Warzone 2.časť

Včera sme s Miškou boli kúpiť darček kamarátke :D Sme si kúpili vodu a chipsy v Bile a išli do panta rhei :DD Hneď ako sme vošli Miška bola smädná a tak som jej dala kofolu z mojej maaaxi tašky :DD Musela sa otočiť aby smiechom neopľula knihy xDD potom sme išli ďalej a prezerali si regál s knihami. Ona zobrala jednu a ja som začala čítať obal a som prečítala že krízla a  to boli kúzla :D neevadi :D Sme išli ďalej a tam boli také malé stoličky :D do jednej som si sadla a cítila som sa ako dieťa :D no myslím že to bolo preto lebo vedľa mňa jedno sedelo a čítalo si knihu :DDD Ideme ďalej a tam!! Plyšáci!!! :D Miška stlačila jedného a on zapískal!! :D Potom som vzala také rúžové prasiatko ako maňuška to bola :D a jemu padala hlava!! a nevošla sa tam ani ruka!! :///
Potom sme prezerali také deníky :DD a tam bol taký na magnet :D idem ho otvoriť no ta sa nezavrie?!! a to furt!! Potom príde Miška a akčne otvorí deník :D a čo sa nestane? Zavrie sa!! :D Sme sa rehotali na celý obchod. Som medzi smiech len povedala "Poď bo nás z tade vyhodia" a sme potom hľadali východ :D Viete aké je to ťažké?!!!
Už už sme išli že vídeme až sme zase zastali a prezerali knihy. Miška si tam našla ďalšiu, ktorú si kúpi a ja som zatiaľ zobrala do ruky knihu s menom "Moja Prvá angličtina" už názov hovoril za všetko :DD
Hneď úvodná straba!! :D a tam bolo že nemé e, znelé a neznelé th :DDD no nemohla som ako sme sušali vysloviť tieto veci :DD a neviete ako sa vlastne povie nemé e? :DD No nemohla som :D Neviem si predstaviť život bez mojej bambuľky :DD
No k veci...
 Prepáčte, že to tak neskoro pridávam ale mala som plný program a keď som prišla domov zaspala som....
No ale teraz pridávam novú časť mojej spisovateľky Miški. :) 

Ráno nastal poriadny zmätok, ale to nakoniec vždy, keď sa niekam chystáme. Keď som vstala a dala sa do poriadku, zistila som, že moja mama bláznivo pobehuje po dome a hľadá nejaký batoh či čo a oco sa snažil urobiť niečo na jedenie. Preboha kto ho tým poveril? Veď okrem prípravy kávy a čaju sa v kuchyni vôbec neorientuje! Radšej som ho poslala prezliecť sa, pretože tu stále pobehoval v pyžame. A aj preto, lebo som nechcela celý deň jesť rožky s maslom, džemom, kečupom a šunkou alebo niečím podobným. Keď sa niekto čudujete, ešte ste nevideli jeho kuchárske pokusy. Raz chcel robiť koláč, ale namiesto cukru do cesta nasypal soľ. Radšej si ani nepredstavujte ako to chutilo. Alebo jedného dňa sa rozhodol, že uvarí špagety a hoci sme mu aj ja aj mama hovorili, že sa majú vysypať až do vriacej vody, nedal si povedať. Keď som videla ako k nim robil omáčku, rozhodla som sa že dnes nevečeriam. Dával tam všetko, čo mu prišlo pod ruku: pretlak, soľ, cukor, peper, mrkvu, kúsky hrozna, kakao a takmer tam pridal aj mlieko ale to mu našťastie mama zobrala z ruky skôr, než ho nalial do tej neidentifikovateľnej zmesi, čo pôvodne mala byť omáčka. Preto som ho radšej poslala von z kuchyne a desiatu spravila sama. Nechápem síce načo, keď v ZOO sú aj bufety ale nechcela som sa nič pýtať mamy, zvlášť preto, že by ma ani nepočúvala. Vždy keď niekam ideme chytí cestovnú horúčku a ráno pobehuje po celom dome, všetko možné hľadá a nikoho nevníma. Radšej som nachystala rožky do tašky, pohľadala Bena, posadila ho za stôl a postavila pred neho misku cereálií rovnako ako sebe. Práve, keď som Colinovi sypala do jeho misky granule ozval sa zvonček. Granule som nechala granulami a išla otvoriť Nathanovi. „Ahoj, konečne si tu!“ chytila som ho za ruku a vtiahla dovnútra.
„Vidím, že tvoja mama má zas tú svoju slávnu cestovnú horúčku.“ povedal pri pohľade na 3 prepchaté batohy hodené na chodbe. Ani som si ich nevšimla. Čo v nich je? Radšej som šla hľadať mamu a spýtať sa jej to.
„Takže v tomto je opaľovací krém, 2 dvojlitrové fľaše vody, vreckovky, moja kniha na cestu, slnečné okuliare, v ďalšom Benov obľúbený plyšák a jeho vankúšik, keby v aute zaspal a v poslednom sú ďalšie dve fľaše vody, nejaké sladkosti a ešte tam pôjdu tie rožky.“  Celý jej monológ sme na ňu spolu s Nathanom neveriacky kukali. „Čo je?“
„Mami načo bude Benovi plyšák? A tie sladkosti chceš iba tak nechať v batohu? Vonku má byť 33 stupňov, vieš si predstaviť aké to bude roztopené? A 4 dvojlitrové fľaše? Veď tam sú aj bufety! Kto to všetko bude vláčiť?  Stačí nám jeden batoh, nemusíme zo sebou ťahať tri!“ prisahám, väčšinou je úplne praktická toto s ňou robí len tá jej cestovná horúčka. Keď ideme niekam na dovolenku niekedy mi to pripadá ako keby sme sa tam rovno sťahovali. A baliť začína väčšinou už týždeň dopredu. Hlavne, že tie najdôležitejšie veci vždy zabudneme. Minule sa oco musel v polovici cesty vrátiť, lebo sme zistili, že sme zabudli pasy a raz si mamka na dovolenke spomenula, že Colinove granule nechala otvorené na linke. Keď sme sa vrátili, boli rozsypané po celej kuchyni a Colin spal rozvalený medzi nimi.
„Tak fajn Cherry, máš pravdu.“ povedala a povyťahovala všetky tie haraburdy z batohov, vytriedila to, čo nám bolo nanič a všetko pekne napchala do jedného z nich. Keď sme konečne sedeli v aute a boli pripravení vyraziť, bolo už takmer pol jedenástej. Uvedomila som si, že keďže sme piati asi nebudeme mať až takú pohodlnú cestu. Najprv som rozmýšľala, či rodičom nenavrhnem, že by Ben mohol vliezť do kufra ale radšej som bola ticho. Nakoniec sme sedeli oco a mama vpredu a my traja vzadu. Na tom by nebolo nič, ale keď sa môj braček rozhodol, že si chce ľahnúť a rozvalil sa tak, že na mojich nohách mal hlavu a na Nathových nohy, už to také pohodlné nebolo. A keď sa z Benovej zadnej časti začala šíriť aróma včerajšej večere, začínala som vážne ľutovať, že sme ho nedali do toho kufra...
Konečne sme boli na mieste. Oco ešte ani poriadne nezastavil a Nathan už otváral dvere. Vyskočil z auta (nie doslovne) a zakričal na celé parkovisko: „Vzduch! Konečne!“ vyslúžil si za to niekoľko začudovaných pohľadov a môj smiech. Aj keď neviem prečo som sa smiala, lebo keby ma nepredbehol, asi urobím to isté :D Pár minút sme stáli pri aute, ktoré malo všetky dvere otvorené dokorán, potom sme ja, Nath a mama pobrali všetky veci a oco išiel medzitým kúpiť lístky. Ben poskakoval okolo nás a tešil sa, kedy sa konečne zas pozrie na svoje obľúbené zvieratká. Došli sme k ocovi, vzali lístky a pustili sa objavovať krásy londýnskej zoologickej záhrady... No dobre tak poeticky to neprebiehalo najprv sme sa asi 10 minút hádali kto bude vláčiť ten obrovský a ťažký batoh (mama v ňom nechala 3 dvojlitrové fľaše) a potom sme museli ďalších 10 minút hľadať Bena, pretože za ten čas, čo sme sa hádali, sa odbehol pozrieť na svojich obľúbených tučniakov. Po rušnom začiatku sme sa všetci piati vybrali  prechádzať po ZOO v jednej skupinke. No, nie tak celkom. Mama šla s Benom vpredu a držala ho za ruku aby niekam nezdrhol, chudák oco s tým ťažkým batohom pár krokov za nimi a my dvaja z Nathanom sme si od nich držali odstup a robili sa, že ich nepoznáme. Čudujete sa, keď môj malý braček každú chvíľku vykrikuje: „Aha mami! Slon! Pozri mami ako ten tučniak skáče! Sleduj tú opicu ako lezie!“ ďalej mamine: „Ben, ako robí macko? Brum brum. A ovečka? Béééé!“ ako keby mal 4 a nie o mesiac desať. A do toho ockove stonanie, že čo všetko preboha nabalila do toho batohu... Jednoducho šialená rodinka :D Našťastie Nathana tam nikto nespoznal, keďže väčšinou tam boli deti do 8 rokov, takže sme mali viac menej pokoj. Práve keď sme sa hádali, či tá zebra v ohrade je bielo –čierna (môj názor) alebo čierno-biela (Nathanov názor) sa ozvalo: ,,Panebože! To je Nathan Sykes!“ Obidvaja sme sa obzreli za hlasom. Stála tam akási blondína asi v mojom veku. Nevyzerala, že by sa mala celý deň potĺkať v zoologickej, pretože na nohách mala minimálne 10 centimetrové opätky, oblečené doslova mikrošaty a na tvári kilo make-upu. Nebola mi nejako extra sympatická. Odtrhla som od nej pohľad a pozrela na Nathana. Musela som si poriadne zakusnúť do pery aby som nevyprskla do smiechu. Ústa mierne pootvorené, oči vypúlené a dvihnuté obočie. Mala som strašnú chuť mu zamávať rukou pred tvárou aby sa prebral, ale ovládla som sa. Tá blonďavá zatiaľ došla až k nám.
„Ahoj Nathan, “ povedala odporne podlízavým hlasom a zaklipkala očami s riasami zlepenými od toľkej maskary. Keď na neho prehovorila, konečne sa prebral.
„Ehm...Ahoj...?“
„Ou prepáč. Som Rebecca ale pokojne ma volaj Becky.“ Usmiala sa na neho a v tej  chvíli som zatúžila po slnečných okuliaroch v ocovom batohu.
„Ahoj Becky. Teší ma.“ Podal jej ruku a ona mu ňou potriasla. Všimla som si, že nechty mala nalakované lakom s rovnakým žiarivo ružovým odtieňom ako rúž na ústach. Začali sa tam spolu rozprávať a Rebecca celý čas na Nathana klipkala očami, usmievala sa na neho a afektovane sa smiala. Skrátka ho balila rovno pred mojimi očami. Nie som síce jeho priateľka ale ona to nemala  odkiaľ vedieť, jednoducho ma úplne odignorovala. Zaujímavé bolo, že Nathan jej na to skočil. Úprimne, myslela som, že chlapec má lepší vkus. Keď ma omrzelo prepichovať Rebeccu pohľadom, poobzerala som sa po okolitých výbehoch zo zvieratami a zistila, že moja šialená rodinka sa mi stratila z dohľadu. Bolo načase Natha od tej namachlenej baby odtiahnuť a pohľadať ich.
„No Rebecca, Nathan ťa rád spoznal, ale už musí ísť že?“ Nathan sa chystal odporovať, ale keď videl môj pohľad zavrel ústa a prikývol.
„Nedáš mi svoje číslo?“ spýtal sa jej a ja som len dvihla obočie. To akože myslí vážne? Počkala som, kým mu vrátila mobil a potom som ho chytila za lakeť a ťahala za sebou.
„To akože myslíš vážne?“ povedala som nahlas, keď nás už nemohla počuť.
„Čo ako?“ spýtal sa nechápavo.
 „Tá baba.“
„Čo s ňou?“  Pánečku, ako sa za pár minút tej Barbie z môjho kamoša podarilo spraviť takého nechápavca?
„Bože Nathan! Čo to malo znamenať s tou blondínou!“
„Ahá! Poviem rovno nie?,“ odignoroval môj veľavýznamný pohľad, ktorý som na neho hodila a pokračoval: „Nó... Myslím, že som zamilovaný.“ No super. Nathan sa nám zamiloval do nejakej namyslenej, namachlenej Barbie.
„Nathan?“
„Áno?“
„Ty máš úpal? Ja som ti hovorila, že si máš zobrať tú šiltovku!“
„Nie nemám!“ odpovedal mi naduto. Všimla som si ale, že sa snaží nerozosmiať.
„Jasné, jasné... No poď ideme pohľadať tých troch.“ Po asi pol hodine túlania sa po celej zoologickej sme moju rodinku konečne našli pri vlkoch. Oco sedel v chládku na tom jeho batohu, v ruke mal už takmer prázdnu fľašu vody a vyzeral, že toho má už dosť. Mama tam zavýjala a jeden vlk ju zamračene sledoval zatiaľ čo druhý pokukoval po Benovom šunkovom rožku, ktorý jedol.
„Ocí? Koľko je hodín?“
„Pol štvrtej.“ Povedal, keď pozrel na hodinky.
„Nemohli by sme už ísť?“ prosebne som na neho pozrela.
„Ja by som aj išiel, ale pýtaj sa ich.“ Prázdnou fľašou ukázal na tých dvoch.
„A nemôžeme ich tu nechať? Oni si to ani nevšimnú. A aspoň nebudeme celú cestu dýchať Benove plyny.“ Odpovedala som a vyslúžila si ocov zamračený pohľad a Nathanove chechtanie. Vedela som, že mamu a Bena musíme odtiahnuť von, oni by totiž boli schopní celú zoologickú prejsť ešte raz a na to som vážne nemala náladu.
„Mami? Nechce sa ti už ísť?“
„Cherry! Ticho! Nevidíš že teraz sa rozprávam z vlkom?“ No...vyzerá to tak, že Nathan nie je jediný, kto dnes dostal úpal...
Keď sa nám konečne podarilo dostať zo ZOO bolo takmer pol šiestej. Ja, oco a Nathan kompletne unudení, zatiaľ čo mama mala toľko energie, že by zrejme kľudne zabehla ešte aj maratón. Ben sa zasa rozvalil tak, ako pri ceste sem a po chvíli zaspal. V aute som rozmýšľala nad tou blondínou. Čo sa Nathovi na nej tak páči? Nikdy som si nevšimla, že má taký mizerný vkus. No možnože na ňu už aj zabudol. Za celé dve hodiny ju vôbec nespomenul.

Doma

Práve sme vybalili a upratali všetky veci a momentálne ležím na posteli s notebookom na kolenách. Zrazu niekto otvoril dvere takou silou, že až buchli o stenu (už je tam poriadna diera od kľučky) a vzápätí sa mi do izby vrútil pojašený Nathan. „Ja som jej zavolal! Zajtra sa máme stretnúť!“ kričal na celý dom.
„Nathan! Kľud! komu si zavolal? S kým sa máš stretnúť?“ nechápala som.
„Predsa Becky! Zajtra ideme spolu do kina!“ medzitým si sadol na moju posteľ a nadskakoval na nej. Takže na ňu nezabudol, zdá sa, že práve naopak. Ešte som nevidela, žeby sa chalan tak tešil z nejakého rande :D A ešte s takou babou...
„Super!“ vykúzlila som niečo, čo malo pripomínať úsmev. Tá Rebecca mi skrátka vôbec nebola sympatická. Ten typ, čo s chalanom chodí len pre slávu a peniaze. A keď ju to už nebude baviť, jednoducho ho odkopne. Čo sa Nathovi v tej hlavičke porobilo, že sa buchol práve do takejto barbiny?


Tak čo páčilo sa? :) Mne strašne :DD

Warzone 1. časť

Slávnostne vám predstavujem Story mojej "Dvojičky" teda Mišky :D Toto bude síce kratší príbeh no je úžasný! :) Ona tomu neverí tak ju o tom presvedčte. :)) 

Bola som rozvalená vonku na záhradnom ležadle a snažila som sa nezaspať. Júlové slnko mi pripekalo na tvár, pofukoval jemný vetrík... ,,Ááá!!! To studí!!!“ skríkla som, lebo niekto mi odrazu vyšplechol ľadovú vodu rovno do tváre. Otvorila som oči a uvidela Nathana s prázdnym pohárom v ruke ako sa na mne smeje. ,,Sykes! Toto si nemal!“ skríkla som a začala som ho naháňať po záhrade. Všimla som si, že na hlave mal svoju obľúbenú šiltovku. Keď som ho konečne dobehla, strhla som mu ju z hlavy a utekala opačným smerom. Keď si všimol, že čiapku nemá na hlave okamžite sa rozbehol za mnou a kričal: „Cherry! Tú čiapku nie! Urobím hocičo ale moju čiapočku nechaj na pokoji!“ Začala som sa na ňom strašne smiať a takmer som sa zabila na našom kocúrovi Colinovi, ktorý sa mi nečakane priplietol pod nohy. Radšej som zastavila, jednak preto aby som sa nadýchla, pretože výbuch smiechu mi vyrazil dych a jednak preto aby som upokojila chudáka Colina. Nathan ma medzitým dobehol. „Cherry, daj  mi moju čiapku!“
„Nedám! Už je moja. Nemal si ma ošpliechať!“ vyplazila som mu jazyk.
„Ja som ťa chcel len zobudiť!“ hodil na mňa psí pohľad.
„Tak po 1. nespala som, po 2. keby som spala, zobudiť ma sa dalo aj menej mokro a po 3. nepozeraj na mňa tak! Na mňa psie oči nezaberajú!“ dobre to som trošku klamala. Takmer žiadne psie oči na mňa nezaberajú. Okrem tých jeho.
„Ale no! Cherry...“ ďalej na mňa tak pozeral.
Možno sa pýtate, prečo ma Nathan volá Cherry. Keď už sme pri tom rovno sa vám predstavím. Moje celé meno je Charlotte, lenže každý ma volá Cherry vďaka žiarivo červenej farbe mojich vlasov. Tú prezývku má na svedomí práve Nathan. Moje mierne kučeravé vlasy pôvodne boli tmavohnedé, no raz som si ich chcela zafarbiť na blond. Ale to by som nebola ja, keby sa niečo nepokazilo. Vlasy som opláchla o pár minút skôr, než som mala a výsledok? Červené! Najprv som spanikárila, ale keď som si ich obzrela, zapáčili sa mi. Keď to prvý krát videli moji rodičia, mama takmer odpadla, ale po počiatočnom šoku sa aj im začali moje vlasy páčiť. No a keď ma s novou farbou videl Nathan, prvé čo povedal, keď sa mu vrátila reč, bolo: „Nazdar čerešnička!“ No a odvtedy mi každý hovorí Cherry. Mám osemnásť rokov, veľké sivo-modré oči a podľa mňa som dosť nízka...Rodičia mi vždy hovoria, že ešte vyrastiem, lenže už od štrnástich som zaseknutá na blbých 160-tich centimetroch, takže o tom silne pochybujem. Ale vráťme sa späť k tomu poobediu.
„A čo tu vlastne robíš?“ spýtala som sa ho. Niežeby som nebola rada že svojho najlepšieho kamaráta po dvoch mesiacoch zasa vidím, ale opätovné stretnutie som si predstavovala trošku inak.
„Máme s chalanmi pár týždňov voľno, tak som si povedal, že ťa prídem pozrieť. Vrátiš mi už tú čiapku?“
„Aha. Super!“ usmiala som sa a ignorovala jeho prosenie nech mu vrátim šiltovku. Hoci som vedela, že mi ju odtiaľ hneď vezme, nacapila som si ju na hlavu a ďalej hladkala Colina, ktorý začal spokojne priasť. Ako som čakala, Nath mi hneď vzal čiapku z hlavy a s priblblým úsmevom si  ju nasadil.
„Aj ja chcem takú čiapku!“
„Veď je chlapčenská!“
„No a? Mne sa páči. Aspoň vieš, čo mi máš kúpiť na narodeniny.“
„Narodeniny si mala pred mesiacom.“
„Áno, ale ty si tu vtedy nebol. A môže to byť oneskorený darček!“ zasmiala som sa.
„Ešte uvidím.“ teraz mi vyplazil jazyk on.
„Dobre nechajme to teraz tak. No hovor! Ako bolo?“ asi hodinu mi rozprával zážitky z koncertov.
S Nathanom sme kamaráti vyše roka. V podstate odkedy som sa sem prisťahovala. Jeho rodina býva v dome oproti nám. Pamätám si naše prvé stretnutie. Môj malý braček Ben si kopal na dvore loptu a prekopol ju až k nim a kto musel ísť pre ňu? Ja, kto iný...Zazvonila som u nich a von vyšiel Nath. Nebola som nejakou extra fanúšičkou The Wanted, ale pár pesničiek som poznala. Nathana som spoznala podľa klipu pesničky Gold forever. Nechcelo sa mi veriť, že bývam vedľa hviezdy. Vypýtala som si loptu naspäť a šla domov. Raz ma mama poslala na nákup do neďalekého obchodíka a tam som sa s ním stretla druhý krát. Celú cestu domov sme prekecali o všetkom možnom. Zistili sme, že si dobre rozumieme a odvtedy sme kamaráti. Párkrát ma s ním odfotili novinári a už tu boli fámy, že má novú priateľku. Ale my dvaja sme nikdy neboli viac ako najlepší kamaráti. Keď som videla v novinách tie články, len som sa smiala na tom, ako novinári robia unáhlené závery. Potom ma zoznámil s ostatnými chalanmi aj ich priateľkami. Zo všetkými som si celkom dobre rozumela.
No a dnes konečne dorazili domov z dvojmesačného turné. Strašne som sa na neho tešila. Niežeby som nemala iných kamarátov, jasné že mám. Moja najlepšia kamoška Scarlet je úžasná, len niekedy ma nebaví dookola kecať o tom, aká farba laku na nechty sa hodí k jej novému tričku, alebo počúvať donekonečna o nejakých nádherných topánkach, ktoré minule videla v obchode. Skrátka s ňou som rozoberala len babské somarinky a s Nathanom som kecala o všetkom ostatnom. Mali ste vidieť ich prvé stretnutie. Pri tej spomienke sa ešte stále musím smiať.

„Scarlet tvoje topánky nepotrebujú vyleštiť“ kričala som za ňou, keď u mňa zazvonil zvonček. Išla som otvoriť. Otvorila som dvere a pred nimi stál človek, ktorému som nevidela do tváre, pretože mal pred ňou kopu ľalií.
„Pre slečnu Charlotte“  povedal hrubým hlasom no jeho neskutočne veľké číslo topánok ho odhalilo.
„Ďakujem Nathan“ zobrala som si od neho kyticu a išla ju dať do vázy , ktorá bola v kuchyni. Nechala som otvorené dvere aby mohol vojsť.
„Áááá“ keď som začula kričanie Scarlet okamžite som prišla do obývačky.
„Áááá“ zakričal Nathan...dievčenským hlasom?
„Áááááá!“
„Áááááá!“ zobral vankúš a dal si ho pred tvár.
„Nathan ty nie si normálny. Je to moja kamarátka. Zlý Nathan zlý“ zobrala som od neho vankúš a  pohrozila som mu prstom.
„Takže Nathan toto je Scarlet. Scarlet to...“ prerušila ma
„Bože veď to je Nathan Sykes!!! Si robíš srandu?!! Charlotte!!! Odkiaľ ho poznáš??!!! Ty s ním chodíš!!!! Ááááá moja naj kamoška chodí s Nathanom Sykesom!!“ Celý čas pišťala a poskakovala až si Nath zakryl uši. Prevrátila som očami a vrátila sa späť do kuchyne ku kytici....

„Nad čím sa smeješ?“ spýtal sa Nathan a tým ma vrátil naspäť do prítomnosti.
„Len som si spomenula na tvoje prvé stretnutie so Scarlet.“
„Ešte stále si myslí, že spolu chodíme?“
„Poznáš ju. Snažila som sa jej aspoň dvestokrát vysvetliť, že sme len kamaráti, ale keď si ona niečo vezme do hlavy...Stále omieľa že chlapci a dievčatá nemôžu byť kamaráti.“ Nathan len pokrútil hlavou. Začala som sa hrať s kučeravým pramienkom mojich vlasov, ktorý sa mi uvoľnil z vrkoča.
„Stále nechápem ako sa to robí! Kedy ma to konečne naučíš?!“ povedal  Nathan sledujúc, ako si upravujem svoj vrkoč.
„Nathan! Už som ťa to raz učila a pamätáš sa ako to dopadlo!“ Nikdy opakujem NIKDY neučte nijakého chalana robiť vrkoč na svojich vlastných vlasoch!!! Hodinu som ich vtedy rozmotávala...
„No ale nakoniec si ich rozmotala!“ povedal zo smiechom.
„Nechápem čo je na tom také smiešne. Keby som si moje vlásky kvôli tebe musela ostrihať, tak by som ťa prizabila!“ povedala som, ale aj mne trhalo kútikmi. Ten chalan má neskutočne nákazlivý smiech.  Čakala som kým sa upokojí a začala som sledovať Colina, ktorý medzitým odo mňa odťapkal, ako ho, chudáka otravuje mucha a on sa oháňa labkami aby ju odohnal.  Začal sa krútiť dokolečka, pretože mu pristála na chrbte a nechcela odletieť. Potom Colinovi krúžila pred ňufákom a on začal poskakovať aby ju chytil. Chudák kocúr. Neznášam muchy. Nathan sa konečne prestal smiať.
„Hej vy dvaja! Poďte dnu! Práve som dopiekla koláč!“ zakričala zo zadných dverí moja mama.
„Kto bude prvý v kuchyni!“ zavelila som a už som bežala k dverám. Nathan vyštartoval sekundu po mne: „Hej! To nie je fér!“ kričal. Aj keď som mala náskok, on bol rýchlejší a tesne pred kuchynskými dverami ma predbehol. „Som prvý! Som prvý!“ pospevoval si ako malý chlapec a už si bral kus koláča od mojej mamy. „Nathan! Ten koláč je ešte hor...“
 „Aúúú! Houhe!!“ vykríkol s plnými ústami. Ja s mamou sme vybuchli do smiechu. Oco nato zdvihol hlavu od novín, ktoré čítal na kuchynskom stole a začudovane pozeral striedavo z jedného na druhého. Keď má svoju chvíľku zo šálkou kávy a novinami, nevníma okolitý svet. Zobrala som si svoj kus koláča a na rozdiel od môjho šibnutého kamoša som počkala, kým aspoň trošku vychladne. Po naplnení našich žalúdkov sme sa všetci štyria rozvalili v obývačke a sledovali nejaký nezaujímavý film. Nathan u nás sedí tak často, že rodičia ho už pomaly pokladajú za ďalšie dieťa. No rovnako to je aj so mnou u nich. Keď film skončil, Nath sa rozhodol, že už ide domov. Keď odišiel, začala som sa nudiť, tak som zavolala Scarlet, či sa jej nechce niekam ísť. Samozrejme že chcelo. Myslím, že sme prešli asi všetky obchody v Londýne a obidve sme sa vrátili ovešané každá najmenej dvadsiatimi taškami. Podotýkam, že ja som niesla aj polovicu Scarletiných, pretože keby ich má všetky niesť sama, asi by sa ani nepohla z miesta. Som zvedavá, ako všetko to oblečenie narve do svojej skrine. Veď už teraz je napchatá na prasknutie. Minule, keď som bola u nej a ona sa rozhodovala, čo si oblečie, otvorila skriňu a z nej sa vyvalila doslova lavína šiat. Zaujímalo by ma, ako dlho to potom skladala naspäť :D Odprevadila som ju k ich domu, nechala som jej tam celý jej nákup (do domu to snáď nejako odnesie) a vybrala k nám.
„Ahojte všetci už som doma!“ skríkla som do zdanlivo prázdneho domu. Akurát Colin bol rozvalený na strede chodby s hlavou v otcovej papuči. Aspoň sa mu lepšie spalo :D Vybehla som po schodoch do svojej izby a zložila všetky tašky. Nemala som ich ani zďaleka toľko ako Scarlet. Zišla som dole a hľadala, kam zmizla moja rodina. Našla som ich v kuchyni ako večerajú.
„Ahoj Cherry, konečne si doma. Počúvaj, zajtra si spravíme rodinný výlet. Ideme do ZOO. Všetci! O desiatej ráno nástup!“ slovo všetci mama poriadne zdôraznila, takže šanca, že by som sa z toho vyvliekla je minimálna. Ach jaj veď v ZOO zomriem od nudy! Už som v nej bola asi 10x vďaka Benovi, ktorého nikdy neomrzí sledovať tučniaky zebry, levy, slony, medvede a neviem čo všetko ešte. No... možno keby s nami mohol ísť aj Nath, nejako by som to prežila. „Mamí? A mohol by ísť aj Nathan? Prosím!“ mama sa tvárila, že rozmýšľa. Nakoniec našťastie povedala: „Fajn, keď sa mu bude chcieť...“
„Super! Idem mu zavolať!“ povedala som a už som trielila pohľadať mobil. Ešte som začula oca ako kričí, že načo mu preboha idem volať, keď býva cez ulicu ale neodpovedala som mu. Doteraz som obehovala celý Londýn, takže jediná dráha, ktorú momentálne dokážem prejsť je po schodoch do svojej izby. Keď som konečne našla mobil, vytočila som Nathanovo číslo a čakala kým dvihne.
„Haló?“ ozval sa asi po štvrtom zazvonení.
„Čauko Nath nechce sa ti ísť zajtra do ZOO? Prosím! Mama chce ísť na rodinný výlet. Bez teba sa tam unudím! Prosíííííííím!“
„Počkaj opýtam sa....“ prosím poď, prosím poď, prosím poď! Opakovala som si v duchu. Konečne sa ozval jeho hlas :,,Môžem ísť, kedy vyrážame?“
„Supéééér!“ skríkla som do slúchadla. Chudák :D „No o 10tej. Nezabudni. Takže zajtra. Ahoj!“ Stlačila som červené tlačítko, ani mi nestihol odzdraviť. Ešte som si nastavila budík, pretože cez prázdniny málokedy vstanem pred jedenástou. Vybrala som si nejaké oblečenie na zajtra, ráno by som to určite nestíhala a zavrela som sa v kúpeľni. Vykúpaná a prezlečená do pyžama som zaliezla do postele. O pár minút som už bola v ríši snov. 

Páčila sa? :) .... moja časť by mala pribudnúť už zajtra :) dúfam sa tešíte :)

Prepáaaačte :)

Mne je to ták ľúto že som ešte nepridala časť :/ :D ale teraz toho mam straašne veľa. V škole stále niečo chcú zvyšuje sa mi počet tréningov či už časovo alebo pribudne nejaký na deň. Prepáčte :/ no časť je už o chvíľu bude dopísaná :) možno ju sem pridám zajtra :) držte mi palce a hlavne nech ma nevyvolá učiteľka na dejepis! :D

http://24.media.tumblr.com/tumblr_md10kd8cB11rrnsr9o1_500.gif - to ho nebolelo? :D

http://25.media.tumblr.com/tumblr_m60jlfWCsC1rz98h3o1_500.gif ten "ladný" skok :D

http://24.media.tumblr.com/tumblr_m59i0sa78Q1r7l2sro2_500.gif juuuj :)))

http://media.tumblr.com/tumblr_mcuazvIkHj1rrygiq.gif neviem prečo ale Niall mi tu pripomína žabu :DD


Ok tak toto si musíte pustiť naraz! :D :
http://media.tumblr.com/tumblr_maxjz8SRwZ1roagn4.gif
a
http://www.youtube.com/watch?v=g8v6cZ21vlc :DDDDD

Now i know, what is love.... 2.časť

Tadaaa :D nová časť poviedky s The Wanted :)) Ďakujeeeem za komentáre :)

4 komentáre = nová časť :)) 

*Zoey*

„Dáš mi tvoje číslo?“ ukázal mi svoje dokonalé zuby a ja som sa zasmiala. Nastavila som mu ruku a čakala kým mi podá mobil
Stál s úsmevom kým nepodskočil a nepovedal niečo podobné slovu „Jaj“. Vytiahol mobil a podal mi ho. Zasmiala som sa a naťukala svoje číslo. Podala som mu ho späť
„Ďakujem“ usmial sa
„Zoey?! Konečne si tu“ rozbehla sa ku mne Pray a silno ma objala
„Prepáč zlatíčko. Zdržala som sa s ...“ posledné písmeno som predĺžila a pozrela sa na Nathana
„The Wanted“ doplnil a mne stále nešlo z kade ich poznám..?! Pray sa začala mierne červenať a skrývala sa mi za chrbát.
„Pray čo je?“ pýtala som sa zo smiechom.
„Ale niiič“ jej fialovo čierna sukňa sa začala hýbať zo strany na stranu. Žeby ich pozná?
„Pray toto je Nathan“ vysunula som ju spoza chrbta a postavila pred seba.
„Ahoj teší ma“ kľakol si k nej Nathan
„Aj mňa“ potriasla mu nastavenou rukou a objala ho.
„Pray nechcela by si zajtra so Zoey prísť na náš koncert?“  pozrela som sa ako sa tvári Pray
„Jasné“ vyskočila a takmer mi narazila do sánky.
„A ty Zoey?“ pozrel sa na mňa s otázkou v očiach. Myslím, že keby poviem nie tak ma Pray prizabije...
„Kde sa stretneme?“ opýtala som sa priamo.
„Prídem pre vás zajtra okolo štvrtej“ prikývli sme a on nás vyobímal. Zakývali sme mu a on odišiel.
„Aaaa to boli The Wanted. Videla si ho? Videla? Bol rozkošný ... aaaach...“ rozplývala sa nad Natahanom.
„Videla som ho a nezdal sa mi až taký rozkošný“ trošku som zaklamala. Neveriacky na mňa pozrela
„Chytaj“ hodila som do nej loptu. Ustúpila som od nej a ona mi ju hodila späť. Hrali sme sa asi do piatej a potom išla domov. Zazvonil mi mobil
„Hm?“
„Zoey?“
„Tina?“
„Ako dlho som ťa nepočula. Pozajtra prichádzam do Paríža. Prídeš pre mňa na letisko?“
„Wau to je super! Teším sa. Jasné že prídem.“
„Dobre potom ti ešte zavolám“ zložila som a vošla dnu. Timi sa mi hneď začal krútiť okolo nôh.
„Som doma rodinka!“ zakričala som do útrob domu.  Bolo počuť už len buchot. Prišla som do obývačky. Ocino sa smial a mamina s vypúlenými očami pozrela na mňa.
„Chceš ma zabiť?“ ocino schytal záchvat smiechu za čo si vyslúžil od mamini buchnát do ramena. Ukázal na TV a ja som sa pozrela tým smerom. Celá TV bola okvapkaná od vody.
„To ty mami?“ opýtala som sa už zo smiechom. Začala sa smiať a prikývla. Sadla som si k nim a začali sa rozprávať.
„Idem spinkať dobrú“ vyzula som si topánky a hodila ich do chodby
„Daj ich pekne na miesto“ zakričala mi mamina. Prekrútila som očami a dala ich na miesto do botníku. Vyšla som po schodoch hore a otvorila dvere. Podišla som ku svojej zbierke CD a zapla jedno z mnohých. Tento krát to bolo Nicki Minaj – Pound the Alarm. Podišla som k oknu a dívala sa na ulicu osvetlenú pouličnou lampou a mesačným jasom. Pesnička vyhrávala na plno a ja som si ju pohmkávala. Keďže som nemala čo robiť odvrátila som zrak od fascinujúceho sveta okolo a začala som skladať do skrine veci, ktoré som kúpila ešte včera. Doteraz boli pohodené v rohu izby. Keď som skončila chytila ma únava. Len tak som sa hodila na posteľ a pár krát zamľaskala a vpustila sa do sna.
„ZOEY!!“ zobudil ma mamin hlas. Nie ona nemôže prísť hore a ako normálny človek mnou potriasť a povedať čo má na srdci. Ona musí vrieskať z kuchyne.
„Áno?“ odkričala som jej a hlavu mala ponorenú vo vankúši.
„Pray prišla..“ prerušila som ju
„Pošli ju horeee“ v tom sa rozleteli dvere mojej izby a dnu vbehlo to šidlo.
„Ahoj Zoey“ skočila mi na posteľ a ľahla si vedľa mňa.
„Ahoj Kesha“ otočila som sa na ňu.
„Pôjdeme von?“ opýtala sa a podľa toho neustále vrtenia mi doplo, že má veľa energie
„Dobre ale idem do kúpeľne. Počkaj ma tu“ usmiala som sa a vošla do kúpeľne s uterákom. Vlasy som si umyla ovocným šampónom. Vyšla som zo sprchy a umyla si zuby spolu s tvárou.
Vyšla som von zabalená v uteráku. Pray mi pojedala keksíky, ktoré som mala skryté v nočnom stolíku pri posteli.
„Nezjedz mi všetko a dávaj pozor na plachtu. Mama nás zabije ak bude od čokolády“ zasmiala som sa. Zo skrine som si vytiahla spodné prádlo. Oči mi padli na moje výrazné legíny a doslovne šialené tričko.
„Nová Zoye.“ Povedala som si a vytiahla svetlo modré roztrhané nohavice a rúžové tričko na ramienka s potlačou. Vošla som bez slova späť do kúpeľne a obliekla sa. Vlasy som vypla do copu a vyšla von. 

„Ideme?“ opýtala som sa jej a do tašky hodila mobil s peňaženkou. 
„Jasné“ povedala a postavila sa. Čokoládu mala okolo celých úst
„Pray umy si ústa a ruky a pôjdeme“ nadšene prikývla a rozbehla sa do kúpeľne. Obula som sa a práve vtedy vyšla. 
„Ideme!“ zahlásila a ja som mu nasledovala. 
„Mami ahoj ideme von. Pa“ rýchlo som jej dala pusu na líce a vybehla von. Rozbehli sme sa do parku. Skrývali sme sa za stromom a smiali sa na dedkovi, ktorému do pohára spadla zubná protéza. 
„Ideme na zmrzlinu?“ opýtala som sa jej. Znovu s radosťou prikývla. Rozbehli sme sa k cukrárni a zastali
„Ahoj Rya...“ pozdravili sme sa majiteľke a zároveň pracovníčke v cukrárni. 
„Ahojte slniečka čo si dnes dáte?“ opýtala sa, keď sme si sadli na vysoké stoličky. 
„Ja si dám čokoládovú tortu.“ Povedala som jej 
„Čokoládovú a jahodovú prosím“ Rya sa zasmiala 
„Dobre zlatíčka hneď vám to prinesiem“ usmiala sa a odišla. 
„Strašne sa teším na dnešný koncert“ povedala a oči mala niekde v oblakoch momentálne v strope.
„A-aj ja“ nebyť Pray tak naň zabudnem.
„Tak tu je vás koláč a pre teba zmrzlina.“ 
„Ďakujeme“ povedali sme naraz, keď nám objednávku doniesla Rya. Zjedli sme, zaplatili a rozlúčili sa s Ryou. 
„Tak ideme domov. Aby si sa stihla pripraviť Kesha“ vyskočila mi na chrbát a tak sme išli cez park domov. Zrazu okolo mňa prešiel niekto povedomí. Zastavil sa 
„Zoey?“ jeho hlas som poznala. Veľmi dobre. Zarazene som zastala a privrela oči s tým nech odíde a dá mi pokoj. 
„Zoey!“ pribehol ku nám. Stál priamo predo mnou.....Jeho orieškovo hnedé oči ma priam sledovali a hľadali čo i len náznak zhovorčivosti. Vlasy mal stále ako keby dal prsty do elektriny. Samozrejme upravené :D 

„Zoye potrebujem sa s tebou porozprávať.“ Povedal po chvíľke ticha
„Prepáč Cody ale nemáme čas...“ konečne sa moje nohy pohli. Chytil ma za zápästie a tým ma znovu zastavil.
 „Prosím...“ nahodil svoj rozkošný psí kukuč, ktorému len tak niekto neodolá.
„Dobre v Caffe zajtra o 9.“ Otočila som sa znovu a rýchlim krokom išla čo najďalej od neho.
„Čo je to s vami?“ opýtala sa Pray, keď sme boli mimo jeho dosahu.
„Potom ti to vysvetlím slniečko“ po chvíli sme zastali pred jej domom, kde som ju zosadila z môjho chrbta.
„Tak priprav sa a kľudne choď k nám.“ Usmiala som sa.
„Dobre“ vošla do svojho domu a keď zavrela dvere išla som do  toho svojho. Vybehla som po schodoch. Zastala som pri skrini a rozmýšľala čo si obliecť. Môj zrak padol na rifle, biele tričko a čierne sako. Neviem či sa to hodí no nič lepšie ma nenapadlo. Vošla som do kúpeľne, osprchovala sa, jemne nalíčila a vlasy upravila do jemných kučier. Obliekla som sa do pripravených vecí a vyšla von. Pozrela som sa do svojho veľkého zrkadla a obula si biele topánky na opätku. Do čiernej tašky, ktorú som doteraz odmietala nosiť som hodila mobil, peňaženku, lesk a samozrejme nejaké somarinky aby nevyzerala prázdne. Počula som buchnutie dverí.
„To zrejme bude Pray.“ Povedala som sama pre seba a zišla po schodoch.
„Pray?“ opýtala som sa do prázdneho domu.
„Nie to som ja - mama“ povedala.
„Aha .... Pray tu ešte nie je?“ opýtala som sa a zobrala jablko z košíka v kuchyni.
„Nie...“ vošla som do obývačky a sadla si na gauč.
„Wau“ povedala. Otočila som sa za ňou. Ruky mala zložené a  v očiach slzy
„Preboha máti! Nebodaj ti škriatkov zo záhrady znovu ukradli!!“ zamračila sa a mávla rukou. Postavila som sa a obišla gauč
„Tak prečo reveš?“ opýtala som sa nechápavo a oprela sa o gauč.
„Ty si oblečená ako človek!“ prevrátila som očami. V tom buchli znovu dvere a do náručia mi skočila Pray.
„SI krásna“ pochválila som ju. Pozrela som sa na hodiny. 15:55
„Poď ideme ho čakať von na terasu“ povedala som a vybehli sme von. Pray si sadla na hojdačku a ja som sa oprela o zábradlie. Prešlo 10 minút a Nathan nikde. Už som to pomaly vzdávala a prestala dúfať, že príde. Zrazu mi niekto dal ruky na oči
„Kto som?“ povedal tenkým hlasom.......

Páčila sa ? :) Kto je podľa vás Cody? ;DD :D 

Disappointment, Friendship, Love. 17.časť

Juhuuu :D Nová časť DFL :D "ŽE SME SA DOOOČKALIIII" :DD Som rada za komentáre všetky! :D
No ale vážne ! :D 4 komentáre a bude nová časť :D ja vydieram ja viem... :DD Takže čítať a prosím napísať  komentár :))

*Amy*

Ráno som sa zobudila a vliezla do kúpeľne. Vykonala som rannú hygienu a obliekla sa do teplákov a tielka. Vlasy som vypla do drdola a ako na povel zišla dole. Počula som buchot hrncov. Vošla som do obývačky a uvidela Lux ako búcha s vareškami po nových hrncoch. So smiechom som si ju vzala do náručia a išla hľadať Lou.
„Lou?“ opýtala som sa a nakúkla do kuchyne.
„Áno?“ stála tam v jednej zo svojich mamičkovských záster.
„Dobré ráno“ prekročila som prah kuchynských dverí. Podišla som k skrinke a naliala si do pohára džús.
„Čo to tu tak smrdí?“ opýtala som sa, keď som ucítila ostrý zápach z miesta kde stála (nie neprepálila si nohavice :D )
„Chcela som navariť niečo zdravé“ podišla som k Lou podala jej malú a blížila sa ku jadru zápachu. Vyzeralo to úplne odpudzujúco a keď som tam uvidela to!
„Lou! Nehovor mi že si na  panvicu dala gumových medvedíkov a nazývala to zdravá strava?!“ smiala som sa a nahnevane na ňu hovorila.
„Oks tak ti to nepoviem“ vycerila na mňa svoje biele zuby. Pokrútila som hlavou a dala preč zo sporáku panvicu. 
„To umyješ...“ rozhodne nebudem umývať jej „zdravé „jedlo“ “ Vytiahla som z chladničky potraviny a začala robiť staré, dobré palacinky. Popri tom som si spievala rôzne pesničky a skončila som u Christina Perri – A thousand years. Moje oči znovu vítali nechcené slzy. Už som nechcela plakať. Liam o chvíľu príde a budeme spolu....
„Vidíš Lux, takto spievajú anjeli.“ Povedala Lou a mne sa skotúľala slzička po líci. Vždy, keď som si pohmkávala alebo niečo spievala či potichu alebo nahlas Liam mi to povedal. Že spievam ako anjel.
Počula som ako Lou položila svoj malý nezbedný pokladik do jedálenskej stoličky a ucítila ruku na mojom ramene.
„Amy bude to v poriadku“ otočila som sa k nej a objala ju.
„Ja viem Lou ale mne chýba“ zasmiala som sa cez ďalšiu slzu.
„Je preč len druhý deň a ja tu plačem ako dieťa“ znovu som sa zasmiala a utrela si tie malé slzičky.
„Presne!“ vyplazila mi jazyk a ja som pokračovala v príprave niečoho určite lepšieho ako jej gumovozdravá výživa. Keď som pokladala taniere na stôl práve vtedy sa pri nás objavil Tom. Po pár doberavých poznámok medzi nami dvoma sme si sadli k stolu. V chvíli, keď som malú krmila a vydávala tie sladké zvuky typu ťuťuli, ňuňu, kuťuuuu a neviem aké .... mi pípla SMS. Hneď som sa pozrela. Bola od neho!
„Ahoj Amy! Strašne mi chýbaš. Prihlás sa na skype ... :* L xx“ juchuuuu. Moje vnútro sa začalo neskutočne radovať.
„Prepáčte...“ dala som si do úst posledný kus a vybehla do svojej izby. Hodila som sa na posteľ, položila notebook na kolená a oprela sa o čelo postele. Keď ma konečne prihlásilo rozsvietil sa  Liamov telefonát.
„Ahoj!“ zakývala som mu.
„Dnes si krásna“ usmial sa a mne stúpala červeň do tváre.
„Aký bol let?“ opýtala som sa a zazubila sa
„Celkom fajn. Prespal som ho....“ krásne sa usmial „.... No chalani behali po lietadle a letušky ich naháňali s tým aby si sadli na svoje miesta“ zasmiala som sa
„Ako mi len chýbaš a to je len druhý deň“ hovoril s krivým úsmevom.
„Aj ty mne“ poslala som mu vzdušnú pusu a on ju akoby chytil do dlaní a priložil si ju k srdcu. Bol rozkošný.... Rozprávali sme sa ešte dlho dokým ho nezavolal Paul s tým, že idú skúšať. Nakoniec sme sa dohodne na takomto čase každý druhý deň. Za pokus to stojí... Odhlásila som sa a utekala na skúšku....

.........

Takto ubiehali dni, týždne až to nakoniec bol mesiac. Liam mi chýbal čoraz viac. Volali sme si a písali ako najčastejšie sa dalo. Popri tom všetkom som si našla prácu v miestnom obchode.  Tento mesiac sme už nestíhali ani písať ani volať. Už to nebol každý druhý deň ale jeden deň do týždňa. Je osem hodín a ja sa vraciam uťahaná z práce.  Ľahla som si na gauč a čakala kým sa vrátia domov Lux, Lou alebo Tom....

*Liam*

Ďalší deň bez nej.... skype sme posledný mesiac akosi zanedbávali. Stále mávame koncerty, sme v štúdiu alebo robíme rozhovory. Vraciame sa do hotela a všetci sme neskutočne unavený. Poobzeral som sa po aute. Každý spal a chrápal ako motorové píly. Ja som myslel len a len na Amy. Nevedel som sa dočkať, kedy znovu uvidím jej dokonalú tvár, oči a úsmev.
Z vrecka som si vytiahol mobil a vytočil jej číslo. Po pár pípnutiach som započul jej nežný hlas
„Halo?“ rozospato sa opýtala a ja som sa okamžite pozrel na hodinky čo som mal na ruke. Pol 9.
„Hi sweety“ zrazu akoby sa prebrala
„Ahoj Liam! Strašne im chýbaš! Kde si? Ako sa majú chalani? A čo ty?“ vydýchla si, keď mi dala asi stú otázku.
„Chalani sa majú dobre. Práve ideme do hotela a mám sa celkom fajn no tiež mi chýbaš. Práve so na neba  myslel“ povedal som zasnene. Cítil som ako sa usmieva aj cez telefón
„Fakt?“ opýtala  sa a z jej hlasu bolo počuť radosť
„Myslel som nato ako konečne budeme spolu“  zasníval som sa a usmial aj keď to ona nevidí
„Už len dva mesiace“ bolo cítiť v jej hlase ako zosmutnela kvôli tak dlhej dobe.
„Zvládneme to....“ v tom sa prebral Niall
„Kde mám svoju bagetu?“ opýtal sa a hľadal ju ako dieťa cumlík.
„....Amy... je mi to ľúto ale budem musieť končiť. Niall sa prebral a hľadá bagetu...“ zasmiala sa.
„Už aby si bol doma“ povedala a ha! Usmiala sa! Určite sa usmiala.
„Ľúbim ťa Amy“ povedal som s ooooovrovskym úsmevom.
„Aj ja teba Liam“ Rozlúčili sme sa  a zložili. Niall nakoniec zistil, že svoju bagetu ma pod hlavou a tak sa do nej s radosťou pustil....

*Amy*

Prišla na mňa únava a hlava mi nekontrolovateľne padala do strán. Už som zaspávala, keď mi zazvonil mobil a ja som takmer skončila na zemi od ľaknutia.
„Halo?“ rozospato som sa ozvala do mobilu.
„Hi sweety“ keď som začula jeho hlas srdce mi bilo ako na poplach a žalúdok som mala v krku. Tak dlho som ho nepočula. Ako mi len chýba....
„Ahoj Liam! Strašne im chýbaš! Kde si? Ako sa majú chalani? A čo ty?“ chudáčik. Dala som mu milión otázok a pri poslednej som si vydýchla. Čakala som na jeho odpovede tak netrpezlivo.
„Chalani sa majú dobre. Práve ideme do hotela a mám sa celkom fajn no tiež mi chýbaš. Práve so na neba  myslel“ hrialo ma pri srdci, že na mňa myslí. Prechádzala som po náhrdelníku, ktorý nosím od vtedy čo sme si ich vymenili.
„Fakt?“ opýtala  som sa s veľkou radosťou.
„Myslel som nato ako konečne budeme spolu“ určite si myslel, že jeho úsmev nespoznám. No vedela som to. Vedela som, že sa usmieva.
„Už len dva mesiace“ trochu som posmutnela.
„Zvládneme to....“ v tom som začula nejaké bručanie akoby rozospatého medveďa.
„....Amy... je mi to ľúto ale budem musieť končiť. Niall sa prebral a hľadá bagetu...“ zasmiala som sa.
„Už aby si bol doma“ úsmev mi zostal na tvári
„Ľúbim ťa Amy“ potešil ma už len tým , že mi zavolal a týmito slovami si ma získal.
„Aj ja teba“ odpovedala som mu a v srdci cítila lásku.
Zložili sme a ja som si ďalej zasnene ležala na gauči. V tom vošla dnu vysmiata rodinka.
„Ahojte“ pribehla som k nim a zobrala si Lux na ruky.
„Ahoj srdiečko“ vyobímala som ju.
„Ale pozrime sa. Aká dobrá nálada. Kto má na tom zásluhu?“ Hovorila so záhadným úsmevom Lou, keď si vešala kabát. S veľkým úsmevom som vošla do kuchyne.
„No?“ opýtala si, sadla si na vysokú stoličku a podoprela si rukou hlavu.
„Volal mi Liam“ poskočila som.
„To je skvelé. Ako sa má?“
„Asi dobre. Povedal mi, že na mňa myslí a ... aaaa... som šťastná už len z toho, že mi zavolal“ oprela som sa o linku.
„Veľmi ho ľúbiš čo?“ opýtala sa.
„Uhm..“ prikývla som. Celý zvyšok dňa sme presedeli všetci štyria v obývačke, rozprávali sme sa, doberali, smiali a keď Tom zaspal namaľovali sme ho. Potom sme vyšli do izby a jednoducho zaspali. Ráno som si dala sprchu, umyla tvár a zuby. Obliekla som sa do teplákov a tielka. Prehodila som cez seba tenkú mikinu a obula si tenisky. Vybehla som von a do uší som si strčila slúchadlá. Behala som cez pár ulíc až som dobehla do parku. Sadla som si na lavičku a sledovala okolie. Myslela som na Liama a tešila sa, kedy konečne príde domov. Zrazu mi napadlo, že chcem vidieť Tomovu reakciu na jeho „nový štýl“. Postavila som sa a behala späť domov. Vošla som dnu a vyzula sa. Znovu som sa osprchovala a prezliekla do legín a dlhého trička. Zišla som dole a naliala si džús. Zrazu som počula vreskot ženy. Vošla som do obývačky a smiala sa na tom ako vyjavene Tom civí do čiernej obrazovky.
„Čo to! Ako ! kedy! Why?!!!“ hovoril a postavil sa
„TY!“ ukázal a vražedne na mňa pozrel.  Stále som sa smiala a udierala pobavene do steny. Vyzeral ako zle namaľovaná Pamela Anderson. Keď sa ku mne nebezpečne rýchlo približoval došlo mi to a začala som utekať.
„LOU!!!“ kričala som na ňu a utekala čo najrýchlejšie. Keď sme sa asi 10 otočili okolo stolu chytil ma a začal štekliť
„TO štekli!!“ smiala som sa a mykala sebou. Dole zišla Lou
„Tom nechaj ju“ smial sa.
„To bol aj jej nápad!“ povedala som cez smiech. Tom prestal a začal naháňať Lou. Som ja ale zákerná.... zasmiala som sa.....

Páčila sa? :D

Little Things ♥♥♥

Videli ste už nový klip? :)
je úžasný, božský ! :D milujem tú pesničku a aaaach aký sú tam rozkošný taký ňuňu :D a ako Zayn s palcom dlube do líca :DDD
Ten text!!! :) je to krásne :) a ako ste si všimli aj ja mám rada čaj :DD 

Čo si myslíte? :D páči sa vám tiež? :)

Dance is my life EPILÓG

NOOOO :D BUUBUUUBUUU xDDD šak halloween ne? :D drbe mi to si nevšímajte :DD
Včera boli u mňa kamarátky :DD áno aj Miška :D moja "dvojička" alebo bambuľka :D
Sme poberali film / horor "ŽENA V ČIERNOM" s jednou kamoškou tam krčíme príležitostne a Miška s ešte jednou kamoškou sa tam rehocu jak nwm čo :DD keď išiel Daniel Radclif do tmavej škaredej a strašidelnej izby tak sme kričali nech tam nejde a hádzali do monitora pukance xDD
Potom sme pili kofolu a sme mali cukríky. Sme ich začali hádzať do pohárov :DD jaaaak to syčalo xDDD
Sme si dali na hlavu halloweenske parochne a hrali sa na ježibabe a fotili sa s našou výzdobou xDD /vysiaci bubáci ala balóny v bielej plachte :DD/
Potom sme sa ohadzovali všetkým čo bolo po ruke. Naj bolo keď sa kamoška opýtala
"To je papuča?" vtedy sme sa rozosmiali. No ale teraz k veci :DD
Pamätáte si ako som vám sľúbila EPILÓG? :D
AK nie to nevadí :D teraz už to viete :P :D
Takže teraz môžete prečítať úplný koniec mojej prvej poviedky :)) Prosím vás o komentáre :) Čím viac tým lepšie pre mňa. Dnes som sa tešila kvôli tomu, že sme tu mali rekordne 5 komentárov :)
4 komentáre = nová čas (za skúšku nič nedám :)) )

O 3 roky neskôr

*Lenka*

Neverili by ste čo sa zatiaľ stalo. Ja a Lou sme posunuli náš vzťah na vyššiu úroveň. Pri romantickej noci počas ktorej mi uvaril skutočne vynikajúcu večeru ma požiadal o ruku a ja som mu povedala šťastné áno. Strávil sme spolu úžasnú noc a na ďalší deň sme sa dohodli na dovolenke. Práve teraz sedíme v lietadle. Lou pri mne sedí a má opretú hlavu o moje rameno. Určite sa mu sníva sen o malých karfioloch a mrkvách. Zdvihla som ruku a šťastne si prezerala snubný prsteň. Bol nádherný a nebol jednoduchý no ani prečačkaný.
„Lou vstávaj pristáli sme“ budila som ho. Bol ako šípková rúženka a nie, a nie zobudiť. Zasmiala som sa nad tým, že spí ako drevo a nadvihla jeho tvár. Jemne som ho pobozkala a podľa spolupráce zistila že už je medzi nami. Teda nespí :D
„Krásne prebudenie“ usmial sa a pretrel si oči. Znovu ma pobozkal a ja som sa zo smiechom odtiahla
„Lou poď pristáli sme“ smutne odul peru no keď som sa postavila urobil to isté. V hale sme si vyzdvihli kufre a všetko dali do kufra. Zastavili sme pred našim spoločným bytom, ktorý sme si medzi časom kúpili. Hodili sme všetko len tak a sadli si na gauč.
„Páčila sa ti dovolenka?“ opýtal sa a objal ma
„Najkrajšia s tým najúžasnejším človekom“ usmiala som sa na neho a otočila hlavu k nemu. Na perách sa mu pohrával úsmev. Pohladila som ho po líci a pobozkala. Naše bozky boli stále plné lásky. Presunul sa na môj krk a mne pípla SMSka. Zobrala som si do rúk mobil a prečítala si ho.
„Priletíte naspäť a neprídete nás pozrieť?! PFFF! Okamžite naklusať do hlavného stanu! M xx“ Zasmiala som sa nad SMS od Mišky
„Kto ti písal?“ opýtal sa no stále pokračoval v svojej práci.
„Miška. Ideme k nim.“ Usmiala som sa. Nereágoval. Buchla som ho po stehne
„AU!“ zahučal. Zasmiala som sa
„Vstávaj ideme“ postavila som sa a chcela sa ísť obuť no Lou ma chytil za ruku a obrátil k sebe. Okamžite som dopadla na neho.
„Louis! Ty blázon!“ buchla som ho so smiechom po ramene.
„Hovoria mi to“ a hneď ma pobozkal.
„Lou... musím.... ísť“ hovorila som pomedzi jeho sladké bozky
„Chvíľku“ a rukami ma pevne objal. Zasmiala som sa a hrala sa s jeho vlasmi. Po sladkých bozkoch sme konečne vyrazili a smerovali do hlavného stanu. Zaparkovali sme a išli s koláčmi v rukách (kúpili sme ich cestou :D ) na záhradu.
„AAA!!! Ahooojteee!!“ Miška, Janka, Dan, Lottie a Nataly sa rozkričali a rozbehli sa ku mne. Rýchlo som strčila Louisovi do rúk tácku s koláčmi a čakala kedy dopadnem na starú dobrú zem. Aj sa tak stalo.
„AU!“ prehovorila som a snažila dýchať, keďže som bola zavalená.
„Aká bola dovolenka? Ukáž nám prsteň! Nemáš väčšie bruško? LOUIS!!!“ prekrikovali sa. Ja som sa smiala a nevedela dýchať. Viete si to predstaviť? Znie to asi ako hm...... zadrhnutý vysávač...
„No?“ opýtal sa a mal plné ústa jablkovej štrúdle čo sme kúpili.
„Louis! Čo tak ich dať zo mňa dole?!“ buchol sa po čele akoby mu doplo. S Harrym, Niallom, Zaynom a Liamom každú zobrali preč. Ja som sa konečne nadýchla.
„Si v pohode zlatko?“ opýtal sa a odhrnul mi z tváre vlasy. S úsmevom som prikývla a pobozkala ho. Pomohol mi postaviť sa.
„Takže baby. Dovolenka bola úžasná, tehotná NIESOM a prsteň .... tadá“ ukázala som im ruku, kde sídlil ten najkrajší poklad on môjho milovaného. 
„Jeeeeeeeeeeeeeej!!!“ nadšene povedali a rozplývali sa spolu s Niallom
„AJ ty chceš taký že Niall?“ opýtal sa Zayn.
„HA-HA-HA“ sarkasticky sa zasmial.
„Ako ste sa mali?“ opýtala som sa, keď sme si pomimo chalanov usadili s čajom do trávy.
„Super. Len si nám chýbala. Nemali sme s kým piť ranný čajík.“ Smiali sme sa. Dozvedela som sa, že každá z nich býva u svojich partnerov a dokonca Liam požiadal o ruku Danielle. Sme dve! JUchuuu!!! Postavili sme sa a prechádzali okolo hojdačky, bazénu až k lavičke.
„Mám pocit, že Louis dospel. Je síce šialený no už nie je také veľké dieťa.“ Zasmiala som sa.
„Lenkaaaa!!“ zakričal na mňa známy hlas. Otočila som sa na neho a uvidela ako sa na mňa rúti. Vystrašene som vypúlila okále a ostala stáť. Zobral ma na ruky
„Pusti ma!!“ zakričala som no už bolo neskoro. Ucítila som chladnú vodu. Vynorila som sa
„LOOOOOOOOUUUUUUUUUUIS!!!!“ zakričala som. Beriem späť. Navždy budem mať po svojom boku veľké dieťa!

THE END

Páčila sa? :D