*Janka*
Lenka ich ale dala dole. Smiali sme sa na ich výrazoch a na tom čo Lenka hovorila ale One Direction ? A už mi doplo. To je tá skupina, ktorú sme kedysi počúvali.
„Poďte zoznámim vás s mamou.“ Povedala a mi sme ju nasledovali
„ahoj mami toto sú moje lektorky a kamarátky. Toto je Lenka a toto Janka.“ Lottie nás predstavila.
„Dobrý deň, radi vás spoznávame, Lottie tancuje skvelo.“ Usmiali sme sa a mama Lottie tiež.
„Ahojte dievčatá ja som Lucy. Ako sa vám tu páči?“
„Je to tu skvelé“ povedala som.
„No tak sa choďte baviť.“ Povedala nám Lucy a ja som zmizla. Cestou do záhrady, že cestička vedie ešte ďalej. Nasledovala som cestičku až kým som sa nedostala k menšiemu jazeru. Vyzula som si lodičky, sadla si k jazeru, nohy spustila do vody a sledovala hviezdy. Zrazu ku mne prišiel Lenkin mop. Urobil to isté čo ja lenže on si nevyzul lodičky ale svoje drahé mokasíny.
„Už nezmývaš podlahu?“ musela som podrýpnuť.
„Heh nie, čo že tak sama?“
„bola som zvedavá.“ Usmiala som sa. „
a ty?“
„ja už nie som sám.“
„zatiaľ“ vyplatila som mu jazyk.
„Ako sa vlastne voláš?“
„Ja som Janka..“
„ty si tuším Lain?“ začal sa smiať a ja som nechápala, žeby som poplietla jeho meno?
„ Som Niall“ a-haaa takže naopak.
„Poznáš Lottie?“
„áno je to moja kamarátka a ja som pomocná lektorka.“ Oznámila som mu aby bol v obraze. „koľko je hodín?“ spýtala som sa
„23:15“ už toľko
„Takže Niall rada som ťa poznala ale už musím ísť tak ahoj“
„nedáš mi aspoň svoj twitter?“
„jasné“ dala som mu svoj twitter a už som utekala nájsť Lenku. Nevedela som ju nájsť a tak som si len sadla. Po chvíli prišla Lenka a išli sme domov. Vyšli sme výťahom hore a zaľahli do postele.
*Lenka*
Ráno ma zobudilo klopanie kvapiek na moje okno. Vstala som z postele a ponaťahovala svoje stuhnuté kosti. Podišla som k oknu a odhrnula záclonu. Pozrela som sa na hodinky a neverila som tomu číslu.
„0:20 pm?!“ skričala som našťastie som nezobudila našu princeznú.
„Som hladná“ pomyslela som si a utekala do kuchyne otvorila som chladničku a vyzeralo to biedne. „Musíme ísť na nákup.“ Skonštatovala som. Z chladničky som vytiahla vajcia, mlieko, múku, cukor a samozrejme šľahačku a nejaké ovocie. Pustila som sa do robenia palaciniek. Keď som zacítila tú vôňu povedala som len „mňam“.
„Čo tu tak skvelo vonia?“ opýtala sa ma Janka, keď som dávala poslednú palacinku na tanier.
„Palacinky“ po tomto slove sa jej rozžiarili oči.
„Volala si už rodičom?“ musela som sa opýtať.
„No do kelu nie“ tvárila sa smutne
„Ani ja“ pridala som sa k nej.
„Dnes by sme im mohli zavolať však vieš, že tu mám svoj macbook.“
„Dobre a môžem si pozrieť aj twitter? Však vieš ako som naň zaťažená.“
„moja ja o tebe viem aj to, čo sama o sebe nevieš.“ poslala som jej vzdušnú pusu a zasmiala sa.
„Palacinky ala Lenka“ podala som jej tanier s palacinkami poliate šľahačkou a obsypané jahodami.
Keď sme sa najedli Janku som poslala na môj macbook. A ja som zatiaľ išla na balkón. Už dávno prestalo pršať a ja som sledovala rušný Londýn.
„Leni ja som už skončila môžeš ísť volať.“ Oznámila asi po hodine. Ja som bez slova vošla do svojej izby a s radosťou sa prihlásila na skype. Bol tam samozrejme z rodiny iba môj brat. Tak som mu zavolala.
„Ahoj braček.“
„Ahoj sestrička.“
„Ako sa tam máš?“
„Celkom dobre Janka práve vyžiera chladničku ale už ani nemá čo.“
„A vy ste akože neraňajkovali?“
„Jasné raňajkovali, robila som palacinky ale očividne je niekto ešte stále hladný.“
„Sú rodičia doma?“
„Áno chceš s nimi rozprávať?“
„Jasné“
„Počkaj chvíľu idem ich zavolať.“ Čakala som a naraz sa ozval hlas, ktorý mi chýbal.
„Ahoj Lenka ako sa máš?, aký je Londýn? , Máte už byt? A ako sa má Janka? , Nie si nejaká vychudnutá?.“ Mamina ma zasypala otázkami.
„Ahoj mami, mám sa super, áno máme už byt tak nás môžete prísť navštíviť, a Janka sa má očividne super, a nie, nie som to sa ti len zdá.“
„Ale mamka nechaj ju aj vydýchnuť.“ Ozval sa ocko.
„Ahoj oci.“ Zakývala som mu do kamery. Kecali sme ešte asi hodinu a pól. Rozprávali sme o Londýne, našich zážitkoch ale aj o Slovensku. Zrazu mi zazvonil mobil.
„Počkajte minútku“ a teraz kde je ten mobil?! Hľadala som ho po celej izbe skákala som cez posteľ ako srnka a našla ho vo svojom vrecku.
„No super“ povedala som si. A konečne zdvihla...
- Lenkin macbook
- palacinky ala Lenka ale bez tej čokolády
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára