Dance is my life 52.časť

Takže dúfam som to stihla. A dúfam sa bude páčiť. Prosím komentáre. Aj kritiku ! :D len píšte :) inač ako sa darí v škole? My sa musíme učiť Mor ho! :/// inač mám super správu ! konečne mi začínajú tréningy od 20.9. (štvrtok) strašne sa teším :) len si musím niečo predpísať aby som sem stíhala niečo pridať. Lebo to učenie, krúžky sloviny a matiky + tanečná :D Ja to zvláaadneem... počkať to ide ja ťa najdem! no nevadi :D priemné čítanie :) (2 komenty= nová časť)

*Lenka*

"El povedz mi prečo! prečo si to urobila?!" postavila som sa pred ňu a slzy si našli cestu na mojich lícach. Znova sa rozklepala a začala sa obzerať dookola.
„Prepáč ale neviem o čom hovoríš.“ Vlasy si zahrabla za ucho a prekrížila ruky. Pri tom sklonila hlavu a sledovala svoje topánky a trávu pred sebou.
„El netvár sa.. Neviem ako ma to nenapadlo skôr. El ja som ťa síce nepoznala dlho a už vôbec dobre no myslela som si že si čestná...“ Dohovárala som jej a pokračovala.
„...prečo si to urobila?!“ znovu ma popadla zúrivosť.
„Lenka... vieš veľmi dobre prečo..“ pozrela sa mi nesmelo do očí.
„Aha Louis. Jasné... no neviem prečo si ho nechala?! Stále ho miluješ alebo sa mi to len zdá? Prečo si sa mi vyhrážala? A prečo si ma prinútila urobiť to!“
„Máš niečo čo bolo a malo byť navždy moje. Vždy paril mne a nikdy tebe...“ pozrela na mňa povýšenecky. Ani neviem prečo no  ruka mi vystrelila a urobila červený fliačik na jej tvári.
„Vieš čo?! Poviem ti niečo! Louisa som milovala no ani teraz tomu nieje inak! To že som od neho odišla bola tá najväčšia chyba! Keby si nebola ty a tvoje majetníctvo! Milovala som ho od vtedy .... od vtedy čo som ho prvý krát videla v dverách na oslave. Vtedy som si to ešte neuvedomovala...“ hlas sa mi odsekol a ja som nevedela  ďalej rozprávať. Slzy tiekli svojvoľne a ja som im nechala voľný priebeh.  Nevedela som čo rozprávam no vedela som že som už skončila.(Akože nevedela o čom kecá no vedela že už skončil jej monológ.) Otočila som sa a utekala preč. Vždy len utekám. Od všetkých problémov. Zrazu ma niekto chytil a otočil späť. Keď som ho objala zistila som kto to je. Ten koho  objatie mi chýbalo najviac. Bol ticho len ma obímal. Strašne mi chýbal. Zmáčala som mu tričko a zabudla na všetko zlé. Všetko zlé čo sa stalo, čo ma čaká...  Zobral ma do náručia a niekam niesol. Kopol do pootvorených dverí aby sa celkom otvorili. Jemne ma položil na posteľ a zakryl svojou prikrývkou.  Ľahol si vedľa mňa a objal. Ako kedysi som mu položila hlavu na hruď. Zvuk jeho srdca ma upokojoval. Hral krásnu skladbu, hladil ma po vlasoch. V jeho silnom a plnom lásky objatí som zaspala... Moje sny sa už točili menej okolo čiernych môr ba menili sa na sny plné spomienok. Zimomriavky na mojom tele ma prinútili otvoriť oči. Prv jedno potom druhé. Pozrela som sa smerom na to čo ich spôsobuje. Otvorené okno z ktorého fučí vietor. Sadla som si a obzrela som sa či tu ešte je. Pozrela som sa k vedľa seba..Nič...pod posteľ... znova nič. Bol to len sen? Jasné ako som si mohla myslieť že.... Zrazu sa otvorili oči a ja som prudko otočila hlavu. Kockované nohavice pyžama, prúžkované tričko a sivá čiapka na hlave. Nebol to sen! Sledovala som odznovu jeho tvár. Modré oči, ktoré svietili na jeho tvári. Úsmev mu dodával na dokonalosti. Ako som si ho zaslúžila? Držal tácku a na ňom čaj spolu s hriankami. V tom sa mi naskytla spomienka na naše spoločné jedenie v posteli. Posadil sa vedľa mňa a na kolená mi dal tácku. Jeho vôňa...sladká a krásna...
„A-ako si sa vyspala? Je ti lepšie?“ opýtal sa ma opatrne a ja som len prikývla. Môj žalúdok mi poslal povel jesť v podobe škŕkania v bruchu. Hneď som sa do toho pustila no nechala som jednu hrianku pre neho ako vždy. Pomaly som k nemu otočila hlavu a ukázala som mu na tanier. Zasmial sa a zobral si ju. Ja som si zobrala čaj a hrnček priložila k perám. Pomaly som pohár naklonila a odchlipla si teplý čaj.
„Mňam“ povedala som nahlas a zamľaskala som. Znova sa zasmial.
„Si hrozná milovníčka čaju.“
„Hej... ja viem“ usmiala som sa na neho.  Jeho oči ma zhypnotizovali. Nedokázala som od neho odpútať zrak. Zrazu sa opatrne začal približovať. Keď už bol celkom blízko pozrela som sa von oknom.
„Prepáč..“ ospravedlňoval sa
„Neospravedlňuj sa Louis. Ja... len... to všetko...“ sklopil zrak. Nie nesmie byť taký! Milujem ho! Usmiala som sa a zdvihla mu hlavu.
„Konečne ťa na niečo môžem pozvať. Takže večera dnes?“ vycerila som svoje biele zuby a on sa nádherne usmial. Podala som mu ruku
„Dnes večer“ potriasol mi s ňou a zasmial sa. Objala som ho a pokračovala v pití čajíka.
„Lou?“
„Hm?“ neotočila som k nemu hlavu. Sledovala som žiarivosť a nádheru slnka.
„El...“ chcela som pokračovať no prerušil ma
„Včera.... ako si chcela odísť .... chalani ju poslali preč s tým nech sa nevracia. Ona sa urazene otočila a odišla. Nečakal som že bude takáto. Nečakal som, že je toho všetkého schopná...“ znovu sa mi vykotúľala slza a jemne sa dotkla mojej ruky. Nevedela som či je to za všetko čo Eleanor urobila alebo za to že som opäť pri Louisovi. Keď si to všimol oblepil okolo mňa ruky a hlavu položil na rameno.
„Milujem ťa“ povedal a díval sa spolu so mnou na slnko. Stále ma miluje. Usmiala som sa.
„Aj ja teba Louis.“ Ruku som položila na tie jeho. Znovu mnou preletelo milión voltov ako prvý krát. Celé tie týždne som sa topila v predstavách že už ho nikdy neuvidím. Že už nikdy nebudem cítiť jeho lásku a nežnosť. Postavila som sa a bez slova vošla do jeho kúpeľne. Pozrela som sa do zrkadla. Kútiky úst boli dokorán roztiahnuté do úsmevu. Oči po dlhom čase nevyzerali tak červene.  Mala som mierne červené líca. Zasmiala som sa a dala zo seba oblečenie včerajška. Vošla som do sprchy a teplé kvapky po dlhom čase pôsobili upokojujúco a energicky. Keď som vyšla zo sprchy hodila som na seba uterák a obzrela po tom čo si asi môžem obliecť. Uvidela som kôpku s ružou  a lístočkom navrchu. Pribehla som ku kôpke. Zobrala som do rúk ružu a priložila som k nej nos. Voňala nádherne. Zobrala som do druhej ruky lístoček a začala čítať. Jednoducho a rázne tam bolo napísané: I LOVE YOU LENKA.“ Usmiala som sa a ústami naznačila : I too. Položila som veci k umývadlu a začala skúmať kôpku. Otvorila som fialovú krabicu so stuhou. V nej sa vynímali jednoduché krémové šaty. Sukňu obímala čipka a nižšie pod prsiami bol malý opasok. Obliekla som si ich no nevedela som zapnúť zips. To som až taká kiľavá? Keď mi došla trpezlivosť vyšla som z kúpeľne. Louis stál pri skrini
„Louis môžem ťa o niečo poprosiť?“ otočil sa a ja som na neho prosebne pozrela.  Chvíľu ostal stáť a prezeral si ma no prikývol. Otočila som sa mu aby mi ich mohol zapnúť. Opatrne chytil zips do ruky a začal ich pomaly zapínať. Prstami sa mi jemne dotýkal holého chrbta a mnou preletel mráz. Zakúsla som si do spodnej pery.
„Hotovo“ povedal a ja som si mierne vydýchla.
„Ďakujem“ pozrela som sa mu do očí.
„Tak ako vyzerám?“ otočila som sa mu o 360°.
„Si nádherná“ cítila som ako mi červeň stúpa do tváre a ako som sa mierne rozochvela.
„Ideme dole?“ prikývla som a on ma chytil za ruku. Zišli sme dole
„Lenka“ povedal Niall a ja som sa dokorán usmiala, pustila jeho ruku a rozbehla sa za Niallom oproti. Hneď som sa mu hodila okolo krku a on ma pučil v objatí.
„Okej Niall dusíš ma“ zasmiala som sa a on ma pustil. Prišiel ku mne Liam a vystískal ma. Následne Zayn ktorý ma tiež poriadne vystískal. Teraz ku mne prišiel vysmiaty Harry
„Ďakujem ti za všetko Harry“ hneď sa mi hodil okolo krku a ja som ho pevne objala.
„Chýbala si nám“ povedal Niall a všetci prikývli. Zrazu sa zo zadu na mňa nahrnuli pištiace Dan, Miška a Janka s Lottie. Spadli sme všetky na zem a začali sa smiať.
„Hej nerozpučte mi ju! Ideme na večeru !“ zasmiali sme sa. Baby zo mňa vstali a pomohli urobiť mne to isté. Začali sme sa rozprávať a smiať ako nikdy pred tým. Zrazu povedala Janka
„Chalani na slovíčko“ oni nechápavo pozreli no na nej nechápavý pohľad prikývli. Odišli
„O čom sa asi rozprávajú?“ mykla som plecom.
„Dan aj ty“ vrátila sa Janka a zobrala zo sebou aj Dan.
„Čo na nás chystajú?“ spýtala som sa no nevedela čo. Radšej som podišla k veži a vytiahla mobil.
„Hm... čo tak niečo slovenské a peckové?“ opýtala som sa Mišky ktorá hneď s veľkým úsmevom prikývla. Vedela čo chcem pustiť. Zapojila som mobil do veže a hľadala pesničky. Pod písmenom E a pomaly som začala čítať názvy.... Eméli Sande... Emily Osment .... až som došla ku konečne slovenskej pesničke ! Ego ft Robert Burian..! S radosťou som stlačila na play a s Miškou sme si začali spievať. V strede obývačke sa ozývala hlasná hudba Žijeme len raz. Náš smiech by počuli aj Vikingovia. Zrazu prišiel Niall a pridal sa k tancovaniu. Robil niečo ako .... ako.... obrátené kura? Áno presne obrátene kura! :D Keď prišli ostatný tak sa na ňom zabávali spolu s nami. Tvárili sa akoby nikde neboli.
„Čo to je? Je to super!“ povedala Dan a hneď sa začala “rozbíjať“
„Je to super. Je to po slovensky? Žujeme len dres?“ spýtal sa Zayn keď pozorne počúval. Začali sme sa smiať
„Nie je to žijeme len raz“ ...

 - šaty od Louisa :)

Páčilo sa ? :)