England 2.časť

Prepáčte ale moja lenivosť mi nedovolila dopísať poslednú časť DIML :/ Takže dnes ešte nebude.... Tá škola.... je hrozná! nemôže byť škola cez víkend a cez týždeň voľno?! :D

Pridám vám sem pokračovanie viacdielovky... :) príjemné čítanie mrkvičky :) Prosím o komnety. Minimálne 3 komenty :))Dneska taká kratšia :D

*Kristin*

Po asi pol hodine rozprávanie o tom čo chceme dosiahnuť nám povedal, že do práce nastupujeme už túto stredu. Vyšli sme von s vážnou tvárou. Išli sme k Joshovi a snažili sa tváriť smutne. Sadli sme si k nemu na lavičku
„Tak ako ste dopadli?“ pozreli sme na neho ešte stále smutným výrazom no kútiky sa nám roztiahli a začali sme okolo neho skákať
„Máme prácu!!“ zasmial sa a my sme sa mu hodili okolo krku
„Aj ja vás mám rád no chcem ešte žiť“ buchli sme ho do ramena a pomaly išli k autu.
„Čo robíme dnes?“ opýtala sa Mon zo zadného sedadla
„Pokiaľ viem ideme na koncert?“ pozrela som sa spýtavo na Josha a on prikývol. Zastavili sme pred jeho domom.
„Kedy odchádzame?“ opýtala som sa
„Hm.... o hodinu“
„Čo o hodinu?! Ja sa nestihnem pripraviť...... nemohol si to povedať skôr?!“ hundrala si popod nos, keď bežala do domu. Zasmiali sme sa
„Kristin?“ stáli sme pri aute
„Chcel by som vám dnes niekoho predstaviť....“ červenal sa a mal v očiach strach asi ako to prímene
„Nie nič nehovor! Rada ju spoznám“ prerušila som ho. Usmiala som sa a objala ho.
„Ďakujem!“ zakričal mi, keď som utekala dnu. Vybehla som hore a začala sa hrabať v kufri. &ćo si oblečiem? Premýšľala som až som narazila na obyčajné rifle, biele tričko a čierne sako. Vošla som do kúpeľne a dala si sprchu. Vlasy som vyfénovala a nechala ich voľne. V uteráku som vošla do izby a obliekla prichystané veci. Čapla som sa po čele.
„Topánky!“ povedala som si a znovu sa zohla ku kufru. Vytiahla som si biele sandálky na opätku. Skúsene som sa na ne postavila a do tašky nahádzala mobil s nejakými sprostosťami aby nebola taká prázdna :D. Dala som si nejaké doplnky a vybrala sa dole schodmi.
Zišla som dole a hodila sa na gauč k vychystanému Joshovi.
„Sekne ti to" usmial sa a prezeral si ma.
„Ďakujem. Mon je ešte v izbe?"
"Bohužiaľ áno a mám pocit, že prekonáva krízu stredného veku." zasmiala som sa
„Ty nie si normálny veď ma len 19 ako môže prekonávať krízu stredného veku?!" dívala som sa na neho ako na idiota a čakala čo za drist zo seba spustí. Tvár sa zamyslene.... tak toto bude dobré...
"A čo ak je stonožka, ktorej vek tak ľahko neurčíš?" tak teraz som k môjmu pohľadu pridala aj nadvihnuté obočie....
"Videl si niekedy, že by mala 100 nôh?!" opýtala som sa ho a smiala
"Čo ak je ako Fiona? : Ve dne taková v noci jiná" on nie je normálny.... rehotala som sa nad jeho rozmýšľaním.
"A nie je náhodou rovno Shrek?!"
"Vidíš!" zamyslel sa a ja som sa musela znovu rozosmiať.
"Dobre došli mi nervy! Ideme pre ňu a odchádzame inač to nestihneme!" postavil sa a urobil nejakú divnú pózu
"Vyzeráš ako Robin Hood" zasmiala som sa. Pozrel na mňa zamračene no vybehol hore po schodoch a ja za ním.  Otvoril jej dvere a jasné ona prichystaná stála pred zrkadlom a upravovala sa. Teda skôr prezerala sa. Bez slova ju chytil a prehodil cez plece.
„Josh! Ty blázon! Pusti ma!!!“ kričala a búchala ho po chrbte. Ten to nebral na vedomie. Zobrala som kľúče a oni zatiaľ išili k autu. Zamkla som dvere a išla k ním.
„Dobre Josh už má môžeš položiť“ nato ju položil
„Aká bola jazda“ uškrnul sa a odomkol dvere. Buchla ho do ramena
„Au!“ zahundral a počkal dokým si nastúpime. Potom nám zavrel dvere a sadol si vedľa mňa, keďže som sedela na mieste spolujazdca. Josh zapol rádio a hneď začal spievať Nicki Minaj – Super Bass. Začali sme sa s Mon smiať no pridali sme sa k nemu. Zastavili sme pred veľkou budovou a vystúpili. Rozprávajúc sme vošli zozadu do budovy.
„Prečo ideme zo zadu?“ opýtala som sa lebo som bola neskutočne zvedavá
„Pokiaľ chceš riskovať upučenie tak môžeme ísť aj z predu“ uškrnul sa
„Aj tu je to dobré“ usmiala som sa a išla ďalej za ním. Po dlhej uličke sme zabočili a tam stáli dve veľké gorily. Neviem prečo ale chcela som sa s nimi odfotiť....
„Odnesiete ich na miesto?“ jedným prudkým pohybom hlavy prikývli.
„Fascinujúce“ povedala som zamyslene a tichšie, keď sme kráčali za nimi.
„Teším sa“ pošepkala mi Mon, keď nám ukázali naše miesta. Odišli a my sme si sadli na stoličky určené nám.
„Yust baby comon comon!“ spievala si Mon a tvárila sa akoby bola hviezda večera
„Vieš čo si spievaš?“
„Ani nie“ ďalej spievala tie štyri slová.... iné  zrejme nevedela. Zasmiala som sa nad ňou a v tom ma vystrašila zvučka a jačiace fanúšičky. Postavil sme sa k zábradliu a hľadali Josha. Hneď sme ho zbadali a začali mu kývať ako dve trúby. Keď si nás všimol odkýval nám. Chalani na neho pokukovali a my na nich.
„Nie sú na zahodenie“ skonštatovali sme. Celý koncert sme preskákali, prehmkali , prespievali a hlavne sme sa zabavili. Koncert skončil a všetko šialenstvo sa presúvalo von. My sme zišli dole rozprávajúc sa o dnešnej večeri.
„Ale veď špagety sme mali minule. Hm.... čo tak ..... rizoto?“ navrhla
„A čo tak MC Donald?“ opýtala som sa a slinky sa mi zbiehali na dvojitý big mac. :D
„Mňam! Súhlas!“ vyhlásila, keď sme skočili naraz z tretieho schodu.
„S čím súhlasíš?“ ozval sa známy hlas. Otočili sme sa
„Hm.... my sa poznáme?“ prezrela som si ho. Na hlave mal veľa laku a oblečený celý v čiernom. Nevídané.....
„No čo musíme sa zmieriť, že u Josha platí jeho teória vedne taková v noci jiná“ zasmiali sme sa. Uchechtali sa aj chalani za ním.
„Veľmi smiešne Kristin“ vyplazila som mu jazyk.
„Tak toto sú Harry, Zayn, Niall, Louis a ....“ prerušil ho
„My sa už poznáme“ žmurkol na mňa a ostatný na neho neveriacky pozreli. Teda okrem Josha a Mon. Mon do mňa štuchla a nechápavo na mňa hľadela.
„Vysvetlím ti to neskôr“ naznačila som jej perami a venovala sa neznámym.
„Tak ako sa páčil koncert?“ opýtal sa Liam! Áno tak sa volal! Zvodne sa usmieval až som si hrýzla do pier.
„Bolo to úžasné....“ povedali sme naraz.
„Nezájdeme niekam?“ opýtal sa nalakovaná hlava – myslím že Zayn
„Ideme do MC Donaldu. Môžete sa prip....“ ani som nedopovedala
„Jasné že ideme!“ ozval sa rozkošný blondiačik. Zasmiali sme sa a tak teda vybrali tam.
„Nemyslíte vážne. Ako sa asi máme vtesnať do tohto auta.“ Dívala som sa na nich so zdvihnutým obočím.
„Pozri“ vyplazil mi jazyk Lou a strčil do auta. Dopadla som na Liama.
„Prepáč“ ospravedlnila som sa mu a sadla si mu na kolená. Po asi druhej zákrute, kde som sa obíjala buď o Louisa alebo o okno ma Liam držal pevnejšie.
 Zastali sme a zaparkovali. Liam mi pomohol výsť.
„Ďakujem“ usmiala som sa na neho. Išli sme vedľa seba. Keď sa nám zrazu dotkli ruky. Hneď som ich dala preč akoby medzi nami bolo vysoké napätie. Červeň mi stúpla do tváre a pozrela som sa na Liama.  Bol vysmiaty a otvoril nám dvere dnu. Sadli sme si k stolu a objednali. S Liamom sme prehodili nesmelé pohľady a pustili sa do jedla čo priniesla čašníčka.....

Páčila sa? :D dúfam áno :D prosím komentáre a hlasujte v anketách :)

Dance is my life 62.časť (1.časť-The End :/)

Včera sme boli vonku a bolo to ako z komédie :DDD Kamoška sa zľakla jedeného zvieratka, ktoré vyzeralo morča. :D Neskôr sme našli dieru v plote do parku. Nie žeby tam neboli aj minimálne 4 ďalšie vchody. My sme museli prejsť cez tú dieru :D Moja "dvojička" si udrela hlavu pri prechádzaní do drôtu. Neskôr keď sme sa prechádzali tak sme uvideli ufo xDDD zapichnuté v zemi :D ja som chcela povedať že to vyzerá ako veľký satelit no povedala som strop :D Potom sme riešili ako skosil strom (to ufo) :D  Inač vydeli ste už nejakého dedka na pomalom autíčku? :D U nás tu chodí jeden ujko akoby ba autičku na ovládanie lenže so sedadlom a volantom :DDD minule ideme okolo a ono to pípalo!!! :DDD Jeho predbehne aj chodca ... :DDD No k veci...

Z dôvodu veľkého obsahu poslednej časti rozdeľujem ju na dve :D Ďakujem za komentáre a prosím píšte ich :D Príjemné čítanie :) A predsa ešte niečo :D nezabudnite hlasovať v ankete :)
Pesnička k časti :)

*Lenka*

Otvorila som oči a obzrela sa dookola. Vedľa mňa ležal môj „anjelik“ a ja som ležala v jeho posteli. Takže som zaspinkala...Pozrela som sa na Louisa. Spokojne odfukoval a vyzeral, že sníva o niečom pekné keďže mierne špúlil pery.  Pretočila som sa na brucho a oprela si hlavu o ruku. Hruď spod paplóna sa nadvihovala pri každom nadýchnutí. Tvár mu osvetľovalo jesenné slnko. Zrazu otvoril jedno oko a privrel ho. S druhým spravil to isté až otvoril obidve.
„Nespíš?“ k dokonalosti pridal úsmev
„EE“ pokývala som hlavou a naďalej ho sledovala
„Ako dlho ma už takto sleduješ?“ odhrnul mi z tváre vlasy a zadíval sa mi do očí
„Hm.... nie dlho“ potiahol si ma k sebe. Ľahla som si na jeho hruď a on ma pohladil po líci.
„Lou kedy sa už konečne dozviem čo plánujete?“ hral sa s mojimi prstami a ja som na nich fascinovane hľadela. No moja otázka ma zaujímala najviac.
„Čoskoro...“ pobozkal ma na vrch hlavy. Po pol hodine maznania som sa postavila a vošla do kúpeľne. Dala som si sprchu a svojou kefkou som si vyčistila zuby. Umyla som si tvár a zabalila sa do uteráka. Vyšla som von a obliekla si včerajšie oblečenie.
„Koľko je hodín?“ práve sa pozeral do notebooku a niečo doň ťukal.
„12:15“ zahučal a uprene sledoval notebook. Zrazu spustil smiech a ja som k nemu priskočila.
„Ako si sa k tomu dostal?!“ hučala som na neho, keď na monitory svietila moja fotka z detstva. Bola som ako veľká farebná gulička s baretkou na hlave.
„Počkaj!“ zatvorila som mu notebook a bránila mu v jeho otvorení.
„Nie! Vyzerám tam ako paleta“ odula som peru. Usmial sa a pobozkal ma. Pootvorila som pery a Louis sa vybral do hry. Hrala som sa s jeho vlasmi
„Poďme dole.“ navrhla som, keď sa presunul na môj krk.
„Louis... Musím sa pripraviť na .... ani neviem načo.... lebo ste mi to nepovedali!“ zasmiala som sa.
„To je pravda“ smutne sa odtiahol. Pobozkala som ho, chytila za ruku a ťahala dolu.
„Dobré ráno!“ zakričala som do obývačky plnej ľudí.
„Ráno ? nechcela si povedať doobedie?“ opýtala sa Miška.
„Možno... Ideme?“ opýtala som sa jej.
„Uhm.“ Prikývli a postavili sa. Obuli sme sa a vychádzali z dverí
„Počkajte odveziem vás“ povedal Harry a už bral kľúče. Louis sa smutne pozrel... podišla som k nemu, prehrabla mu vlasy, pozrela som mu do modrých očí a pobozkala ho.
„Vidíme sa“ žmurkla som na neho a vyšla von. Nastúpili sme a viezli sa domov.
„Ako sa má Nataly?“ opýtala som sa ho, keď sme sa blížili k našej bytovke.
„Super dnes na os...... do r....!“ pozrela som na neho so zdvihnutým obočím.
„Má sa dobre“ nervózne sa usmial. Rozlúčili sme sa s ním a vybehli hore.
„Pohnime si aby sme všetko stihli.“ Povedala Janka
„Aj vám povedali chalani, že sa uvidíme o 5?“zastala som v polke cesty.
„Áno“ povedali jednohlasne. Mykla som plecom a vybrala sa do kúpeľne. Dala som si sprchu, umyla vlasy a vyfúkala. Postavila som sa pred zrkadlo a rozmýšľala čo so sebou? Zobrala som si do rúk žehličku a svoje mierne kučery prežehlila.  Prečesala som si ich a zatiaľ nechala tak. Namaľovala som si dymové oči a pretrela mihalnice špirálou. Na tvár som si naniesla jemne make- up odstúpila od zrkadla a obdivovala svoje dielo.  Búchanie Janky na dvere ma prinútilo výsť.
„Uuuuuu krása“ žmurkla na mňa a vošla do kúpeľne. Bez slova som vošla do izby a podišla ku skrini. Otvorila som dvierka a čupla si ku krabici v zadnej časti. Opatrne som ju z tamať vytiahla a položila na posteľ.  Otvorila som ju a vytiahla rúžové šaty z krabice. Obliekla som si ich a zapla zips. Obula som si topánky a opatrne sa postavila. Nechcem predsa znovu obímať matičku zem :D Podišla som ku zrkadlu a celá sa prehliadla. Vlasy mi siahali po lopatky, šaty viali pri kolenách a topánky im dodávali šmrnc. Bola som rada, že nás vtedy chalani poslali na nákupy s tým, že si máme kúpiť šaty. Zobrala som si malú čiernu taštičku a vložila do nej mobil. Vyšla som von a pozerala sa na hodinky. 15:50. Odtrhla som zrak od mobilu a pozrela sa pred seba. Miška si upravovala šaty a točila sa dookola.
„Hľadáš chvost?“ opýtala som sa jej so zdvihnutým obočím no ťahalo mi kútikmi.
„Nie! Zabudla som odstrihnúť cenovku.“ Krivo sa na mňa pozrela. So smiechom som pokývala hlavou a odstrihla jej ju.
„Nech sa páči“ podala som jej ju do ruky. Sadli sme si na gauč a zapli TV
„To sa ešte načakáme princezná sa nám parádi.“ Robili sme si srandu. Keď prešla pol hodina pomysleli sme si, že zmrzlina by nezaškodila. Vošli sme do kuchyne a vytiahli vanilkovú a čokoládovú. Hádali sme sa ktorá bude  mať ktorú a tak sme ich dali do stredu a brali z oboch. Buchli dvere takže už vyšla z kúpeľne. Smiali sme sa a ubehla ďalšia pol hodina. Zmrzlinu sme dali späť do mrazničky a lyžičky do dresu. Vošli sme do obývačky a uvideli niečo sa nafukovať na gauči. Podišli sme k tomu
„Miši načo ti bude lapačka?“ smiala som sa, keď sa pri mne objavila práve s tou vecou.  Mykla plecom a ďalej sme sa blížili ku gauču. Všimli sme si, že je to Janka a prekvapivo ešte nebola namaľovaná no nemala na sebe ani šaty.
„Bola tam hodinu!“ narážala som na jej (ne) make – up. Zákerne sme sa na seba pozreli a očividne pomysleli na to isté. Má na všetko 50 minút a ona spí?!!! Miška sa k nej blížila
„Počkaj!“ vošla som do kuchyne a vytiahla misu šalátu, ktorý mi poslala mama. Ani jednej z nás nechutí....teda až na Nialla. Podišla som k Janke a nejakým spôsobom si odmerala jej dopad. Položila som misu na zem a prišla ku Miške.
„3....2....1!“ zakričala, potiahla deku, ktorá ju vymrštila a rútila sa k zemi. Keď sme začuli čvachtavý zvuk mysleli sme že sa pocikáme. Dvere sa otvorili a v nich sa objavili Louis a Niall. Nevinne sme sa na nich pozreli a skryli deku za chrbát. Smiali sme sa ďalej. Janka zdvihla hlavu a my sme už ležali na zemi. Rehotali sme sa na plné kolo.
„GRRRR!!!! Keby nie ste oblečené v tých krásnych šatách tak to do vás hodím!!!“ odpochodovala do izby.
„Potom to uprac!“ zakričala som jej. Chalani sa smiali a Lou prišiel ku mne.
„Si krásna“ dal mi pusu na líce a podal mi ružu držiacu v ruke. 
„Je nádherná“ zaleskli sa mi v očiach slzy radosti. Slzy z toho že mám jeho....Rýchlo som ich zahnala tou cestou ktorou sa drali von a vsunula mu krátky bozk. Nadurdená Janka vyšla z dverí a uvideli sme jej prekrásne šaty.

Pozrela som sa na tých dvoch. Miška sa rozplývala nad narcisom čo dostala od Nialla, keď si buchla po čele.  Urobila som si to isté keď mi došlo že mám pre ňu schovaný darček a zabudla som ho zobrať. Potiahla som Louisa za ruku a vošla s ním do izby. Podišla som ku komode a vytiahla náramok, ktorý som kúpila už skôr.

V krabičke som ho dala do tašky a sadla si k Louisovi.
„Sekne ti to“ zadívala som sa na neho. Na tvári sa mu pohrával úsmev. Bez slov mi chytil tvár do rúk a díval sa mi do očí. Tie moje pobehovali z jeho pier na oči. Milimeter pre tvárou zastal a pohladil ma po líci. Konečne spojil naše pery.
„Môžeme ísť?“ odtiahol sa a nastavil mi ruku. Prikývla som a chytila sa jeho ruky. Vyšli sme von a nasadli do auta. Viezli sme sa.... na neznáme miesto. Na semafore nám Niall zaviazal oči. Cítila som ako sme zastali. Lou ma chytil za ruku a pomohol mi vystúpiť.
„Neboj sa. Držím ťa“ pošepkal mi jemne do ucha, keď som bola neistá. Všade vládlo ticho a Loui ma viedol stále ďalej. Zastali sme a pocítila som jeho ruky na šatke. Rozviazal ju a dal preč
„Prekvapenie!“ zakričali všetci. Pozreli sme sa s Miškou na seba a oči sa nám leskli od radosti.
„Ako ste to zistili?“ otočila som sa k Louisovi.
„To Janka“ usmial sa. Hneď som ho pobozkala a objala. Ľudia sa k nám rozbehli a začali sme sa s každým obímať. Niekto mi tu chýbal.... niekto podstatný.... smutne som si vydýchla a slza si našla cestu po mojej tvári
„Čo je zlatko. Nepáči sa ti tu?“ zdvihla som hlavu a obzrela sa okolo seba. Všade boli svetielka, výzdoba, balóny, stoly..... pokývala som hlavou na znak nesúhlasu
„Lou je to nádherné....“
„Tak prečo plačeš?“ usmial sa a prstom mi zotrel slzu.
„Lebo mi tu niekto chýba....“ pozrela som sa mu do očí. Jeho oči smerovali niekam za mňa a tak som sa otočila.
„Mami!“ rozbehla som sa k nej,  keď som ju zbadala v diaľke. Objala som ju
„Som rada že si prišla“ uvidela som svojho brata a ocka. Objala som ich a cítila sa neskutočne šťastne. Uvidela som Janku a tak som sa k nej rozbehla. Nečakala som či ma vidí.... jednoducho som ju objala. Trochu zacúvala no ustála to.
„ĎAKUJEM!“ opakovala som. Usmiala som sa na ňu. Úsmev mi opätovala a znovu ma objala. Vystriedala ma Miška a tak som išla za Louisom. Hudba už hrala a na parkete tancovalo zopár párov.
„Ďakujem“  jemne som sa na neho usmiala.
„I love you“ pošepkala som mu tesne pred jeho perami. Zrazu ma odtiahla Dan.
„Všetko najlepšie Darling!“ pevne ma obímala. Lepšie povedané pučila.
„Kde je druhá oslávenkyňa?“ usmiala sa a jej kučery sa mihali po jej tvári.
„Počkaj.... tam!..... Nie je“ dokončila som vetu, keď som ju nezazrela na mieste, kde bola....

Páčila sa? :D dúfam vám nevadí, že som ju rozdelila a že si na ňu teraz chvíľu počkáte :D A prepáčte za gramatické chyby :D 

England

Bože xDD dnes na fyzike sme preberali obvody a mali sme rozsvietiť pomocou baterky, káblov a či už lyžičky alebo kľúča malinkú žiarovku. Viete ona vôbec nesvietila, keď tu zrazu svetlo! Ja som sa zľakla, nadskočila a začala sa smiať. Kamošky sa smieli a zapichla to učiteľka, keď sa pýtala či ma koplo a keď sme jej povedali čo sa stalo povedala: To nič to je len svetielko :DDD Ja som nemohla :D Na toto tak skoro nezabudnem :D Dúfam ste aj vy mali taký "srandovný" deň ako ja :D Teraz k veci :D
Pridávam sem spomínanú viacdielovku :D 
Prosím komentyyyy! :))

„Konečne koniec!“ vykríkli sme s Mony, keď sme vyšli posledný krát zo školy.
„Mon? Kedy nám to letí?“ opýtala som sa, keď sme utekali na letisko už s kuframi. Pýtate sa kto sme a kam letíme? .... Moje meno je Kristin. Mon je moja najlepšia kamarátka a práve sme skončili roky mučenia v škole. Vyštudovali sme fotografickú školu a práve sme dostali prácu v Anglicku. Presnejšie v centre Londýna.
„Za dve hodiny“ zasmiala sa pretože ako je u mňa zvykom všade sa ponáhľam a nikdy nestíham. Sadli sme si do haly a čakali. Hodiny strašne pomaly ubiehali až som začula naše číslo letu.
„Vstávaj ideme!“ zavelila som jej a podala letenky slečne stojacej pri vchode.
„Príjemný let“ povedala a usmiala sa svojimi bielymi zubami. Vošli sme dnu a sadli si na miesta. Pustila som si hudbu a ....zaspala :D.
„Kris!“ zakričala mi do ucha Mon. Otvorila som oči a dala dole slúchadlá
„Sme tu“ pozrela som sa cez okienko a bola to pravda. Vyšli sme von a našli svoje kufre.
„Kde je? Mal nás tu čakať“ hovorila a obzerala sa dookola. Mal nás tu čakať náš dlhoročný kamarát Josh... Josh Devin... áno ten Josh Devin.... Zoznámili sme sa ešte pred 10 rokmi, keď tu bol na prázdninách. Neskôr sme si volali a sem tam chodil za nami na Slovensko. Teraz je bubeníkom pre skupinu One Direction....
„Čaute!“ ozval sa jeho hrubý hlas spoza našich chrbtov. S radosťou sme sa otočili a rozbehli sa k nemu.
„Hej neupučte ma“ smial sa no on bol ten ktorý nás pučil chlapským objatím.
„Ako sa máš?“ opýtala som sa ho, keď nám zobral po jednom kufri.
„Skvele. Chalani vás chcú spoznať. Takže vás pozívajú na piatkový koncert. Prídete?“ pozreli sme sa Mon na seba a naraz mykli plecami.
„Ok“ usmiala som sa a vydvihla si tašku na rameno. Nasadli sme do jeho veľkého čierneho auta a viezli sa k nemu domov, kde budeme ubytované.
„Tadaaa!“ otvoril dvere a vpustil nás prvé dnu. Mal to tu také ani veľké ani malé.
„Ukážem vám vaše komnaty“ zasmial sa a Mon ukázal izbu. Zobral môj kufor a otvoril dvere
„Tak a toto je tvoje kráľovstvo“ položil mi kufor ku stolíku. Hodila som sa na veľkú posteľ v strede izby a usmiala sa.
„Je to krásne Josh“ obzeral sa po izbe. Posadila som sa na nohy
„Z profilu vyzeráš ako.... ako.... hm.......“ napínala som ho a snažila sa tváriť vážne
„Ako čo?“ pozrel sa na mňa s úškrnom a približoval sa.
„Shrek?“ vyplazila som mu jazyk, keď už stál pri posteli
„Ja ti dám Shreka“ začal ma štekliť
„Moooon!!!! Pomoooc!!!“ kričala som a zvíjala sa smiechom.
„Prepáč. Nemôžem  volám s Markom“ jasné Mark a stále len Mark..... jej frajer.....
„Markom?“ prevrátili sme očami a vzdychli. Neskôr sme sa začali smiať a ležali len tak na posteli. Po pol hodine sa k nám hodila Mon.
„Už si dovolala s Markom?“ podpichol ju Josh a divne natiahol jeho meno.
„Áno dovolala“ vyplazila mu jazyk.
„Kto je hladný?“ opýtal sa.
„Ja!“ vykrikla som
„Ty kedy nie si hladná?“ zasmiala sa Mon
„HA HA HA“ sarkasticky som sa zasmiala a postavila na nohy.
„Pomôžem ti“ vybrali sme sa s Joshom do kuchyne. Uvarili sme si špagety a posadili sa do obývačky. Najedli sme sa a Josh nám hovoril príhody s chalanmi. Podľa jeho rozprávania si myslím že sú to pekné čísla. Pustili sme si film LOL. Po úžasnom filme sme si išli každý ľahnúť. Predsa zajtra nastupujeme do novej práce a večer ideme na spomínaný koncert.... Ráno ma prebudili príjemné slnečné lúče, ktoré osvetľovali celú izbu. Ponaťahovala som sa a odhrnula zo seba perinu. Postavila som sa a vybrala k oknu. Otvorila som ho a nadýchla som sa čerstvého vzduchu a uvidela ako sa pred domom zhovára Josh s .... chalanom ostrihaného na krátko.
„Celkom sympatický“ usmiala som sa a povedala pre seba. Obidvaja sa obzreli mojim smerom.
„Už si hore?“ zakričal mi Josh
„Nevidno?“ zasmiala som sa.
„Kris!“ zakričala na mňa Mon. Zakývala som im a išla za ňou.
„Áno?“ vošla som do jej izby.
„Neviem čo si mám obliecť na prvý deň v novej práci.“ Hádzala za seba oblečenie z kufra.
„Ukáž“ zasmiala som sa a začala hrabať v halde oblečenia. Nakoniec som jej vytiahla šaty presne jej štýlu. Spolu s topánkami

„Bože ďakujem! ČO by som bez teba robila?“ 

„To fakt neviem“ zamyslela som sa. Drgla ma do ramena a vyhodila z izby s tým že sa ide prezliecť. Vošla som teda do miestnosti, kde mi Josh povedal, že by mala byť kúpeľňa. Správne! Povedala som, keď sa po mne ozval buchot. Takže sa nedávno sprchovala Mon. Všade bola voda a ja ako vždy som sa zošmykla a dopadla na zadok. Vstala som a zobliekla si nočnú košeľu. Vošla som do sprchy a umyla sa svojim vanilkovým sprchovým šampónom. Vyšla som von a učesala sa. Vošla som v župane do svojej izby a obliekla si pripravené veci. Obula som si krémové lodičky a zišla dole. 

„Ahoj!“ pozdravila som ho znovu

„Vyspatá?“ podal mi tanier na ktorom sa vynímalo moje obľúbené jedlo. Palacinky s jahodami, čokoládou a šľahačkou. 

„Áno. Mňam!“ pustila som sa do jedla a nevnímala čo Josh hovorí.  Oprela som sa a vydýchla si, že som to do seba narvala. 

„Napapaná?“ sladko sa opýtal

„Napraskaná“ opravila som ho. 

„Odveziem vás na pohovor.“ Prikývla som. Po pol hodine sme vyšli z domu, zamkli a nastúpili do auta. 

„Kto bol ten chalan ráno?“ opýtala som sa ho.

„Uvidíš večer.“ Zasmial sa. Zastavili sme na parkovisku za budovou, kde sa konal náš veľký deň.  Vošli sme teda dnu. 

„Dobrý prišli sme na pohovor.“ Povedala som sekretárke.

„Oh  jasné už vás očakávajú“ zaviedla nás k nejakým dverám. Otočila som sa na Josha

„Ja vás počkám tu“ usmial sa a tak sme vošli dnu.

„Slečny Monika a Kristin?“ opýtal sa muž sediaci v kresle.  Prikývli sme a sadli si na stoličky oproti nemu....

Páčila sa? :D Držte mi palce! Musím napísať úvahu o spoločnosti na celú A4 :D 

Viacdielovka

Oznam! :D Dnes pridám viacdielovku, ktorá ma napadla na veľkej prestávke. :D

Dance is my life 61.časť

Okej veľmi ďakujem za komentáre :) Pridávam ďalšiu časť :D wuhuu :D nedávno som prišla z tanečnej a mám dosť :D toľko brušákov som ani za život nespravila :D ale to disko kks :D však ja nestíham! :D a neveríte čo :D mala som kinder vajcooo :DDD ale mala som tam akúsi blbosť :D neviem ani čo s tým vyzerá to ako kus látky so strapatým koncom a na začiatku ťažisko nejaké :DDD :D neeevadi :D ja raz nato prídem! :D takže príjemné čítanie a hlasujte v anketách :)


*Miška*

S Niallom sme vošli do obchodu a zobrali košík. Začala som chodiť okolo mliečnych výrobkov, keď mi došlo, že tu nie je Niall. Poobzerala som sa či nie je pri vedľajšom regáli. No nebol. Zobrala som jogurt a išla ho hľadať. Prešla som snáď celý obchod až som zabudla na jednu časť. Nechápem ako ma to nenapadlo. Vydala som sa na cestu. Pod modrou veľkou ceduľkou zavesenú vysoko na strope som uvidela rozkošnú blonďavú hlavu. Zasmiala som sa a prišla k nemu.
„Kde si sa túlala?“ opýtal sa a hypnotizoval čokoládu pred sebou.
„Ehm...Ja?!“ pozrela som na neho so zdvihnutým obočím. Ticho mu oči behali z čokolády na čokoládu. Vzdychla som si, pokrútila nad ním hlavou a prezerala kopu sladkého pokušenia. Zrazu sa nám obom vydali ruky tým  istým smerom. Zobrali sme do rúk obľúbenú bielu čokoládu a hodili ju s nadšením do košíka.
„Mňam“ slintali sme nad čokoládou. Niall mi zobral košík a chytil ma za ruku. Prešli sme celý obchod až som vo výklade uvidela knihu. Pomyslela som si, že bude nová do zbierky. Okamžite som ho tam potiahla a začala ju hľadať.
„Niall?“ opýtala som sa ho keď zazubene sledoval plyšového bobra.
„Čo sa deje?“ opýtala som sa ho, keď som mu otočila hlavu k sebe.
„Ten bobor sa na mňa škaredo pozerá“ zasmiala som sa. Snažil sa byť vážny no nakoniec sa rehotal aj on.
„Ty si blázon“ zasmiala som sa
„Do teba ... aaa... čokolády“ krásne sa usmial a vtisol mi bozk na pery.
„Kam pôjdeme zajtra?“ opýtala som sa a prezerala knihy v regály.
„Čo? kde? Nikam! Veď máte oslavu... Do kelu ! Prečo sa mi v čas nezastaví pusa... prečo ?! prečo?!“
„Čo aká oslava?“ dívala som sa do jeho očí, kde mal momentálny menší chaos.
„Nepovedz to Lenke. Je to... teda bolo pre vás prekvapenie. Chalani by ma zabili...“ nervózne si prehraboval vlasy.... je taký rozkošný..... pomyslela som si.
„Nepoviem“ musela som ho pobozkať. Nakoniec sme vyšli z obchodu a s taškami išli odniesť nákup k nám. Odomkla som dvere a vpustila nás dnu. Kľúče boli mierené na poličku no nakoniec skončili v soške koňa.
„Niall? Ako dlho trvá dokým vídu z porcelánového koňa kľúče?“ tupo som hľadela na koňa.
„Bez pomoci nikdy.“ Zasmial sa a podišiel ku mne.
„Ups“ nevinne som sa na neho pozrela. Zasmial sa a dal mi pusu na líce. Zobral do ruky koňa a nejako ho nahýnal. Pokúšal sa ich z tamať vytiahnúť no nič. Smiala som sa nad ním.
„No tak vráť nám tie kľúče.“ Rozprával sa  s koňom. Pokývala som nad ním hlavou a vošla do kuchyne. Zobrala som kladivko na mäso a vrátila sa späť...
„Pozor“ povedala som. Niall sa prudko otočil, niečo mu puklo v krku no jeho oči boli vypúlené.
„Miši? Načo to potrebuješ? Ja nechcem byť rezeň!!“ hovoril a dal ruku na obranu.
„To nie je na teba.... Je to na koňa...“ smiala som sa. Aký človek môže myslieť že by z neho niekto urobil rezeň?!....
„Jaaaaaj“ koňa dal pred seba aby som predsa jeho netrafila. Napriahla som ruku
„Niall nie som si istá svojou muškou“ oznámila som ho o vážnych skutočnostiach a možných následkoch
„Dobre.... zvládneš to ... verím ti...“ potešilo ma to. Zahnala som sa a išla trafiť, keď ma zastavil.
„Počkať!.... radšej ...“ položil ho na zem a zašiel do kúta. Pozrela som na neho či je v pohode...Zahnala som sa a trafila koňa. Roztrieštil sa na viacero častí a vypadli z neho kľúče. Zobrala som ich do rúk a položila na miesto. Niall prišiel ku mne a objal ma. Otvorili sa dvere a ja som sa zľakla. Znovu som sa zahnala a uvidela v dverách vystrašené jačiace Lottie a Lenku.
„Ticho! Zobudíte susedovo dieťa..“
„Ja nechcem byť rezeň“ skričali naraz.
„Kto si tu ešte bude myslieť, že je rezeň“ hundrala som a odniesla to radšej do kuchyne.
„A inač prečo susedovo dieťa? Veď má 50“ zamyslela sa Lenka.
„To je detail“ pozametala som črepiny.  Zobrala som kofolu a poháre. Vošla som do obývačky a položila všetko na stolík. Niall otvoril fľašu, ktorá vyšplechla a každého zasiahla. Blondiak sa začal smiať. Zapli sme TV a prepli na MTV.
„Oppa Gangan style!“ postavili sme sa všetci a začali tancovať

*Lenka*

Po tancovaní sme si so smiechom sadli na gauč
„Takže zhrňme to.... rozbili sme jednu vázu, roztrhli jeden obrus, vyliali kofolu či už na seba alebo nábytok...“ hovorila Miška. Obzerala som sa dookola a hľadela na chúďa obrus, ktorý sa rozthol pri tancovaní... Tie kačičky nám budú chýbať...
„Do kelu nestíham na tréning!“ vyrušila som Mišku v polovici vety, keď rozprávala o tom ako zalepiť koňa – tú sošku :D
„Lottie chceš ísť so mnou?“ opýtala som sa a dúfala, že pôjde
„Jasné“ prikývla. Po asi 10 minútach sme odišli. Tých 10 minút sme ich upozorňovali aby nerozbili žiadnu sošku a pri ich šťastí nezhodili susedovho psa z balkóna... Vošli sme dnu a Janku som nikde nevidela... To je až tak nahnevaná?....
„Ahoj Dan!“ pozdravili sme ju  vyobímali.
„Čauko. Kde máš Janku?“ opýtala sa a ja som nemala chuť jej to vysveľovať no jej pohľad hovoril za všetko.
„Pravdu? Neviem... sme pohádané...“ prerušila ma
„Čo? prečo?“ vyvalila na mňa oči
„No lebo u mňa bola El. Odpustila som jej....“ obišla som ju a vošla som do šatne. Vytiahla som z veľkej tašky tréningové oblečenie

„Ako to že si jej odpustila?“ hovorila spoza môjho chrbta

„Vieš ja ju chápem... neurobila to naschvál... mala som pocit, že jej mám odpustiť...“prerušila ma jej silným objatím. Čakala som, že mi to bude vyčítať no prekvapila ma...

„Idem za Lottie...“ usmiala sa a chápavo ma pohladila po chrbte. Prezliekla som sa a mierila von... Vo dverách som sa zrazila s Jankou. 

„Potrebujeme sa porozprávať“ vypadlo zo mňa

„Aj ja si myslím“ vošla dnu 

„Leni prepáč mi. Keď si myslíš, že si to mala spraviť tak to chápem a akceptujem. Prepáčiš mi, že som povedala, že ti je Louis ľahostajný....“ odtrhla pohľad od svojich tenisiek a pozrela sa na mňa.

„Chýbala si mi“ pribehla som k nej a objala ju. 

„Aj ty mne.“ Usmiala sa. 

„Čakáme ťa v sále“ vyšla som von a s radosťou si sadla na zem k Dan a Lottie. Po chvíli prišla aj Janka.

„Takže baby... Po dlhom čase vám znovu dávam voľno... aaaa..... malinké prekvapenie! Tu je vaša výplata!“ vykríkal s talianskym prízvukom a my sme sa začali tešiť. Pozrela som sa na šek a nemohla uveriť tomu číslu

„Aaaa! Môžeme ísť na Bahamy Yeeeeah!“ začali sme s babami tancovať náš „víťazný tanček“. Po chvíli sme začali tancovať. Tréning skončil a my sme mysleli, že sa nám rozpadnú nohy. Nevedeli sme sa čo i len hýbať

„Zajtra ma z postele dostanete len páčidlom“ poznamenala som, keď sme vychádzali z budovy. 

„Takže kokteil, pizza alebo s obedom k chalanom?“ pozerali sme na neďaleké budovy a bavili sa o tom ako nám naši „anjelikovia“ chýbajú. Nakoniec sme sa rozhodli pre chalanov a Nando´s no s kokteilmi pre všetkých. Vybrali sme sa teda k nim a zazvonili. Dvere sa roztvorili a vyšiel tam moja mrkvička celá strapatá v pyžame. Čo robí v pyžame, keď je pol 4? 

„Ahojkýyyy!“ pozdravil nás a otvoril bránu. Vošli sme dnu a Louis si ma hneď odchytil.

„Chýbala si mi“ ťukol mi po nose a chytil za pas. Pritiahol si ma bližšie a pobozkal. 

„Ty mne tiež“ hovorila som pomedzi bozky a kusla ho do pery. Zaskučal a zasmial sa. Posledný krát som ho pobozkala a ťahala dnu za ostatnými. V spoločnom objatí sme medvedím krokom vošli so obývačky. 

„Hej! Vy ste sa pustili do jedla a nás ste nezavolali?! A inač ahojte!“ všimla som si, že už tam sú aj Miška s Niallom. Dúfam ten susedov pes žije... Sadli sme si k nim a zobrali si hranolky a kečup. Nejakou náhodou mi začal padať a ja som ho prehadzovala z ruby na ruku. Keď som ho konečne chytila poriadne som do neho buchla a neuveríte čo sa stalo....

„Ups...“ povedala som tichšie a hľadela na prasknutý sáčok a Harry červenú tvár.

„To si nemala!“ povedal a ja som sa radšej postavila. Začala som behať po celom dome až som došla do záhrady

„Harry ale červená ti ide k tvári!“ cúvala som a dúfala, že nespadnem do bazéna. Mokré, studené a vodnaté ..... to je jasné keď tam je voda! ..... a kedy by to bolo mäkké? ..... daj tam želatínu a uvidíš!.... he?!.... 

Vyrušil ma buchol predo mnou a následná tatárka na mojej tvári. 

„Harry!!“ zakričala som a začala ho naháňať. Keď som išla okolo Mišky ukradla som jej kečup

„Ale to bol môj!“

„ Zober si Harryho!“ odkričala som jej a naháňala Harryho až hore. Došli sme do jeho „čistej“ izby. Drgla som ho a on spadol na svoju haldu špinavého oblečenia.  Nejakým spôsobom som sa objavila pri jeho ponožke s ..... šunkou?! Bleeee!.... a pri ňom. Zobrala som kečup a prevrátila sa aby som to na neho vyliala. Čapla som po sačku a kečup sa rozletel na jeho tvár. Smiala som sa na jeho výraze. Keď som uvidela jeho nahnevaný výraz radšej som zletela dole do obývačky

„Lou ona ma týra!“ sadla som si na jeho nohy. 

„Harry! Sadnúť!“ zavelil a on ho poslúchol. 

„Ďakujem“ vyplazila som Harrymu jazyk a sadla si vedľa Louisa. Keď sme dojedli vyšli sme s Louisom do jeho izby. 

„Čo robíme zajtra?“ opýtala som sa, keď som si ľahla k Louisovi v jeho izbe na posteľ. 

„Prepáč... už niečo mám“ zosmutnela som. Jedným pohybom sa opieral rukami vedľa mojej hlavy. 

„No o 5 buď oblečená vo veciach čo ste si minule kúpili.“ To bude to tajomstvo... je mi len ľúto, že nevedia o našich narodeninách.  Prilepil sa k mojim perám a chvíľu zotrval. Čakal čo spravím a či mi to prekáža, že je ako seknutý... :D Znovu som ho kusla a on sa zasmial. Začal ma bozkávať vášnivo no stále jemne. Hrala som sa s jeho vlasmi a prstom hladila po líci. Prehodila som ho nabok a teraz som bola na ňom. 

„Prečo si ešte stále v pyžame?“ dívala som sa do jeho modrých očí a všimla si jeho odhaleného bruška. 

„Načo sa prezliekať z pyžama, keď večer sa do neho znovu oblečiem“ to je na zamyslenie! Pokývala som hlavou, zasmiala sa a znovu prilepila k jeho perám. Hladil ma po chrbte a ako som si práve všimla držal ma za zadok. Ruka mi zablúdila k jeho odhalenej pokožke. Prešla som mu po brušku a zašla vyššie na jeho hruď. Zasmial sa no ďalej ma bozkával. Sedela som mu na kolenách. Potiahla som ho k sebe. (Čiže sedel tiež :D ) Aby som sa mohla nadýchnuť prešiel na môj krk. Ruka mi zablúdila na jeho chrbát. Jemne som ho škrabkala. Podľa jemného vzdychnutia som zistila, že sa mu to páči. Muhehehe! Som boss :D. 

„Máš vo vlasoch kečup“ zasmial sa a chytil do ruky moje vlasy. 

„Ja ho zabijem... idem do sprchy“ zasmiala som sa a zišla z postele. Louis nechápavo hľadel a ja som vošla do kúpeľne. Dala som si sprchu a zmyla všetok kečup. V uteráku som sa postavila pred zrkadlo. „Tá zlá mrkva!“ povedala som, keď som si všimla malé fliačiky z ktorých zajtra budú výrazné. Učesala som si vlasy a vyšla von. Automaticky som podišla k jeho skrini a vybrala si obľúbené pásikavé tričko. Obliekla som si ho na spodné prádlo a potriasla hlavou. Zrazu ma objal zo zadu. 

„Voniaš nádherne“ pošepkal mi do ucha a mnou prešla elektrina. Usmiala som sa otočila k nemu.

„Ideme dole?“ opýtala som sa s úsmevom a rukami oblepila jeho krk. 

„Jasné... No počkaj ....“ podal mi moje legíny. 

„Ďakujem“ pobozkala som ho a doobliekala sa. Zišli sme dole, kde každý ležal na jednej kope ešte stále na tom istom mieste. Pozrela som sa na TV a na Louisa. Urobil presne to isté

„Pomáda!“ vykríkli sme a spustili DVD. Odhrnuli sme Z gauča Nialla a Zayna, ktorý sa nevedeli čo i len pohnúť a sadli si na ich miesta. V objatí sme sledovali film a spievali si hitovky... 

Tak čo páčila sa? :) oplatilo sa čakať? :D Nerada vám to oznamujem no toto je zrejme predposledná časť ://

oopa gangan style :D

Čo i len jeden komentár a pridám časť :D prosím :D

+

Love, at the first sight

Som ostrihaná ... chápete?! :D ... ale je to kratšie ako som chcela :/ najme ofina! :D grrr ! :D .....Nedočkavo čakám kedy si konečne po dlhom čase znovu pustím Pomádu. Ten film je naozaj super - určite nie kvôli Louisovi! :D Tú pesničku sme v zbore spievali :D no po anglicky znie lepšie :) Sťahujem to už 4.tý krát :D stále som to dala neskoro sťahovať a nechcelo sa mi čakať :D teraz som si čakanie skrátila jednodielokou. Neviem či sa bude páčiť :D Bolo to písané len tak :D  prosím píšte komentáte :) budem veeeľmi rada a možno mi to pomôže dopísať posledné dve časť Dance is my life :) A ešte o niečo chcem požiadať. Prosím hlasujte v anketách :) Vďaka :)

Listy opadli a všetko sa vyznelo pochmúrne. Sedela som pri okne a očami blúdila po šerej oblohe.
„Ahoj Aladin“ pozdravila som svoje kocúra, ktorý sa mi motal okolo nôh. Dnes sem zavítajú mamini známi.... Znova nejaké 40 ročné ženské, ktoré sa bavia o vráskach a výchove dnešnej mládeže... Prevrátila som očami a zobrala svojho Aladina na ruky. Pozrela som sa do jeho malinkých očičiek

„Ty sa máš. Nemáš nič na starosti. Iba sa prevaľuješ v pelechu a motáš sa pod nohy.... sen každého človeka. Až nato motanie pod nohy“ Položila som si ho na brucho a zadívala sa do sveta. 

„Amelia! Hostia prišli“ Jasné... takmer som zabudla ... zo skrine som si zobrala svoje obľúbené pásikavé tričko a modré rifle.

 Svoje hnedé polodlhé vlasy som prečesala a nechala voľne. Zišla som dole. Sedeli na záhrade a mňa prešla chuť ísť za nimi. 

„No poď“ povedala mama a podala mi misu so šalátom. Z nechuťou som kráčala za ňou. 

„Usmej sa!“ povedala a otvorila sklenené dvere do záhrady. 

„Tak toto je moja dcéra Amelia“ predstavila ma a ja som sa pozrela do zeme. Radšej som položila misu na stôl. Sadla som si k nemu a priložila pohár k ústam. Odpila som si z neho a keď sa konečne zakecali. Opatrne som zdvihla hlavu a pozrela sa na človeka predo mnou. Bol to jediný chalan, ktorý nemal ani nad 20. Jeho kučeravé hnedé neupravené vlasy boli geniálne s jeho zelenými očami. Lícne jamky, ktoré sa ukázali práve keď sa čo i len usmial ma dostali. Jeho veľké pery.... práve, keď som si v hlave hovorila aký je geniálny a spaľovala ho pohľadom pozrel sa na mňa. Usmial sa a odhalil spomínané jamky. Odvrátila som zrak a venovala sa oranžovej tekutine. 

„Amelia čo študuješ?“ opýtal sa ma vysoký muž.

„Hm... študujem právo“ usmiala som sa. 

„Takže právo...“ a znovu sa venoval mojim rodičom. Znudene som vzdychla a nenápadne sa vytratila do domu. Vošla som do kuchyne a z chladničky vytiahla čokoládovú zmrzlinu. Aladin vyskočil na linku

„Ahoj. Aj ty sa tak nudíš? Ale sú celkom milý“ rozprávala som sa so svojou mačkou.

„Milý..“ zasmial sa niekto za mnou. Prudko som sa otočila a udrela sa do rohu linky

„AU! Neučili ťa klopať?“ zahučala som a sadla si na zem. 

„Prepáč“ zasmial sa. Kľakol si ku mne a hľadel mi do očí. Nahmatal mi lem trička a išiel ho dvihnúť. Trhlo mnou a jedným pohybom som dala preč jeho ruku. 

„Neublížim ti..“ opatrne mi znovu položil ruku na koniec trička a jemne ho nadvihol. Dotkol sa mi miesta, kde som sa udrela. Sykla som a mierne sa prehla do boku. 

„To bude veľká modrina“ zasmial sa

„Nie je to na smiech.“ Priložila som si ruku na miesto buchnutia. Jeho horúci dotyk som cítila stále na boľavom mieste. 

„Kde máte ľad?“ stále som sledovala jeho hlboké zelené oči. Premýšľala som čím sú výnimočné a čím to je, že ma tak priťahuje. 

„Mraznička prvý šuflík.“ Otvoril dvierka z ktorých vytiahol ľad. Podala som mu sáčok. Ľad dal do sáčku a kľakol si späť ku mne. Dotkol sa mi ruky...po tele mi prešli zimomriavky. Dal preč moju ruku a opatrne mi na telo priložil ľad. Hneď mi nabehla husia koža... Znovu som sykla bolesťou. Pomohol mi vstať a stále mi držal ľad na boku. 

„Amelia kde si zmizla?“ vošla do kuchyne mama. 

„Tu som“

„Bože čo sa ti stalo?“ ustarostene ku mne prišla. Od neznámeho som si zobrala ľad a vďačne sa na neho usmiala. Úsmev mi opätoval a zmizol v záhrade. 

„Len som sa udrela...“ zasmiala som sa

„Páči sa ti?“ opýtala sa. 

„Bože mami! Nepoznám ho...“ zasmiala som sa

„Možno začneš veriť v lásku na prvý pohľad..“ usmiala sa a odišla za ním. Láska na prvý pohľad? Nezažila som nič podobné .... Môže to tak byť? Je možné že som sa do neho.... nie to nie je možné neviem ani jeho meno.... potriasla som hlavou a ľad položila na linku. Tričko som si upravila a išla za nimi von. Sadla som si na svoje miesto... zeleno očko nesedel predo mnou ale pri svojom otcovi. Myšlienku, ktorú mi vnukla mama z mojej hlavy nevypadla. Chalan si ma nevšímal a tak som sa o to snažila aj ja. Večer po našich dlhých spoločných rozhovoroch sa už rozhodli odísť... 

„Amelia si dobré dievča. Majte sa“ pozdravili nás. Zosmutnela som lebo neviem ani jeho meno.... mykla som plecami a išla za rodičmi dne. 

*Harry*

Od kedy sme prišli nemohol som z nej spustiť oči. Jej hnedé vlasy boli ako hodváb aj keď som sa ich nedotkol. Oči mala ako diamanty a úsmev rozžiaril celú miestnosť. Vkĺzla dnu a moje nohy sa vydali jej cestou. Hrabala v chladničke a následne sa rozprávala so svojou mačkou. 

„Ahoj. Aj ty sa tak nudíš? Ale sú celkom milý“ 

„Milý..“ vybehlo zo mňa s miernym smiechom. Prudko sa otočila.... asi sa zľakla no pri jej otočke sa udrela do rohu linky. Au to muselo bolieť.  Sykla a sadla si na zem. Podišiel som k nej

„Prepáč“ kľakol som si k nej. Nahmatal som jej tričko a išiel ho nadvihnúť aby som sa jej pozrel na ranu.  Trhlo ňou a odtiahla sa. 

„Neublížim ti....“ díval som sa do jej očí a hľadal nejaký náznak povolenia. Malinký sa našiel a tak som jej znovu nahmatal tričko a nadvihol. Dotkol som sa červeného miesta, kde sa javili známky modriny

„To bude veľká modrina“ zasmial som sa

„Nie je to na smiech.“ Priložila si ruku na miesto, kde som sa jej pred chvíľou dotkol.  

„Kde máte ľad?“ Pozrel som sa na ňu. Sledovala ma svojimi rozkošnými kukadlami. 

„Mraznička prvý šuflík.“ Otvoril som dvierka z ktorých som vytiahol ľad. Podala mi sáčok. Ľad som dal do sáčku a kľakol si späť ku nej. Bola taká krehká. Dotkol som sa jej ruky a mnou prešlo pár voltov. Dal som preč jej ruku a opatrne jej priložil ľad. Na tele jej nabehla husia koža... Znovu sykla bolesťou. Pomohol som jej vstať a stále držal ľad na boku. Mal som chuť ju pobozkať...

„Amélia kde si zmizla?“ vošla do kuchyne jej mama.

„Tu som“

„Bože čo sa ti stalo?“ ustarostene k nej podišla. Zobrala si odo mňa ľad a usmial sa. Bože je krásna.... Usmial som sa a odišiel do záhrady. Začali sme sa rozprávať až som zabudol na Ameliu. Vždy keď som sa na ňu pozrel bola odmeraná. Niečo som spravil?.... Večer sme sa rozhodli už ísť domov. Rozlúčili sme sa a išli preč. 

„Tak aká sa ti zdá Amélia?“ opýtala sa mama so skrytým pod tónom

„Je úžasná..“ zasníval som sa

„A niekto sa nám tu zamiloval“ zasmial sa ocko

„Nie veď ju ani nepoznám...“ zavrtel som hlavou...

„Synček čo ak je to láska na prvý pohľad“ povedal ocko. Čo ak  má pravdu? On má pravdu!

„Hneď som späť“ rozbehol som sa späť k jej domu.

„Amélia!“ zakričal som za ňou, keď vchádzala dnu. Preskočil som bránku a prišiel k nej. Nádherne sa usmiala. 

„Chcel som ťa niekam pozvať. Čo tak zajtra? Obed?“ čakal som aspoň na malú nádej. 

„Jasné“ prikývla a ja som bol neskutočne šťastný. Chuť pobozkať sa vrátila no v obrovskom znení

„Mimochodom som Harry“ povedal som kúsok od jej tváre až som ju pobozkal. Ja som ju pobozkal! A neodtiahla sa!....Od teraz verím v lásku na prvý pohľad.

*Amélia*

„Amelia!“ zakričal niekto za mnou. Otočila som sa. Preskočil bránku a prišiel ku mne. Doširoka som sa usmiala 

„Chcel som ťa niekam pozvať. Čo tak zajtra? Obed?“ 

„Jasné.“ Prikývla som a môj vnútrajšok skákal radosťou. Už odchádzal

„Mimochodom som Harry“ Vrátil sa ku mne a jemne ma pobozkal. Nečakané no krásne. Mala som pocit akoby ho poznám už strašne dlho a nie jeden deň. Teraz som vedela, že mamina mala pravdu. Odteraz verím v lásku na prvý pohľad.... 

Páčila sa aspoň trochu? :D A nezabudnite hlasovať v anketách a ani na komentáre :) aspoň jedno slovíčko :D