Dance is my life 48.časť

ďakujem za komenty :D áno cukor  :DD Je tu nová časť :) wohoo :D Tak čo ako ste si užili prázdniny? :D (Moje boli super :D )Tešíte sa do školy? lebo ja vôbec :( :D tak čítajme! .. :DD
A prosím hlasujte na boku v ankete :)

*Lenka*

Ráno som vstala a obzrela sa po izbe. Mala som ďalší škaredý sen. V sne sa mi všetko strácalo až som ostala na malom kúsku dlažby a predo mnou sa zjavil Louis, ktorý hneď zmizol. Keď  som uvidela, že všetko je na svojom mieste, posadila som sa, pokrčila nohy a hlavu skryla do dlaní. S uslzenou tvárou som zobrala mobil a začala ťukať
„I love you so much Louis. L xx“ a pozrela som sa na okno, ktoré odhaľovalo mesačný jas. Zrazu mi pípol mobil a ja som poskočila.
„I too. Čo sa deje? L xx“ pozrela som sa nechápavo na mobil. V tom mi došlo že je len pol 4 ráno. Pokrútila som hlavou a s novými slzami som sa zasmiala.
„Nothing baby. Iba som chcela aby si to vedel. L xx“ prehrabla som si vlasy
„Ok.. keď to hovoríš ty . Good night/morning L xx“ usmiala som sa a mobil dala späť. Hlavu som položila na kopu vankúšov a so strachom zavrela oči.  Nejako som zaspala. Zobudila som sa v celkom normálnom čase a vošla do kúpeľne. Pozrela som sa do zrkadla. Červené uslzené oči, kruhy pod očami a trochu rozmazaná špirála z včerajška. Odlíčila som posledné kúsky špirály a vošla do sprchy. Teplú vodu som vystriedala za studenú. Kvapky vody sa mi zarývali hlboko do kože. Totálne ma prebrali a ja som sa cítila o niečo lepšie. V uteráku som sa postavila k umývadlu a natiahla sa pre zubnú kefku. Naniesla som na ňu zubnú pastu a strčila do pusy. Umyla som si tvár a čiastočne zamaskovala kruhy.  V uteráku som sa presunula znovu do izby. Obliekla som si fialové nohavice, modré tričko s úsmevom a modré vysoké conversy.  Vlasy som dala do vysokého copu a vošla do kuchyne. Miška pre zmenu ešte spala. Urobila som si kávu. Áno kávu. Neznášam ju! Vošla som späť do izby a sadla si na parapetu okna. Dívala som sa na ľudí ako pomaly každé ráno. Že ich to baví.. Stále sa dívať do nezmyselných papierov, ktoré poväčšine ani nezaujímajú alebo im nechápu. Pochlipkávala som z kávy s kyslím výrazom. Keď som dopila, cítila som sa znovu o niečo lepšie. Dnes mi pomôže už len jedno....Jankin budíček. Zavrela som okno a vyšla znovu z izby. Miška už bola hore a pretierala si oči.
„Bré ránko“ pozdravila som ju a kútiky úst sa mi ako bábke samovoľne posunuli do akéhosi úsmevu.
„Aj tebe.. Neverím ty si sa týmito perami dotkla kávy?!“ neveriacky s úškrnom na mňa pozrela. Prikývla som tiež  s úsmevom a dala pohár do dresu. Pozreli sme sa na seba a vedeli na čo myslí ta druhá. Je to predsa naša povestná telepatia.
„Hm.....megafón?“ opýtala sa podopierajúc si hlavu a neprestávajúc sa uškŕňať.
„Uhm“ hneď som z tašky vytiahla tú hlučnú vec. Miška okamžite vošla do kúpeľne a keď vyšla podala mi kúsok vaty. Pomaly sme vošli do jej izby a strčili vatu do uší. Začala som prstami ukazovať 4...3....2....1
„Vstávaj už konečne!“ zvrieskli sme do toho zákerného dutého stroja. Janka vyskočila nad posteľ asi 2 metre a skončila ako vždy na zemi. Začali sme sa smiať.
„Už zase?! Vy ste hrozné!“ hádzala do nás všetko čo jej prišlo pod ruku, keď si niečo všimla
„Kde je moja fretočka?! Mefuss kde si?!“ začala ho hľadať a my sme vyšli z jej izby.
„Nájde ho?“ opýtala som sa so smiechom Mišky, ktorá len mykla plecom. Sadli sme si na gauč, keď zrazu vyšla Janka na štyroch a prezerala každý kus nábytku, každý kút domu, každý milimeter.
„Je horšia ako Sherlock Holmes“ hovorila som potichšie  Miške, ktorá sa rozosmiala ešte viac.
„Ja vás počujem!“ nahnevane na nás pozrela a vtedy jej padol zrak na luster.
„Oh môj bože! Čo ti to urobili?! Chudáčik on sa bojí výšok!“ hovorila Janka a my sme sa na ňu pozreli ako na úplného debila.
„Jani ako sa plyšák môže báť výšok?“
„A ako môže mať stará pani Filsová tangáče?“ z toho sme sa začali ešte viac smiať a Janka si zvesila svoju fretku. Zrazu som počula melódie môjho zvonenia a tak som vyskočila na nohy a prekonala všetky prekážky v podobe stolíka, Janky, vázy, steny, dverí
*bang* „Au“  nakoniec som skočila na posteľ a zobrala mobil do rúk, kde som stlačila zelené tlačítko. Otočila som sa na chrbát, pokrčila nohy v ktorých mi okamžite popukali kosti a s úsmevom priložila mobil k uchu.
„Áno?“ povedala som hrbým hlasom
„Tu lekáreň. Kde vám máme doniesť tie psychotiká?“
„Je to pre môjho šialeného priateľa takže k nim domov.“
„No dovoľ?!“ zasmiala som sa
„Prečo voláš?“ opýtala som sa so záujmom a mojou zvedavosťou.
„Pozívame vás tri na piknik. Budeme tam + východ slnka“
„Louis slnko vyšlo pred 2 hodinami“ zasmiala som sa
„Dobre....tak prídete?“
„Jasné“
„Ok tak o hodinu v parku.“ Zložila som a tancujúc vyšla z izby.
„Louis?“ opýtala sa Janka.
„Uhm... obliekajte sa lebo o hodinu sa máme stretnúť v parku.“ Všetky sa rozleteli po byte a asi o pol hodinu pri mne stála Miška a 15 minút nato Janka.
„Princezná je už upravená?“ opýtala som sa jej s úškrnom za čo som si vyslúžila buchnutie to ramena.
„Au!“ povedala som, zobrala tašku a zamkla dvere. Výťahom sme zišli dole a spievajúc si pesničky čo nás napadli sme prišli do parku. Nikde som ich veľmi nevideli. Zrazu ma niekto chytil za pas a ja som sa zľakla. Otočila som sa a uvidela človeka – ak sa to dá takto nazvať, oblečeného v divnom kostýme. Hneď mi automaticky vybehla ruka a strelila som mu facku.
„Au, máš silnú ranu.“
„Harry?“ opýtala som, spoznala jeho hlas.
„Hm...áno“ strelila som mu z druhej strany ďalšiu facku.
„A tá bola za čo?“
„Za to že si magor“ zasmiala som sa. Teraz ma niekto objal zozadu a pobozkal na krk. Zasmiala som sa čiastočne že to šteklilo a čiastočne kvôli tomu že to bol Louis. Pobozkal ma a ťahal niekam, kde boli aj ostatný.
„Ahojte“ pozdravila som sa všetkým.
„Ahoj Nataly“ usmiala som sa, nečakala som že tu bude.
„Chápeš to? Ako ma strápňuje“ smiala sa a pozerala na Harryho ktorý naháňa mačku.
„Nie si sama“ ukázala som na Louisa, ktorý naháňal holuby. Smiali sme sa na nich.
„Mňau“ mňaukal Harry
„Kevin! Počkaj!“ kričal Louis a naháňal nejakého holuba.
„Louis!“
„Harry!“ zakričali sme na nich a naraz zdvihli pohľad od zvierat. Ukázali sme na miesto vedľa nás. Po chvíli prišli a sadli si k nám. Louis mi podal sendvič.
„Sám som ho s láskou pre teba spravil.“ Usmial sa a podal mi ho do rúk.
„Mám sa báť? Neotrávim sa?“ prekrížil ruky a odul spodnú peru. Zasmiala som sa a pobozkala ho. Vtedy začal jesť a ja tiež. Po jeden som sedela opretá o Louisovú hruď. Smiali sme sa, keď sme si všimli ako mačka a holub, s ktorými sa nedávno rozprávali Harry a Louis sa naháňajú. Holub vyletel na najvyšší konár stromu a mačka vyliezla na strom. Lou a Harry vybehla na nohy a postavili sa pod strom.
„Kevin zlez dole. Tá sprostá mačka je neškodná“
„Muro poď dole. Na večeru môžeš mať niečo lepšie ako je hlúpeho holuba“  tak toto bude zaujímavé... :D
„Vidíš?! Kvôli tvojmu hlúpemu Kevinovi murko vyliezol na strom“
„Daj tu sprostú mačku preč. Straší Kevina!“ tí dvaja sa tam hádali a my sme na nich mali dobrú zábavu. Keď sa to blížilo k nezmyselnej bitke, Zayn a Liam ich od seba odtiahli a priviedli späť k nám. Po pikniku sme sa boli prejsť. Prechádzali sme okolo novinového stánku.
„No jasné! Čo som hovorila?!“ pozrela som sa na titulnú stranu nejakého časopisu
„Čo zlatko?“
„Sme znovu na titulke. No je tu aj Zayn s Jankou a Niall s Miškou. Inač pekná fotka“ moja a Louisova fotka sa niesla v podobe bozku a ich v podobe držania za ruky a zamilovaných pohľadov.
„Ukáž“ všetci si obzreli fotky a dodali komentáre v podobe kto má krajší úsmev.
„Takže oficiálne máme zadanú päticu. Keďže sme sa nedávno dozvedeli, že Niall, Zayn a Harry majú nové priateľky. Baby nesmútite. Sú spolu rozkošný a všetci dúfame že im to vydrží.“ Prečítala som nahlas článok. Zdal sa mi celkom milý.
„Okej ľudia majte sa, idem do práce“ vyobímala nás Miška, Niallovi dala pusu a odišla do práce.
„Jani! Za hodinu máme tréning!“ tiež sme sa rozlúčili, pobozkala som Louisa a išli sme domov. Rýchlo sme si zbalili veci na tréning a utekali do štúdia. Ako tak sme to stihli. Prezliekli sme sa a všimli si, že Olly Murs už tam bol. Vincenzo naznačil aby sme išli k nemu a tak sme ho poslúchli. Pri ňom stála aj Danielle.
„Takže toto sú naše nové a zároveň veľmi talentované tanečnice. Toto je Janka, Danielle a Lenka.“
„Teší ma, Olly“ každú z nás objal. Dali sme si rozcvičku a začali tancovať. Cez prestávku sme si zničené ľahli do stredu parketu.
„Dan nepôjdeš s nami na obed po tréningu?“ opýtala sa udychčaná Janka
„Jasné“ rovnako odpovedala. Napili sme sa a pokračovali v tréningu.
„Ok boli ste skvelé. Vidíme sa zajtra“ povedal Vincenzo a rozlúčili sme sa s Ollym. Vošli sme do šatne, poriadne sa nasprejovali a prezliekli sa. Veci sme svojvoľne pohádzali do tašky a vybrali sa niekam na obed.  Sadli sme si do nejakej talianskej reštaurácie, ktorú nám poradil Vincenzo. Keď sme čakali na naše špagety poobzerali sme sa po reštaurácii.
„Baby nie je to Demi Lovato?“ opýtala som sa a ukázala na dievča, ktoré už 100-krát zmenila farbu svojich vlasov.
„Hej“ zrazu sa otočila a všimla si nás. Prišla k nám
„Ahojte baby, nie ste vy frajerky Liama, Zayna a Louis?“
„No áno“ povedali sme neisto.
„Ja vás milujem. Bola som na koncerte Nicole a tancovali ste úžasne. Podpíšete sa mi?“ vytiahla tri fotky a čiernu fixku. Prekvapene sme sa na ňu pozreli no podpísali sme sa.
„Podpíšeš sa aj mne?“ prikývla a vytiahla z tej obrovskej tašky tri fotky, podpísala ich a podala.
„Veľmi pekne vám ďakujem ale už musím ísť. Rada som vás spoznala“
„Aj my“ odišla a my sme nemohli uveriť čo sa práve dialo. O chvíľu nám priniesli špagety a my sme sa do nich s radosťou pustili. Po obede sme sa rozlúčili s Dan a išli domov. Janka si zapla TV a ja som sa išla pozrieť na FB. Zapla som macbook a prihlásila sa na FB. Prijala som nejaké žiadosti o priateľstvo a rozhodla sa odpísať a na nejaké otázky. Prezerala som si ich postupne a asi na 20 odpovedala, keď som zrazu uvidela správu.......

Páčila sa? :) píšte :)) Inač veľa šťastia zajtra v škole :)