"AKO BUDEME ROZPRÁVAŤ PO ANGLICKY?!" povedali sme naraz. Mali sme ešte 5 minút tak som išla zachraňovať situáciu všimla som si že vedľa budovy, v ktorej sa práve nachádzame je kníhkupectvo "Jani koľko más pri sebe Money?" -Janka na mňa chvíľu pochybovačne hľadela, ale verila mi a tak mi podala všetko čo mala.
"Diks ja idem vedľa je kníhkupectvo zdrž to ako sa len dá" pochopila sláva tak som išla vrátila som sa asi o 3 minúty s 2 slovníkmi.
"Táák môžeme začať" -ja už tam bolo niekoľko ľudí no prekvapovalo ma , že ich bolo čoraz viac.
"Good morning. I'm Lenka from Slovakia. Slovakia is a little country in the middle Europe. I´m 17 and your teacher of dance." -Skončila som monológ a bola som na seba pyšná :D. Janka sa na mňa so strachom pozrela a začala
"So I´m Janka from Slovakia and I´m 17. I am about three months older than Lenka. I will helping Lenka with choreography and with you." - Janka s pomocou slovníka skončila svoj obdivuhodný monológ.
"Tak, kto sa chce zapísať dám vám prihlášky hodiny začnú od budúceho týždňa presnejšie od stredy."- povedala som už bez strachu po anglicky. Ľudia prišli ja s Jankou sme im podali prihlášky a oni následne odišli. Niektorý nám pochválili angličtinu. Pozrela som sa na pár už vyplnených prihlášok na vrchu svietilo meno Lottie Tomlinson. A Janka samozrejme nevedela, kto to je no ja som z pamäti vylovila múdrosť rodiny Tomlinsových. Ďalej som to neriešila.
"Jani? Nejdeme sa prejsť?" spýtala som sa
"Jasné poďme a neobzrieme nejaké obchody?" pozrela na mňa psími očami ,no jasné to by ani nebola ona keby nechcela ísť do obchodu ja som mala chuť na mliečny kokteil a na prechádzku no musela som súhlasiť aj s týmto.
"No dobré..." povedala som otrávene "... ale pôjdeme aj na mliečny kokteil !" teraz sú na rade moje psie oči "No oks" povedala neutrálne a tak som zbalila prihlášky, lebo ich musím skontrolovať na izbe či sú vyplnené správne a išli sme. Vyšli sme von a teraz kde?!
" Tak kade?" spýtala som sa Janky a tá na pravej strane zahliadla vraj úžasný obchod. Tak sme išli.
"Jani ale šetri s peniazmi nemáš ich na rozhadzovanie."
"Dóbre, dobre" radšej som bola už ticho a nasledovala som ju . Vonku vyšla s asi piatimi taškami ako inak. "Teraz ten kokteil" ozvala som sa keď sme sa vybrali smerom kde som zazrela nejaký Starbucks. Objednali sme si. Všimli sme si ako sa na nás nejaký chalani pozerajú a vybrali na cestu lebo s prihláškami budeme mať veľa práce. Cesta nám trvala asi 15 minút.
"Leni počúvaj ja som trochu unavená idem hore" - Janka
"Okej sa idem opýtať či nemáme nejakú poštu .." -ja
"A spýtaj sa ešte na nejaké dobré obchody" žmurkla na mňa a už jej nebolo. Podišla som bližšie k recepcii "Dobrý deň je máme nejaký odkaz alebo poštu na izbu č.16?"-ja
"Hm počkajte pozriem sa..." -recepčná.
"ó áno je tu pošta od nejakého Johna" ..
"ďakujem" - ja . Otočila som sa na päte a išla hore za svojím slniečkom. Otvorila som dvere a Janka zase spala jak panvicou udretá a tak mi neostávalo nič iné ako kontrolovať prihlášky sama. Stále mi nedalo je to tá Lottie alebo len menovkyňa ?! nakoniec som sa rozhodla, že je to len menovkyňa. Bola som hladná a v našej mini chladničke nebolo nič čo by ma lákalo. Napísala Janke teda odkaz : Jani neboj sa išla som sa najesť mobil mám pri sebe, keby niečo a prihlášky sú už skontrolované. .... Odkaz som nechala na nočnom stolíku , zobrala som si kabelku a po tichu som sa vytratila von.
"A kam teraz?" povedala som si . Vybrala som sa na neznáme ulice Londýna. Narazila som na nejakú reštauráciu a zaujala ma lebo z nej išla dokonalá vôňa.
"Hmm" vošla som dnu a objednala si. Sadla som si niekam dozadu a pozorovala ľudí. No zrazu som uvidela dievča, ktoré bolo možno napísane na prihláške Lottie Tomlinson.....

Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára