z dverí a uvideli sme jej prekrásne šaty.

Pozrela som sa na tých dvoch. Miška sa rozplývala nad narcisom čo dostala od Nialla, keď si buchla po čele.  Urobila som si to isté keď mi došlo že mám pre ňu schovaný darček a zabudla som ho zobrať. Potiahla som Louisa za ruku a vošla s ním do izby. Podišla som ku komode a vytiahla náramok, ktorý som kúpila už skôr.

V krabičke som ho dala do tašky a sadla si k Louisovi.
„Sekne ti to“ zadívala som sa na neho. Na tvári sa mu pohrával úsmev. Bez slov mi chytil tvár do rúk a díval sa mi do očí. Tie moje pobehovali z jeho pier na oči. Milimeter pre tvárou zastal a pohladil ma po líci. Konečne spojil naše pery.
„Môžeme ísť?“ odtiahol sa a nastavil mi ruku. Prikývla som a chytila sa jeho ruky. Vyšli sme von a nasadli do auta. Viezli sme sa.... na neznáme miesto. Na semafore nám Niall zaviazal oči. Cítila som ako sme zastali. Lou ma chytil za ruku a pomohol mi vystúpiť.
„Neboj sa. Držím ťa“ pošepkal mi jemne do ucha, keď som bola neistá. Všade vládlo ticho a Loui ma viedol stále ďalej. Zastali sme a pocítila som jeho ruky na šatke. Rozviazal ju a dal preč
„Prekvapenie!“ zakričali všetci. Pozreli sme sa s Miškou na seba a oči sa nám leskli od radosti.
„Ako ste to zistili?“ otočila som sa k Louisovi.
„To Janka“ usmial sa. Hneď som ho pobozkala a objala. Ľudia sa k nám rozbehli a začali sme sa s každým obímať. Niekto mi tu chýbal.... niekto podstatný.... smutne som si vydýchla a slza si našla cestu po mojej tvári
„Čo je zlatko. Nepáči sa ti tu?“ zdvihla som hlavu a obzrela sa okolo seba. Všade boli svetielka, výzdoba, balóny, stoly..... pokývala som hlavou na znak nesúhlasu
„Lou je to nádherné....“
„Tak prečo plačeš?“ usmial sa a prstom mi zotrel slzu.
„Lebo mi tu niekto chýba....“ pozrela som sa mu do očí. Jeho oči smerovali niekam za mňa a tak som sa otočila.
„Mami!“ rozbehla som sa k nej,  keď som ju zbadala v diaľke. Objala som ju
„Som rada že si prišla“ uvidela som svojho brata a ocka. Objala som ich a cítila sa neskutočne šťastne. Uvidela som Janku a tak som sa k nej rozbehla. Nečakala som či ma vidí.... jednoducho som ju objala. Trochu zacúvala no ustála to.
„ĎAKUJEM!“ opakovala som. Usmiala som sa na ňu. Úsmev mi opätovala a znovu ma objala. Vystriedala ma Miška a tak som išla za Louisom. Hudba už hrala a na parkete tancovalo zopár párov.
„Ďakujem“  jemne som sa na neho usmiala.
„I love you“ pošepkala som mu tesne pred jeho perami. Zrazu ma odtiahla Dan.
„Všetko najlepšie Darling!“ pevne ma obímala. Lepšie povedané pučila.
„Kde je druhá oslávenkyňa?“ usmiala sa a jej kučery sa mihali po jej tvári.
„Počkaj.... tam!..... Nie je“ dokončila som vetu, keď som ju nezazrela na mieste, kde bola....

Páčila sa? :D dúfam vám nevadí, že som ju rozdelila a že si na ňu teraz chvíľu počkáte :D A prepáčte za gramatické chyby :D 

England

Bože xDD dnes na fyzike sme preberali obvody a mali sme rozsvietiť pomocou baterky, káblov a či už lyžičky alebo kľúča malinkú žiarovku. Viete ona vôbec nesvietila, keď tu zrazu svetlo! Ja som sa zľakla, nadskočila a začala sa smiať. Kamošky sa smieli a zapichla to učiteľka, keď sa pýtala či ma koplo a keď sme jej povedali čo sa stalo povedala: To nič to je len svetielko :DDD Ja som nemohla :D Na toto tak skoro nezabudnem :D Dúfam ste aj vy mali taký "srandovný" deň ako ja :D Teraz k veci :D
Pridávam sem spomínanú viacdielovku :D 
Prosím komentyyyy! :))

„Konečne koniec!“ vykríkli sme s Mony, keď sme vyšli posledný krát zo školy.
„Mon? Kedy nám to letí?“ opýtala som sa, keď sme utekali na letisko už s kuframi. Pýtate sa kto sme a kam letíme? .... Moje meno je Kristin. Mon je moja najlepšia kamarátka a práve sme skončili roky mučenia v škole. Vyštudovali sme fotografickú školu a práve sme dostali prácu v Anglicku. Presnejšie v centre Londýna.
„Za dve hodiny“ zasmiala sa pretože ako je u mňa zvykom všade sa ponáhľam a nikdy nestíham. Sadli sme si do haly a čakali. Hodiny strašne pomaly ubiehali až som začula naše číslo letu.
„Vstávaj ideme!“ zavelila som jej a podala letenky slečne stojacej pri vchode.
„Príjemný let“ povedala a usmiala sa svojimi bielymi zubami. Vošli sme dnu a sadli si na miesta. Pustila som si hudbu a ....zaspala :D.
„Kris!“ zakričala mi do ucha Mon. Otvorila som oči a dala dole slúchadlá
„Sme tu“ pozrela som sa cez okienko a bola to pravda. Vyšli sme von a našli svoje kufre.
„Kde je? Mal nás tu čakať“ hovorila a obzerala sa dookola. Mal nás tu čakať náš dlhoročný kamarát Josh... Josh Devin... áno ten Josh Devin.... Zoznámili sme sa ešte pred 10 rokmi, keď tu bol na prázdninách. Neskôr sme si volali a sem tam chodil za nami na Slovensko. Teraz je bubeníkom pre skupinu One Direction....
„Čaute!“ ozval sa jeho hrubý hlas spoza našich chrbtov. S radosťou sme sa otočili a rozbehli sa k nemu.
„Hej neupučte ma“ smial sa no on bol ten ktorý nás pučil chlapským objatím.
„Ako sa máš?“ opýtala som sa ho, keď nám zobral po jednom kufri.
„Skvele. Chalani vás chcú spoznať. Takže vás pozívajú na piatkový koncert. Prídete?“ pozreli sme sa Mon na seba a naraz mykli plecami.
„Ok“ usmiala som sa a vydvihla si tašku na rameno. Nasadli sme do jeho veľkého čierneho auta a viezli sa k nemu domov, kde budeme ubytované.
„Tadaaa!“ otvoril dvere a vpustil nás prvé dnu. Mal to tu také ani veľké ani malé.
„Ukážem vám vaše komnaty“ zasmial sa a Mon ukázal izbu. Zobral môj kufor a otvoril dvere
„Tak a toto je tvoje kráľovstvo“ položil mi kufor ku stolíku. Hodila som sa na veľkú posteľ v strede izby a usmiala sa.
„Je to krásne Josh“ obzeral sa po izbe. Posadila som sa na nohy
„Z profilu vyzeráš ako.... ako.... hm.......“ napínala som ho a snažila sa tváriť vážne
„Ako čo?“ pozrel sa na mňa s úškrnom a približoval sa.
„Shrek?“ vyplazila som mu jazyk, keď už stál pri posteli
„Ja ti dám Shreka“ začal ma štekliť
„Moooon!!!! Pomoooc!!!“ kričala som a zvíjala sa smiechom.
„Prepáč. Nemôžem  volám s Markom“ jasné Mark a stále len Mark..... jej frajer.....
„Markom?“ prevrátili sme očami a vzdychli. Neskôr sme sa začali smiať a ležali len tak na posteli. Po pol hodine sa k nám hodila Mon.
„Už si dovolala s Markom?“ podpichol ju Josh a divne natiahol jeho meno.
„Áno dovolala“ vyplazila mu jazyk.
„Kto je hladný?“ opýtal sa.
„Ja!“ vykrikla som
„Ty kedy nie si hladná?“ zasmiala sa Mon
„HA HA HA“ sarkasticky som sa zasmiala a postavila na nohy.
„Pomôžem ti“ vybrali sme sa s Joshom do kuchyne. Uvarili sme si špagety a posadili sa do obývačky. Najedli sme sa a Josh nám hovoril príhody s chalanmi. Podľa jeho rozprávania si myslím že sú to pekné čísla. Pustili sme si film LOL. Po úžasnom filme sme si išli každý ľahnúť. Predsa zajtra nastupujeme do novej práce a večer ideme na spomínaný koncert.... Ráno ma prebudili príjemné slnečné lúče, ktoré osvetľovali celú izbu. Ponaťahovala som sa a odhrnula zo seba perinu. Postavila som sa a vybrala k oknu. Otvorila som ho a nadýchla som sa čerstvého vzduchu a uvidela ako sa pred domom zhovára Josh s .... chalanom ostrihaného na krátko.
„Celkom sympatický“ usmiala som sa a povedala pre seba. Obidvaja sa obzreli mojim smerom.
„Už si hore?“ zakričal mi Josh
„Nevidno?“ zasmiala som sa.
„Kris!“ zakričala na mňa Mon. Zakývala som im a išla za ňou.
„Áno?“ vošla som do jej izby.
„Neviem čo si mám obliecť na prvý deň v novej práci.“ Hádzala za seba oblečenie z kufra.
„Ukáž“ zasmiala som sa a začala hrabať v halde oblečenia. Nakoniec som jej vytiahla šaty presne jej štýlu. Spolu s topánkami

„Bože ďakujem! ČO by som bez teba robila?“ 

„To fakt neviem“ zamyslela som sa. Drgla ma do ramena a vyhodila z izby s tým že sa ide prezliecť. Vošla som teda do miestnosti, kde mi Josh povedal, že by mala byť kúpeľňa. Správne! Povedala som, keď sa po mne ozval buchot. Takže sa nedávno sprchovala Mon. Všade bola voda a ja ako vždy som sa zošmykla a dopadla na zadok. Vstala som a zobliekla si nočnú košeľu. Vošla som do sprchy a umyla sa svojim vanilkovým sprchovým šampónom. Vyšla som von a učesala sa. Vošla som v župane do svojej izby a obliekla si pripravené veci. Obula som si krémové lodičky a zišla dole. 

„Ahoj!“ pozdravila som ho znovu

„Vyspatá?“ podal mi tanier na ktorom sa vynímalo moje obľúbené jedlo. Palacinky s jahodami, čokoládou a šľahačkou. 

„Áno. Mňam!“ pustila som sa do jedla a nevnímala čo Josh hovorí.  Oprela som sa a vydýchla si, že som to do seba narvala. 

„Napapaná?“ sladko sa opýtal

„Napraskaná“ opravila som ho. 

„Odveziem vás na pohovor.“ Prikývla som. Po pol hodine sme vyšli z domu, zamkli a nastúpili do auta. 

„Kto bol ten chalan ráno?“ opýtala som sa ho.

„Uvidíš večer.“ Zasmial sa. Zastavili sme na parkovisku za budovou, kde sa konal náš veľký deň.  Vošli sme teda dnu. 

„Dobrý prišli sme na pohovor.“ Povedala som sekretárke.

„Oh  jasné už vás očakávajú“ zaviedla nás k nejakým dverám. Otočila som sa na Josha

„Ja vás počkám tu“ usmial sa a tak sme vošli dnu.

„Slečny Monika a Kristin?“ opýtal sa muž sediaci v kresle.  Prikývli sme a sadli si na stoličky oproti nemu....

Páčila sa? :D Držte mi palce! Musím napísať úvahu o spoločnosti na celú A4 :D