Dance is my life 20.časť!

Prosím napíšte mi koment, lepšie sa mi potom píše. Nemá to význam ak neviem váš názor...

*Louis*

Sedel som vo svojej izbe v boxerkách pred notebookom. Dostal som veľkú chuť na mrkvu. Zišiel som dole do kuchyne a otvoril chladničku. Zrazu som počul smiech, Tak som sa zľakol, že som si udrel hlavu do dvierok od chladničky.  Z toho Lenka spadla na zem a smiala sa ešte viac.
„Chcete aby som bol ešte sprostejší ako som teraz?!“
„A to sa ešte dá?“ z poznámky Lottie sa Lenka začala gúľať po zemi a smiať sa ako ... Smiala sa ako Niall, keď sa smeje... zo mňa. Počkať aj ona sa smeje zo mňa. A čuduješ sa Lou? Čo? Odkiaľ ten hlas? To som si tu hlavu udrel až tak silno? Z myšlienok ma prebralo až čudné fučanie. Lenka sa zrejme snažila ukľudniť svoj smiech nejakou metódou. Ako vyzerá, nezabrala.
„Prepáč, som škodoradostná“ konečne vstala zo zeme a vyplazila jazyk.
„Všimol som si“ Usmial som sa. Sadol som si k stolu a sledoval som ich.
„Baby, čo budeme robiť?“ (LENKA) zobrala si slamku a dala si ju do úst.. bola taká rozkošná... a oprela sa o linku. Hľadel som na ňu. Polodlhé hnedé vlasy, lesklé ako hodváb mala v cope, oči hnedé ako čokoláda upierali svoj pohľad mňa.
„Ták, môžeme si pustiť nejaké DVD alebo hrať fľašu...“ (LOTTIE)
„Dáme oboje“ povedala Janka. Odišli do obývačky a tak som sa vybral do svojho kráľovstva. Notebook som vypol a ľahol si na svoju posteľ. Dvere sa otvorili, cez ktoré prebehli dvojčatá. Naháňali sa po celej izbe, skákali po posteli nakoniec si to namierili do svojej izby. Ležal som na posteli a pozeral odtieň stropu. Počul som smiech z dola. Nudil som sa a tak som si povedal, že idem za nimi. Ale obliekol.
„Čaute baby.“ Povedal som keď som si sadol Lenke na nohy.
„AU!“ zakričala
„Hej pierko nechceš zo mňa zísť?!“ (LENKA)
„Áno máš tvrdé nohy“ (LOUIS)
„To bude tým, že mám kosti nemyslíš?“ (JA)
„Všetko je možné“ a konečne som zliezol a sadol si vedľa Janky.  Janka a Lottie sa naširoko usmievali.
„Čo robíte?“ (LOUIS)
„Hráme fľašu a Lenka mala peknú otázku.“
„Akú?“ Pozrel som na ňu so zdvihnutým obočím.
„No, že ...“ začala Janka no Lenka na nich skočila a dala im ruku na ústa. Nechápavo som na ňu pozeral.
„...akú zubnú pastu používam a odpoveď COLGATE“ dokončila vetu Lenka a zliezla  z Lottie a Janky, a ľahla späť na moje miesto.
„I too.“ Povedal som. Milujem tu chuť COLGATE.  Mňam. Chutila by lepšie keby bola s mrkvovou príchuťou...
*Lenka*
Smiali sme sa a nejako mi nevadilo, že pri nás sedí Louis.
„Prší?“ opýtala sa Janka po dlhom skúmaní počasia vonku.
„Asi to tak vyzerá.“  Pozreli sme s Jankou na seba.
„A kedy pôjdeme domov?!“ (Janka)
„Buď, keď doprší alebo pôjdeme po daždi.“ Odpovedala som jej na otázku a pozrela sa von oknom.
„Čo keby ste ostali spať tu?“ povedala s veľkým úsmevom Lottie. V očiach som jej videla malé iskričky. Keď som pozrela na Louisa tváril sa, že mu to je jedno. No, keď som sa pozrela do jeho očí videla som to isté ako u Lottie. Pozrela som sa na Janku a tá prikývla.
„Tak teda dobre.“ A Lottie sa nám hodila okolo krku.
„Počkaj ale kde budeme spať?“ (Ja)
„V hosťovskej“ (Lottie)
„No dobre.“ (Ja)
„Poďte ukážem vám, kde.“ Zaviedla nás do hosťovskej.
„Dúfam ma znovu nevyfackáš.“ (JA) Lottie sa smiala a Janka sa tvárila nevinne.
„Dám vám nejaké oblečenie na spanie.“ (LOTTIE)
„Mne stačí veľké tričko.“ (JA)
„Tak to musíš poprosiť Louisa.“ Žmurkla na mňa. Vyšla som z izby a začala hľadať Louisovu. Keď som ju našla zaklopala som.
„Ďalej“ povedal a ja som vošla dnu. Zdvihol svoj pohľad ku mne.
„Ahoj.... jaa.... chcela som ťa poprosiť či by si mi nepožičal veľké tričko.“ Usmiala som sa a ruky dala do vrecka.
„Jasné, počkaj.“ Podišiel ku skrini a vybral z nej tričko. Prišiel ku mne.
„Čo zato?“
„Nič“ zobrala som mu tričko a zamierila do hosťovskej. Vošla som do sprchy. Vlasy rozčesala a nechala rozpustené. Nohavice a tričko som si prehodila cez stoličku a vliezla do postele. Janka už spokojne odfukovala. Hneď som sa k nej pridala.....
Prebrala som sa a pozrela na hodinky. „3:15 am“ povedala som si a vyšla z postele, lebo som nevedela zaspať. Vošla som do kuchyne a zľakla sa človeka, ktorý sedel za stolom.
„Ahoj, nevieš spať?“ opýtal sa ma šepky.
„Ahoj a áno. Očividne ani ty.“
„Nie.“ Prišla som ku skrinke a vybrala pohár. Pustila prúd vody a naliala ju do pohára. Potlačila som kohútikom aby sa voda zastavila. Otočila som sa a tam stál Louis. ..Kedy stihol prísť?.. povedala som si. Hľadeli sme si do očí. Cítila som jeho dych. On si zobral spoza mňa jeden pohár položený na linke a išiel si naliať vodu. Ja som sa posunula a konečne sa napila. Louis sa napil tiež a položil ju do dresu. Prišiel ku mne a dal mi pusu na líce.
„Dobrú noc kráska“ aj v tej tme som videla jeho úsmev. Položila som pohár a vybehla po schodoch. Lenže to by som nebola ja keby som sa nerozčapila na poslednom schode. Bola som unavená a nechcelo sa mi vstať zo zeme. Ležala som, keď prišiel zase Louis so zadržiavaným smiechom aby nikoho nezobudil.
„Čo... tuu.. robíš?“ opýtal sa pomedzi smiech.
„Ak si, si nevšimol tak ležím“ povedala som unavene. On sa pozrel so zdvihnutým obočím.
„Zakopla som na poslednom schode a som taká lenivá, že som ostala tu.“ A ďalej som ležala na zemi.
„Vstávaj z tej zemi, veď prechladneš.“ Snažil sa mi dohovoriť so smiechom. Začala som sa pomaly zdvíhať ale až teraz som zacítila bolesť nohy.
„No super....“ povedala som si pomedzi síkanie (od bolesti :D). Louis si čupol vedľa mňa a zobral do ruky moju nohu. „Jasné zase zem ma víta....“ zahundrala som, keď som kvôli Louisovi spadla znovu na zem. On sa zasmial. Posadila som sa a zadívala sa na neho . Aj z profilu je pekný... Vypadni!... Ako sa to so mnou rozprávaš! .... Choď žmýkať bobra!.... Keď si všimol ako na neho dívam, usmial sa. Zobral ma do náručia
„Halo opatrne so mnou! Som krehký človek“ so šeptavým smiechom som si ruky omotala okolo jeho krku aby som nespadla.
„Neboj..“ zasmial sa. Niesol ma do kúpeľne a posadil na vaňu. Podišiel k skrinke a vybral obväz. Pozrela som sa do zrkadla. Zľakla som sa a tak som sa zošuchla do vane.
„Ups“ smiala som sa.
„Čo zase vystrájaš.“ Snažil sa ma vybrať z vane. Znovu som si sadla na vaňu a radšej som sa rukou podopierala....