After party :)

Ďalšia jednodielovka :D pre moju šialenú "dvojičku" :D - nie sme sestry.. :D Ach zase tá škola... ešte len začala a nám sa v klasáku javý známka z fyziky a zajtra bude skúšať zo slovenčiny. :/ tak veľa šťastia zajtra a príjemné čítanie :D komenty prosíiiiiiim :))

„Mia počkaj“ kričala som za svojou kamarátkou, ktorá utekala bosá po parku. Na párty sa trošku pripila. Keďže ja nepijem tak ju zachraňujem.. :D  Zrazu skočila do fontány.
„Tak s tamať ťa nevyťahujem“ povedala som rázne a sadla si na blízku lavičku.
„Ale no Angie....“ kričala na mňa z fontány. Postavila sa a začala špliechať na strany vodu. Ona je jednoducho živý človek a super kamarátka. Zlepší náladu každému. Začala som sa smiať, keď jej vyletela topánka a trafila do nohy okoloidúceho.  Na hlave mal čiapku a okuliare.
„Prepáč...“ ospravedlňovala som sa za ňu. Mia nahnutá z fontány hľadala svoju topánku
„Heeej! Kde si ... hip..“ zobrala som zo zeme jej topánku a vzdychla si.
„Tu máš. Obuť! Výsť z fontány a ide sa domov!“ dala som jej priame rozkazy. Dotyčný v okuliaroch a šiltovke sa zasmial. Usmiala som sa a som si nesmierne istá, že moju tvár prevyšovala červeň. Po chvíli vyšla von no hneď sa potkla a spadla na zem. Potom už bolo počuť len silné chrápanie.
„Nákladný vozík?“ začala som sa obzerať okolo či nejaký nenájdem. Zasmial sa a kľakol si k Mii.
„Hej čo to robíš?“ hneď som sa opýtala, keď si jej ruku prehodil cez rameno a bral ju na ruky.
„Neboj sa. Nič jej neurobím“ zasmial sa a ja som sa krivo usmiala. Zobral ju na ruky a niesol. Išla som za ním až ku autu. Položil ju na zadné sedadlá a zabuchol dvere no tak aby ju nezobudil. S úsmevom mi otvoril dvere a rukou sa o ne opieral.
„Vieš, že je nebezpečné sadať do cudzieho auta? Čo, keď si nejaký úchyl?“ pozrela som na neho s prižmúrenými očami. Krásne sa zasmial a ja som si nastúpila. Zavrel mi dvere a sadol si na miesto pri mne.
„Myslel som si, že k cudzím nesadáš.“
„Risknem to“ žmurkla som na neho a pripútala sa.
„Tu zaboč doprava, rovno.....doľava.....stop!“ navigovala som ho až prudko zastavil. Mia sa hneď skotúľala na spodok auta. Našťastie sa nezobudila no pridala na hlasitosti chrápania. Tlmene sme sa zasmiali. Keďže sme stáli pred našim domom, vystúpili sme a on znovu zobral Miu na ruky. Odomkla som dvere a uvoľnila som cestu dnu.
„Druhé dvere naľavo“ povedala som mu, keď som počula kroky na schodoch. Zabuchla som vchodové dvere a zobrala si chipsy. Hladná som sa posadila pred TV, otvorila sáčok a nohy dala do obľúbeného tureckého sedu.  Zrazu sa niečie ruky ponorili do sačku a dotkli sa mojej ruky.  Okamžite mi telom prešli zimomriavky a zalialo ma teplo. Rýchlo som potiahla ruku a pozrela na neho. Jeho tvár nezakrývali obrovské okuliare v ktorých vyzeral ako mucha céce. Teraz som si mohla vychutnať pohľad na jeho dokonalé oči. Na jeho pery. Keď si všimol ako na neho pozerám, usmial sa. Odvrátila som zrak a sledovala TV. V tom mi došlo kto pri mne sedí a robí ma nervóznou. Bol to ten najkrajší chalan akého som mohla stretnúť. Louis Tomlinson ma hypnotizuje pohľadom.
„Reklamy, reklamy, reklamy..... samé blbé reklamy.“ Hundrala som si popod nos a prepínala kanály jeden za druhým. Zobral mi ovládač a vypol TV.
„Heeej“ pozrela som na neho a udrela ho vankúšom do brucha.
„To si nemala“ povedal a uškrnul sa. Hneď som sa rozbehla a začala pred ním utekať. Zrazu ma dobehol a ja som tvrdo narazila do steny chrbtom.
„Au!“ chytila som sa za hlavu.
„Prepáč“ ustarostene sa pozrel a dal mi z hlavy preč ruku. Namiesto mojej som pocítila jeho ruku ako mi hladí vlasy. Boli sme k sebe blízko no vtedy ako mi na hlavu priložil ruku bol ešte bližšie. Cítila som jeho teplý dych na mojom krku. Nemohla som sa pohnúť. Jeho dych mi robil husiu kožu. Po chvíli som pocítila jemný dotyk pier na mojich. Výbuch ohňostroja lomcovali moju myseľ a v bruchu sa ozývalo pár tisíc neposlušných motýlikov. Zaľúbila som sa do hviezdy na prvý pohľad? Je to možné? Keď si všimol môj úsmev znovu priložil svoje pery na tie moje. Tentoraz odvážnejšie a vášnivejšie. Jeho ruky sa presunuli na moje boky. Jednu ruku som mu vplietla do vlasov a druhú som nechala voľne pri tele. Po dlhej dobe sme sa od seba odlepili, pozeral sa mi hlboko do očí akoby do duše.
„Dáš si niečo?“ zasmial sa
„Hm... niečo na pitie“ usmial sa a ja som okamžite vyštartovala do kuchyne.
„Aké je tvoje meno?“ vyľakala som sa a vyliala som polovicu fľaše na zem.
„Angie“
„Pekné meno. Ja som...“ prerušila som ho.
„Louis... Louis Tomlinson“ zohla som sa a utrela spúšť po vode. Prikývol.
„Ukáž pomôžem ti.“ Zobral mi handru
„Ale veď...“
„Žiadne ale! Sadnúť!“ ukázal na stoličku v kuchyni. Sadla som si na ňu a sledovala ako utiera zem. Zraz mi sem tam padol na jeho zadok.
„Sexy čo?“ zobudil ma z premýšľania.
„Nefandi si“ povedala som mu, keď mi došlo čo tým myslel. Sadli sme si na gauč a pozerali TV. Objal ma okolo pásu a ja som si prela hlavu o jeho rameno. Zazvonil mu mobil a ja som uhla aby si ho mohol vytiahnuť z vrecka.
„Prosím?.....Jasné....Je to nadlho....Idem! Čaute“ zložil.
„Prepáč kráska no musím už ísť. Rád som ťa spoznal...“ Postavil sa a obul. Otvorila som mu dvere a mierne o ne oprela.
„Tak ahoj“ zakýval mi a išiel ku autu. Čakala som pokým odíde. Otvoril dvere od auta a zastavil. Zrazu ich zabuchol a pribehol ku mne. Vyrovnala som sa a pozrela na neho.
„Na niečo som zabudol. Dáš mi svoje číslo?“
„Jasné“ naťukala som mu do mobilu svoje číslo a podala mu ho späť.
„Nevolaj mi každý večer“ zasmiali sme sa.
„Vidíme sa princezná“ podišiel ku mne a posledný krát ma pobozkal. Tento krát už do auta nasadol a naštartoval. Zakýval mi a ja som mu odkývala. Poslali sme si vzdušné pusy. Keď odišiel stále som stála rovnako no tentoraz som si prechádzala prstami po perách, kde som stále cítila tie jeho. Zavrela som dvere a rozhodla sa ísť spať. Obliekla som si nočnú košeľu a išla skontrolovať Miu. Opatrne som otvorila dvere
„Ole špagety ole! ..... Pizza, por favor.“ Hovorila zo sna. Zazrela som späť dvere a odišla do svojej izby. Rodičia sú na dovolenke a tak tu je Mia. Aby som tu nebola sama. Skočila som do postele, kýchla si a práve vtedy zazvonil môj mobil. Ktorého som sa tak zľakla, že som si hlavu udrela do nočného stolíka.
„DO..... piva!“ nahradila som slová a okamžite pozrela na človeka, ktorý ruší môj pokoj.
„Máš zajtra čas? Mohli by sme niekam zájsť.. :) L xx“
„Jasné ;) Angie xx“ odpísala som mu a spokojne zaspala.

Páčila sa? :) a že mi napíšete komentár karfioliky :)) budem rada :D 

Fanfáry :D

Please, píšte komentáre :) Ďiki Naty - cukor :D viem, že začala škola no aspoň dva komentáre napíšte
(psie oči :D ). Ďakujem že to čítate :D a teraz ..... (umelecká pauza) (fanfáry) máme cez  6000 zobrazení :D wooohoooo :D to je super asi vyskočím dieru do stropu :D ja si tu od radosti tancujem :D takže ďakujem :))

Dance is my life 50.časť

Wohooo  nová okrúhla časť :D a je piatooook! konečne tento týždeň sa mi zdal nekonečný no strašne zábavný :D  komentyyy píšte :) a užite si výkend :)

*Lenka*

„Louis...jaa....“ sklonila som hlavu a začala. Slzu, ktorá sa práve kotúľala z môjho oka utrel končekmi prstov a prešiel po mokrej cestičke, ktorú zanechávala.  Pod jeho dotykom som zatvorila oči a užívala si to posledné čo strávim s ním.
„Láska určite je všetko v poriadku. Neplač. Všetko sa vyrieši..“ otvorila som oči, krásne sa usmieval.
„Louis nič sa nevyrieši!...“ vybafla som na neho. Zhrozene a ustarostene na mňa pozrel. Nádych...výdych... je to pre mojich priateľov a Louisa. Bude to tak správne.
„Louis...je koniec....“ slzy sa spustili a ani som nevidela jeho tvár, ktorá je určite plná hnevu, jeho nechápavosti a smútku.
„Lenka...čo?...“ nevydržala som to a rozbehla sa dole. Počula som ako za mnou uteká, pridala som do behu.
„Čaute“ rýchlo som si utrela slzy, zobrala tašku, oblúkom som obišla Louisa a utekala von. Začala som utekať, slzy tiecť vôbec neprestali... Veď čo by som čakala, keď som sa práve rozišla s Louisom? Cez slzy som nevidela na chodník, no všimla som si, že šero oblohy pridalo na svojej tmavosti. Zimomriavky mi hneď naskočili, keď sa mojej ruky dotkli prvé kvapky  dažďa. Celá premočená som vošla do našej bytovky a vyviezla sa výťahom hore. Otvorila som dvere v ktorých ma prekvapili štyri hlavy. Patrili Lottie, Dan, Janke a Miške.
„Oh môj bože, kde si bola?!“ pýtali sa jedna cez druh no keď si všimli, že ja im asi na všetky otázky hneď neodpoviem stíchli. No Lottie položila tu najdôležitejšiu otázku, ktorú som si dávala sama
„Zbláznila si sa?!“
„Myslím, že áno. Prosím neriešte nič! Potrebujem si všetko urovnať v hlave.“ Prikývli, objali ma a spolu sme si urobili čaj. Medzitým som sa osprchovala, keď som vyšla z kúpeľne pozrela som sa na mobil. 14 neprijatých hovorov a 6 sms. Všetky od Louisa. Bože čo som to spravila?! Obliekla som si tepláky a tielko, vyšla z izby a s hrnčekom čaju som išla za nimi na balkón. Sadla som si na studenú podlahu a odchlipkávala si z teplého čaju, ktorý mi dodal teplo a prebral ma. Celý čas sme boli ticho, keď začala Dan
„Naozaj neverím, že si to urobila.... a prečo?“ pozerala pred seba a kývala hlavu. Okrem kývania som robila to isté.
„Verte mi keby mám na výber nikdy by sa to nestalo“ sklonila som hlavu a ruky zohrievala o krásne zdobený porcelán.
„Ako to myslíš?“ opýtala sa Janka. Vzdychla som si, nemôžem im to povedať,... zatiaľ nie.
„Teraz nie....“ povedala som rázne a vykročila späť do teplej obývačky.  Rozhodla som si dať teplú sprchu a tak som položila na písací stolík v mojej izbe hrnček. Vošla som do sprchy a pustila si teplú vodu. Cítila som sa prázdna, sama no stále vo mne vrela láska k Louisovi. Po asi pol hodine som vyšla zo sprchy.
„Leni? Toto sa ti páčiť nebude“ kričala Dan, keď som si prevliekala tričko cez hlavu. Vyšla som oblečená za nimi. Keď ma uvidela zvýšila hlasitosť na TV.
„Dnes sme videli priateľku Louisa Tomlinsona, člena speváckej skupiny One Direction ako uteká z ich „hlavného stanu“. Slzy na jej tvári sa nedali priehladnúť.  Keďže sa za ňou rozbehol usúdili sme, že to bude zrejme ich koniec. Čo sa stalo? Je to pravda?“ ukazovali fotky ako utekám z ich domu a ako za mnou Lou vybehol no keď zistil že mu to je nanič vrátil sa. Keď si všimli môj výraz vypli to.
„Čo to robíte ja to chcem vidieť“ povedala som no už so slzami.
„Leni mi síce nevieme prečo si to urobila no myslíme si, že všetko sa vyrieši. Sme s tebou“ hneď ma objali. Hodinu nato odišli. S babami sme rozprávali až do rána no vyhýbali sme sa téme ja a Louis. Popriala som im dobrú noc a vošla do svojej izby.  Obliekla som si svoju nočnú košeľu a ľahla do postele. Môj stolík vibroval od mobilu a tak som sa zo zvedavosti pozrela kto píše, volá. No mne  to i tak bolo jasné. Hovor som zamietla a hneď všetky sms vymazala. Nechcela som to čítať, bolo by to ťažšie. So slzami som si perinu vytiahla po bradu a zaspala. Ráno som sa zobudila  a nemala som na nič chuť. Bohužiaľ som musela vstávať kvôli tréningu. Vykonala som rannú hygienu a obliekla si rifle, tielko a sivý sveter. Vyšla som von a tam už stála Janka. Miška išla do práce a ja s Jankou na tréning. Pri tanci som zabudla na problémy. Boli sme len ja, hudba a jej rytmus. Celé dva týždne prebiehali v podstate rovnako. S babami sme chodili von, tréningy, telefonáty a na každom rohu paparazzi...

*Miška*

Celé týždne sme chodili von a chodila som do práce. Niekedy keď som sa zobudila večer že som smädná započula som ako Lenka plače. Bolo mi jej strašne ľúto. Stále nám nepovedala prečo sa s ním rozišla. Bola to jedna veľká chyba. Sú k sebe stvorený. Je to ako so srdcom. Keď sú spolu, láska a radosť s nich srší. No teraz keď sú jeden bez druhého sú ako chodiace mrtvoli. Zasmejú sa no stále je v ich očiach obrovská bolesť. S Jankou sme za nimi chodili a Lou bol neprítomný. Stále sa vraj chodil prejsť. Niall ma vždy upokojoval. Neviem čo by som urobila keby som bez neho. Vstala som skoro aby som išla do práce. Baby majú dnes voľno a pozajtra tancujú pre Ollyho. Obliekla som sa a pomaly vyštartovala z bytu. Vietor mi motal vlasy no bolo priemne. Keď som prišla všetci boli niekde zalezený
„Ahoj Alysha, už som tu.“ Oznámila som ju o mojom príchode
„Okej.“ Usmiala sa a ja som si automaticky dala veci do skrinky. Doobeda bolo plno no potom to už bolo voľnejšie. Poobzerala som sa po kníhkupectve. Nikde nikoho. Vybrala som si nejakú knihu, sadla si dozadu za pult, vyložila nohy a začala som si čítať. Akurát keď som dočítavala 3.tiu kapitolu ozval sa chlapčenský hlas:
,, Môžem to zaplatiť?“ ten hlas mi bol odniekiaľ povedomý , ale nevedela som presne odkiaľ.
,,Jasné, už idem!“ som síce len brigádnička a pracujem tu tretí týždeň, ale mám pocit, že okrem mňa tu nikdy nikto nič nerobí. V obchode sú ešte ďalší traja ľudia ale ako vždy ich vôbec nevidno. Akoby sa prepadlo pod zem alebo pod plafón? Akoby sa tam asi dostali ty inteligent....A ako sa potom dostane veverička do stromu?!... no lebo tam je taká diera a ona urobí hup dnu... Vzala som knihu a nablokovala som ju. Keď som mu išla povedať cenu, konečne som mu pozrela do tváre a slová sa mi zasekli v hrdle. Hneď som vedela odkiaľ poznám ten hlas.
„Ó môj bože!“ povedala som potichu. On sa hneď naklonil a ústa mi radšej zapchal rukou.
,,Prosím, hlavne nekrič!“ Asi tri sekundy som len tak stála, potom ako keby som sa zobudila. Potriasla som hlavou a dala si z úst preč  jeho ruku aby som mohla rozprávať.
,, Jasné, prepáč bude to 6,50. Ja som len nevedela, že Nathan Sykes číta knihy.“
,,No tak už vieš.“ Zasmial sa.
,,A to máš čas na čítanie? Myslím pri tých koncertoch a nahrávaniach a tak. A hlavne pri ostatných chalanoch.“
,,Nó tak veľa času nemám to je pravda, ale keďže čítam celkom rád, vždy si nájdem takú polhodinku.“
,,Ahá, jasné. Inak som Miška.“ Podala som mu ruku.
,,Nathan, teší ma.“ Potriasol mi ňou.
,,Aj mňa.“ Na chvíľu som sa zamyslela. Baby mi určite neuveria, že som ho stretla. Veď ani ja tomu zatiaľ neverím :D potom mi došlo, že by som asi mala niečo povedať.
,,Páni, ja sa rozprávam s Nathanom Sykesom!... Dajte mi niekto facku aby som vedela, že to nie je sen. To bol iba žart!!!!“ povedala som rýchlo, keď som videla, že Nathan dvíha ruku. Celý čas ma sledoval a smial sa zo mňa.
,,To bol môj sen odkedy som prvýkrát počula vaše pesničky!“
,,No vidíš, sny sa plnia.“ Žmurkol na mňa
,,Ehm... Kamošky mi asi neuveria, že som ťa stretla. Nemohol by si mi dať podpis alebo fotku???“ prosebne som na neho pozrela.
,,Jasné!“ stále sa smial.
,,Čo je také smiešne?!“ spýtala som sa ho.
,,Ty!“
,,Pfff!“ akože som sa urazila.
,,Nechcela si tú fotku?“ ozval sa asi po 5tich sekundách ticha. Vybrala som si z vrecka mobil a spravili sme si fotku :D Akurát, keď som mobil odkladala do vrecka, zazvonil ten jeho. Počula som úryvky rozhovoru:
,,Prosím?.... Áno hneď som tam!... Dobre, veď sa neštvi! Max nekúpim ti gél, veď nemáš vlasy. Už idem! Čau!“ Úsmev mu z tváre zmizol a prekrútil očami.
,,Prepáč, to bol Max, už ma zháňajú. Musím bežať.“ Už bol pri dverách, keď som si všimla, že knihu aj peniaze na vydanie mám stále v ruke.
,,Počkaj a nákup?“ zakričala som za ním.
,,Aha jasné. Ja raz zabudnem aj hlavu!“ Vrátil sa zobral mi veci z ruky a vyšiel von. Pri dverách sa otočil a ešte zakýval. Odkývala som mu a keď som si bola istá, že už nevojde, vybrala som mobil a pozrela si tú fotku. Od radosti som začala skákať. Moji kolegovia sa museli akurát vtedy zjaviť pri mne. Hodili na mňa začudované pohľady. Mala som čo robiť aby som nevyprskla do smiechu. Celý zvyšok dňa som mala úžasnú náladu, nevedela som sa dočkať, kedy to poviem Lenke a Janke.
„Okej tak ahojte“
„Ahoj“ usmiali sa a ja som si s radosťou vykročila do ulíc. Kúpila som tri kokteily a išla smerom domov. Strčila som kľúč do dverí, otočila ním a otvorila dvere. Hneď ako som ich zabuchla vykričala som na celý dom
„Stretla som sa s Nathanom Sykesooooom!!!!!“ z Jankinej izby bolo počuť buchot. Z gauča vyletela miska z ktorej sa okamžite do rôznych strán vysypali pukance. Lenka sa okamžite postavila a všade vo vlasoch mala pukance. Pozrela s vypúlenými očami na mňa.
„Si normálna?! Narušuješ môj nočný kľud! A kecáš!“ oprela sa rukami o gauč a sledovala ma.
„Moja ty trpíš časovým posunom?! Veď je päť hodín! A nekecám. Aha!“ okamžite som začala hrabať v albume mobilu a ukázala na spoločnú foto.
„Waaaa ty si sa stretla s Nathanom Sykesom!!!“ vykríkla a dvôkladnejšie si prezerala foto, teda skôr jeho.
„Hej! On je môj!“ vytrhla som jej mobil a zasmiala sa. Začali sme sa smiať a urobili si puding, ktorý nešťastnou náhodou skončil na rohu televízie. Upratali sme to, vtedy pribehla Janka
„Ty si sa stretla so Sykesom?!“ neveriacky pozrela no s úsmevom.
„Moja dáka si oneskorená nemyslíš?“ zasmiali sme sa
„No áno stretla“ odpovedala som ju a ona mi automaticky zobrala mobil. Začala sa v ňom hrabať a obdivovať jeho štýl obliekania. Čistá Janka... Zvyšok dňa sme sa rozprávali, smiali, pili čaj a najlepšia bola naša vankúšová vojna, ktorú nevyhrala ani jedna. Asi o druhej ráno sme sa rozhodli spať. Trochu skoro nie? Roztiahla som si gauč a pekne rozvalila kopu vankúšov. Vystriedali sme sa v kúpeľni a popriali si dobrú noc. Ľahla som si a vytiahla vyššie perinu. Po chvíli som zaspala. Moje sny smerovali ku gumeným macíkom, nejakom recepte a samozrejme Niallovi....

 - Nathan Sykes a pesnička Warzone :)
Je tam nebezpečne zlatý a "wrrrr" :D :D no na Toma nemá :P :D

Páčila sa? :) viem nieje to žiadna Rosamunda Pilcherová (nwm rpesne ak sa píše :D ) no dúfam sa páči :))

Wuhu + twitcam 1D :P

Konečne tu máme piatok. Aký ste mali týždeň? Videli ste MTV VMA? ja nie :/ ale na youtube :D a čo twitcam? :D ak nie tu je :D 

- ako vždy nasmiala som sa :D

 Keď sa tu objaví pár komentárov tak ešte dnes pridám pokračovanie Dance is my life :D 

Dance is my life 49.časť

Táto časť mi príde dosť smutná :/ no dúfam sa vám bude páčiť :D takže čítame... :D

*Lenka*

Pri mene som vyronila slzu za slzou. To meno sa už v mojom živote nemalo ani raz objaviť. S trasúcimi rukami som posunula myš na to meno. Silk Rose: „Hovorila som ti aby si ho nechala! Vyzerá to že ti na tvojich priateľoch nezáleží! Daj mu pokoj! Vždy patril a vždy bude patriť len a len mne...“ Ďalej som už ani nevládala čítať. Vzlykala som, slzy my tiekli dole tvárou a ja som pocítila všetko ako v mojom sne. Lou sa mi pomaly stráca. Ale nie kvôli nemu ale kvôli Silk Rose. Milujem ho..no na mojich priateľoch mi záleží a nikdy nedopustím aby sa im niečo stalo... Odhlásila som sa a macbook položila na stolík. Ľahla som si do postele a zakryla sa hlboko pod prikrývku. S tou najhoršou náladou som zaspala... Ráno som sa zobudila a cítila som sa ako bez života. Hneď ako som si spomenula na to, že sa rozídem s Louisom opäť som sa rozplakala. Bez ducha, radosti som sa presunula do kúpeľne. Nepozrela som sa do zrkadla a umyla si zuby spolu s tvárou. Postavila som sa pod sprchu, pustila studenú sprchu a len plakala. Stála som tam a plakala. Vyšla som zo sprchy a obmotala okolo seba uterák. Vyšla som von a vrátila sa do svojej izby. Prečo nemôže byť normálne? Prečo?! Prečo sa cítim akoby som strácala to najdôležitejšie? To cenné.... no predsa lebo to strácam. A to všetko kvôli Silk Rose. Zaujímalo by ma kto to vôbec je? Je nebezpečná? Môže mi ublížiť? Nie! Radšej nič neriskujem. Musím sa s ním .... rozísť ...musím... ani som si neuvedomila že znova plačem. Utrela som si slzy a obliekla si biele nohavice, bordovú mikinu, čiapku a koženú vetrovku. Obula som si svoje vansy, ktoré boli rovnakej farby ako mikina. Dnes si musím prečistiť hlavu. Strčila som mobil do vrecka a bez slova prešla k dverám. Z poličky som si zobrala kľúče, ktoré mali prívesok s mojim menom.
„Ideme budiť Janku?“ počula som ako sa Miška dvíha z gauča a upiera svoj zrak na mňa.
„Kam si sa vybrala?“ neotočila som sa, hľadela som na kľučku, ktorú onedlho potlačím a prejdem prahom týchto dverí.
„Nie...“ bolo jediné čo som povedala a vyšla som z bytu.
„Slečna Lenka... musíte zaplatiť za byt“ hovorila pani Nensy, sme jej nájomníčky.. Bez slova som prešla okolo nej a pustila sa do chladných ulíc. Leto zjavne končilo. Listy opadávali, studený vánok hladil neposlušné vlasy. Obloha bola zamračená, akoby aj ona vedela, že niečo nie je v poriadku, že všetko je zle....

*Janka*

Zobudila som sa a pozrela na hodinky, ktoré ukazovali pol 1. Bože ja som sa zobudila! :D ... A o pol 1. To sa stal zázrak? Osvietilo ich? Nie určite keď vídem stúpim do niečoho, alebo spadnem alebo sa strhne lavína! O môj bože lavína! To je ono! Ako by sa v byte objavila lavína?! Ty si tupelo Janka.... Pomaly som sa postavila a po špičkách sa vybrala k dverám. Malým pohybom som pootvorila dvere a nakukla cez ne. Nikde nikoho. Len vôňa spálených palaciniek. Jasné Miška varí. Obula som si svoje rúžové papučky a išla za ňou. Chápem prečo sa jej to pripálilo. Ešte stále čumela do blba, miešala ich varechou a silno premýšľala.
„Miši si v pohode? Inač robíš palacinky, nie puding.“ Oboznámila som ju. Akoby sa prebrala z tranzu, hneď vypla plyn, zobrala panvicu a obsah vyhodila do koša.
„Nad čím si premýšľala?“ opýtala som sa jej keď sa na mňa pozrela.
„Dnes bola Lenka nejaká divná“
„A ozaj kde je?“
„Odišla...“ sadla si na gauč a pustila TV.
„Možno išla za Louisom“
„Možno...“  pustili sme si Toma a Jerryho....

*Lenka*

Moje nohy ma zaviedli niekam na lúku. Bolo tam pokojne. Nikde neboli žiadny ľudia, ktorý sa ponáhľali, ktorý držali mobil pri uchu a hľadeli do papierov. Sadla som si do stredu nádherných kvetov. Mobil znovu vibroval. Sadla som si do tureckého sedu, lakťami som sa o ne oprela a tvár položila do dlaní. Slzy mi samovoľne tiekli. Zrazu mi hlavou začali prebiehať všetky spomienky s Louisom. Ako som uvidela jeho oči, tvár, ako mi dal ľad za tričko. Ako sa na mňa díval keď prišla Eleanor. Altánok, posledný deň na chate. Vzdychla som a vytiahla mobil z vrecka. Slzy som si utrela do rukáva a zdvihla telefonát.
„Prosím?“ snažila som sa o pokojný hlas.
„Ahoj zlatko. Prosím príď k nám.“ Zavrela som oči.
„Dobre Louis, hneď som tam. I love you!“
„Ja tiež“ cítila som ako sa usmieva. Zložila som a pomaly sa postavila. Keď som došla pred ich dom. Louis tam stál s jednou ružou v ruke. Nie toto mi nerob! Jeho nádherný úsmev, ktorý patril len a len mne. Musela som sa usmiať. Prišla som k nemu a on ma pobozkal. Opätovala som mu ho. Dala som do toho úplne celú moju lásku.
„Louis musím ti niečo povedať...“ prerušil ma
„Poď so mnou“ začal ma ťahať za ruku. Zaviedol ma k jazeru. Slová zmizli a ústa ostali otvorené od toľkej nádhery. Odtiahol mi stoličku aby som si mohla sadnúť ku krásne vyzdobenému stolu. Prisunul ma viac k stolu, dal mi pusu a sadol si oproti mne. Jeho oči žiarili toľkou láskou. Mám mu to povedať dnes?
„Dobrú chuť“ vyrušil ma z môjho rozmýšľania a strácania sa v jeho hlbokých očiach.
„Aj tebe“ odkryla som tanier na ktorom sa skrývalo pečené mäso a zapekané zemiaky s nejakou omáčkou. Vyzeralo to lákavo. Dúfam to tak aj bude chutiť.
„Ty si varil?“ prekvapene som sa na neho pozrela no s úsmevom.
„Chcel som ťa prekvapiť“ žiarivo sa usmial a ja som sa pustila do jeho výtvoru. Chutilo to omnoho lepšie ako to vyzeralo. Keď sme dojedli sadli sme si na hojdačku.
„Louis bolo to vynikajúce“ pochválila som ho.
„Veď jasné, keď varím ja“ pozrela som na neho so zdvihnutým obočím
„Nefandi si :D“ prižmúril oči a začal ma štekliť. Zvíjala som sa a nejako spadla na zem no štekliť ma neprestal.
„Louis prestaň! Vieš že to nez-ná-šam!“ smiala som sa ako o život a on sa iba uškŕňal.
„Louis! Nekúpim ti mrkvu!“ nachvíľu prestal pozrel sa pred seba a zatváril sa rozmýšľajúc.
„Ale tú si môžem kúpiť sám“  A pokračoval v šteklení
„Louis! Stop! Urobím čokoľvek len už prestaň!“
„Čokoľvek?“ so zákerným úsmevom sa na mňa pozrel. Radšej som si ho pritiahla k perám a pobozkala ho. Neprotestoval skôr naopak. Do vlasov mi zaplietol ruku a druhou ma držal za bok. Bozky prešli na vášnivé a drsné. V tom najlepšom som prestala. Nechápavo na mňa hľadel no potom sa udrel po čele.
„Ja hlupák... chcela si mi niečo povedať.“ Prikývla som, nadýchla sa a práve keď som sa odhodlala povedať mu slová, ktoré ho sklamú, prekvapia a bude zrejme smutný alebo naštvaný...
„Louis! Ja s Niallom už nikde nejdem!“ kričal Zayn a vyšiel na terasu. Držal si nos a smial sa.
„Čo sa stalo?“ pozrel sa na neho a ja som sa pomaly postavila. Oprášila som sa od hliny a pomohla vstať Louisovi.
„V aute vypustil dušu a museli sme auto evakuovať.“ Začali sme sa smiať a vošli so Zaynom do domu. Niall ležal na gauči a držal sa za  brucho.
„Niall bolí ťa bruško?“ rýchlo som k nemu pribehla no ako som pribehla tak som sa aj vzdialila.
„PFuuu Niall čo si to jedol?!“ opýtal sa Louis, keď rukou mával pred tvárou.
„Cheesburger, hranolky, ryžu, mäso, chipsy, oreo,...“
„Vieš čo radšej nepokračuj“ zasmiala som sa no mala som pocit že sa udusím.
„Niall si normálny?! Udusíš mi priateľku“ smial sa Louis. Vybehla som hore na poschodie. Tam sa ako tak dalo dýchať. Sadla som si na najvyšší schod a zhlboka sa nadýchla. Ach ten „čerstvý“ vzduch. Objavil sa pri mne môj Louis.
„Dýchaš?“ smial sa a prisadol si ku mne.
„Fuu ako tak.“ Neisto som sa usmiala. Prečo ja?! Položil mi ruku na pas a prisunul k sebe. Položila som hlavu na jeho rameno a užívala si možno posledné chvíle s ním. Dával mi pusy na vrch hlavy. Zrazu ma vytiahol na nohy a bral do izby. Ukázal mi na svoju poličku. Bola tam naša fotka. Stáli sme pri jazere. Pamätám si to akoby to bolo včera.

„Louis stoj!“ smiala som sa a utekala za ním. Zastala som pri jazere.
„Kde si Louis?!“ hrobové ticho a môj milovaný nikde. Začala som sa obzerať a dúfala, že z niekadiaľ sa vynorí. Začala som odhrabávať listy a pozerať medzi ne. Zrazu z nich vyskočil rovno na mňa.
„Au Louis!“ smiala som sa, keď som dopadla na zem a on sa smial na mne.
„Prepáč“ povedal sladko a pobozkal ma. Postavil sa a podal mi ruku aby som urobila to isté. Opravila som si svoje letné šaty mierne nad kolená a išla za ním. Rozprestrel deku a vytiahol krabičku s čerešňami, džús a plastové poháriky, dva sendviče.
„Kto robil sendviče?“ opýtala som sa, keď som pozerala na čudne poskladaný sendvič.
„No Harry“ usmial sa a ja som si ho pomaly odbalila. Keď sme dojedli ležala sme na deke. Ja som mala hlavu položenú na jeho dokonalej hrudi a on ma kŕmil čerešňami. Natiahol sa do košíka  a vytiahol z tamať foťák.
„Úsmev“ priložil hlavu k mojej a cvakol ním
„Ja som slepý!“ začal sa oháňať rukami a nejakou náhodou ostala na mojom zadku.
„Už viem, kde sa nachádzam“ zasmiali sme sa a pobozkala som ho.

Vzdychla som si na tú spomienku.
„Čo je?“ opýtal sa Louis, keď si ma k sebe otočil a mne sa kotúľali po líci kvapky sĺz.

„Louis...jaa....“ sklonila som hlavu a začala... 

Páčila sa? :D a prosím napíšte ešte komentáre aj k jednodielovke Dream come true :) ale aj tu predsa :D

Dream come true

Toto je druhá jednodielovka :) Písala som ju na poli s kamoškou. Naše mozgy sú spolu niekedy geniálne niekedy šialené. - to druhé skôr :D Toto sme spoločne napísali a dúfame, že sa vám to bude páčiť :) Prosíme o komenty :)) príjemné čítanie...

Klop...klop...klop...sedela som na parapetnej doske v šere mojej izby s hrnčekom čaju v ruke a balíkom vreckoviek vedľa seba a sledovala ako kvapky dažďa ako klopú na moje okno a pomaly po ňom stekajú, zanechávajúc za sebou mokré cestičky. Čo už, keď človek musí sedieť už tretí deň doma a spoločnosť mu robí iba chrípka a ticho hrajúce rádio, aj sledovanie dažďových kvapiek je pre neho zábava. Odtrhla som pohľad od okna a obzrela som sa po izbe. Po zemi sa váľali vyfúkané vreckovky posteľ bola neustlaná a na písacom stole sa kopili domáce ktoré mi moja kamoška Daisy každý deň poctivo nosí. Lenže ja som ešte neotvorila ani jedinú učebnicu. Vzdychla som si. Keby moju izbu videli rodičia asi by ma prizabili. S ťažkosťami som vstala z parapety, prázdny hrnček aj vreckovky som položila na ňu. Začala som zbierať vreckovky zo zeme a hádzala ich do koša. Na posteľ som sa vykašlala aj tak tam o chvíľu zasa zaľahnem. Sadla som si za stôl a otvorila matiku. Keď som počítala asi štvrtý príklad, v rádiu začala hrať pesnička, ktorú veľmi dobre poznám. One Direction – One Thing. Vyskočila som zo stoličky a začala tancovať a potichu (bola som zachrípnutá) si pospevovať spolu s nimi. Milujem One Direction, hlavne Zayna. Strašne rada by som niekedy chcela ísť na ich koncert alebo ich niekde stretnúť. Lenže na to môžem zabudnúť. Už len ja, Izabella Hudson, ničím nezaujímavé dievča, ktoré býva v najnudnejšej časti Londýna, by sa stretlo s One Direction... Medzitým už aj pesnička skončila, takže som si sadla naspäť k domácim. Po hodine a pol rozmýšľania, škrtania, prepisovania, a nadávania na učiteľov som mala konečne dokončenú aspoň matiku a angličtinu. Rozbolela ma hlava a bola som taká unavená, že som skočila na posteľ  a zaspala v tom momente ako som zavrela oči....

Prechádzala som sa po brehu Temže, keď sa zrazu rozpršalo. Bežala som sa skryť pod najbližšiu striešku domu. Ako sa teraz dostanem domov? Pomyslela som si. Vzdychla som si a sadla na schodík pod strieškou. Sledovala som, ako kvapky padajú do rieky a zanechávajú po sebe kruhové obrazce. Neviem ako dlho som tam sedela, keď sa otvorili dvere a vyšiel z nich...Zayn. Pozrela som na neho a on na mňa. Spýtal sa ma kto som a čo tu robím, sadol si ku mne a dali sme sa do reči. Potom si spomenul načo vlastne išiel von a povedal, že ma zavezie domov ak chcem. Súhlasila som. V aute debata pokračovala, zistili sme, že si výborne rozumieme. Keď sme došli ku môjmu domu a chystala som sa vystúpiť, Zayn ma stiahol za ruku naspať. Otočila som sa k nemu. Videla som, ako sa jeho tvár približuje k tej mojej. Privrela som oči keď......

Hey I just met you a~d this is crazy but here is my number.... vyzváňal mi mobil. To som zvedavá kto mi pokazil sen! Konečne som našla mobil (neviete ako sa dostal pod posteľ?) Daisy... jasné kto iný. ,,Daisy !!! Čo je také súrne, že mi musíš pokaziť úžasný sen, v ktorom ma Zayn išiel pobozkať?!!!!“ skríkla som do telefónu.
,,Izy prepáč, ale dnes ti nemôžem doniesť úlohy musím ísť ku zubárke. A prečo spíš o pol tretej poobede?“
,,Ak si si nevšimla som chorá a vtedy lekári odporúčajú veľa spánku. A tie domáce ma unavili. Takže kedy prídeš?“
,,No asi zajtra. Musím končiť prišiel mi autobus tak ahoj!“ a zložila. Tak fajn. A čo teraz? Domáce sa mi robiť nechce, unavená už nie som...Zišla som dole do kuchyne, uvarila si čaj a zapla telku. Do nej som čumela až kým nedošli rodičia z práce. Ani poriadne neviem, čo išlo. Mama mi povedala, že v pondelok mám ísť na kontrolu a už budem môcť ísť do školy. Ach jaj, veď do pondelka sa unudím dnes je len štvrtok!
Neskôr sme išli večerať, potom som musela umývať riad. Znovu ma rozbolela hlava, tak som išla do svojej izby, zapla rádio a zaľahla do postele. Posledné, čo som pred zaspaním počula bol refrén pesničky What makes you beautiful....

Keď sme došli ku môjmu domu a chystala som sa vystúpiť, Zayn ma stiahol za ruku naspať. Otočila som sa k nemu. Povedal, že ma chce niekam vziať, ale nechcel povedať kam. Po niekoľko minútovej ceste zastavil na parkovisku blízko London Eye. Vystúpili sme a vošli do prázdnej kabínky. Keď sme vyšli celkom hore, koleso odrazu zastalo. Zayn sa otočil ku mne a povedal: Od chvíle, čo som ťa videl sedieť na schodoch, si sa mi zapáčila a myslím, že za tých pár hodín s tebou som sa zamiloval...Chcela som niečo odpovedať, ale nemohla som. Jeho pery sa pomaly blížili k mojim, až sa nakoniec spojili. Bozk som mu opätovala...

Rozlepila som oči. Toto bol najkrajší sen, aký som kedy mala. Škoda, že sa to naozaj nemôže stať.

Pondelok
Práve som vyšla z nemocnice. Doktorka povedala, že som úplne zdravá a zajtra môžem ísť do školy.  Domáce nemám hotové a už sa musím pchať do školy. Rozhodla som sa trochu prejsť. Vybrala som si prechádzku popri Temži. Jemný vietor mi vlasy nadnášal a spôsoboval hniezdo na hlave. Moja ofina ktorá bola česaná doprava sa opatrne presúvala oblúkom na druhú stranu. Pravdupovediac ma to privádzalo do šialenstva. Nič som cez ňu nevidela. Ruky som si strčila do dlhého čierneho, bavlneného kabátu. Jeho golier som si vytiahla až nad bradu. Zrazu sa spustil dážď a ja som sa utekala  niekde skryť. Zaliezla som pod striešku nejakého domu. Po chvíli, keď dážď neprestával ba pridával na sile som si sadla na schodík a dívala sa na mláku. Kvapky do nej s ľahkosťou padali. Všetky zvuky okolia vyznievali v tú chvíľu ako pesnička. Zrazu sa otvorili dvere domu. Pozrela som sa na neho a on na mňa. Prisadol si ku mne. Zayn Malik si ku mne prisadol! Celá moja duša jasala.
„Kto si?“ záhadne sa na mňa pozrel
„Izabella Hudson.“ Rýchlo som zo seba vysypala a podala mu ruku. Zasmial sa a potriasol mi rukou.
„Zayn Malik“ povedal a začali sme sa rozprávať. Pomaly prestalo pršať.
„Bola si už na London eye?“ pozrel pred seba a stále sa krásne usmieval. Všetko na jeho tvári bolo dokonalé.
„Bola ale milujem to tam hore“ pozrela som sa na vzdialené londýnske oko. Postavil sa
„No tak Izabella Hudson smiem prosiť?“ podal mi ruku a ja som mu svoju pomalinky zasunula do tej jeho. Zrazu začal utekať a ja za ním. Smiali sme sa a utekali. Ani som si nevšimla a stáli sme pod tou nádherou. Vošli sme do jednej prázdnej kabínky. Keď sa zavreli dvere,  pomaly sme stúpili vyššie a vyššie.  Cítila som voľnosť . Koleso zrazu zastalo. Rýchlo som sa chytila zábradlia a pozrela na Zayna.
„Si v poriadku?“ opýtal sa a pristúpil ku mne bližšie.
„Áno... ja len čo sa stalo?“ pozrela som sa smerom dole, kde sa už niečo začínalo diať. Poobzerala som sa dookola. Slnko zapadalo a na oblohe pridával odtieň červenej. Odraz v Temži bol nádherný. Zamatové vlnky sa zvíjali vo vetri a jeho prúde.  Zayn ma chytil za ruku a otočil si ma tvárou k sebe. Díval sa mi do očí a ja do jeho. Malé iskričky v jeho nádherných hnedých očiach chceli prehovoriť.
„Od chvíle, čo som ťa videl sedieť na schodoch, si sa mi zapáčila a myslím, že za tých pár hodín s tebou som sa zamiloval.“ Išla som mu odpovedať no nemohla som. Jeho pery sa blížili k mojim. Jeho dych ma hrial na krku, keď sa naše pery spojili. Bozk som mu opätovala a pocítila motýliky. Celý tento deň bol presne ako môj sen. Lenže toto je oveľa lepšie. Hlavne preto, že toto je skutočnosť.

         

Páčila sa? :) mne sa pravdu povediac páči :) píšte. A aký bol prvý deň v škole? :D U nás ako vždy katastrofa. 9.A vždy musí niečo vyviesť :D Ale teraz to nebola naša vina! :D

Dance is my life 48.časť

ďakujem za komenty :D áno cukor  :DD Je tu nová časť :) wohoo :D Tak čo ako ste si užili prázdniny? :D (Moje boli super :D )Tešíte sa do školy? lebo ja vôbec :( :D tak čítajme! .. :DD
A prosím hlasujte na boku v ankete :)

*Lenka*

Ráno som vstala a obzrela sa po izbe. Mala som ďalší škaredý sen. V sne sa mi všetko strácalo až som ostala na malom kúsku dlažby a predo mnou sa zjavil Louis, ktorý hneď zmizol. Keď  som uvidela, že všetko je na svojom mieste, posadila som sa, pokrčila nohy a hlavu skryla do dlaní. S uslzenou tvárou som zobrala mobil a začala ťukať
„I love you so much Louis. L xx“ a pozrela som sa na okno, ktoré odhaľovalo mesačný jas. Zrazu mi pípol mobil a ja som poskočila.
„I too. Čo sa deje? L xx“ pozrela som sa nechápavo na mobil. V tom mi došlo že je len pol 4 ráno. Pokrútila som hlavou a s novými slzami som sa zasmiala.
„Nothing baby. Iba som chcela aby si to vedel. L xx“ prehrabla som si vlasy
„Ok.. keď to hovoríš ty . Good night/morning L xx“ usmiala som sa a mobil dala späť. Hlavu som položila na kopu vankúšov a so strachom zavrela oči.  Nejako som zaspala. Zobudila som sa v celkom normálnom čase a vošla do kúpeľne. Pozrela som sa do zrkadla. Červené uslzené oči, kruhy pod očami a trochu rozmazaná špirála z včerajška. Odlíčila som posledné kúsky špirály a vošla do sprchy. Teplú vodu som vystriedala za studenú. Kvapky vody sa mi zarývali hlboko do kože. Totálne ma prebrali a ja som sa cítila o niečo lepšie. V uteráku som sa postavila k umývadlu a natiahla sa pre zubnú kefku. Naniesla som na ňu zubnú pastu a strčila do pusy. Umyla som si tvár a čiastočne zamaskovala kruhy.  V uteráku som sa presunula znovu do izby. Obliekla som si fialové nohavice, modré tričko s úsmevom a modré vysoké conversy.  Vlasy som dala do vysokého copu a vošla do kuchyne. Miška pre zmenu ešte spala. Urobila som si kávu. Áno kávu. Neznášam ju! Vošla som späť do izby a sadla si na parapetu okna. Dívala som sa na ľudí ako pomaly každé ráno. Že ich to baví.. Stále sa dívať do nezmyselných papierov, ktoré poväčšine ani nezaujímajú alebo im nechápu. Pochlipkávala som z kávy s kyslím výrazom. Keď som dopila, cítila som sa znovu o niečo lepšie. Dnes mi pomôže už len jedno....Jankin budíček. Zavrela som okno a vyšla znovu z izby. Miška už bola hore a pretierala si oči.
„Bré ránko“ pozdravila som ju a kútiky úst sa mi ako bábke samovoľne posunuli do akéhosi úsmevu.
„Aj tebe.. Neverím ty si sa týmito perami dotkla kávy?!“ neveriacky s úškrnom na mňa pozrela. Prikývla som tiež  s úsmevom a dala pohár do dresu. Pozreli sme sa na seba a vedeli na čo myslí ta druhá. Je to predsa naša povestná telepatia.
„Hm.....megafón?“ opýtala sa podopierajúc si hlavu a neprestávajúc sa uškŕňať.
„Uhm“ hneď som z tašky vytiahla tú hlučnú vec. Miška okamžite vošla do kúpeľne a keď vyšla podala mi kúsok vaty. Pomaly sme vošli do jej izby a strčili vatu do uší. Začala som prstami ukazovať 4...3....2....1
„Vstávaj už konečne!“ zvrieskli sme do toho zákerného dutého stroja. Janka vyskočila nad posteľ asi 2 metre a skončila ako vždy na zemi. Začali sme sa smiať.
„Už zase?! Vy ste hrozné!“ hádzala do nás všetko čo jej prišlo pod ruku, keď si niečo všimla
„Kde je moja fretočka?! Mefuss kde si?!“ začala ho hľadať a my sme vyšli z jej izby.
„Nájde ho?“ opýtala som sa so smiechom Mišky, ktorá len mykla plecom. Sadli sme si na gauč, keď zrazu vyšla Janka na štyroch a prezerala každý kus nábytku, každý kút domu, každý milimeter.
„Je horšia ako Sherlock Holmes“ hovorila som potichšie  Miške, ktorá sa rozosmiala ešte viac.
„Ja vás počujem!“ nahnevane na nás pozrela a vtedy jej padol zrak na luster.
„Oh môj bože! Čo ti to urobili?! Chudáčik on sa bojí výšok!“ hovorila Janka a my sme sa na ňu pozreli ako na úplného debila.
„Jani ako sa plyšák môže báť výšok?“
„A ako môže mať stará pani Filsová tangáče?“ z toho sme sa začali ešte viac smiať a Janka si zvesila svoju fretku. Zrazu som počula melódie môjho zvonenia a tak som vyskočila na nohy a prekonala všetky prekážky v podobe stolíka, Janky, vázy, steny, dverí
*bang* „Au“  nakoniec som skočila na posteľ a zobrala mobil do rúk, kde som stlačila zelené tlačítko. Otočila som sa na chrbát, pokrčila nohy v ktorých mi okamžite popukali kosti a s úsmevom priložila mobil k uchu.
„Áno?“ povedala som hrbým hlasom
„Tu lekáreň. Kde vám máme doniesť tie psychotiká?“
„Je to pre môjho šialeného priateľa takže k nim domov.“
„No dovoľ?!“ zasmiala som sa
„Prečo voláš?“ opýtala som sa so záujmom a mojou zvedavosťou.
„Pozívame vás tri na piknik. Budeme tam + východ slnka“
„Louis slnko vyšlo pred 2 hodinami“ zasmiala som sa
„Dobre....tak prídete?“
„Jasné“
„Ok tak o hodinu v parku.“ Zložila som a tancujúc vyšla z izby.
„Louis?“ opýtala sa Janka.
„Uhm... obliekajte sa lebo o hodinu sa máme stretnúť v parku.“ Všetky sa rozleteli po byte a asi o pol hodinu pri mne stála Miška a 15 minút nato Janka.
„Princezná je už upravená?“ opýtala som sa jej s úškrnom za čo som si vyslúžila buchnutie to ramena.
„Au!“ povedala som, zobrala tašku a zamkla dvere. Výťahom sme zišli dole a spievajúc si pesničky čo nás napadli sme prišli do parku. Nikde som ich veľmi nevideli. Zrazu ma niekto chytil za pas a ja som sa zľakla. Otočila som sa a uvidela človeka – ak sa to dá takto nazvať, oblečeného v divnom kostýme. Hneď mi automaticky vybehla ruka a strelila som mu facku.
„Au, máš silnú ranu.“
„Harry?“ opýtala som, spoznala jeho hlas.
„Hm...áno“ strelila som mu z druhej strany ďalšiu facku.
„A tá bola za čo?“
„Za to že si magor“ zasmiala som sa. Teraz ma niekto objal zozadu a pobozkal na krk. Zasmiala som sa čiastočne že to šteklilo a čiastočne kvôli tomu že to bol Louis. Pobozkal ma a ťahal niekam, kde boli aj ostatný.
„Ahojte“ pozdravila som sa všetkým.
„Ahoj Nataly“ usmiala som sa, nečakala som že tu bude.
„Chápeš to? Ako ma strápňuje“ smiala sa a pozerala na Harryho ktorý naháňa mačku.
„Nie si sama“ ukázala som na Louisa, ktorý naháňal holuby. Smiali sme sa na nich.
„Mňau“ mňaukal Harry
„Kevin! Počkaj!“ kričal Louis a naháňal nejakého holuba.
„Louis!“
„Harry!“ zakričali sme na nich a naraz zdvihli pohľad od zvierat. Ukázali sme na miesto vedľa nás. Po chvíli prišli a sadli si k nám. Louis mi podal sendvič.
„Sám som ho s láskou pre teba spravil.“ Usmial sa a podal mi ho do rúk.
„Mám sa báť? Neotrávim sa?“ prekrížil ruky a odul spodnú peru. Zasmiala som sa a pobozkala ho. Vtedy začal jesť a ja tiež. Po jeden som sedela opretá o Louisovú hruď. Smiali sme sa, keď sme si všimli ako mačka a holub, s ktorými sa nedávno rozprávali Harry a Louis sa naháňajú. Holub vyletel na najvyšší konár stromu a mačka vyliezla na strom. Lou a Harry vybehla na nohy a postavili sa pod strom.
„Kevin zlez dole. Tá sprostá mačka je neškodná“
„Muro poď dole. Na večeru môžeš mať niečo lepšie ako je hlúpeho holuba“  tak toto bude zaujímavé... :D
„Vidíš?! Kvôli tvojmu hlúpemu Kevinovi murko vyliezol na strom“
„Daj tu sprostú mačku preč. Straší Kevina!“ tí dvaja sa tam hádali a my sme na nich mali dobrú zábavu. Keď sa to blížilo k nezmyselnej bitke, Zayn a Liam ich od seba odtiahli a priviedli späť k nám. Po pikniku sme sa boli prejsť. Prechádzali sme okolo novinového stánku.
„No jasné! Čo som hovorila?!“ pozrela som sa na titulnú stranu nejakého časopisu
„Čo zlatko?“
„Sme znovu na titulke. No je tu aj Zayn s Jankou a Niall s Miškou. Inač pekná fotka“ moja a Louisova fotka sa niesla v podobe bozku a ich v podobe držania za ruky a zamilovaných pohľadov.
„Ukáž“ všetci si obzreli fotky a dodali komentáre v podobe kto má krajší úsmev.
„Takže oficiálne máme zadanú päticu. Keďže sme sa nedávno dozvedeli, že Niall, Zayn a Harry majú nové priateľky. Baby nesmútite. Sú spolu rozkošný a všetci dúfame že im to vydrží.“ Prečítala som nahlas článok. Zdal sa mi celkom milý.
„Okej ľudia majte sa, idem do práce“ vyobímala nás Miška, Niallovi dala pusu a odišla do práce.
„Jani! Za hodinu máme tréning!“ tiež sme sa rozlúčili, pobozkala som Louisa a išli sme domov. Rýchlo sme si zbalili veci na tréning a utekali do štúdia. Ako tak sme to stihli. Prezliekli sme sa a všimli si, že Olly Murs už tam bol. Vincenzo naznačil aby sme išli k nemu a tak sme ho poslúchli. Pri ňom stála aj Danielle.
„Takže toto sú naše nové a zároveň veľmi talentované tanečnice. Toto je Janka, Danielle a Lenka.“
„Teší ma, Olly“ každú z nás objal. Dali sme si rozcvičku a začali tancovať. Cez prestávku sme si zničené ľahli do stredu parketu.
„Dan nepôjdeš s nami na obed po tréningu?“ opýtala sa udychčaná Janka
„Jasné“ rovnako odpovedala. Napili sme sa a pokračovali v tréningu.
„Ok boli ste skvelé. Vidíme sa zajtra“ povedal Vincenzo a rozlúčili sme sa s Ollym. Vošli sme do šatne, poriadne sa nasprejovali a prezliekli sa. Veci sme svojvoľne pohádzali do tašky a vybrali sa niekam na obed.  Sadli sme si do nejakej talianskej reštaurácie, ktorú nám poradil Vincenzo. Keď sme čakali na naše špagety poobzerali sme sa po reštaurácii.
„Baby nie je to Demi Lovato?“ opýtala som sa a ukázala na dievča, ktoré už 100-krát zmenila farbu svojich vlasov.
„Hej“ zrazu sa otočila a všimla si nás. Prišla k nám
„Ahojte baby, nie ste vy frajerky Liama, Zayna a Louis?“
„No áno“ povedali sme neisto.
„Ja vás milujem. Bola som na koncerte Nicole a tancovali ste úžasne. Podpíšete sa mi?“ vytiahla tri fotky a čiernu fixku. Prekvapene sme sa na ňu pozreli no podpísali sme sa.
„Podpíšeš sa aj mne?“ prikývla a vytiahla z tej obrovskej tašky tri fotky, podpísala ich a podala.
„Veľmi pekne vám ďakujem ale už musím ísť. Rada som vás spoznala“
„Aj my“ odišla a my sme nemohli uveriť čo sa práve dialo. O chvíľu nám priniesli špagety a my sme sa do nich s radosťou pustili. Po obede sme sa rozlúčili s Dan a išli domov. Janka si zapla TV a ja som sa išla pozrieť na FB. Zapla som macbook a prihlásila sa na FB. Prijala som nejaké žiadosti o priateľstvo a rozhodla sa odpísať a na nejaké otázky. Prezerala som si ich postupne a asi na 20 odpovedala, keď som zrazu uvidela správu.......

Páčila sa? :) píšte :)) Inač veľa šťastia zajtra v škole :)