Surprise

Prepáčte :/ je mi to straaašne ľuto :/ už sa musim polepšiť!! :D mala som toho veľa prepáčte :/ tanečná... samí tréning a teraz keď som bola chorá... musim dobiehať školu :/ ale budem sa snažiť pisať čo najviac takže dúfam mi budete držať palce aaa že chviľku ešte vydržíte :) ďakujem za komentáre mrkvičky :) ja sa polepším :)) :**
Teraz :D pricháádza prekvapenie :) pamätáte si dúfam moju Mišku :D Musíte!! :D :D Na toto slová netreba :)) Je to dokonalé puss :** :DD tak bežte čítať ;)

*Courtney*

Ráno som sa zobudila s až podozrivo dobrou náladou. Hodnú chvíľu som rozmýšľala čím to je. Potom mi pohľad padol na kalendár a vtedy mi to docvaklo. Dnes je to práve rok. Rok, čo chodím s najdokonalejším chlapcom na tejto planéte. Chlapcom, ktorého meno je Liam Payne. Šťastne som vyskočila z postele a tanečným krokom došla do kúpeľne. Tam som strávila dobrú pol hodinu, ale to mi už niekto búchal na dvere: „Courtney!!! Okamžite vylez z tej kúpeľne! V tomto dome sú okrem teba ďalší ľudia, ktorí ju tiež potrebujú!“ no jasné, moje dvojča Sophie. Posledný krát som si prečesala vlasy a odomkla. Vzápätí sa predo mnou zjavil môj zrkadlový obraz. Ja a Sophie sme jednovaječné dvojčatá a nikto okrem našich rodičov, Liama a našej najlepšej kamošky Lucy nás nevie rozlíšiť. Obidve máme dlhé hnedé vlasy, veľké hnedé oči, sme pomerne chudé a celkom vysoké. Výzorovo sme možno rovnaké ale povahy máme každá inú. Obe sme síce poriadne ukecané, ale ja som tá normálnejšia a zodpovednejšia, kým Sophie je tá šialenejšia. Keď som otvorila dvere, len ma so slovami „no konečne!“ odstrčila a zavrela za sebou. Mávla som nad ňou rukou a zišla po schodoch dole do kuchyne. Po raňajkách som išla do izby skontrolovať mobil, či nemám nejakú esemesku od Liama. Ale na displeji nesvietila ani správa ani nijaký zmeškaný hovor. Žeby zabudol na naše výročie? To sa na neho nepodobá...

*Liam*

Po dlhom čase sme konečne s chalanmi mali pár dní voľna. Perfektne načasované, pretože dnes je deň D. S mojou priateľkou Courtney máme naše prvé výročie. Takto presne pred rokom sme sa dali dokopy. Už mám úplne presne naplánované, čo jej dám, no zatiaľ sa budem tváriť, že som na to zabudol. Dúfam, že mi to nič ani nikto nepokazí.
Vytočil som číslo jej sestry Sophie a čakal, kým to dvihne. Po piatom zazvonení sa ozvalo rozospaté: „Haló?“
„Ahoj Soph, tak platí naša dohoda?“
„Ou ahoj Liam. Prečo mi voláš v sobotu o deviatej ráno? Normálni ľudia o takom čase ešte spia! A áno platí.“
„Prepáč, neuvedomil som si, že si taký spachtoš ( na druhej strane sa ozvalo naštvané Ts!). Takže prídem pre teba o pol jedenástej, ale čakaj ma na rohu vašej ulice, nech si Courtney nič nevšimne!“
„Okej budem tam. Čau.“
„Ahoj.“ Zložil som. Akurát som sa stihol naraňajkovať, obliecť, požičať si Louisovo auto (bez toho aby o tom vedel, ale to je detail) a mohol som vyraziť. Ako sme sa dohodli, Sophie ma už čakala na rohu ulice. Vždy, keď som ju videl, žasol som nad tým, ako sa s Courtney podobajú. Netuším, ako som ich vedel rozlíšiť ale skrátka som vždy vedel, ktorá je ktorá. Nuž, tomu sa zrejme povie pravá láska. Páni Liam, odkedy si taký poetický? Začudoval som sa v duchu.  Sophie si otvorila dvere na strane spolujazdca a nastúpila. „Ahoj, tak čo, už máš premyslený plán?“
„Áno, len s výberom toho najhlavnejšieho potrebujem pomoc.“
„Okej, tak v prvom rade, nech na tom darčeku bude niečo fialové! Vieš, že to je jej obľúbená farba. No a s výberom ti poradím, našťastie máme dosť podobný vkus. Tak ide sa hľadať!“

Po dvoch hodinách

Konečne! Museli sme spolu obehnúť 4 zlatníctva, kým sme našli dokonalý darček pre moju Courtney. Sophie som vysadil tam, kde sme sa stretli a povedal jej, nech je Courtney o pol siedmej vychystaná na moje prekvapenie.

*Courtney*

Okolo tretej do mojej izby bez zaklopania vtrhla až príliš hyperaktívna Sopfie.
„Čo horí?“ spýtala som sa otrávene. Bola som trošku naštvaná, pretože niekto nám tu na niečo  zrejme zabudol...
„Nie to zatiaľ nie. Ale okamžite šmýkaj do kúpeľne!“ povedala a už ma aj s mojou stoličkou na kolieskach, na ktorej som momentálne sedela, tlačila do dverí kúpeľne.
„Na čo? Ja sa teraz nikam nechystám. A rannú hygienu mám už za sebou.“ No ona ma nepočúvala. Nastavila ma pred zrkadlo, pripravila asi všetky maľovátka čo máme v dome, odniekiaľ vytiahla šatku a zaviazala mi oči.
„Ehm...Soph? Keď ma už chceš nalíčiť, ako mi namaľuješ oči keď na nich mám toto?“
„Aha...To som nedomyslela.“ Dala mi tú šatku dole.
„A načo vôbec tá šatka?“
„To nerieš.“ Začudovane som pozrela na jej odraz v zrkadle. No ona mi nevenovala pozornosť, práve sa rozhodovala, aký odtieň lesku mi dá na pery. Neriešila som prečo, Soph je skrátka taká, že keď ju niečo napadne, okamžite to musí urobiť. A väčšinu jej nápadov si odskáčem ja. Tak som asi dve hodinky presedela pred zrkadlom v kúpeľni, kým ona ma líčila a robila účes. Nanešťastie som sa nemohla vidieť, keďže jej doplo, že keď ma aj so stoličkou otočí chrbtom k zrkadlu, veľa toho neuvidím.
„Tak! Prvú časť máme za sebou.“ Povedala a s úsmevom pozerala na svoje dielo na mojej tvári a vlasoch. Keď som sa chcela otočiť, rýchlo ma potiahla naspäť.
„Ešte nie!!!“ povedala, chytila ma za ruku a ťahala do nášho spoločného šatníka. Tam po krátkom rozmýšľaní zobrala do ruky moje obľúbené krátke biele šaty na ramienka so slabofialovým opaskom a strčila mi ich do ruky. Potom vytiahla biele sandáliky na nízkom opätku. Na chvíľku sa zamyslela a pridala ešte aj tenký fialový svetrík. Potom ma vytiahla zo šatníka, dotlačila do izby prikázala mi obliecť si to a zabuchla dvere. Keď som sa obliekla a obula, zakričala som, že môže vojsť.
„Už sa môžem pozrieť?“ spýtala som sa jej.
„No áno.“ Prešla som do kúpeľne a postavila sa pred zrkadlo.
„Páááni! To som ja?“ vážne som tak nevyzerala. Vlasy som mala natočené a vyčesané dohora,  jemný make up a k tomu tie úžasné šaty...
„Čo dodať...som skrátka dobrá!“ pochválila samú seba Sophie. Zrazu jej zazvonil telefón, ktorý hneď aj stíchol.
„A načo toto všetko?“ spýtala som sa jej.
„Bože nevypytuj sa toľko! Čoskoro sa dozvieš. Teraz ma tu počkaj! Ani sa nepohni!“ stuhla som ako socha. Soph na chvíľku niekam odbehla. Čím som si ja zaslúžila takú pojašenú sestru? Ani som sa nad tým nestihla poriadne zamyslieť, už na mňa zdola kričala:
„Courtney!!! Poď sééém!!!“
„Veď sa nemám  hýbať!“
„Už môžééš!“
„Tak fájn, hneď som tááám!“ kričali sme. Pomaly som zišla po schodoch...

*Liam*

Skontroloval som čas: tri hodiny poobede. Fajn, to stíhame. Rozdelil som chalanom úlohy, aby sme pripravili úžasné prekvapenie pre Courtney. Harry mal navariť nejakú z jeho špecialít, Zayn mal vybrať peknú romantickú hudbu, Niall mal zohnať ozdoby a s Louisom chystáme prekvapenie, o ktorom viem iba ja a on, keby to náhodou nevyšlo. No keď som prišiel domov, čakala ma jedna veľká katastrofa.
„Preboha chalani!!! To má byť čo? Harry?! Vkuse vyváraš špeciality, ktorých meno si nezapamätáš ani ty sám a akurát dnes si sa rozhodol robiť hamburgery?!!! Zayn!!! Tá hudba má byť romantická! Ja nepotrebujem vianočné koledy! Niall!! Prečo je tých ozdôb tak málo? A prečo sú veľkonočné?! Looouis! Kde dopekla je ten Tomlinson?“ božemôj toto je hrôza!!!
„Ale toto sú špeciálne hamburgery!“
„Veď aj vo vianočných koledách sa spieva o láske!“
„Na Veľkú noc je veľa kvetov a kvety sú romantické!“ obhajovali sa jeden cez druhého. Práve vtedy prišiel Louis aj s dvoma veľkými taškami. Nazrel som do nich.
„No aspoň niekto splnil to, čo som chcel.“ Povedal som. „Tak fajn chalani...Harry prosím ťa urob niečo aspoň trošku romantickejšie. Čiže žiadny hamburger, pizzu, praženicu, hotdogy ani placky ani nič podobné.“
„Vykonám šéfe!“ zasalutoval a pustil sa do prípravy.
„Zayn ty vymeň všetky tie vianočné koledy za Avril Lavigne. Tú Courtney zbožňuje.“
„Rozkaz!“
„A Niall...choď pre všetky sviečky čo máme  v dome a keď ich bude menej ako 10 choď ešte nejaké kúpiť. Len prosím ťa nie tie, čo sa dávajú na hroby!“
„Okej už idem.“
Ja som zatiaľ hľadal červený obrus a nejakú deku. Samozrejme, našiel som ich zhúžvané na spodku skrine. Takže som sa vybral pohľadať žehličku. To mi trvalo najmenej pätnásť minút. Nakoniec som ju našiel zahádzanú tričkami v Harryho izbe. Vyžehlil som ten úplne dohúžvaný obrus a dal ho do kufra auta. Niall mi doniesol jeden vagón sviečok v jednej veľkej taške, ktoré som taktiež vopchal do auta.
„Ehm... Liam? Piesne mám nahraté ale je tu jeden problém. Kde ich chceš pustiť?“
„No predsa na prehrávači kde inde?“
„Ale kde tam budeš mať zásuvku?“ a jéjé... to som nedomyslel...Na piknikovej lúke nezvyknú byť zásuvky na elektrinu.
„No možno stretneš nejakého milého zajačika, ktorý ti to zapojí vo svojom domčeku.“ Zaškeril sa Louis. „ a rovno mi od neho môžeš popýtať nejakú mrkvu.“ Dodal.
„No hahaha... Ale vážne! Čo teraz?“ Pozrel som na hodinky. Pól piatej. Bože!!! Ja to nestihnem!
„Poďme to tam aspoň vyzdobiť, to doriešime neskôr.“ Povedal Niall.
„Fajn.“ Všetci okrem Harryho, ktorý varil, sme nasadli do auta a vybrali sa k jednej malej čistinke na začiatku lesa. Bolo tam viacero veľkých pníkov zo stromov, preto to bolo časté miesto na piknik. Každý to tam volal pikniková lúka. Vybrali sme ten najväčší peň, prehodili cez neho obrus a všade dookola rozostavali sviečky. Skrátka sme to všetko zdobili. Práve keď Niall spolu s Louisom vešali na strom farebné girlandy, všimol som si, koľko je už hodín.
„Preboha! Už je šesť? Veď ja ešte nie som hotový!“
„Neboj braček, kľudne choď, my to tu dokončíme.“ Upokojoval ma Zayn. Pochybovačne som na neho pozrel, spomínajúc na to, ako to vyzeralo, keď som dnes prišiel domov. Zayn asi pochopil, čo mi blúdi hlavou, lebo povedal:
„Neboj sa! Už vieme, ako to asi má vyzerať. A neboj nič nezdemolujeme! Že?“ obrátil sa na chalanov.
„Jasné!“ odpovedal mu Louis a na chvíľu prestal venovať pozornosť dosť labilnému rebríku, ktorý pridržiaval pod Niallom. Akurát v tej chvíli sa Niall pustil aby upravil ozdobu, ktorú práve zavesil. Stratil rovnováhu a keby sa Lou včas neotočil a nezachytil ich, asi by všetci traja (Lou, Niall aj ten rebrík) spadli a všetky ozdoby potiahli so sebou. Odchádzal som s pocitom, že nechať to v ich rukách nie je veľmi dobrý nápad...
Rýchlo som skočil do najbližšieho kvetinárstva a kúpil krásnu bielu ružu. Potom som letel domov a prezliekol sa do čistých nohavíc a košele. Skontroloval som čas: 18:40. Fajn mám dvadsať minút. Harry už v dome nebol, asi šiel za ostatnými. Prosím, nech to tam nezdemolovali! Sadol som do auta a vyrazil za Courtney. Celý deň som nemal čas na to myslieť, ale čo ak sa mi moje prekvapenie nepodarí? Keď som musel zastať na červenej, z vrecka som vytiahol malú tmavofialovú krabičku. V nej sa skrýval zásnubný prstienok, ktorý sme vyberali so Sophie. Čo keď  mi povie nie? Má iba 22, čo ak nebude ešte chcieť byť zasnúbená? A čo jej poviem? Tak som sa zamyslel, že som si ani nevšimol, že už som pred jej domom. Nádych a výdych Liam. Upokoj sa. Prezvonil som Sophie a vystúpil z auta. Vchodové dvere sa otvorili a v nich stála zadychčaná Sophie.
„Práve včas.“ Povedala. Potom na celý dom zvrieskla:
„Courtney!!! Poď sééém!!!“
„Veď sa nemám  hýbať!“ ozvalo sa zhora.
„Už môžééš!“ odkričala Soph.
„Tak fájn, hneď som tááám!“ počul som Courtnin hlas. Vzápätí som na hornom konci schodiska uvidel to najkrajšie stvorenie na tejto planéte.

 

*Courtney*

Keď som uvidela Liama stáť uprostred chodby s bielou ružou v ruke, okamžite som pochopila, načo ma Sophie toľko upravovala. Chystali pre mňa nejaké prekvapenie. Máš postreh, Courtney...joj dobre daj pokoj.
„Liam!!! Ty si nezabudol!!“ skríkla som, doslova preletela všetky tie schody a hodila som sa na neho. Len tak tak to ustál.
„Ehe? Na čo som mal zabudnúť?“ spýtal sa nechápavo. Okamžite som ho odstrčila a pozrela sa mu do tváre, či to myslí vážne. Zasmial sa na mojom napoly nahnevanom, napoly zmätenom  výraze.
„Neboj sa, len žartujem. Akoby som mohol zabudnúť, že už sme spolu prežili najkrajší rok môjho  života?“ povedal. „Nech sa páči.“ podával mi tú ružičku. S úsmevom som si ju vzala a hneď ju radšej dala do vázy, lebo pri mojej šikovnosti by sa mi ju do desiatich sekúnd podarilo zlomiť.
„A kde si bol celý deň?“
„Čoskoro sa to dozvieš.“
„Grrr! Keď mi dnes ešte niekto povie tú vetu, prisahám, že sa nedožije zajtrajška!“ vážne mi začínalo liezť na nervy, že každý predo mnou niečo tají. Zrazu Sophie znova odniekiaľ vyčarovala tú šatku, ktorou mi zaviazala oči. Podala ju Liamovi, ktorý sa teraz chystal spraviť to isté.
„Nie! Už zasa?!! Ja to nechcem!“
„Ale no ták! Nekaz prekvapenie!“
„Nie!“
„Prečo?“
„Lebo...proste nie!“ povedala som. Ale aj tak ma nikto nepočúval. Sophie mu ju vytiahla z ruky a zaviazala mi oči, kým Liam mi obidve moje ruky držal, aby som si ju nedala dole. Potom ma za nich pomaličky ťahal zrejme smerom ku autu. Tam som si sadla na predné sedadlo, založila ruky a celú cestu ignorovala Liama sediaceho vedľa mňa. Rozmýšľala som, kam ma to vezie a čo robil celý deň, že za mnou prišiel až teraz. Keď sme zastali pomohol mi vystúpiť. Ešte kúsok som musela prejsť zo zaviazanými očami, potom mi konečne dal tú hlúpu šatku dole. V tom momente som sa s ním znovu začala baviť. Teda začala by som, keby som  nestratila reč. Stáli sme na lúke vysvietenej sviečkami, obklopenej kopou krásne ozdobených stromov. Pred nami bol peň prikrytý červeným obrusom, na ktorom bolo prestreté pre dvoch. Odniekiaľ sa ozývali moje obľúbené pesničky, a keď som sa lepšie obzrela, zistila som, že to ide z auta „nenápadne“ zaparkovaného za stromami.
„T-to všetko ty?“ spýtala som sa, keď sa mi konečne vrátila reč.
„No, s pomocou chalanov.“
„Je to krásne.“ usmiala som sa a v tom momente mi zaškŕkalo v bruchu. No čo už, od raňajok som toho veľa nezjedla.
„Vidím, že tvoj žalúdok je už hladný. Tak poď ideme zistiť, čo Harry vykuchtil.“ Povedal Liam, a potiahol ma k tomu pníku. Sadla som si na vankúš, ktorý tam bol pripravený. Liam si sadol oproti mne. Keď odkryl tanier, zistili sme, že Harry nám navaril, teda presnejšie napiekol úžasne vyzerajúce palacinky. Mňam! Pri ich pojedaní sme sa bavili o tom, ako dlho im trvalo to všetko spraviť a tak podobne. Všimla som si, že Liam bol akýsi nervózny, no snažil sa to predo mnou zakryť. Po večeri sme si ľahli vedľa seba na deku a len tak sledovali hviezdy. Po chvíli si Liam sadol a otočil sa ku mne. Ja som sa tiež posadila.
„Ešte som ti nedal darček.“
„Veď už toto, že som tu a s tebou je dokonalý darček.“
„Ale mám ešte ďalší.“
„Aký?“
„No...Courtney... Vlastne...Ja...chcel by som sa ťa niečo spýtať.“ Začal.
„A čo také?“ zvedavo som sa opýtala. Sledovala som, ako si predo mňa kľakol na jedno koleno. Hádam len...
„Vieš Courtney, už od prvej chvíle, čo sme sa stretli som vedel, že si výnimočná. Viem, že je to už otrepaná fráza, ale je to tak. A viem, že sme obaja ešte pomerne mladí, ale som si istý, že ja už nikoho nebudem ľúbiť tak, ako teba. Courtney ľúbim ťa, vydáš sa za mňa? “ s týmito slovami vytiahol z vrecka malú škatuľku a pomalým pohybom ju otvoril. Z neho na mňa svietil nádherný strieborný prsteň s drobným fialovým kamienkom v tvare srdca. Šokovane som naň hľadela a hľadala znovu stratené slová. Pozrela som sa do Liamových krásnych čokoládových očí. Zračila sa v nich zvedavosť, láska a strach, či ho neodmietnem. No to by som mu neurobila.
„Samozrejme, že nie hneď! Ja by som len chcel mať istotu, že mi ťa nikto nevezme.“ Povedal rýchlo. Lebo si zle vyložil moje šokované mlčanie.
„Ach... Liam... teda áno samozrejme že si ťa vezmem! Si to najlepšie, čo ma za celý život stretlo. Ľúbim ťa.“ Obaja sme sa naraz usmiali.
„A k tomu, ten prsteň musím mať!“ zasmiala som sa a nastavila mu ruku. On ho vybral zo škatuľky a navliekol na prst. Potom ma chytil za ruky a zapozeral sa hlboko do mojich očí. No skôr, než sme sa stihli pobozkať, vyrušilo nás burácanie ohňostroja.
„Akurát včas.“ Povedal Liam. Začudovane som sa na neho pozrela.
„Moja a Louiho práca. Mal spustiť ohňostroj, keď mi povieš áno.“ Vysvetlil mi.
„A ako vedel, čo ti poviem?“
„No...Na to sú predsa mobily.“ Zasmial sa a ukázal mi ten svoj vo vrecku. Svietilo na ňom Louisovo číslo. Asi mu prezvonil, aby spustil tú krásu. Pravdupovediac, v tom momente mi to bolo jedno. Znova som sa naklonila k jeho perám a konečne ich spojila s tými mojimi. Nad hlavami nám žiarili krásne farebné ohňostroje, rovnaké ako v tej mojej vždy, keď sa s Liamom bozkávam. Po chvíli ten rachot pomaly prestával.
„Chcela by som vedieť, ako si dokázal vybrať prsteň úplne presne podľa môjho gusta?“
„No...Dohodol som sa zo Sophie. Ona mi pomáhala vyberať. A potom mi ťa prichystala na toto prekvapenie.“
„Aha. Takže to tvojou vinou som dnes presedela dve hodiny v kúpeľni otočená chrbtom k zrkadlu, zatiaľ čo sa na mojom ksichte bláznila moja pojašená sestra?“
„No...áno.“ zasmial sa a ja s ním.
„Toto je ten najkrajší deň v mojom živote.“ Povedala som po chvíli ticha, rušeného len hlasom Avril kdesi z autorádia.
„Môj takisto. Ale keby si vedela, ako som sa bál.“ Priznal sa.
„Ale no...Vieš, že by som ťa neodmietla. Na to ťa príliš ľúbim.“ Usmiala som sa. Liam sa nahol, že mi dá pusu, ale zasa nás niečo prerušilo. Tentoraz to bolo rádio. Namiesto hlasu mojej milovanej Avril sa z neho ozvalo: „Last christmas i gave you my heart...“
„Ja toho Zayna asi prizabijem!“ zašomral si Liam popod nos. Ja som sa len zo smiechom znovu vrhla na jeho pery.

Awww :3 ... páčila sa? :) prosím napíšte jej komentáre ;) :D 

AA čitať :D :D

Prosim prosim pekne prosiiim :D :D ak budú pri poslednej časti 4 komenty tak vám tu pridám prekvapenie ;)   proooosiiiiiiiiiiiiiiiim pohnite ;) :D

Disappointment, Friendship, Love. 31.časť

Takže :D ďalšia časť :) ... Musím vám niečo oznámiť :/ blíži sa koniec story :// ... Prepáč Naty :D No skusím to znovu :D časť pre teba :) hlavne koniec :* Tak príjemné čítanie :)

*Amy*

Zaplatila som a snažila sa vykĺznuť pohľadu tých dvoch. Keď som vyšla von, vydýchla som si.
„Amy?“ do riti! ......

Zastala som a zvraštila tvár. Nie... nie. Nie. Nie. Nie...nie!
„Amy!“ pomaly som sa otočila. Chalani stáli priamo predo mnou.
„Ahojte“ pozdravila som sa im nervózne.
„Prečo?“ opýtali sa nechápajúc.
„Lebo studenú kávu mám rada a....“ snažila som sa to zahovoriť. Bola som strašne nervózna. Prerušili ma
„Amy... v kaviarni si hovorila, že ti chýba.“ Nechápavo sa spýtal Louis.
„Klamala si?“ opýtal sa Zayn. Vydýchla som si a sadla na lavičku blízko mňa.
„Neklamala....“ znovu ma prerušil Louis.
„Tak prečo? Prečo to divadlo v klube? Pozri ak ho už nechceš, tak ho nechaj tak. Vtedy si pred ním ušla kvôli nemu?“ prerastalo mi to cez hlavu.
„Chcem ho späť.“ Povedala som.
„Tak mu to príď dnes poobede povedať. Počúvaj Amy. O dva týždne odchádzame na ďalšie turné a tak...“ Vyprskol zo seba Zayn.
„Jasné... to je ľahké...“ zahundrala som si popod nos.
„Čo?“ opýtal sa Zayn.
„Prepáčte chalani. Ale to na neho som čakala tak dlho. Pokiaľ viem prišiel s vami. Vy ste za mnou prišli on nemal odvahu...“ prehovárala som sama seba. Čakala by som na neho aj dlhšie...
„Keby si len vedela... ach... poďme Zayn.“ Povedal Louis. Zavrela som oči a vzdychla si. Chcela som im povedať o tom celom. Ako ho nechcem stratiť a ako je to s tou nocou v klube. No keď som otvorila oči, už tam neboli. Zhrbila som sa a ruky položila na kolená....
Zabuchla som dvere, vyzula si topánky a bundu hodila na vešiak v predsieni.
„Lou?“ zakričala som do útrob domu.
„Pšššt!!“ ozvalo sa hlasne z obývačky. Keď som tam prišla, Lux sa hrala s s hračkami a trieskala ich o zem jedna radosť. Lou chodila do kuchyne a späť do obývačky. Niesla tácky plné palaciniek. Vôňu to malo ako spečená čokoláda miešaná s jahodami. No vyzeralo to na prekvapenie skvele.
„Ahoj zlatko.“ Pozdravila ma Lou a položila ďalšiu tácku. Otočila sa ku mne. V rukách som držala päť skvelých studených káv.
„Kto si dá kávu?“ povedala  som nahlas a potkla sa o stolík na ktorom Lou mala položeného snehuliaka, ktorý spieval Jingle Bells. Hneď začal hrať.
„Nie je akosi priskoro na takéto gýče?“ opýtala som sa podávajúc jej kávu.
„Jingle ticho! Bells Ticho!!“ spievali si Sara a Will. S Lou sme na nich hľadeli ako na  vyšinutých so zdvihnutým obočím. Keď pesnička skončila a oni si vydýchli podala som im kávu.
„Mňam“ zamľaskali len čo si z nej odpili...
„Tak a teraz do sprchy!“ povedala Lou, keď sme  dopili  kávu a ťahala ich do kúpeľne.
„A studenú“ nakázala každému a nechala ich s osuškou v kúpeľni. Len čo Sara spustila kohútik začala spievať....
Sadli sme si na posteľ...Poviem jej o dnešnom ráne? Nie... i tak by to nepochopila... je to tvoja kamarátka. Pochopí to.... bilo sa moje svedomie.
„Lou... ja...“ chcela som jej o tom povedať.
„Nie chápem ťa. Si zmetená..“ objala ma a hladila po vlasoch. Toto objatie som potrebovala...
Sare som dala nejaké svoje oblečenie a Lou Tomove zase Willovi.
„Koľko som toho včera pila?“ opýtala sa zmorene Sara.
„Hm.. Veľa.“ Zasmiala som sa pri spomienke ako do seba hádzala jeden pohár za druhým.
„Dneska som ich stretla“ prerušila som ticho.
„Koho?“ zhrozene na mňa hľadela.
„Zayna a Louisa.“ Vydala zvuk podobný. O-ou.
„Čo chceli?“ opýtala sa
„Myslia že to s Liamom nemyslím vážne. Dnes mu to mám ísť povedať. Inak o dva týždne odídu.“ Sara sa zamračila.
„Kam?“ opýtala sa nevediac o skutočnosti, že odchádzajú na turné
„Na turné“ Sara sa zhrozila. Priložila si ruku k perám.
„Prečo mi to Zayn nepovedal?“ tlačili sa jej slzy do očí. Podišla som k nej a objala ju...
„Ideme tam?“ opýtala sa tlmene plačúc do môjho ramena.
„Nechcem ho stratiť.“ Pokývala som hlavou. Sara prikyvovala. Neskôr sme o tom obozrejmili Willa. Ten prikývol a pevne ma objal. Lou sa venovala Tomovi takže nič z našeho rozhovoru nepočula. Znovu som cez seba prehodila mikinu a vyšla von. Nasadli sme do auta Lou a naštartovali. Viezli sme sa v tichosti až do „hlavného stanu“. Zaparkovali sme pred veľkou garážou a vystúpili. Podišli sme k dverám.
„Zvládneš to“ objala mi stisli ramená. Prikývla som a so zavretými očami vydýchla. Zvládnem to... zvládnem to.... zvládnem to... rezonovalo mi v ušiach no ako náhle Will stlačil zvonček všetko na mňa padlo. Výčitky, smútok, láska, všetko. Keď som uvidela Zayna vo dverách cítila som sa z jeho pohľadu neisto.
„Ty mi máš čo vysvetľovať!“ ukázala Sara prstom na Zayna a vtlačila ho dnu. No ten ju privítal bozkom, ktorý Sara iba prehĺbila. So zavretými očami som stískajúc Willovu ruku vošla do priestrannej obývačky s veľkými francúzskymi oknami lemované svetlo až krehko modrými záclonami. Keď som otvorila oči a uvidela Liama. Dych sa mi zastavil, srdce rozbúchalo a oči štípali. Stisla som si pery aby si slzy nenašli cestu.
„Am..“ jeho hlas bol ako pohladenie na dušu. Postavil sa a išiel bližšie ku mne. Nenávistne sa pozrel na chudáka Willa. Ale ten v podstate za nič nemôže. Chcel mi dobre a my sme ho nato nahovorili.
„Tak toto je on?“ zdvihol obočie Will. Otočila som sa k nemu a prikývla.
„Nechápem ako si to mohol niekomu tak krehkému ako je moja Amy spraviť.“ Povedal a pritom Liama prepaľoval pohľadom. Liam sa otočil na mňa a smutne sa zamračil a nasucho prehltol.
„Ako si ma mohla tak skoro vymeniť? To si na mňa nemohla počkať...? Nemohla si ma nechať vysvetliť ti to?“ privrela som oči. On sa otočil, chcel odísť. Sarkasticky som sa zasmiala
„Čakala som dlho. Každý ma utešoval a hovoril, že čoskoro sa všetko vysvetlí. No ten, ktorí mi to mal vysvetliť sa objavil až včera. Liam... JA som ťa čakala. Plakala som, mala nočné mory...“ otočil sa. Díval sa mi do očí akoby sa chcel o tom ubezpečiť. Pristúpil bližšie a v očiach sa mu leskli slzy.
„Nevymenila som ťa! Nikdy by som to nedokázala...“ znovu sa priblížil a išiel mi chytiť ruku no tú som odtiahla.
„Bolelo to...“ pokývala som hlavou. Ani som si neuvedomila, že slzy mi tečú vodopádmi po tvári. Otočila som sa na päte a vybehla z domu. Chytila som sa za hlavu a premýšľala čo ďalej. Keď som uvidela lavičku, rozbehla som sa k nej. Sadla som si na ňu a obchytila ju. Vzlykala som ... naozaj som ho nechcela stratiť.
„Amy...“ privrela som ešte viac oči. Pomaly sa presunul ku mne a sadol si vedľa mňa. Hľadela som pred seba.
„Prepáč... nevedel som ako ti to povedať...“ hovoril opatrne akoby mi nechcel ešte viac ublížiť.
„Ach.... som taký idiot! Mal som pohnúť zadkom hneď ako som sem prišiel. Lou mi hovorila aby som to nepredlžoval. Že ti to ublíži...“ prerušila som ho.
„Počkaj čo s tým ma Lou?“ nechápavo som sa opýtala a nahla k nemu tvár.
„Keď bola u nás polievať kvety... zbila ma ovládačom...“ zasmial sa a ja s ním.
„Prepáč.... S tým dievčaťom nič nemám... prisahám. Je to len známa zo strednej. Stretol som sa s ňou v parku, keď mi Harry uštedril ranu loptou. Ver mi nikdy by som ti to nespravil. Nikdy...“ otočil si ma aby som mu hľadela priamo do očí. Jeho anjelská tvár bola plná očakávania.
„Takže ty aaa ona... spolu ....nič?“ opýtala som sa.
„Nie, sweety“ zasmial sa. Hľadela som mu striedavo do očí a pery. Dostala som strašnú chuť dotknúť sa jeho pier. Čo i len na sekundu. No byť s ním. Konečne som to pochopila. Vysvetlil mi to. Takže on a ona ništ. Jupiiiiii.
Zrazu sa ku mne približoval. Tvár mi držal v dlaniach... Po dlhej dobe som zacítila chuť jeho pier. Bozkával ma s láskou a túžbou. Vášnivo, nežne no lačne. Slané slzy mi pomaly schli na tvári. Pritiahol si ma bližšie akoby nechcel aby som mu ušla. Ruky mi položil na pas. Zp zvyku som sa mu išla hrať s vlasmi na šiji no keď som zacítila tie pár milimetrové kúsočky vlasov.. došli mi, že sa ostrihal. A druhou som mu hladila líce. Cítila som sa v bezpečí. S niekým koho nadovšetko milujem. Dochádzal nám dych a tak sme sa odtiahli...
„Ľúbim ťa Amy.“ Objal ma.
„Aj ja teba, Liam.“ Hlavu som položila na jeho hruď...

Páčila sa? :)

Disappointment, Friendship, Love. 30.časť

Prepáčte že meškáám ale som chorá a cítim sa ako mrtvola :// Príjemné čítanie :))

*Amy*

Keď som uvidela chalanov sedieť v samostatnej bunke v rohu, chytila som Willa za ruku.
„Hra sa začína“ povedala som si sama pre seba.....

Otočila som sa na Saru. Žmurkla som na ňu a tá mi zobrala kabelku. Sadla si do bunky. S Willom sme do seba niečo hodili a išli tancovať.

Vlnila som sa okolo neho a zároveň smiala. Will sa zabával rovnako ako ja.  Aj cez tu diaľku a počet ľudí som cítila ich pohľady.  Will ma zatočil k sebe...
 Po asi troch pesničkách sme si išli oddýchnuť. Sara sa na nás usmievala. Pokývala som s úsmevom hlavou a sadla si k nej.
„Nevedela som že takto tancuješ“ pošepkal a zasmiala sa. Jemne som do nej buchla. Pozrela som sa smerom kde sedeli chalani. Liam ma prepaľoval smutným pohľadom. Prečo som mala takú chuť ísť k nemu a objať ho...
Pokrútila som hlavou a sústredila sa na Saru a Willa. Ten sa na mňa díval pohľadom- všetko bude dobré. 
„Thank you“ naznačila som mu perami a odpila si z koly predo mnou.....
Smiali sme sa na tom ako Willovi počas smiechu vyšla voda nosom.
„Fuuj, Will.“ Sara sa musela držať môjho ramena aby nespadla zo stoličky.......
Pozrela som sa pred seba. Chalani odchádzali. Keď išli okolo nás, Liam sa na mňa posledný krát pozrel a vyronil slzu. Stiekla mu po tvári a dopadla na špinavú chladnú zem. Sledovala som ako sa mi stráca v dave ľudí... Slzy sa mi drali z očí no potlačila som ich. Stisla som pery a pozrela sa na ruky spojené na kolenách. Sara ma hladila na ramenách.
„SI v pohode?“ opýtal sa Will a chytil ma za ruku. Iba som prikývla a ďalej sa dívala na ruky...

....

Ráno som sa prebudila zo strašnou bolesťou hlavy. Chytila som si hlavu akoby to malo pomôcť. Zrazu som začula chrápanie vedľa mňa. Zrenice sa mi rozšírili a oči takmer vypadli z jamiek.
„Dúfam som...“ zhrozene som si pritlačila ruku k tvári. Veľmi pomaly som sa otočila. Keď som uvidela dotyčného, ktorý svojim chrápaním ničil to božské ticho, odľahlo mi. Bola to Sara v spacáku? Čo pre boha robí v spacáku na mojej posteli? Mykla som plecami. Zhodila som zo seba perinu a snažila sa postaviť. Úspešné! No keď som spravila tri kroky, otočila som sa a dopadla zadkom na môj huňatý koberec. Vyzeralo to asi ako keď si pes naháňa chvost a sklamane dopadne na zadok ak ho nechytí. No celé toto krútenie za chvostom, ktorý podotýkam ani nemám, som oľutovala. Bolesť mi udrela do hlavy a ja som si chytila spánky. Žalúdok sa mi obrátil a ja som sa rozbehla do kúpeľne. Obchytila som záchodovú misu a pomyslela „NIKDY V ŽIVOTE NEPIJEM!!“ Postavila som sa, umyla si zuby a bezducho hľadela do zrkadla.
„Ťažká noc?“ opýtala sa Lou. Zľakla som sa a prudko otočila.
„Pšššt!!!“ povedala som vzhľadom nato, že mi hlava išla vybuchnúť. Lou sa zasmiala a pokrútila hlavou.
„Dá sa povedať“ utrela som si ruky do uteráka.
„Kedy ste prišli?“ vychádzala z izby, do chodby až dole. Poslušne som za ňou cupkala
„Asi okolo tretej.“ Pošúchala som si čelo.  Lou mi začala dávať prednášky o tom aké je zlé piť. Prerušila som ju.
„Bol tam Liam...“ povedala som tichšie.
„Čo si spravila?“ zhrozila sa
„Nič.“ Povedala som a začala hľadať tabletku.
„Hľadáš toto?“ opýtala sa a v ruke držala... hiuuu! Tabletka!...Išla som si ju vziať no ona odtiahla ruku.
„Čo si spravila?“ znovu sa opýtala.
„Nííč“ snažila som sa zahovoriť a znovu sa natiahla po tabletku. No Lou znova odtiahla ruku.
„No tak Amy.. Čo si spravila?“ prevrátila som očami.
„Nič...“ no keď som uvidela pohľad Lou. „tancovala som s Willom...“ áá mám ju! Natiahla som sa za tabletkou. Naliala som si vodu a práve keď som si išla dať tabletku do úst a prehltnúť ju, Lou mi ju zobrala.
„ČO SI?!“ povedala mierne vytočená.
„Pokoj Lou. Nevedela som, že tancovanie je hriech“ položila predo mňa tabletku.
„Amy. Ty si hovorila ako ti chýba, ako by si ho chcela mať pri sebe. Ľúbite sa no ubližujete si.  Ver mi žiarlivosť nič nevyrieši....“ dopovedala, otočila sa na päte a išla na záhradu.
„Počkaj nevieš kde je Will?“ išla som poza gauč. Práve keď som dopovedala vetu, o niečo – niekoho som zakopla. Skríkla som
„Auuu!“
„Ticho!! Ticho!!“ hovoril dotyčný
„Preboha. Will! Chceš ma zabiť? Nemohol si sa poskladať na gauč?“ hučala som na neho. On sa prevrátil na druhú stranu a z kresla stiahol vankúš na ktorý si ľahol. Postavila som sa.
„Ty si dieťa“ smiala som sa. Pohľad na dospelého chalana, ktorý leží na zemi v klbku a cmúľa si prst.....Pokývala som hlavou a išla do kuchyne. Otvorila som chladničku no na nič som nemala chuť. Vybehla som do izby. Zo stoličky som si zobrala rifle a obyčajné biele tielko. Zo skrine čisté spodné prádlo s uterákom. Vošla som do kúpeľne. Osprchovala som sa a umyla tvár. Obliekla som sa a opatrne znovu vošla do izby. Do zadného vrecka som napchala peňaženku a do ruky zobrala mobil. Cez hlavu som si pretiahla mikinu.
„Lou idem na kávu!“ zakričala som jej pri dverách a obula si conversy.
„Dobre!“ odkričala zo záhrady. Zabuchla som dvere... Práve, keď  som potlačila dvere do Starsbrucku, uvidela som Louisa so Zaynom. Vošla som dnu a postavila sa k pultu.
„5x studenú kávu“ povedala som pani stojacej oproti mne. Zaplatila som a snažila sa vykĺznuť pohľadu tých dvoch. Keď som vyšla von, vydýchla som si.
„Amy?“ do riti! ......

Prepáčte, že je taká krátka :/ Páčila sa? :D 

Disappointment, Friendship, Love. 29.časť

Prepáčte.... písala som :) prosím napíšte nejaký komentár :) lepšie sa mi potom píše :) Takže tu máte časť dúfam sa bude páčiť aj keď je o ničom :)) Pre teba Naty :D

*Amy*

Práve sme sa prechádzali po parku. Rozprávali sme sa a ja som sa konečne necítila až tak smutná. Bola som s niekým. S priateľmi... len mi tu chýbala Sara, Lou, Candy. Po dlhej dobe som sa usmiala... skutočne usmiala.
„Niall!“ zakričal na neho Zayn. Niall sa zľakol, zakopol a letel do fontány. Všetci sa začali smiať no báli sa už len toho, že Louis sa začal približovať k fontáne. Vyzul si topánky a zakričal
„Placák!!“ a skočil dnu. Vtedy nám už stiekli slzičky smiechu. Sadla som si na lavičku a držala sa na brucho. No keď som videla ako sa ku mne Loui blíži a ako zákerne sa tvári, postavila som sa a začala cúvať
„Louis! Neopováž sa!“ stále som sa mierne smiala.
„Ja ťa mám tak rád. Obím ma“ vtedy som už výskala, keďže ma Louis držal v medveďom objatí.
„Si mŕtvy Tomlinson!“ začala som ho naháňať. On výskal jak ženská a pre istotu sa znovu hodil do fontány. Keď som sa obzrela už aj Niall ležal v kŕčoch na zemi. No to mi je pohľad. Banda bláznov...
Ani som sa nenazdala a už som sedela vo fontáne a vodu som mala snáď po plecia.
„Nikdy sa neobracaj chrbtom“ výsmešne mi pošepkal Louis. Otočila som sa a potopila ho pod vodu. Vstala som a vyšla z fontány. Kvapkalo zo mňa ako z vodopádu. Prechádzali sme sa, smiali no potom už museli ísť a tak som sa vybrala domov. Na minútu som zastala.. Hľadela som na svoje šaty a pomaly sa začala triasť.
„Ďakujem Loui“ zavrčala som.
„Am...“ pošepkal niekto predo mnou. Jeho hlas.... Bol ako sladký med spojený so smútkom. Zdvihla som k nemu pohľad. Jeho hnedé oči, ktoré tak zbožňujem sa topili v mojich. Vlasy mu už pomaly rástli. Rástli do pôvodnej dĺžky. Jeho pery.... odvrátila som zrak. Inač by som mu podľahla.
„Ahoj Liam“ pozerala som okolo seba.
„Chcem.... chcem ti to vysvetliť...“ podišiel ku mne bližšie.
„Chcieť je pekné“ odvrkla som a zabodla do neho pohľad. Jeho tvár sa bolestne skrútila.
„Amy.... poďme niekam kam ti to vysvetlím“ žobronil. Nadýchla som sa a pomaly vydýchla. Chcela som.... no moje srdce... to zlomené srdce sa rozhodlo inak.
„Ak si, si nevšimol som na kosť premočená.... rada som ťa videla ....“ bola som prehnane drzá a hneď ako som to všetko vyslovila chcela som to vziať späť. No už bolo neskoro. Slzy ma zaštípali a ja som začala utekať preč. Keď som dobehla domov rozbehla som sa do izby. Hodila sa na posteľ a hlavu skryla do obliečky. Rukami som ju zvierala a slzami ju premáčala. Prečo som to spravila? Mala som možnosť.... mohol mi to konečne vysvetliť...
„Zlatko...“ zhíkla Lou a okamžite si ku mne sadla. Hladila ma po chrbte a pomaly som sa posadila.
„Lou.. všetko som pokazila...“ hovorila som cez slzy.
„Čo sa stalo?“ obímala ma okolo pliec.
„Bola som vonku s chalanmi. Keď som sa vracala domov... Liam tam stál. Díval sa na mňa. Chcel mi to vysvetliť...“ pozrela som sa na ňu. Kývla aby som pokračovala
„Ja som ho tam nechala. Nechala som ujsť niekoho koho milujem.“ Znovu som sa rozplakala
„Ach hlupáčik môj..“ zasmiala sa a hladila ma po chrbte.
„Nie Lou ty to nechápeš... on si začne nový život. Bezo mňa..“ tá predstava, že ho už nikdy nebudem mať pri sebe. Že sa vedľa neho už nikdy nezobudím. Achhh som hlúpa.
„Amy počúvaj ma“ čupla si predo mňa a zvierala moje ramená. Sústredene som na ňu hľadela.
„Liam ťa miluje. Celým srdcom. Preto napriek všetkému konečne prišiel. Napriek tomu to skúsil a ver mi on sa ťa tak ľahko nevzdá.“ V tom ma napadlo.... Will.... prikývla som. Ona ma hneď objala. Sedeli sme tam pekne dlho a rozprávali sa. No potom išla dole variť obed. Chodila som z miesta na druhé a všimla si že som ešte stále mokrá. Vzdychla som si, zobrala uterák a vošla do kúpeľne. Dala som si sprchu, učesala a v uteráku vošla späť do izby. Obliekla som si biele nohavice, slabo červené tričko so srdcom. Na hlavu som nasadila čiapku a keďže tričko bolo hrubšie nedala si bundu.

Zobrala som si mobil a zbehla dole.
„Lou musím ísť.“ Zakričala som jej
„A kam...“ nestihla dopovedať a ja som zabuchla dvere... Zastala som pred vysokými dverami. Zazvonila som a po chvíli sa z dverí vynorila hlava jej mami.
„Dobrý je Sara doma?“ opýtala som sa.
„Och áno.“ Usmiala sa. Pustila ma dnu a povedala, že je vo svojej izbe. Okamžite som vpálila do jej izby.
„Ahoooj“ skričala a rozbehla sa ku mne. Objala ma.
„Ahoj“ usmiala som sa.
„Sara... to s Willom...“ začala som keď sme si sadli na gauč.
„Už mám všetko naplánované! Dnes večer je jedna  párty v klube. Ty s Willom tam prídete... samozrejme že tam bude Liam a...a... budete robiť aký ste zamilovaný...“ básnila Sara. Vzdychla som si
„To bude zábava..“ povedala som falošne.
„Tak čo si mi to chcela povedať?“ opýtala sa ma.
„Ále... to nebolo nič...“ Musím jej povedať o Liamovi!
„Ale... Musím ti niečo povedať.“ Napla uši a zreničky sa jej roztiahli
„Hovor!“
„Dnes nad ránom ma zobudil Louis s tým, že sa stretneme v kaviarni. Keď som tam prišla boli tam všetci až na Liama. Potom sme išli do parku... no keď som z tamať odišla... stál predo mnou, Sara...“  Bláznivo som gestikolavala pozrela som na ňu. Jej reakcia? Zapišťala, zatlieskala si
„Uuuu to je super. Čo si spravila?“
„Sara to nie je super. Odišla som...“ povedala som tichšie.
„Si robíš prdel“ pozerala na mňa s otvorenými ústami. Zasmiala som sa
„Nie nerobím...“ Odišla som asi o dve hodiny s tým, že o 7 mám byť pripravená. Okamžite ako som zabuchla dvere od domu, Lou stála nastúpená predo mnou.
„Kde si bola?“ bála sa o mňa.
„Prepáč... bola som sa Sarou. M-mala som jej priniesť tričko čo som si od nej požičala.“ Prižmúrila oči a ukázala na mňa varechou.
„Neklameš?“ slabiky robila dlhšími.
„Nie“ zdvihla som ruky do obrany.
„Tak fajn“ mykla plecami, olizla varechu a vošla späť do kuchyne.  Práve keď som sa vyzula ku mne prišla Lux.
„Ahoj zlatíčko.“ Zdvihla som ju na ruky a vyobímala. Vošli sme do kuchyne za Lou.
„Dnes idem von so Sarou.“ Oznámila som jej. Chcela som aby išla s nami ale viem si predstaviť čo by asi povedala, keby uvidela mňa a Willa spolu.
„Dobre“ povedala a vyhodila palacinku do vzduchu. Tešila sa, že sa nedotkla stropu no bola sklamaná, že jej pristála rovno na hlave. Lux sa začala strašne smiať a ja som sa k nej s radosťou pridala. Otočila sa a vražedne na nás hľadela no s tou palacinkou na hlave...
„Ale sekne ti“ povedala som a následne vybuchla do smiechu. Pretočila očami a dala si tu palacinku dole. Zasmiala som sa a malú položila do ohrady, k jej hračkám. Vybehla som do izby, zapla si hudbu a otvorila skriňu.
„Čo si mám obliecť?“ pomyslela som si  a začala vyhadzovať oblečenie zo skrine. Nakoniec som si vytiahla modré rifle a tmavé tričko s padajúcim ramenom. Položila som ich na posteľ a k nim položila topánky na opätku.

 

Vošla som do kúpeľne a žehličkou prešla po vlasoch. Jemný make up s „ohnivou“ linkou.. vua lá dielo hotové. Prezerala som sa v zrkadle a nevyzeralo to zle. Vošla som do izby a na prehrávači zosilnela zvuk.

„This kiss is something I can't resist
Your lips are undeniable
This kiss is something I can't risk
Your heart is unreliable
Something so sentimental
You make so detrimental
And I wish it didn't feel like this
Cause I don't wanna miss this kiss
I don't wanna miss this kiss“ ... spievala som si a vlnila sa do strán. Skákala som po posteli a ... blbla :D 

Keď pesnička skončila, sadla som si na posteľ a pozerala okolo seba. Cítila som sa sama. Chýbal mi.... som hlúpa!! Mala som to Sare povedať. Mala som jej povedať, že bez neho nie som ničím. Že ... mi chýba.

Pozrela som sa na hodinky.
„17:30“ tak to ešte mám nejaký ten čas. Obliekla som sa do pripravených šiat a obula zabijácke topánky. Doplnila som to doplnkami a do kabelky hodila peňaženku s mobilom. Zišla som dole a kabelku hodila na gauč.

„Mám ešte čas“ povedala som si, keď som zbadala, že hodiny ukazujú presne šesť hodín.
„Palacinky!“ natešene skríkla Lou. O chvíľu vyšla s tackou plnou palaciniek v rukách a niesla ju do obývačky. Položila ju na stolík predo mňa a hodila sa ku mne.
„Tak čo? Ako vyzerajú?“ zasmiala som sa
„Až nato, že polka vyzerá ako po vojenskom útoku, úžasne“ chválitebne som zatiahla. Odula peru a zamračila sa
„Keď zavrieš jedno oko tak sa to aj podobá“ zavrela som jedno oko noo...
„Možno keď aj to druhé“ povedala som a zavrela aj druhé. Pocítila som ranu na ramene
„Au!“ pozrela som na ňu. Začali sme sa smiať. Vtom zazvonil zvonček na dverách.
„Otvorím“ povedala som, postavila sa na nohy, letela späť na gauč.
„Tak ja asi nie“ povedala som skrčená na gauči pri čom som z predu vyzerala asi ako bratranec Id. Lou za s veľkým smiechom došuchtala k dverám
„Ahoj Lou!“ jasné. Sara prišla
„Ahoj“ a Will
„Ahojte“ pozdravila ich Lou
„Čauko“ zakričala som im, sadla si normálne a upravila som sa.
„Ideme?“ opýtala sa  Sara. Rýchlo som sa pozrela na hodiny 18:55. Wtf?
„Jasné“ usmiala som sa. Pravdupovediac sa mi do toho vôbec nechcelo. Rozlúčili sme sa s Lou a nasadli do Willovho auta. Celú cestu sme sa dohadovali ako to bude prebiehať.  Zastali sme. Otvorila som dvere. Keď som uvidela tie svetla a hudbu vychádzajúcu z klubu.. zapochybovala som.
„Amy ideš?“ opýtal sa Will a nastavil mi ruku. Nádych, výdych
„Jasné“ usmiala som sa a prijala jeho ruku. Vošli sme dnu. Celé som si do tam prehliadala. Bolo to... úžasné. Ako všetci tancovali, zabávali sa. Keď som uvidela chalanov sedieť v samostatnej bunke v rohu, chytila som Willa za ruku.
„Hra sa začína“ povedala som si sama pre seba.....

Páčila sa? :) Dúfam áno :D ja viem je oničom ... a nezabite ma za toho Willa :D 

You lie!

Prepáčte ale musela som opravovať známky tak som nič nestíhala. :// Je mi to strašne ľúto :(( 
Naozaj sa snažím medzi tým aj písať... tak z niečoho vzniklo toto :D
Dúfam sa bude páčiť :) a prosím komentár (psie oči) :D 



„Si klamár! Sprostý klamár!!“ kričala som a balila si kufre. Ako ma mohol tak zradiť.... Slzy ma v očiach štípali, nohy podlamovali a srdce bolelo. Chcela som odísť a riadne ďaleko. Nezvládla som to... zvalila som sa na zem a zvierala prikrývku. Slzy mi tiekli po tvári a ja som bola maximálne zmetená. Čo sa to stalo? Prečo sa všetko pokazilo?.....

Hľadela som na biely strop nadomnou. Premýšľala som čo som spravila zle...
„Alyssa poď na raňajky!“ kričala na mňa moja sesternica.
„Hneď..!“ odkričala som jej a ťažko som sa zdvihla z postele. Vošla som do kúpeľne a vykonala rannú hygienu. Podišla som k zrkadlu. Pod mojimi hnedými očami svietili veľké kruhy. Vydýchla som a tvár opláchla vodou. Jemne som sa namaľovala a vošla do izby.  Podišla ku skrini a vytiahla som si rifle so svetlo modrou blúzkou. Na nohy som natiahla hnedé topánky na opätku a do tašky hodila peňaženku spolu s mobilom.

 Rýchlosťou som zbehla dolu, tašku hodila k zrkadlu čo viselo v chodbe a sadla si k stolu.
„Dobrú chuť.“ Usmiala sa na mňa Sophie – moja sesternica.
„Aj tebe“ opätovala som jej úsmev a pustila sa do waflí.
„Alyssa... musím ti niečo pov...“ prerušila som ju. .... Ponáhľala som sa a tak som sa neunúvala vypočuť čo mi chcela povedať. Niečo čo mi zmení dnešok a určite aj život...
„Prepáč Soph. Ale nestíham. Vidíme sa“ zakývala som jej, tašku prehodila cez rameno a obliekla si čierny kabát.
„PA!“ zakričala som jej a narýchlo zobrala kľúče z poličky. Zabuchla som dvere a kľúče založila do tašky. Vietor sa mi pohrával s vlasmi a spôsobil zimomriavky. Pozrela som na hodinky...
„Do riti!!“ bolo jediné čo som povedala a začala utekať do práce. No neviem či sa to dalo nazvať utekaním... vyzeralo to ako kačka so zlomenou nohou skrížená s ponáhľajúcim sa oslíkom...
Zadýchaná som zastala pred vysokou budovou v ktorej dnes fotím. Hm... fotím? Bola vaša prvá otázka. No ja vám nato poviem... Fotila som...  Keď som konečne vyšliapala na šieste poschodie.... výťah bol z bezpečnostných dôvodov uzavretý.... päty ma neskutočne boleli. Ledva som došla ku sekretárke na tomto poschodí už ma zastavila šéfka.
„Kde si toľko? Ach výťah... preboha aká si červená...“ zhrozila sa „No poď už ťa čakajú“ a hneď trielila po chodbe. Musela som dávať veľký pozor aby som za ňou stíhala. Chytila som si líca... naozaj som až taká červená?...
„Tak sme tu“ šéfka otvorila dvere. Vošli sme dnu... Všade boli ľudia a pri stene biele foto plátno s piatimi stoličkami a nádhernou zrkadlovkou. Podišla som k nej a začala ju obdivovať.

„Hmm kedy prídu? Musím ešte niečo vybaviť.“ Šéfka si odkašľala. A vtedy sa to stalo. Keď som sa obzrela ostala som zarazená. Ani som nedýchala. Nemohla som uveriť. Štipla som sa a dúfala, že to čo vidím nie je pravda.
„Alyssa“ povedali radostne tí štyria.
„Al“ povedal rovnako prekvapene, zarmútene a so smútkom v hlase. Svoje modro sivé oči vpíjal do tých mojich. Zmenil sa... Jeho vlasy.. jeho telo.. a jeho výraz. Všetko bolo nádherné. Teda až na ten výraz. Bol bolestný. Oči mal ako pred búrkou... odvrátila som zrak.
„To nemyslíte vážne“ povedala som chrapľavo.
„Ehm vy sa poznáte?“ opýtala sa šéfka.
„Och... nie...“ rýchlo som povedala. To zase zarazilo päticu stojacu priamo predo mnou.
„Som Alyssa a vy?“ vtedy som spravila niečo... načo som hrdá nebola. Moje slová ma boleli rovnako ako ich.
„Ty ... veď... vieš....“ hovoril Niall. Áno poznala som ich. Až príliš dobre no šéfka je šéfka.
„Poďme radšej fotiť“ zakašľala som. Chalani si sklamane posadali na stoličky. Až na Louisa. Stál na mieste a stále na mňa hľadel. Privrela som oči, sklopila hlavu a akoby som opúšťala svoj život, postavila som sa k fotoaparátu. Lou si po chvíli sadol na miesto.
„Úsmev“.....
...............
 Fotenie skončilo a všetci pomaly odchádzali.
„Fotky sú naozaj vynikajúce.“ Usmievala sa šéfka. „Výplata ti príde čoskoro“ dodala. Prikývla som. Vyšla som z miestnosti a išla pomaly po schodoch dolu. Zatlačila som do dverí, ktoré sa s vrzgotom otvorili. Obloha sa v okamihu zamračila, vietor zosilnel a rozpútala sa vojna dažďových kvapiek. Prešla som pár schodov a na ďalší si sadla. Podoprela som si bradu a sledovala dážď. Akoby aj počasie vedelo, že niečo je nesprávne.
„Čo tu robíš?“ opýtal sa ma niekto dievčenským hlasom. Otočila som zaslzenú tvár k dotyčnému.
„Megan...“ usmiala som sa. Megan je sekretárka na šiestom.
„Sedím a sledujem dážď“ hlavou som ukázala na chladné kvapky padajúce z oblohy. Meg si prisadla.
„Je to akési smutné...“ povedala
„To je“ dodala som. No vtom sa Meg vyrovnala
„Počúvaj, čo sa stalo medzi tebou a tou skupinou? One Direction však?“ mierne som sa zasmiala
„Je to nadlho...“ znovu som si podoprela bradu. Ona sa oprela o schod za ňou.
„Mám čas..taxík bude meškať.“ Usmiala sa. Zaváhala som... no nakoniec som začala...

....
„Všetko sa to začalo, keď som sa prechádzala popri zamrznutého jazera vo Švédsku. Všetko sa mi zdalo také chladné a upokojujúce. Ten chladný vietor, ktorý mi spôsobil hniezdo vo vlasoch mi vzal šál. Bral si ho. Vznášal sa s ním... rozbehla som sa na svojim šálom no on zľahka asi desať metrov predo mnou dopadol na chladnú zem. Zastala som a sledovala mocné ruky, ktoré ho dvíhali. Prebehla som po ňom očami a zastala na jeho očiach. Boli zvláštne, fascinujúce a nádherné. Ich modro sivá farba zapadala do jeho tváre akoby boli pre seba stvorené. Jemné črty tváre ktoré sedeli s jeho vlasmi... Začal kráčať smerom ku mne.
„Ten je asi tvoj.“ Krásne sa usmial a mne sa podlamovali kolená. Iba som prikývla a išla si ho vziať no on ho nepustil.
„Najprv chcem vedieť tvoje meno princezná.“ V očiach mal iskričky šibalstva a radosti.

„Som Alyssa. Tak dáš mi ho?“ zasmiala som sa. On ho napokon pustil a podal mi jeho pravú ruku.
„Nádherné meno. Som Louis“ žmurkol na mňa. Zasmiala som sa a svoju ruku vložila do jeho. Jemne nimi potriasol a zasmial sa...
Po pár dňoch strávených spolu, kedy sme vystrájali a on ma zoznámil so svojimi “bratmi“ sme sa boli prejsť k jazeru. K zamrznutému jazeru, z ktorého ľad opadol no stále bolo poriadne ľadové.
„Al..“ bol jediný kto ma tak volal a mne sa to zapáčilo... Chytil moju ruku a tým ma zastavil. Stála som oproti nemu.
„Áno Louis?“ jemne som sa usmiala.
„Musím ti niečo povedať.“  Trochu ma to znervóznilo.
„Lou dúfam mi nechceš povedať, že odchádzate. Viém aj ja o chvíľu odchádzam a možno sa už nevidíme...“ dupol si, niečo zahučal a jednoducho chytil moju tvár do dlaní a pobozkal ma.  Mala som zavreté oči. V bruchu sa mi rozvírili tie povestné motýliky a všade okolo vybuchli ohňostroje. Myslela som, že spadnem na kolená no Louis ma už držal za pás. Držal ma akoby sa bál, že mu ujdem. No keď som mu ruky zamotala do vlasov a bozk opätovala, uvedomil si, že mu neutečiem. Jeho jemný bozk bol zároveň nežný a vášnivý. Jeho pery žiaduce.  Keď sme sa od seba odtiahli Louis ma chytil za ruky
„Chceš byť moja?“ premýšľala som no po chvíli som sa usmiala a prikývla. Louis ma okamžite schytil do náruče.... Bolo na ňom niečo iné ako na všetkých ostatných. Bola som s ním šťastná...
Chodili sme spolu dlho až si to všimla tlač. V novinách sa  objavovali moje, jeho alebo spoločné fotky s popismi : Sú ty dvaja spolu? ... Mala som pocit akoby nikde nie sme sami. No zvládali sme to. SPOLU. Až jedného dňa neprišiel s tým, že  odchádza do Londýna ale že sa po mňa vráti. Bola som zničená z toho že odchádza. Myslela som si, že bez neho nevydržím tak dlho.. Keď odišiel musela som zvládať útoky novinárov sama. No jedného dňa, keď pre mňa mal prísť a ja som mala zbalené veci sa mi do rúk dostali noviny. Noviny na ktorých bol on a dievča. Eleanor a Louis are together. Všetko sa zmenilo. K horšiemu... Plakala som celý deň až ma napadlo niečo šialené. V malom denníku som našla číslo svojej sesternice Sophie. Tá ma spovedala čo sa stalo. Nechcela som jej nič povedať len či môžem ísť k nej. Povedala že áno. Tak som zložila a dobalila si kufor so slovami „Si klamár! Sprostý klamár!!“... Na letisku som si kúpila lístok do Londýna, kde ma už čakala Sophie. Doma ma vyspovedala a ukázala mi moju izbu.
....
A od vtedy bývam s ňou. S Louisom ani chalanmi som sa  od vtedy nevidela teda až doteraz. No  mám pocit, že ho stále rovnako milujem. Dneska, keď som ho uvidela som si spomenula na moje pocity a lásku k nemu. A neviem....“ hlas mi zlyhal. Megan ma celý čas pozorne počúvala. Myslela som si, že ma už bude mať po krk no jej tvár bola rovnako zaslzená ako moja a v očiach mala pochopenie.
„To je magor..“ povedala. Išla som jej nato niečo povedať no niečo teda niekto ma zarazil...
„Ty... po tom všetkom ... stále?“ opýtal sa zmätene
„Vždy“ povedala som potichu. Megan vstala popriala mi veľa šťastia a odišla. Louis sa postavil predo mňa.
„Al nebolo to tak ako si myslíš. To s Eleanor...“ prerušila som ho.
„Lou nič mi nevysvetľuj. Chápem to... Zaľúbil si sa a ja som sa pre teba stala vzduchom. Nič zložité“ postavila som sa, že odídem no chytil ma za ruku.
„Miloval som len jednu a aj milujem.“ Zašepkal
„Tak za ňou choď“ krivo som sa usmiala a v očiach ma štípali slzy.
„Ako môžem ísť za niekým koho šialene milujem, keď mi práve uteká“ zakričal za mnou hlasom sĺz. Zastala som. Naozaj ľúbi mňa? Celý ten rok.... Stála som na daždi a oblečenie bolo mokré spolu s vlasmi. Otočila som sa.
„I love you!“ zakričala som mu a rozplakala sa. On sa usmial a začal pomaly kráčať ku mne. No potom sa rozbehol a zastal presne predo mnou.
„Milujem ťa“ povedal a vpil sa do mojich pier. Bozkával vášnivo. Znovu som cítila všetko ako pri prvom bozku.
„Navždy“ povedal keď sa odo mňa odtiahol
„Navždy“ usmiala som sa a znovu ho pobozkala....

Páčilo sa? :) pekne prosím vydržte to so mnou určite sa polepším a keby nie asi ma Naty prizabije :D 

Disappointment, Friendship, Love. 28.časť

Okej..... už týždeň čakám na piaty komentár no nič :// tak sa s tým zmierim ://
Tak a teraz vám poviem nedávnu udalosť :D Miška ma opľula fantou!! :D dostala záchvat smiechu a tak to aj dopadlo :D samozrejme som dostala záchvat ja z nej keď sa snažila nevypľuť ostatok :DD Jasné Miši bola to náhoda ;) tak a poraďte mi nejaký dobrý film plosííím (psie oči) :D :))

Tak táto je trošku kratšia :/ ale dúfam sa bude páčiť ;)

*Amy*

Po dlhom prevaľovaní sa a nezmyselnom hundraní o tom ako Louisovi ukradnem všetky mrkvy, ktoré ma skryté v dome, som svoju teplučkú posteľ opustila. Podišla som k oknu a otvorila ho dokorán. Ovial ma osviežujúci no chladný vietor. Privrela som oči a sadla si k oknu. Bola ešte tma a mesiac krásne svietil. Takmer všetky lampy boli zapnuté. Teda až na tie ktoré záhadne nesvietili.... aaaa bol tu Dumbledor a tým svojim kompasom to vsal!!...... Dívala som sa zamyslene do tmy a prechádzala si prstom po tetovaní.
„Mám si spraviť ďalšie?“ prišlo mi na rozum a hneď som začala premýšľať aké. Napadlo ma všetko od ruže po mená. Nakoniec som to vytriasla z hlavy a všetko tam hore sa zmenilo na kresliacu plochu. Začala som si predstavovať dokonalé tetovanie. Zobrala som papier a obyčajnú ceruzku. Ruka po papieri jazdila samovoľne a kreslila záhyby, detaily, moju predstavivosť.  Keď som skončila pozrela som sa nato z diaľky. Bolo to naozaj krásne no odvážne... Papier som položila na stôl a znovu podišla k oknu. Čo ak to naozaj Liam nespravil? Mám tomu veriť? Alebo na neho čakať? Uf... Will.... Sara.... všetko mi prerastalo cez hlavu. Túžila som znovu po Liamovi, po jeho jemnýcha  ohľaduplných dotykoch. Po perách, ktoré mi v spôsobovali podlamovanie kolien. Na jeho oči. Oči, ktoré vždy prezrádzali lásku... Prevrela som oči a nechala stekať slzičku po tvári. Znovu som si sadla a len tak sledovala mesiac ako si na oblohe kľudne svieti a robí okolie krásnym, romantickým no i bolestivým....
Mesiac vymenilo vychádzajúce slnko a ja som si spomenula na stretnutie s Louisom. Pravdupovediac mala som chuť ostať zavretá v tejto izbe. Hodila som sa chrbtom na posteľ a hlavu spustila z postele. Mám tam ísť alebo nie?... čo ak tam bude on... čo ak.... Stop!!... pôjdem tam som silná.

Vzdychla som si a postavila sa. Vošla som do kúpeľne, vykonala rannú hygienu a vlasy zopla do drdola.
Podišla som k skrini a vytiahla si bielo- červené tričko a modré rifle. Obula som si červené vysoké Niky a navliekla na seba veľkú mikinu s kapucňou. Mobil som dala do vrecka a vyšla z domu. Zamkla ho a kľúče odložila. Celou cestou som sa vliekla a dúfala, že tam nebude Liam...
Prišla som ku známej kaviarni. Pomaly otvorila dvere, pošúchala ruky a fúkla do nich teplý vzduch. Poobzerala som sa po kaviarni... zrazu som uvidela blonďavú hlavu ako mi kíve. Jemne som sa pousmiala a odkývala mu. Ukázal aby som išla k nim. Poriadne som sa nadýchla a vydýchla. Išla som teda k nim.
„Ahoj!“ povedal a hneď vyskočil zo stoličky a pribehol ku mne. Objal ma akoby sme sa nevideli večnosť. ..
„Ahoj blondiačik“ pozdravila som ho a ešte pevnejšie ho stisla. V tom som za ním uvidela ďalšie tri hlavy. No Liam nikde. Vydýchla som si no prišlo mi to neskutočne ľúto. Chcela som ho vidieť. Ale aj nechcela.
„Mrkvička!“ Louis sa na mňa zavesil.
„Ahoj otrava!“ zasmiala som sa.
„Vieš ako si mi chýbala ? Vieš ako sme sa o teba báli po tom ako...“ znovu som sa poriadne nadýchla a pozrela na Zayna
„Louis. Buď radšej ticho...“ zasmial sa „ Ahoj Amy“ tiež ma objal. Vyobímala som sa ešte s Harrym a posadali sme si.
„Kde je?“ opýtala som sa a pritom si nervózne klopkala prstami po stole. Hľadela som na ruky.
„Je doma.... Amy, ver mi pre neho to nie je o nič ľahšie“ pozrela som sa na Nialla. Nezmenil sa no možno trochu. Zayn ten teda spolu s Harrym zmenil účes. A Louis bol natom podobne no stále ma prekvapoval. Najmä teraz, keď sa obzeral dookola akoby niečo pašoval.
„Louis? Čo to skúšaš?“ dívala som sa na neho so zdvihnutým obočím a nevedela či sa mám smiať alebo báť.
„PŠT!“ odbil ma mávnutím ruky. Zrazu sa prikrčil pravou rukou si zakryl tvár a z rukáva vytiahol.....
„Do kelu Tomlinson!! Nevieš ani chvíľu vydržať bez mrkvy?!“ vytiahla som mu ju z ruky
„Pšt! Prezradíš ma!“ zašepkal a znovu mi zobral mrkvu. No tento krát si ju strčil do úst a blažene sa zatváril keď z nej odhrýzol. Kývala som nad ním hlavou.
„Tak ako si sa tu mala?“ opýtal sa Harry a odpil si s teplej kávy. Pozrela som sa na ním pohľadom ako- čo myslíš?!
„Tak ako ti idú skúšky? Kedy bude benefičný koncert?“ zmenil tému Zayn.
„Tak to presne neviem. George mi má zavolať.“ Odpila som si z Louisovej kávy
„Hej to je moje!!“ už si ju išiel brať no čapla som mu po ruke
„Kto ma ráno zobudil? Ha??“ znovu sa prikrčil a urazene sa venoval žutiu mrkvy....

Tak? Páčila sa? :) prosím ale teraz vážne 5 komentárov... nechcem byť zlá ale vážne ://