Dream come true

Toto je druhá jednodielovka :) Písala som ju na poli s kamoškou. Naše mozgy sú spolu niekedy geniálne niekedy šialené. - to druhé skôr :D Toto sme spoločne napísali a dúfame, že sa vám to bude páčiť :) Prosíme o komenty :)) príjemné čítanie...

Klop...klop...klop...sedela som na parapetnej doske v šere mojej izby s hrnčekom čaju v ruke a balíkom vreckoviek vedľa seba a sledovala ako kvapky dažďa ako klopú na moje okno a pomaly po ňom stekajú, zanechávajúc za sebou mokré cestičky. Čo už, keď človek musí sedieť už tretí deň doma a spoločnosť mu robí iba chrípka a ticho hrajúce rádio, aj sledovanie dažďových kvapiek je pre neho zábava. Odtrhla som pohľad od okna a obzrela som sa po izbe. Po zemi sa váľali vyfúkané vreckovky posteľ bola neustlaná a na písacom stole sa kopili domáce ktoré mi moja kamoška Daisy každý deň poctivo nosí. Lenže ja som ešte neotvorila ani jedinú učebnicu. Vzdychla som si. Keby moju izbu videli rodičia asi by ma prizabili. S ťažkosťami som vstala z parapety, prázdny hrnček aj vreckovky som položila na ňu. Začala som zbierať vreckovky zo zeme a hádzala ich do koša. Na posteľ som sa vykašlala aj tak tam o chvíľu zasa zaľahnem. Sadla som si za stôl a otvorila matiku. Keď som počítala asi štvrtý príklad, v rádiu začala hrať pesnička, ktorú veľmi dobre poznám. One Direction – One Thing. Vyskočila som zo stoličky a začala tancovať a potichu (bola som zachrípnutá) si pospevovať spolu s nimi. Milujem One Direction, hlavne Zayna. Strašne rada by som niekedy chcela ísť na ich koncert alebo ich niekde stretnúť. Lenže na to môžem zabudnúť. Už len ja, Izabella Hudson, ničím nezaujímavé dievča, ktoré býva v najnudnejšej časti Londýna, by sa stretlo s One Direction... Medzitým už aj pesnička skončila, takže som si sadla naspäť k domácim. Po hodine a pol rozmýšľania, škrtania, prepisovania, a nadávania na učiteľov som mala konečne dokončenú aspoň matiku a angličtinu. Rozbolela ma hlava a bola som taká unavená, že som skočila na posteľ  a zaspala v tom momente ako som zavrela oči....

Prechádzala som sa po brehu Temže, keď sa zrazu rozpršalo. Bežala som sa skryť pod najbližšiu striešku domu. Ako sa teraz dostanem domov? Pomyslela som si. Vzdychla som si a sadla na schodík pod strieškou. Sledovala som, ako kvapky padajú do rieky a zanechávajú po sebe kruhové obrazce. Neviem ako dlho som tam sedela, keď sa otvorili dvere a vyšiel z nich...Zayn. Pozrela som na neho a on na mňa. Spýtal sa ma kto som a čo tu robím, sadol si ku mne a dali sme sa do reči. Potom si spomenul načo vlastne išiel von a povedal, že ma zavezie domov ak chcem. Súhlasila som. V aute debata pokračovala, zistili sme, že si výborne rozumieme. Keď sme došli ku môjmu domu a chystala som sa vystúpiť, Zayn ma stiahol za ruku naspať. Otočila som sa k nemu. Videla som, ako sa jeho tvár približuje k tej mojej. Privrela som oči keď......

Hey I just met you a~d this is crazy but here is my number.... vyzváňal mi mobil. To som zvedavá kto mi pokazil sen! Konečne som našla mobil (neviete ako sa dostal pod posteľ?) Daisy... jasné kto iný. ,,Daisy !!! Čo je také súrne, že mi musíš pokaziť úžasný sen, v ktorom ma Zayn išiel pobozkať?!!!!“ skríkla som do telefónu.
,,Izy prepáč, ale dnes ti nemôžem doniesť úlohy musím ísť ku zubárke. A prečo spíš o pol tretej poobede?“
,,Ak si si nevšimla som chorá a vtedy lekári odporúčajú veľa spánku. A tie domáce ma unavili. Takže kedy prídeš?“
,,No asi zajtra. Musím končiť prišiel mi autobus tak ahoj!“ a zložila. Tak fajn. A čo teraz? Domáce sa mi robiť nechce, unavená už nie som...Zišla som dole do kuchyne, uvarila si čaj a zapla telku. Do nej som čumela až kým nedošli rodičia z práce. Ani poriadne neviem, čo išlo. Mama mi povedala, že v pondelok mám ísť na kontrolu a už budem môcť ísť do školy. Ach jaj, veď do pondelka sa unudím dnes je len štvrtok!
Neskôr sme išli večerať, potom som musela umývať riad. Znovu ma rozbolela hlava, tak som išla do svojej izby, zapla rádio a zaľahla do postele. Posledné, čo som pred zaspaním počula bol refrén pesničky What makes you beautiful....

Keď sme došli ku môjmu domu a chystala som sa vystúpiť, Zayn ma stiahol za ruku naspať. Otočila som sa k nemu. Povedal, že ma chce niekam vziať, ale nechcel povedať kam. Po niekoľko minútovej ceste zastavil na parkovisku blízko London Eye. Vystúpili sme a vošli do prázdnej kabínky. Keď sme vyšli celkom hore, koleso odrazu zastalo. Zayn sa otočil ku mne a povedal: Od chvíle, čo som ťa videl sedieť na schodoch, si sa mi zapáčila a myslím, že za tých pár hodín s tebou som sa zamiloval...Chcela som niečo odpovedať, ale nemohla som. Jeho pery sa pomaly blížili k mojim, až sa nakoniec spojili. Bozk som mu opätovala...

Rozlepila som oči. Toto bol najkrajší sen, aký som kedy mala. Škoda, že sa to naozaj nemôže stať.

Pondelok
Práve som vyšla z nemocnice. Doktorka povedala, že som úplne zdravá a zajtra môžem ísť do školy.  Domáce nemám hotové a už sa musím pchať do školy. Rozhodla som sa trochu prejsť. Vybrala som si prechádzku popri Temži. Jemný vietor mi vlasy nadnášal a spôsoboval hniezdo na hlave. Moja ofina ktorá bola česaná doprava sa opatrne presúvala oblúkom na druhú stranu. Pravdupovediac ma to privádzalo do šialenstva. Nič som cez ňu nevidela. Ruky som si strčila do dlhého čierneho, bavlneného kabátu. Jeho golier som si vytiahla až nad bradu. Zrazu sa spustil dážď a ja som sa utekala  niekde skryť. Zaliezla som pod striešku nejakého domu. Po chvíli, keď dážď neprestával ba pridával na sile som si sadla na schodík a dívala sa na mláku. Kvapky do nej s ľahkosťou padali. Všetky zvuky okolia vyznievali v tú chvíľu ako pesnička. Zrazu sa otvorili dvere domu. Pozrela som sa na neho a on na mňa. Prisadol si ku mne. Zayn Malik si ku mne prisadol! Celá moja duša jasala.
„Kto si?“ záhadne sa na mňa pozrel
„Izabella Hudson.“ Rýchlo som zo seba vysypala a podala mu ruku. Zasmial sa a potriasol mi rukou.
„Zayn Malik“ povedal a začali sme sa rozprávať. Pomaly prestalo pršať.
„Bola si už na London eye?“ pozrel pred seba a stále sa krásne usmieval. Všetko na jeho tvári bolo dokonalé.
„Bola ale milujem to tam hore“ pozrela som sa na vzdialené londýnske oko. Postavil sa
„No tak Izabella Hudson smiem prosiť?“ podal mi ruku a ja som mu svoju pomalinky zasunula do tej jeho. Zrazu začal utekať a ja za ním. Smiali sme sa a utekali. Ani som si nevšimla a stáli sme pod tou nádherou. Vošli sme do jednej prázdnej kabínky. Keď sa zavreli dvere,  pomaly sme stúpili vyššie a vyššie.  Cítila som voľnosť . Koleso zrazu zastalo. Rýchlo som sa chytila zábradlia a pozrela na Zayna.
„Si v poriadku?“ opýtal sa a pristúpil ku mne bližšie.
„Áno... ja len čo sa stalo?“ pozrela som sa smerom dole, kde sa už niečo začínalo diať. Poobzerala som sa dookola. Slnko zapadalo a na oblohe pridával odtieň červenej. Odraz v Temži bol nádherný. Zamatové vlnky sa zvíjali vo vetri a jeho prúde.  Zayn ma chytil za ruku a otočil si ma tvárou k sebe. Díval sa mi do očí a ja do jeho. Malé iskričky v jeho nádherných hnedých očiach chceli prehovoriť.
„Od chvíle, čo som ťa videl sedieť na schodoch, si sa mi zapáčila a myslím, že za tých pár hodín s tebou som sa zamiloval.“ Išla som mu odpovedať no nemohla som. Jeho pery sa blížili k mojim. Jeho dych ma hrial na krku, keď sa naše pery spojili. Bozk som mu opätovala a pocítila motýliky. Celý tento deň bol presne ako môj sen. Lenže toto je oveľa lepšie. Hlavne preto, že toto je skutočnosť.

         

Páčila sa? :) mne sa pravdu povediac páči :) píšte. A aký bol prvý deň v škole? :D U nás ako vždy katastrofa. 9.A vždy musí niečo vyviesť :D Ale teraz to nebola naša vina! :D