Dance is my life 50.časť

Wohooo  nová okrúhla časť :D a je piatooook! konečne tento týždeň sa mi zdal nekonečný no strašne zábavný :D  komentyyy píšte :) a užite si výkend :)

*Lenka*

„Louis...jaa....“ sklonila som hlavu a začala. Slzu, ktorá sa práve kotúľala z môjho oka utrel končekmi prstov a prešiel po mokrej cestičke, ktorú zanechávala.  Pod jeho dotykom som zatvorila oči a užívala si to posledné čo strávim s ním.
„Láska určite je všetko v poriadku. Neplač. Všetko sa vyrieši..“ otvorila som oči, krásne sa usmieval.
„Louis nič sa nevyrieši!...“ vybafla som na neho. Zhrozene a ustarostene na mňa pozrel. Nádych...výdych... je to pre mojich priateľov a Louisa. Bude to tak správne.
„Louis...je koniec....“ slzy sa spustili a ani som nevidela jeho tvár, ktorá je určite plná hnevu, jeho nechápavosti a smútku.
„Lenka...čo?...“ nevydržala som to a rozbehla sa dole. Počula som ako za mnou uteká, pridala som do behu.
„Čaute“ rýchlo som si utrela slzy, zobrala tašku, oblúkom som obišla Louisa a utekala von. Začala som utekať, slzy tiecť vôbec neprestali... Veď čo by som čakala, keď som sa práve rozišla s Louisom? Cez slzy som nevidela na chodník, no všimla som si, že šero oblohy pridalo na svojej tmavosti. Zimomriavky mi hneď naskočili, keď sa mojej ruky dotkli prvé kvapky  dažďa. Celá premočená som vošla do našej bytovky a vyviezla sa výťahom hore. Otvorila som dvere v ktorých ma prekvapili štyri hlavy. Patrili Lottie, Dan, Janke a Miške.
„Oh môj bože, kde si bola?!“ pýtali sa jedna cez druh no keď si všimli, že ja im asi na všetky otázky hneď neodpoviem stíchli. No Lottie položila tu najdôležitejšiu otázku, ktorú som si dávala sama
„Zbláznila si sa?!“
„Myslím, že áno. Prosím neriešte nič! Potrebujem si všetko urovnať v hlave.“ Prikývli, objali ma a spolu sme si urobili čaj. Medzitým som sa osprchovala, keď som vyšla z kúpeľne pozrela som sa na mobil. 14 neprijatých hovorov a 6 sms. Všetky od Louisa. Bože čo som to spravila?! Obliekla som si tepláky a tielko, vyšla z izby a s hrnčekom čaju som išla za nimi na balkón. Sadla som si na studenú podlahu a odchlipkávala si z teplého čaju, ktorý mi dodal teplo a prebral ma. Celý čas sme boli ticho, keď začala Dan
„Naozaj neverím, že si to urobila.... a prečo?“ pozerala pred seba a kývala hlavu. Okrem kývania som robila to isté.
„Verte mi keby mám na výber nikdy by sa to nestalo“ sklonila som hlavu a ruky zohrievala o krásne zdobený porcelán.
„Ako to myslíš?“ opýtala sa Janka. Vzdychla som si, nemôžem im to povedať,... zatiaľ nie.
„Teraz nie....“ povedala som rázne a vykročila späť do teplej obývačky.  Rozhodla som si dať teplú sprchu a tak som položila na písací stolík v mojej izbe hrnček. Vošla som do sprchy a pustila si teplú vodu. Cítila som sa prázdna, sama no stále vo mne vrela láska k Louisovi. Po asi pol hodine som vyšla zo sprchy.
„Leni? Toto sa ti páčiť nebude“ kričala Dan, keď som si prevliekala tričko cez hlavu. Vyšla som oblečená za nimi. Keď ma uvidela zvýšila hlasitosť na TV.
„Dnes sme videli priateľku Louisa Tomlinsona, člena speváckej skupiny One Direction ako uteká z ich „hlavného stanu“. Slzy na jej tvári sa nedali priehladnúť.  Keďže sa za ňou rozbehol usúdili sme, že to bude zrejme ich koniec. Čo sa stalo? Je to pravda?“ ukazovali fotky ako utekám z ich domu a ako za mnou Lou vybehol no keď zistil že mu to je nanič vrátil sa. Keď si všimli môj výraz vypli to.
„Čo to robíte ja to chcem vidieť“ povedala som no už so slzami.
„Leni mi síce nevieme prečo si to urobila no myslíme si, že všetko sa vyrieši. Sme s tebou“ hneď ma objali. Hodinu nato odišli. S babami sme rozprávali až do rána no vyhýbali sme sa téme ja a Louis. Popriala som im dobrú noc a vošla do svojej izby.  Obliekla som si svoju nočnú košeľu a ľahla do postele. Môj stolík vibroval od mobilu a tak som sa zo zvedavosti pozrela kto píše, volá. No mne  to i tak bolo jasné. Hovor som zamietla a hneď všetky sms vymazala. Nechcela som to čítať, bolo by to ťažšie. So slzami som si perinu vytiahla po bradu a zaspala. Ráno som sa zobudila  a nemala som na nič chuť. Bohužiaľ som musela vstávať kvôli tréningu. Vykonala som rannú hygienu a obliekla si rifle, tielko a sivý sveter. Vyšla som von a tam už stála Janka. Miška išla do práce a ja s Jankou na tréning. Pri tanci som zabudla na problémy. Boli sme len ja, hudba a jej rytmus. Celé dva týždne prebiehali v podstate rovnako. S babami sme chodili von, tréningy, telefonáty a na každom rohu paparazzi...

*Miška*

Celé týždne sme chodili von a chodila som do práce. Niekedy keď som sa zobudila večer že som smädná započula som ako Lenka plače. Bolo mi jej strašne ľúto. Stále nám nepovedala prečo sa s ním rozišla. Bola to jedna veľká chyba. Sú k sebe stvorený. Je to ako so srdcom. Keď sú spolu, láska a radosť s nich srší. No teraz keď sú jeden bez druhého sú ako chodiace mrtvoli. Zasmejú sa no stále je v ich očiach obrovská bolesť. S Jankou sme za nimi chodili a Lou bol neprítomný. Stále sa vraj chodil prejsť. Niall ma vždy upokojoval. Neviem čo by som urobila keby som bez neho. Vstala som skoro aby som išla do práce. Baby majú dnes voľno a pozajtra tancujú pre Ollyho. Obliekla som sa a pomaly vyštartovala z bytu. Vietor mi motal vlasy no bolo priemne. Keď som prišla všetci boli niekde zalezený
„Ahoj Alysha, už som tu.“ Oznámila som ju o mojom príchode
„Okej.“ Usmiala sa a ja som si automaticky dala veci do skrinky. Doobeda bolo plno no potom to už bolo voľnejšie. Poobzerala som sa po kníhkupectve. Nikde nikoho. Vybrala som si nejakú knihu, sadla si dozadu za pult, vyložila nohy a začala som si čítať. Akurát keď som dočítavala 3.tiu kapitolu ozval sa chlapčenský hlas:
,, Môžem to zaplatiť?“ ten hlas mi bol odniekiaľ povedomý , ale nevedela som presne odkiaľ.
,,Jasné, už idem!“ som síce len brigádnička a pracujem tu tretí týždeň, ale mám pocit, že okrem mňa tu nikdy nikto nič nerobí. V obchode sú ešte ďalší traja ľudia ale ako vždy ich vôbec nevidno. Akoby sa prepadlo pod zem alebo pod plafón? Akoby sa tam asi dostali ty inteligent....A ako sa potom dostane veverička do stromu?!... no lebo tam je taká diera a ona urobí hup dnu... Vzala som knihu a nablokovala som ju. Keď som mu išla povedať cenu, konečne som mu pozrela do tváre a slová sa mi zasekli v hrdle. Hneď som vedela odkiaľ poznám ten hlas.
„Ó môj bože!“ povedala som potichu. On sa hneď naklonil a ústa mi radšej zapchal rukou.
,,Prosím, hlavne nekrič!“ Asi tri sekundy som len tak stála, potom ako keby som sa zobudila. Potriasla som hlavou a dala si z úst preč  jeho ruku aby som mohla rozprávať.
,, Jasné, prepáč bude to 6,50. Ja som len nevedela, že Nathan Sykes číta knihy.“
,,No tak už vieš.“ Zasmial sa.
,,A to máš čas na čítanie? Myslím pri tých koncertoch a nahrávaniach a tak. A hlavne pri ostatných chalanoch.“
,,Nó tak veľa času nemám to je pravda, ale keďže čítam celkom rád, vždy si nájdem takú polhodinku.“
,,Ahá, jasné. Inak som Miška.“ Podala som mu ruku.
,,Nathan, teší ma.“ Potriasol mi ňou.
,,Aj mňa.“ Na chvíľu som sa zamyslela. Baby mi určite neuveria, že som ho stretla. Veď ani ja tomu zatiaľ neverím :D potom mi došlo, že by som asi mala niečo povedať.
,,Páni, ja sa rozprávam s Nathanom Sykesom!... Dajte mi niekto facku aby som vedela, že to nie je sen. To bol iba žart!!!!“ povedala som rýchlo, keď som videla, že Nathan dvíha ruku. Celý čas ma sledoval a smial sa zo mňa.
,,To bol môj sen odkedy som prvýkrát počula vaše pesničky!“
,,No vidíš, sny sa plnia.“ Žmurkol na mňa
,,Ehm... Kamošky mi asi neuveria, že som ťa stretla. Nemohol by si mi dať podpis alebo fotku???“ prosebne som na neho pozrela.
,,Jasné!“ stále sa smial.
,,Čo je také smiešne?!“ spýtala som sa ho.
,,Ty!“
,,Pfff!“ akože som sa urazila.
,,Nechcela si tú fotku?“ ozval sa asi po 5tich sekundách ticha. Vybrala som si z vrecka mobil a spravili sme si fotku :D Akurát, keď som mobil odkladala do vrecka, zazvonil ten jeho. Počula som úryvky rozhovoru:
,,Prosím?.... Áno hneď som tam!... Dobre, veď sa neštvi! Max nekúpim ti gél, veď nemáš vlasy. Už idem! Čau!“ Úsmev mu z tváre zmizol a prekrútil očami.
,,Prepáč, to bol Max, už ma zháňajú. Musím bežať.“ Už bol pri dverách, keď som si všimla, že knihu aj peniaze na vydanie mám stále v ruke.
,,Počkaj a nákup?“ zakričala som za ním.
,,Aha jasné. Ja raz zabudnem aj hlavu!“ Vrátil sa zobral mi veci z ruky a vyšiel von. Pri dverách sa otočil a ešte zakýval. Odkývala som mu a keď som si bola istá, že už nevojde, vybrala som mobil a pozrela si tú fotku. Od radosti som začala skákať. Moji kolegovia sa museli akurát vtedy zjaviť pri mne. Hodili na mňa začudované pohľady. Mala som čo robiť aby som nevyprskla do smiechu. Celý zvyšok dňa som mala úžasnú náladu, nevedela som sa dočkať, kedy to poviem Lenke a Janke.
„Okej tak ahojte“
„Ahoj“ usmiali sa a ja som si s radosťou vykročila do ulíc. Kúpila som tri kokteily a išla smerom domov. Strčila som kľúč do dverí, otočila ním a otvorila dvere. Hneď ako som ich zabuchla vykričala som na celý dom
„Stretla som sa s Nathanom Sykesooooom!!!!!“ z Jankinej izby bolo počuť buchot. Z gauča vyletela miska z ktorej sa okamžite do rôznych strán vysypali pukance. Lenka sa okamžite postavila a všade vo vlasoch mala pukance. Pozrela s vypúlenými očami na mňa.
„Si normálna?! Narušuješ môj nočný kľud! A kecáš!“ oprela sa rukami o gauč a sledovala ma.
„Moja ty trpíš časovým posunom?! Veď je päť hodín! A nekecám. Aha!“ okamžite som začala hrabať v albume mobilu a ukázala na spoločnú foto.
„Waaaa ty si sa stretla s Nathanom Sykesom!!!“ vykríkla a dvôkladnejšie si prezerala foto, teda skôr jeho.
„Hej! On je môj!“ vytrhla som jej mobil a zasmiala sa. Začali sme sa smiať a urobili si puding, ktorý nešťastnou náhodou skončil na rohu televízie. Upratali sme to, vtedy pribehla Janka
„Ty si sa stretla so Sykesom?!“ neveriacky pozrela no s úsmevom.
„Moja dáka si oneskorená nemyslíš?“ zasmiali sme sa
„No áno stretla“ odpovedala som ju a ona mi automaticky zobrala mobil. Začala sa v ňom hrabať a obdivovať jeho štýl obliekania. Čistá Janka... Zvyšok dňa sme sa rozprávali, smiali, pili čaj a najlepšia bola naša vankúšová vojna, ktorú nevyhrala ani jedna. Asi o druhej ráno sme sa rozhodli spať. Trochu skoro nie? Roztiahla som si gauč a pekne rozvalila kopu vankúšov. Vystriedali sme sa v kúpeľni a popriali si dobrú noc. Ľahla som si a vytiahla vyššie perinu. Po chvíli som zaspala. Moje sny smerovali ku gumeným macíkom, nejakom recepte a samozrejme Niallovi....

 - Nathan Sykes a pesnička Warzone :)
Je tam nebezpečne zlatý a "wrrrr" :D :D no na Toma nemá :P :D

Páčila sa? :) viem nieje to žiadna Rosamunda Pilcherová (nwm rpesne ak sa píše :D ) no dúfam sa páči :))