Crazy dog

Toto je úžasná jednodielovka určená pre mňa od mojej šialenej "dvojičky" milujem to! je to nádherné :)) Ďakujem..... bageta - ty vieš :DDD
Samantha = ja ...wuhuu :D to meno je úžasné. Prečo sa tak nevolám? :/

,,Trixi! No tak! Neťahaj ma tak!!“ Kričala som na môjho psa, ktorý sa hnal zasneženým parkom na vodítku a úplne ma ignoroval. Mama mi kázala  ju vyvenčiť no momentálne si nie som istá či ja venčím ju alebo ona mňa. Konečne sa mi podarilo Trixi zastaviť. Odopla som jej vodítko a nechala ju, nech sa vybehá. Sadla som si na najbližšiu lavičku a lapala po dychu. Keď vás po šmykľavých zasnežených cestičkách parku ťahá až príliš hyperaktívny zlatý retriever a vy za ním musíte behať rýchlo sa zadýchate. Konečne som chytila dych, keď sa z opačného konca parku ozval krik: ,,Hej! To je moje!!! Daj to sem!“ Obzrela som sa za zvukom a uvidela Trixi, ktorú naháňal nejaký chalan. Ona držala v ústach asi jeho šál a hamburger. Ako mu ten šál dala dole z krku??? Okamžite som bežala za nimi. To by nebola Trixi keby niečo nevyviedla. ,, Trííííx!!!! K nohe! OKAMŽITE! Zvrieskla som asi na celý park. Trixi sa obzrela a vyštartovala mojim smerom. Ten chalan za ňou.  „Fuj to! Pusti!“ povedala som, keď dobehla ku mne a vyťahovala som jej šál z papule. Hamburger som nechala tak, pochybujem, že by ho chcel naspäť. Konečne pustila šál, keď ku mne dobehol ten chalan. Dúfala som, že nebol veľmi nahnevaný.  Pozrela som na neho. Zdalo sa mi, že som ho už niekde videla, ale nepamätala som si kde. Mal tmavé kučeravé vlasy a úžasné zelené oči, od ktorých som nevedela odtrhnúť pohľad.
„Ehm... To je tvoj pes?“ spýtal sa ma a mne sa podlomili kolená. Ako môže mať niekto taký nádherný hlas?
„No...Áno.“ vykoktala som nejako. Bože Sam spamätaj sa! Veď je to len nejaký chalan! Odlepila som zrak od tých jeho hypnotizujúcich očí a povedala: „Prepáč, prosím ťa, Trixi je strašne hyperaktívny pes.“ Pozrela som na neho mojim najlepším psím pohľadom. A všimla som si, že Trixi, ktorá ten hamburger už asi zjedla, spravila to isté. On na nás chvíľu pozeral a potom sa začal smiať.
„Vám dvom sa nedá odolať. Ospravedlnenie prijaté ale...kúpiš mi nový obed!“
Vydýchla som si od úľavy. „Inak ako sa vlastne voláš?“ opýtal sa ma.
„Samantha ale stačí Sam. A ty?“ Začudovane na mňa pozrel. Čo som povedala?
„Som Harry. Takže čo s tým obedom?“
„Prepáč, momentálne tu nemám peniaze a s Trixi by ma nikam nepustili. Musím skočiť domov.“ povedala som.
„Fajn, ale idem s tebou!“  Teraz som začudovane pozerala ja. On sa len usmial a ja som div neodpadla. Bože poznám ho sotva  5 minút a už pri ňom omdlievam. Čo je to so mnou?
Trixi som zapla vodítko a spolu z Harrym sme zamierili k môjmu domu. Celú cestu sme kecali o úplných somarinách a smiali sa. Keď sme došli k nám, povedala som mu nech ma počká a rýchlo som pustila Trix a zbehla pre nejaké peniaze. Cestou von som na seba pozrela v zrkadle. Preboha ako to vyzerám?  Líca úplne červené od zimy vonku a moja huňatá čiapka na strapatých svetlohnedých vlasoch sedela úplne nakrivo. Rýchlo som si ich rozčesala a trochu sa upravila. Vybehla som za Harrym. Keď ma zbadal, povedal, že ma chce niekam zaviesť. „Nechcel si náhodou obed?“ spýtala som sa ho. „ To bola len zámienka aby som ťa mohol niekam pozvať.“ Žmurkol na mňa a ja som sa začervenala. Sam, kľud, dýchaj...Je možné, že by som sa za taký krátky čas zamilovala? Nie, to nemôžem. Alebo? A čo malo znamenať to: zámienka aby som ťa mohol niekam pozvať? Aj ja sa mu páčim? Alebo to povedal len tak? Určite to povedal len tak...Kým som rozmýšľala, Harry ma zaviedol pred malú kaviarničku. „ Pozývam na čokoládu.“ povedal. „Ale Harry ja...“ položil mi ukazovák na pery. Pri jeho dotyku mnou prebehlo najmenej tisíc voltov. „Pst! Nechcem počuť nijaké námietky!“ Tak sme sedeli v teple kaviarničky, pochlipkávali horúcu čokoládu a rozoberali všetko, čo nás napadlo. Zrazu vošlo niekoľko dievčat približne v mojom veku. Poobzerali sa po kaviarni. Pohľad sa im zastavil pri našom stole. Podišli k nám a jedna povedala: „Ahoj Harry, nemohol by si sa s nami odfotiť?“ Harry prikývol, vstal a s každou z nich sa odfotil. Potom im zamával a sadol si späť. Vôbec som nechápala, čo sa práve stalo. Myslím, že on to z môjho výrazu pochopil, lebo spustil: „ No..vieš...Sam...ja som slávny. Spievam v skupine One Direction...“  ešte niečo rozprával ale už som ho nepočúvala. Rozmýšľala som, kde som o tom počula. No jasné! One Direction! Preto mi Harry prišiel taký povedomý! Skočila som mu do reči. „Jasné! Už viem odkiaľ ťa poznám! Na MTV často chodia vaše pesničky! Tam som ťa videla! A ja že prečo si mi taký povedomý. Prepáč, že som ťa nespoznala.“ Zahanbene som sklopila pohľad. „Nemáš sa za čo ospravedlňovať. Som viac menej rád, že si ma nespoznala. Konečne nejaké dievča, čo nevrieska keď ma zbadá. Mám rád naše fanúšičky, ale niekedy to trochu preháňajú. S tebou sa dá normálne porozprávať a aj keď ťa poznám len pár hodín, pripadá mi to ako večnosť.“ Dopili sme čokoládu a trochu sa pohádali, keď sme mali platiť. Chcela som ja, pretože Trix mu zjedla obed ale ani za svet mi to nechcel dovoliť. Nakoniec som to nechala tak, založila som si ruky a urazene hypnotizovala pohľadom cukorničku na stole. Keď som nereagovala na Harryho otázky či už nejdeme, vstal, chytil ma za ruku a ťahal von. Prebehli mnou zimomriavky, ktoré nemali nič spoločné zo zimou vonku. Všimla som si, že už sa pomaly stmieva a trochu zmráka. Asi bude snežiť. Pozrela som na Harryho a pohľad mi padol na jeho čiapku. Rýchlo som mu ju strhla z hlavy a utekala k parku, v ktorom sme sa stretli. Počula som, ako niečo zakričal a rozbehol sa za mnou. Odrazu ma trafila snehová guľa. Rýchlo som nabrala do ruky sneh. Guľovali sme sa tam ako malé deti a smiali ako blázni. Zdrhla som mu do stromov a rýchlo nabrala do jeho čiapky sneh. Potom som sa prikradla za neho a dala mu ju na hlavu. „Héj! To studí!“ Chcela som bežať preč ale dostala som taký záchvat smiechu, že keby začnem utekať asi narazím do stromu :D Harry si dal dole čiapku a na hlave mal kôpku snehu, no nesmejte sa z neho. Keď som sa upokojila, zistila som, že Harry stojí dosť blízko pri mne. Úplne pomaly sa začal približovať perami k tým mojim. Už bol od nich iba pár milimetrov, keď som na lícach zacítila niečo studené. Otvorila som oči a pozrela na oblohu. Harry to isté. Začalo snežiť. Drobné biele vločky pomaly a potichu pristávali do snehových závejov. Harry ma chytil za ruky a pozeral sa do mojich očí. Ja som sa znovu začala strácať v tých jeho zelených. Znovu sa pomalinky približoval. „Myslím, že som sa zamiloval...“ šepol sekundu pred tým, ako sa perami dotkol tých mojich. V tom momente ma napriek zime vonku a snehovým vločkám dopadajúcim na moju tvár zaliala horúčava a v hlave mi vybuchli milióny ohňostrojov. Pár minút, ktoré mi pripadali ako sekunda a zároveň ako večnosť sa odtiahol. „Myslím, že ja tiež.“ Usmiala som sa na neho. V duchu som ďakovala, že ma mama ráno prinútila ísť vyvenčiť nášho šialeného psa, pretože len vďaka Trixi som spoznala takého úžasného chlapca ako je Harry...

Páčila sa vám rovnako ako mne? :) dúfam že áno :) komenty! povinne! prosím :D