štvrtok 26. júla 2012

Dance is my life 21.časť!


Louis mi nohu obviazal obväzom.
„Mala by som už ísť spať.“ Povedala som po chvíľke ticha.
„Áno mala.“ Zasmial sa a ja som vyplazila jazyk.
„A ty si prečo  nespal?!“
„Nevedel som spať a potom, keď som vošiel do svojej izby , počul som buchot a tak som sa išiel pozrieť, čo za big foota rozbíja podlahy. Teda v tvojom prípade aj schody.“ Zatvárila som sa urazene.
„No ďakujem..“ Zase ten pohľad! A úsmev! ... radšej som sklonila hlavu. Zdvihol mi hlavu a zadívala som sa mu do očí.
„Tak ja idem.“ Zdvihla som sa z vane a čaptavo sa vybrala k dverám.
„Dúfam už nespadneš.“
„Keby áno tak budeš počuť.“ Usmiala som sa.

*Louis*

Nemohol som spať. Myslel som na to ako si už s El nie sme taký blízky. Mňa už tie večné hádky nebavia. Všetky tie chvíle som neľutoval, zažili sme toho veľa ale ja sa už nechcem stále hádať....  Zišiel som dole a sadol si k stolu. Počul som cupitanie nôh. Bola to Lenka.
„Ahoj, nevieš spať?“ opýtal som sa šepky.
„Ahoj a áno. Očividne ani ty.“
„Nie.“ Vybrala si pohár a naliala doň vodu. Práve si nalievala vodu, keď som  k nej prišiel. Otočila sa a trochu sa ma zľakla. Hľadeli sme si do očí a ja som mal chuť ju pobozkať. Chute som potlačil a zobral si pohár spoza nej.  Podišla nabok aby som si mohol naliať vodu. Vodu som vypil a pohár položil do dresu. Prišiel som bližšie k nej a dal jej  pusu na líce.
„Dobrú noc kráska“ musel som ju dosť prekvapiť, lebo chvíľu ostala zarazená. Usmial som sa. Vybral som sa hore do svojej izby a hodil sa na svoju posteľ. Premýšľal som o El a mne. Myšlienky mi ale skončili u Lenky.  Vždy, keď ju vidím žiari ako slniečko. Milujem jej čokoládové oči, jej úsmev. Z premýšľania ma vytrhol buchot na chodbe. Vybehol som z izby a uvidel som ležiacu krásku na zemi. Išiel som jej pomôcť. Zadržiaval som smiech aby som nikoho nezobudil.
„Čo... tuu.. robíš?“ opýtal som sa pomedzi smiech.
„Ak si, si nevšimol tak ležím“ povedala dosť unavene. Zdvihol som obočie a pozrel sa na ňu.„Zakopla som na poslednom schode a som taká lenivá, že som ostala tu.“ A ďalej ležala na zemi. Ja som sa na nej smial. Aj rozčapená na zemi bola rozkošná.
„Vstávaj z tej zemi, veď prechladneš.“ Snažil sa jej dohovoriť so smiechom. Začala sa pomaly
zdvíhať.
„No super....“ povedala si pomedzi divné hučanie od bolesti. Čupol som si vedľa nej a zobral som jej nohu do rúk. Ona znova spadla na chrbát. „Jasné zase zem ma víta....“ zahundrala si. Nad tým som sa musel zasmiať. Obzeral som si jej nohu akoby to bol porcelán. Malá studená noha. Ležala tam s bolesťou a chuťou smiať sa  v očiach. Tá noha ju musela bolieť. Posadila sa. Cítil som jej pohľad na mne. Usmial som sa. Zobral som ju do náručia a zdvihol zo zeme.
„Halo opatrne so mnou! Som krehký človek“ so šeptavým smiechom si ruky omotala okolo môjho krku.
„Neboj..“ zasmial som sa. Niesol som ju do kúpeľne a zložil na vaňu. Išiel som ku skrinke a vybral obväz. Medzitým stihla spadnúť do vane.
„Ups“ smiala sa.
„Čo zase vystrájaš.“ Smiali sme sa. Zdvihol som ju a posadila sa na svoje miesto. Oviazal som jej nohu.
„Mala by som už ísť spať.“ Povedala po chvíľke ticha.
„Áno mala.“ Zasmial sa a mne sa naskytol pohľad na jej červený jazyk.
„A ty prečo si nespal?!“ Presný dôvod som jej nechcel povedať.
„Nevedel som spať a potom, keď som vošiel do svojej izby som počul buchot a tak som sa išiel pozrieť, čo za big foota rozbíja podlahy. Teda v tvojom prípade aj schody.“ Zatvárila sa urazene ale i tak rozkošne. Vyzerala ako malá mrkvička. Mal by som už prestať s tými mrkvami.
„No ďakujem..“ Sklonila hlavu. Zdvihol som jej ju prstom. Dívali sme sa do očí
„Tak ja idem.“ Zdvihla sa z vane a čaptavo sa vybrala k dverám.
„Dúfam už nespadneš.“ Podrípol som.
„Keby áno tak budeš počuť.“ Usmiala sa. Má taký nádherný úsmev. Dokonca krajší ako Hazza, keď uvidel Caroline.
Každý išiel do svojej izby a hneď som zaspal, no s úsmevom.

*Janka*

Lottie mi doniesla niečo na prezlečenie a tak som vošla do kúpeľne. Dala si sprchu, obliekla jej veci a zaspala. Ráno ma teda nás, zobudil chlad. Rozlepila som oči a uvidela Louisa s našou prikrývkou.
Smial sa a Lenka hneď vybehla z postele a čaptavo utekala za ním. ČO SA JEJ STALO?! Musím to vedieť. Veď ešte večer jej nič nebolo! Utekala som za ňou dole. Zastala som pred dverami do záhrady.  Uvidela som ako Louis stojí s našou prikrývkou pred bazénom a Lenku ako ho zhodila do bazéna, no Louis ju stiahol so sebou.  Obyvatelia domu sa na nich dobre zabávali a aj návšteva teda zvyšok 1D. Lenka sa vynorila spod vody a ranene vychádzala z vody. No Louis tiež a hneď ju zhodil znova do bazéna a skočil za  ňou. Smiala som sa, no to bola chyba. Chalani na mňa pozreli a potom na seba. Zayn a Harry ma zobrali na ruky a išli hodiť do bazéna. Metala som sebou a kričala
„Pustite ma!“ kričala som po nich. Niall sa očividne hral tento krát na kosačku. Lebo sa zase vlnil od smiechu po zemi a náhodou vytrhol kúsok trávy.
„Pustite ma vy idioti!“ kričala som ale to mi už bolo prd platné a tak som sa radšej iba nadýchla a skončila vo vode. Vyšla som s Lenkou von

*Lenka*

„To sú aký idioti!“ nadávali sme po slovensky a všetci na nás pozerali ako na mimozemšťanov.
„Neoplatíme im to?“  pozreli sme sa na seba a potom na nich so zákerným úsmevom. Louis si žmýkal oblečenie a díval sa spolu s nimi na nás. Prišli sme k nim a všetkých postupne zhodili do vody. Ťapli sme si s Jankou.
„Kde je Lottie?“ opýtali sme sa už po anglicky
„Neviem, ale som hladná“ zhodli sme sa s Jankou a tak sme išli k Daisy a Phoebe.
„Dievčatá ste hladné?“ spýtala som sa keď sme si zobrali na ruky jednu.
„Áno!“ povedali jednohlasne.
„A čo si dáme na raňajky?“ Položili sme ich k stolu.
„Lievance.“ Povedali naraz akoby boli vedeli na čo má ta druhá chuť.
„Dobre, choďte si pustiť rozprávku.“ Počúvli Janku a my sme sa pustili do robenia lievancov. Každú minútu nám škvŕkalo v bruchu. Bolo nás tu dosť a tak sme toho urobili veľa.
„Poďte raňajkovať.“ Zakričala som a už všetci sedeli pri stole.
„Očividne sú hladný“ povedala som znova po slovensky a zasmiala sa spolu s Jankou.
„Sadni si.“ Povedala som jej. Do stredu stola som dala javorový sirup a roztopenú čokoládu.
„Mňám!“ po raňajkách mi všetci poďakovali a Niall mi dal čokoládovú pusu na líce. Bolo to milé ale nemohla som si nevšimnúť Louisov žiarlivý pohľad. Ani nemá na čo žiarliť... Na mňa? To asi ťažko ani nie som jeho typ a pokiaľ viem chodí s Eleanor. Išla som si umyť líce od čokolády. Zobrala som taniere a umyla aj tie. Všetko som uložila na svoje miesto a rozmýšľala, že Louisovi to tričko už nevrátim! Už je moje. Zasmiala som sa a išla k ostatným. Sedeli vyvalený v obývačke. Oprela som sa o zárubňu a sledovala čo robia. Lottie o chvíľu prišla dole.
„Raňajky máš na stole.“ Usmiala som sa na ňu.
„Nestoj tam a poď sem.“ Povedal mi Harry.
„Nemám si kde sadnúť.“ Povedala som mu a on si ma hneď ochotne posadil na kolená. Bavili sme sa a rozprávali.
„Janka a Lenka vy asi nie ste z tade že?“ (Niall)
„No nie my sme zo Slovenska a preto ste nám pri bazéne nerozumeli.“ Zasmiali sme sa s Jankou.
„Nemohli by ste nás niečo naučiť?“ (Harry)
„Dobre“ (JANKA)
„Čo ich naučíme?“ povedali sme naschvál s Jankou po slovensky.
„To bude sranda.“ Mlela som rýchlo ešte stále po slovensky.
„Čo ste práve povedali?“ opýtal sa nás Liam.
„Čo ich naučíme?“ pozrela som sa na Louisa.
„A teraz po anglicky.“
„What They learn?“ zasmiala som sa. Snažili sme sa ich naučiť po slovensky a oni zvládali asi tak slovo “ahoj“. Opustila som ich a vyšla hore po schodoch do kúpeľne. Dala som si spchu, na prst som si dala zubnú pastu a snažila vyčistiť zuby.  „Zabudla som si oblečenie v izbe.“  To tričko bolo stále vlhké a tak som si ho nemohla obliecť. „Všetci sú dole“ pomyslela som si a tak som vyšla v uteráku von a zamierila do prvých dverí. Oprela som sa o dvere a obzrela sa okolo seba.
„Chýbal som ti.“ Zľakla som sa, keď som uvidela Louisa.
„Nie, prepáč .. ja ... zabudla so si veci.. v izbe.“ Koktala som lebo Louis bol bez trička. Asi sa tiež prezliekal z mokrého.
„Môžem ti požičať niečo.“ Prikývla som a otvoril skriňu. Hodil do mňa pásikavé tričko a tepláky. Nad tými pásikmi som sa musela zasmiať.
„Ďakujem“ dala som mu provokatívne pusu na líce a vošla do kúpeľne. Obliekla som si jeho veci a vyšla von.
„Prezlečená?“ ležal na posteli a pózoval ako model.
„Máš oči.“ Hodila som do neho uterák a zišla som dole...
  - Viem, že to nemá nič spoločné s poviedkou no stále sa na tom smejem. :D

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára