Disappointment, Friendship, Love. 21.časť

Fuuuha :D potrebujem coluu :D prosím :D vtedy píšem jak naspeedovaná veverička :D no ale teraz je tu pokračovanie :D
Príjemné čítanie :))

*Liam*

„Člen britsko- írskej skupiny One Direction, Liam Payne bol prichytený pri čine! Videli sme ho s neznámym dievčaťom. Bolo nám však jasné, že to nie je  Amy Olivia Grace. Rozišli sa? Podviedol svoju priateľku Amy? Alebo Sú to len priatelia?...“ ukončila svoj monológ a teóriu fotkami z dneška. Bol som na nej s Jasmine. Obímali sme sa no na tej fotke to tak nevyzeralo.....
„Nezatajil si nám niečo braček?“ opýtal sa šokovane Niall.......

V tú chvíľu som nevedel čo robiť. Mal som plakať.... mal som im to vysvetliť? ... nie!! Musím zavolať Amy!!! Ona je najdôležitejšia časť môjho života a nehodlám o ňu prísť. Nechal som ich v tej istej neznámej a odbehol k sebe do izby. Schytil som okamžite mobil a nervózne preklikával na meno mojej priateľky. Vytočil som ho a netrpezlivo čakal. Dúfam som, že to nevidela. Dúfal som aspoň v malinkú nádej no, keď po asi 20 pípnutí pri ktorom stále neprichádzal jej zvonivý smiech a čo i len jej krásny hlas, nedvíhala. Skúsil som to ešte raz. No znovu neúspešne. Volal som a skúšal to znovu a znovu...panika  mnou celou silou lomcovala. Slzy mi tiekli po tvári a nervózne som sa pohojdával a držal sa za hlavu.
„Toto len tak nenechám! Milujem Amy. Veď tá fotka je lož!“ hovoril som si no jedno mi bolo isté Amy si budem musieť vybojovať.....

*Amy*
Opierala som si hlavu oblapenú rukami o posteľ a vzlykala. Nemohla som uveriť, že to urobil. Veď mi sľúbil, že bude verný. Klamal mi, že ma miluje....
V tom ma z mojej beznádeje vytiahol zvoniaci mobil na druhom konci postele. Prehrabla som si vlasy, ktoré som zanechávala cestičkou dozadu. Opatrne som sa postavila na roztrasené nohy a držala sa za drevenú kostru postele. Posadila som sa do stredu mäkkého matraca a schmatla do ruky mobil. To som zrejme nemala lebo moje srdce.... akoby sa rozbilo na milióny malých kúskov. Jeho meno s našou spoločnou fotkou žiarili na display. Slzy mi tiekli znovu a znovu po tvári. Radšej som mobil vypla... Ako čas ubiehal, s nimi aj moja energia do života. Len tak som si ľahla do postele a hlavu položila na vankúš. Prikryla som sa a upadala do spánku....

Zobudilo ma až ranné svetlo. Šteklilo ma na tvári a pripekalo mi ucho. Otočila som sa teda na druhú stranu ale to mi už pripekalo aj na chrbát. TO ma naštvalo a tak som sa postavila a odkráčala do kúpeľne. Pozrela som sa do zrkadla a nemohla uveriť svojim očiam. Teda ak sa to dá nazvať oči. Boli celé opuchnuté akoby som nespala mesiac. Pod nimi som mala čierne fliačiky od špirály. Radšej som od zrkadla odvrátila zrak a zhodila zo seba šaty. Vliezla som do sprchy a pustila na seba teplú vodu. Tá mi pripomenula čo sa udialo včera a tak som okamžite prešla z teplej vody na ľadovú. Tá však môj pocit sklamania a lásky k Liamovi neodohnala. Znovu som sa rozplakala...
„Amy si v pohode?“ počula som hlas z mojej izby.
„Uhm“ povedala som a vypla vodu. Zabalila som sa do osušky a vlasy dala na bok. Pozrela som sa do zrkadla ... znova ...... voda zmyla aspoň čiastočne môj smútok..... ten ktorý voda nezmyje je v mojom srdci.... Obliekla som sa, utrela som si slzu a vyšla von... Lou sedela na mojej posteli a ustarane hľadela pred seba  na jednu z mojich vyplagátovaných stien.
„Ach Amy si v poriadku?“ opýtala sa a pribehla ku mne
„Čo myslíš?“ opýtala som sa s malinkou dávkou irónie.
„Ach Amy!“ objala ma tak tuho až som nevedela dýchať
„Lou. Dusíš ma“ povedala som jej a snažila sa aspoň trochu uvoľniť jej zovretie.
„Ticho!! Upokojujem! Nerušiť!!“ povedala. Vedela som, že rozpráva ako šiši len kvôli tomu aby ma rozosmiala. Nedalo mi to musela som sa aspoň uchechtnúť...

Sedeli sme na posteli a Lou ma držala za ruku.
„Am.... viem, že ťa to bolí ale...“ prerušila som ju
„Nie Lou. Verila som mu. Neviem mu odpustiť.... aspoň nie tak rýchlo....“ prikývla
„Počuj Lou. Nemohla by si ma na chvíľu nechať samú?“ opýtala som sa a snažila sa aspoň napodobniť psie oči.
„Fajn. Ale príď na obed dole. Bude tvoje obľúbené jedno..“ prikývla som. Ešte raz na mňa ustarostene pozrela a zmizla za zatvorenými dverami /samozrejme ich otvorila a vyšla von a zavrela :D. Bolo by trocha bolestivé keby do nich len tak vpálila nie?/.
Vytiahla som sa vyššie na posteľ, sadla si do tureckého sedu a nervózne si hrýzla necht. Priamo som sledovala svoj mobil položený predo mnou. Nervózne som pohybovala nohami ako motýľ a schytila mobil do rúk. Zadala som pin kót a mobil sa rozozvučal tónmi. Objavili sa tam asi 50 neprijatých hovorov a množstvo správ. Moja zvedavosť ma prinútila ich otvoriť.
„Amy! Prosím! Zdvihni to! Musím ti to vysvetliť... nie je to tak ako to vyzerá.... prosím!! L xx“ podobné správy plné zúfalstva. Ale veď on je ten, ktorý mi sľúbil vernosť a i tak zradil....

*Liam*

Celú noc som nespal. Volal som jej a ona stále nedvíhala. Po asi 30 pokuse mi monotónny hlas ženy hovoril „ Linka je dočasne nedostupná...“ stále to iste dookola a dookola. Ja som ale potreboval počuť len jeden hlas!!! Ten hlas patril Amy!!
„Liam. Mal by si sa vyspať. Vidno aký si vyčerpaný...“ hovoril Paul, keď mi vošiel do izby. Vydesil sa pri pohľade na moje oči. Boli plné paniky a smútku.
„Si v poriadku?“ opýtal sa
„Nie Paul. Nie som v poriadku....“ zložil som si tvár do dlaní.
„Vysvetli mi to. To dievča... je tvoja nová priateľka?...“ chcel sa ešte niečo pýtať no prerušil som ho
„Nie! Je to len stará známa zo školy. Stretol som ju v parku, keď mi Harry vrazil loptou do tváre. Bolo to len objatie nič viac!“ Jediné čo by som v tej chvíli potreboval bola Amy
„Musíš to čím skôr vysvetliť Amy....Určite je sklamaná a smutná. Možno ešte viac ako ty“ mal pravdu.
„Som hlupák Paul....“ krútil som hlavou a so slzami v očiach sa díval na fotku priradenému k jej číslu. Paul mi poprial veľa šťastia a povzbudil ma. Odišiel a ja som ostal sám. Mal pravdu... mal by som si oddýchnuť. Vytiahol som sa na posteľ a schúlil sa do klbka. Po chvíli som zaspal....

Prechádzal som tmavými ulicami. Bola chladná noc plná párikov. Každý mal svoju vyvoleného alebo vyvolenú. Ja jediný som kráčal sám. V tom oproti mne išlo nemotorné dievča. Každému navôkol sa ospravedlňovalo. Zrazu sa rozbehla ku mne. Zastala tesne predo mnou
„Amy“ šepol som
„Liam“ usmiala sa.
„Prepáč ja som nechcel....“ povedal som, keď som ju mal vo svojom náručí. Zrazu sa rozplakala a doslova mizla v mojich rukách. Bola ako hmla.
„Verila som ti...“ povedala posledný krát a zmizla. V mojom srdci nebolo nič iné len diera. To na čom mi najviac záležalo zmizlo.... Padol som na kolená....

Prudko som si sadol. Hľadel som okolo seba. Bola noc. Pretrel som si rukami spotenú tvár a posadil sa na kraj postele. Postavil som sa a namieril si to k oknu. Medzi tým som zo seba zhodil spotené tričko a odhodil ho niekam ku kreslu. Sledoval som ako kvapky padajú na zem a vytvárajú mláky. Neustále som pri tom myslel na Amy. Teraz by som ju chcel ma pri sebe. Dotknúť sa perami tých jej...
Vzdychol som si a vošiel do kúpeľne. Dal som si sprchu a obliekol pyžamové nohavice. Znovu som si ľahol do postele. Chvíľu som len sledoval strop a následne znovu zaspal....

„Niall! Prestaň veď ešte spí“ povedal Zayn.
„Ale, keď mne tá šľahačka spadla na jeho tvár!“
„Bože Niall!“ povedal som a pomaly otvoril oči.
„Prepáč“ nevinne sa usmial a podal mi servítku. Utrel som si šľahačku a prešúchal si dlaňami oči.
„Liam?“ opýtal sa opatrne Harry
„Hm?“ ľahol som si späť a prikryl sa viac.
„Vysvetlíš nám to....ale ak nechceš nemusíš...“ hovoril pre zmenu Louis. Keďže na mňa hádzali svoje psie pohľady pustil som sa do vysvetľovania.....

Páčila sa? :)