Dance is my life 53.časť

Nová časť :) takže ďakujem za komentáre :) no more feels no more cry :D áno počúvam DVD Up all night :D ooonly youuu :D okej takže čítame :))
(Komenty ;D :D ) 

*Lenka*

Prechádzala som po jemnej látke šiat a usmievala sa ako idiot. Vydýchla som si a postavila sa. Nikto si ma nevšimol lebo boli v náruživej debate. Vyšla som na záhradu a dýchala čerstvý vzduch. Sadla som si na trávu a prezerala okolie. Hnedé listy padali zo stromu a dopadali ľahučko na zem. Stromy, ktoré kvôli jeseni strácali listy. Chcela som odtrhnúť lúčny kvet zarytý koreňom hlboko do zeme. Okolo stonky som ho chytila a vytiahla... spolu s koreňom. Zasmiala som sa a pozrela na kvet. Zistila som že to bola obyčajná burina. Zasmiala som sa znova. Vtedy sa ku mne niekto pridal a prisadol si.
„Takže už je medzi vami všetko v poriadku?“ opýtal sa Harry
„Neviem...“ sklonila som hlavu a oprela sa rukami. Bez slova ma objal. Usmiala som sa a ľahla si na zem. Ľahol si vedľa mňa. Sledovala som mraky
„Hej Hazza nemá ten mrak rovnakú hrivu ako ty?“ zasmiala som sa a on ma buchol po nohe
„Au! Opatrne ja som krehké žieňa“ zasmiali sme sa.
„Čo vi dvaja tu?“ opýtala sa ...hm.... Lottie. Zaklonila som hlavu aby som videla presnejšie. Áno Lottie a všetci ostatný.
„Hej nemá ten mrak rovnaké vlasy ako Harry?“ opýtal sa Louis. Zasmiali sme sa a oni si priľahli. Asi hodinu sme rozjímali  mrakoch, keď mi chladná kvapka pristála na líci.
„Ľudia to sa mi len zdá alebo začína pršať?“ opýtala sa Janka
„Nezdá“ zdvihla som sa zo zeme a pomaly sa vybrala pod striešku. Keď sa spustil lejak pribehli pod striešku ku mne.
„Nejdeme pomaly domov?“ opýtala som sa sledujúc dážď zanechávajúci nechutné blato.
„No áno“ povedala Miška. Ja som sa otočila a vyšla hore pre veci. Dala som ich do tašky a zišla dolu. Stáli už nastúpený zo všetkými som sa rozlúčila okrem Louisa. Išiel nás odviezť.  Miška s Jankou pobozkali svoje polovičky a následne sme odišli. Sadli sme si do auta a viezli sa domov. Zastavili sme pred bytovkou. Baby už vyleteli von a rozmýšľali čo si zobrať na rande so Zaynom a Niallom.
„Ďakujeme za odvoz“ vydýchla som si a usmiala sa. Snažila som sa nemyslieť nato čo El urobila...
„Vážne ti je lepšie?“ ustarostene na mňa pozrel
„Áno“ zasmiala som sa. Otočila som sa k nemu a ako vždy som ho išla pobozkať na rozlúčku. V polovici mi došlo že to nie je dobrý nápad. Vtedy som sa od neho odtiahla a sklonila som hlavu. On si to všimol a objal ma.
„Tak večer“ žmurkla som na neho a vystúpila von. Zakývala som mu a on odišiel. Rozbehla som sa cez vchod dnu a následne do bytu.
„Čo si dnes oblečiem?“ vyhŕklo zo mňa hneď ako som otvorila dvere.
„A kam ideš?“ opýtala sa zmetene Janka
„Bože Jani ty si trumtulus! Ide na rande s Louisom!“ zasmiali sme sa a Janka sa mierne urazila.
„Módna polícia sa začína“ vstala Janka zo zeme a zaviala si pred tvárou vejárom.
„Ty akože čo robíš?“ zasmiali sme sa
„No čo?“ mykla plecami no ťahalo jej kútikmi. Objala som ich a vošli sme do mojej izby.
„Baby... nič tam asi nenájdete vôbec neviem...“ vysvetľovala som im okolnosti no prerušila ma Miška.
„Ticho! Sadaj!“ urobila som presne čo hovorili a sadla si na posteľ. V hlave som zastavila na včerajšok. Keď sa mi vybavili oči a slová El pokývala som hlavou aby som túto myšlienku zahnala.
„Mám to! Keď to skombinuješ týmto a týmto bude to geniálne!“ hovorila mi Janka a Miška mi podávala modré conversy.
„Je to nádherné. Ešte že vás mám“ hodila som sa im okolo krku a od Janky som si zobrala roztrhané rifle, čierne tielko a modrú károvanú košeľu. Vyšli z izby aby som sa mohla prezliecť. Vbehla som do kúpeľne, dala si sprchu a vlasy rozčesala. Zakryla som si kruhy pod očami z nedospaných nocí a umyla zuby. Obliekla som sa a vyšla z izby. Postavila som sa pred zrkadlo a vyzeralo to naozaj super. Do vrecka som si dala mobil a peňaženku som si dala do vreciek. Nenechám ho platiť! Zrazu mi začal zvoniť mobil a mnou poskočilo.
„Prosím?“ zdvihla som
„Ahoj tak som tu pripravená?“ cítila som ako sa usmieva aj cez telefón.
„Jasné hneď som dole“ zložila som a vyšla z izby.
„Tak čaute. Vidíme sa“ rozlúčila som sa z nimi a zobrala si pre istotu kľúče od bytu. Zišla som výťahom dole a vyšla pred hotel. Obzerala som sa do strán či ho neuvidím. Stál opretý o auto v červených nohaviciach a prúžkovaným tričkom. Klasika v podaní Louisa Tomlinsona. Zasmiala som sa a priblížila sa k nemu.
„Ahoj“
„Ahoj“ objal ma a dal mi pusu na líce. Začala som sa červenať a Lou mi otvoril dvere. Nasadla som si a on následne vedľa mňa.
„Hm... a kam ma ráčiš vziať?“ opýtal sa.
„Počula som o tvojich bowlingových schopnostiach a preto ma ideš učiť to hrať.“ Zasmiala som sa. Chvíľu sa tváril akože rozmýšľa no prikývol. Naštartoval a pomaly sme sa viezli k budove s nápisom Bowling. Zaparkoval a ako pravý gentleman mi otvoril dvere.
„Ďakujem“ usmiala som sa. Chytil ma za ruku a viedol ku vchodu. Dnu nám dali topánky a papierik aby sme si značili body. Podišla som k dráhe a zobrala si prvú guľu. Hodila som ňou no zázračne ostala na mieste. Lou sa začal smiať.
„No mudrc ukáž sa“ Podišiel ku mne, pozametal si rameno :D a chytil guľu do rúk
„Takto sa to robí“ hodil guľou no trafil..... 1... začala som sa smiať.
„Ale stále som na tom lepšie ako ty!“ urazene prekrížil ruky a znovu chytil do ruky guľu. Hodil ňou a tento krát trafil všetky.
„Yes!“ otočil sa a urobil také gesto rukou. Bokom som ho drgla a zobrala si do rúk ďalšiu guľu. Táto sa mi zdala o niečo  ťažšia. Dala som ju do jednej ruky, keď ma prevážila do zadu a ja som spadla. Milovaná zem ma priťahuje? Znova? Zasmiala som sa
„Si v pohode?“ prišiel ku mne Lou a pomáhal mi zdvihnúť sa.
„Jasné“ podal mi ľahšiu guľu a ja som ju išla hodiť, keď mi Louis chytil zozadu ruku. Ťažká guľa mi pod jeho dotykom vypadla z ruky a pristála na jeho.... nohe...
„Au!“ chytil sa za špičku nohy, sadol si a v očiach sa mu leskli slzy.
„Prepáč Lou. Ja som na bowling asi antitalent“ zasmial sa? Asi áno. Ale ako upišťaná myš. Po bowlingu ma pozval na večeru.  Objednali sme si klasické špagety.
„Ja ju chcem!“
„Nie ja!“ hádali sme sa o poslednú mäsovú guličku. Zobrala som nožík
„Ja nechcem zomrieť“ kryl sa rukami.
„Louis! Ja ťa nejdem zabiť“ smiala som sa a rozkrojila guličku napoly. Vďačne sa usmial a zjedol svoju polovicu. Keď sme dojedli špagety po dlhej hádke som zaplatila. Ha! Ale toto mi tak skoro neodpustí.
„Louis nehnevaj sa“ prehovárala som ho pri prechádzke vedľa Temži. Chcela som urobiť niečo bláznivé. Nenapadlo ma nič lepšie a tak som mu vyskočila na chrbát. Dúfala som aby sme nespadli.
„Čo robíš?“ smial sa a chytil ma za nohy aby som nespadla. Po chvíli som z neho zoskočila a sadli sme si na lavičku.
„Je to krásne“ povedala som, keď sme sledovali západ slnka jemne ohnivej farby.
„To ty“ cítila som na sebe jeho pohľad. Pozrela som sa do jeho očí. Prisunul sa bližšie a začal sa približovať. Všetko sa zdalo akoby to bolo prvý krát. Keď sa pomaly a nežne dotkol perami tých mojich vybuchol ohňostroj a  motýliky. Opätovala som mu bozk a rukou ho pohladila po líci. Ruku si položil na môj bok a pritiahol si ma bližšie. Druhú ruku som si vplietla do jeho vlasov a on ma bozkával náruživejšie a vášnivejšie. Keď sme sa od seba odtiahli, dívali sme si do očí a zrýchlene dýchali no usmievali sa....

Páčila sa? :) pokúsim sa ďalšiu pridať zajtra :)

Dance is my life 52.časť

Takže dúfam som to stihla. A dúfam sa bude páčiť. Prosím komentáre. Aj kritiku ! :D len píšte :) inač ako sa darí v škole? My sa musíme učiť Mor ho! :/// inač mám super správu ! konečne mi začínajú tréningy od 20.9. (štvrtok) strašne sa teším :) len si musím niečo predpísať aby som sem stíhala niečo pridať. Lebo to učenie, krúžky sloviny a matiky + tanečná :D Ja to zvláaadneem... počkať to ide ja ťa najdem! no nevadi :D priemné čítanie :) (2 komenty= nová časť)

*Lenka*

"El povedz mi prečo! prečo si to urobila?!" postavila som sa pred ňu a slzy si našli cestu na mojich lícach. Znova sa rozklepala a začala sa obzerať dookola.
„Prepáč ale neviem o čom hovoríš.“ Vlasy si zahrabla za ucho a prekrížila ruky. Pri tom sklonila hlavu a sledovala svoje topánky a trávu pred sebou.
„El netvár sa.. Neviem ako ma to nenapadlo skôr. El ja som ťa síce nepoznala dlho a už vôbec dobre no myslela som si že si čestná...“ Dohovárala som jej a pokračovala.
„...prečo si to urobila?!“ znovu ma popadla zúrivosť.
„Lenka... vieš veľmi dobre prečo..“ pozrela sa mi nesmelo do očí.
„Aha Louis. Jasné... no neviem prečo si ho nechala?! Stále ho miluješ alebo sa mi to len zdá? Prečo si sa mi vyhrážala? A prečo si ma prinútila urobiť to!“
„Máš niečo čo bolo a malo byť navždy moje. Vždy paril mne a nikdy tebe...“ pozrela na mňa povýšenecky. Ani neviem prečo no  ruka mi vystrelila a urobila červený fliačik na jej tvári.
„Vieš čo?! Poviem ti niečo! Louisa som milovala no ani teraz tomu nieje inak! To že som od neho odišla bola tá najväčšia chyba! Keby si nebola ty a tvoje majetníctvo! Milovala som ho od vtedy .... od vtedy čo som ho prvý krát videla v dverách na oslave. Vtedy som si to ešte neuvedomovala...“ hlas sa mi odsekol a ja som nevedela  ďalej rozprávať. Slzy tiekli svojvoľne a ja som im nechala voľný priebeh.  Nevedela som čo rozprávam no vedela som že som už skončila.(Akože nevedela o čom kecá no vedela že už skončil jej monológ.) Otočila som sa a utekala preč. Vždy len utekám. Od všetkých problémov. Zrazu ma niekto chytil a otočil späť. Keď som ho objala zistila som kto to je. Ten koho  objatie mi chýbalo najviac. Bol ticho len ma obímal. Strašne mi chýbal. Zmáčala som mu tričko a zabudla na všetko zlé. Všetko zlé čo sa stalo, čo ma čaká...  Zobral ma do náručia a niekam niesol. Kopol do pootvorených dverí aby sa celkom otvorili. Jemne ma položil na posteľ a zakryl svojou prikrývkou.  Ľahol si vedľa mňa a objal. Ako kedysi som mu položila hlavu na hruď. Zvuk jeho srdca ma upokojoval. Hral krásnu skladbu, hladil ma po vlasoch. V jeho silnom a plnom lásky objatí som zaspala... Moje sny sa už točili menej okolo čiernych môr ba menili sa na sny plné spomienok. Zimomriavky na mojom tele ma prinútili otvoriť oči. Prv jedno potom druhé. Pozrela som sa smerom na to čo ich spôsobuje. Otvorené okno z ktorého fučí vietor. Sadla som si a obzrela som sa či tu ešte je. Pozrela som sa k vedľa seba..Nič...pod posteľ... znova nič. Bol to len sen? Jasné ako som si mohla myslieť že.... Zrazu sa otvorili oči a ja som prudko otočila hlavu. Kockované nohavice pyžama, prúžkované tričko a sivá čiapka na hlave. Nebol to sen! Sledovala som odznovu jeho tvár. Modré oči, ktoré svietili na jeho tvári. Úsmev mu dodával na dokonalosti. Ako som si ho zaslúžila? Držal tácku a na ňom čaj spolu s hriankami. V tom sa mi naskytla spomienka na naše spoločné jedenie v posteli. Posadil sa vedľa mňa a na kolená mi dal tácku. Jeho vôňa...sladká a krásna...
„A-ako si sa vyspala? Je ti lepšie?“ opýtal sa ma opatrne a ja som len prikývla. Môj žalúdok mi poslal povel jesť v podobe škŕkania v bruchu. Hneď som sa do toho pustila no nechala som jednu hrianku pre neho ako vždy. Pomaly som k nemu otočila hlavu a ukázala som mu na tanier. Zasmial sa a zobral si ju. Ja som si zobrala čaj a hrnček priložila k perám. Pomaly som pohár naklonila a odchlipla si teplý čaj.
„Mňam“ povedala som nahlas a zamľaskala som. Znova sa zasmial.
„Si hrozná milovníčka čaju.“
„Hej... ja viem“ usmiala som sa na neho.  Jeho oči ma zhypnotizovali. Nedokázala som od neho odpútať zrak. Zrazu sa opatrne začal približovať. Keď už bol celkom blízko pozrela som sa von oknom.
„Prepáč..“ ospravedlňoval sa
„Neospravedlňuj sa Louis. Ja... len... to všetko...“ sklopil zrak. Nie nesmie byť taký! Milujem ho! Usmiala som sa a zdvihla mu hlavu.
„Konečne ťa na niečo môžem pozvať. Takže večera dnes?“ vycerila som svoje biele zuby a on sa nádherne usmial. Podala som mu ruku
„Dnes večer“ potriasol mi s ňou a zasmial sa. Objala som ho a pokračovala v pití čajíka.
„Lou?“
„Hm?“ neotočila som k nemu hlavu. Sledovala som žiarivosť a nádheru slnka.
„El...“ chcela som pokračovať no prerušil ma
„Včera.... ako si chcela odísť .... chalani ju poslali preč s tým nech sa nevracia. Ona sa urazene otočila a odišla. Nečakal som že bude takáto. Nečakal som, že je toho všetkého schopná...“ znovu sa mi vykotúľala slza a jemne sa dotkla mojej ruky. Nevedela som či je to za všetko čo Eleanor urobila alebo za to že som opäť pri Louisovi. Keď si to všimol oblepil okolo mňa ruky a hlavu položil na rameno.
„Milujem ťa“ povedal a díval sa spolu so mnou na slnko. Stále ma miluje. Usmiala som sa.
„Aj ja teba Louis.“ Ruku som položila na tie jeho. Znovu mnou preletelo milión voltov ako prvý krát. Celé tie týždne som sa topila v predstavách že už ho nikdy neuvidím. Že už nikdy nebudem cítiť jeho lásku a nežnosť. Postavila som sa a bez slova vošla do jeho kúpeľne. Pozrela som sa do zrkadla. Kútiky úst boli dokorán roztiahnuté do úsmevu. Oči po dlhom čase nevyzerali tak červene.  Mala som mierne červené líca. Zasmiala som sa a dala zo seba oblečenie včerajška. Vošla som do sprchy a teplé kvapky po dlhom čase pôsobili upokojujúco a energicky. Keď som vyšla zo sprchy hodila som na seba uterák a obzrela po tom čo si asi môžem obliecť. Uvidela som kôpku s ružou  a lístočkom navrchu. Pribehla som ku kôpke. Zobrala som do rúk ružu a priložila som k nej nos. Voňala nádherne. Zobrala som do druhej ruky lístoček a začala čítať. Jednoducho a rázne tam bolo napísané: I LOVE YOU LENKA.“ Usmiala som sa a ústami naznačila : I too. Položila som veci k umývadlu a začala skúmať kôpku. Otvorila som fialovú krabicu so stuhou. V nej sa vynímali jednoduché krémové šaty. Sukňu obímala čipka a nižšie pod prsiami bol malý opasok. Obliekla som si ich no nevedela som zapnúť zips. To som až taká kiľavá? Keď mi došla trpezlivosť vyšla som z kúpeľne. Louis stál pri skrini
„Louis môžem ťa o niečo poprosiť?“ otočil sa a ja som na neho prosebne pozrela.  Chvíľu ostal stáť a prezeral si ma no prikývol. Otočila som sa mu aby mi ich mohol zapnúť. Opatrne chytil zips do ruky a začal ich pomaly zapínať. Prstami sa mi jemne dotýkal holého chrbta a mnou preletel mráz. Zakúsla som si do spodnej pery.
„Hotovo“ povedal a ja som si mierne vydýchla.
„Ďakujem“ pozrela som sa mu do očí.
„Tak ako vyzerám?“ otočila som sa mu o 360°.
„Si nádherná“ cítila som ako mi červeň stúpa do tváre a ako som sa mierne rozochvela.
„Ideme dole?“ prikývla som a on ma chytil za ruku. Zišli sme dole
„Lenka“ povedal Niall a ja som sa dokorán usmiala, pustila jeho ruku a rozbehla sa za Niallom oproti. Hneď som sa mu hodila okolo krku a on ma pučil v objatí.
„Okej Niall dusíš ma“ zasmiala som sa a on ma pustil. Prišiel ku mne Liam a vystískal ma. Následne Zayn ktorý ma tiež poriadne vystískal. Teraz ku mne prišiel vysmiaty Harry
„Ďakujem ti za všetko Harry“ hneď sa mi hodil okolo krku a ja som ho pevne objala.
„Chýbala si nám“ povedal Niall a všetci prikývli. Zrazu sa zo zadu na mňa nahrnuli pištiace Dan, Miška a Janka s Lottie. Spadli sme všetky na zem a začali sa smiať.
„Hej nerozpučte mi ju! Ideme na večeru !“ zasmiali sme sa. Baby zo mňa vstali a pomohli urobiť mne to isté. Začali sme sa rozprávať a smiať ako nikdy pred tým. Zrazu povedala Janka
„Chalani na slovíčko“ oni nechápavo pozreli no na nej nechápavý pohľad prikývli. Odišli
„O čom sa asi rozprávajú?“ mykla som plecom.
„Dan aj ty“ vrátila sa Janka a zobrala zo sebou aj Dan.
„Čo na nás chystajú?“ spýtala som sa no nevedela čo. Radšej som podišla k veži a vytiahla mobil.
„Hm... čo tak niečo slovenské a peckové?“ opýtala som sa Mišky ktorá hneď s veľkým úsmevom prikývla. Vedela čo chcem pustiť. Zapojila som mobil do veže a hľadala pesničky. Pod písmenom E a pomaly som začala čítať názvy.... Eméli Sande... Emily Osment .... až som došla ku konečne slovenskej pesničke ! Ego ft Robert Burian..! S radosťou som stlačila na play a s Miškou sme si začali spievať. V strede obývačke sa ozývala hlasná hudba Žijeme len raz. Náš smiech by počuli aj Vikingovia. Zrazu prišiel Niall a pridal sa k tancovaniu. Robil niečo ako .... ako.... obrátené kura? Áno presne obrátene kura! :D Keď prišli ostatný tak sa na ňom zabávali spolu s nami. Tvárili sa akoby nikde neboli.
„Čo to je? Je to super!“ povedala Dan a hneď sa začala “rozbíjať“
„Je to super. Je to po slovensky? Žujeme len dres?“ spýtal sa Zayn keď pozorne počúval. Začali sme sa smiať
„Nie je to žijeme len raz“ ...

 - šaty od Louisa :)

Páčilo sa ? :) 

Promise :)

Ľudia veľmi veľmi veľmi sa ospravedlňujem za moje meškanie s časťou. Snažím sa všetko napísať najlepšie a a by to dávalo zmysel :) predsa ten záver týchto častí musí byť skvelý :) dúfam že v mojom prípade to tak bude. Pokúsim sa do dvoch hodín pridať novú časť. Dúfam že si na ňu chvíľu počkáte :D zatiaľ vám to tu zaspamujem videami :D

Bavte sa smejte sa :D a počkajte si prosím na novú časť :)) see you in a moment :DD

Dance is my life 51.časť

Okej viem že sem veľmi nepridávam nové časti no som v deviatom  a najdôležitejšom (zatiaľ) ročníku a tak dúfam že mi prepáčite za moje meškanie za časti. Moja poviedka DIML sa blíži ku koncu a tak si ju nenechajte újsť :) Dúfam že sa vám môj blog a hlavne poviedky páčia a že sa tešíte na nové časti. V tejto dobe mám toho rozpísané kopu a plno nápadov... :)) Takže tu je nová časť a keď sa mi podarí tak dnes pridám ďalšiu a keď nie tak zajtra :)) Užite si ju :) S láskou Lenka :**))
*Lenka*

Po ďalšej zlej noci plnej sĺz a nočných môr nás zavolala Dan von. Moju zamyslenú hlavu a plnú výčitok prečo som opustila to najlepšie čo ma stretlo, zavrela som sa v kúpeľni. Dala som si sprchu, umyla tvár a namaľovala sa. Musela som zakryť svoje kruhy pod očami a rozjasniť svoju tvár. Obliekla som sa do červených nohavíc a trička nad bruško s motívom supermana. To tričko mi kedysi kúpil Louis. Očividne sa mu páčilo lebo mi na malú cedulku z vnútra trička nakreslil srdiečko a dnu jeho meno. Obula som si čierne conversy a na hlavu dala čiernu čiapku.

 - inač neviete čo je tá zeleno- strieborná guľa? :D

Vyšla som z izby, kde ma už čakali Lottie, Miška a Janka. Nehnevali sa za to že som ho z ničoho nič nechala... len to nechápali. Po dlhom rozmýšľaní mi došlo, že by to mali vedieť. Sú moje priateľky, ktoré ma majú radi rovnako ako ja ich.

"Môžeme ísť?" opýtala sa Lottie a ja som si zobrala tašku s mobilom. Janka zamkla dvere a vybrali sme sa do ulíc. Zastali sme presne na mieste stretnutia a čakali na Dan.
"Mešká" nervózne podskakovala z nohy na nohu Lottie a ja som nevedela prečo.
"Určite sa zdržala u Liama" upokojovala som ju. Od vtedy čo som ho opustila som tam ani jedinký raz nebola. Snažila som sa vyhýbať tomu miestu. Pohľad na Louisa by ma ubíjal. Zrazu sa objavila no nie sama. Vedľa nej stál kučeravý Harry s úsmevom.
"Okej baby poďme necháme ich porozprávať sa" povedala Miška a následne odišli.
"A-ahoj" nervózne som ho pozdravila
"Ahoj... nejdeme sa najesť?" ticho som prikývla. Nevedela som čo povedať. No vlastne som toho mala príliš veľa na srdci.
"Ako sa máš? ako to zvládaš?" povedal Harry keď sme si sadli do malej reštaurácie. Vzdychla som si
"Harry... nemám sa najlepšie ale prečo sa ma to pýtaš. Vieš ako ho milujem.." podoprela som si hlavu a pozrela z okna. 

"Prečo... prečo si ho potom nechala? Vieš aký je zničený? nieje ako predtým. Jeho vtipy a blbé poznámky na našu osobu nelietajú okolo nás..." slzy sa mi tlačili do očí.
"Harry ja viem! viem že som urobila chybu... Keby som to mohla napraviť... keby ma neprinútila..." do kelu prekecla som sa. Prečo sa moja huba nezastaví keď má?!!
"Kto ťa prinútil?" sklonila som hlavu no on ju hneď zdvihol. Jeho oči sa dožadovali odpovede. Otázniky boli v každom kúte jeho zelených očí. Mám mu to povedať? Nepovie mu to? Nepovie to nikomu. Znovu som si vydýchla
"Vieš Harry... ako som našla tú fotku mňa a Louisa v altánku..." pozrela som na neho či si to pamätá.
"Áno pokračuj" pozorne ma počúval
"V ten deň som začala čítať moje správy od jeho fanúšikov. Niektoré boli milé a niektoré nenávistné až som došla k jednému.... Jedine ona mi napísala viac krát. Vyhrážala sa mi. Chcela ublížiť mojim najbližším.... Vedela ich mená.. Bála som sa Harry..." plakala som. Harry si ma pritisol a poriadne objal. Nič nehovoril... zrejme ma chápal
"Harry prosím nepovedz to nikomu.... nepovedz to jemu" Bol ticho
"Harry sľúb mi to" povedala som nervózne, plačúc a pozrela som sa mu do tváre...očí.
"Sľubujem" znova ma objal. Išla som na WC a upravila sa. Vyšla som von a s Harrym sme dojedli čo sme mali objednané. Vyšli sme von. Zamaskoval sa ako vždy a išli sme za babami. tak mi to povedal. Dievčatá sedeli na lavičkách v parku. Hneď ma objali.
"Okej baby ja už musím ísť. Lenka... neboj neprezradím to" usmiala som sa a objala ho. Zmizol niekde von z parku a my sme sa začali prechádzať.
"O čom ste sa rozprávali?" opýtala sa zvedavá Janka.
"O tom istom čo sa chystám povedať vám" hne´d ma chytila za ruku a stiahla na najbližšiu lavičku.
"Tak začni...prosím" povedala Danielle. Povedala som im to isté ako Harrymu. Neveriacky pozerali
"Ako môže byť niekto taký krutý?" krútila hlavou Lottie.
"Ako že sa volala?" opýtala sa Miška
"Silk Rose"
"Prečo mám nutkanie zistiť kto to je?" opýtala sa Janka.
"Aj mňa by to zaujímalo" prikývli aj ostatné. Nakoniec sme sa rozhodli zistiť kto to je. Prišli sme domov a ja som sa prihlásila na fb. Hneď sme začali s vyšetrovaním. Objednali sme pizzu a pri jedení sme si minimálne desať krát prečítali správy. Vždy ma zasiahlo čo tam písala...
"Už viem!" skričala naša hlavička Miška. Pozreli sme sa na ňu a čakali
"Takže písala ti to keď sa objavovali vaše fotky nie? Dovtedy o vás nebol ani slychu."
"Áno" netrpezlivo sme na ňu hľadeli.
"Písala že je len jej vždy bol jej. Takže to musí byť niekto koho Louis pozná.." to je mi hlavička. Myslím že to dávalo aj svoj zmysel.
"Ty si mi hlavička" povedala Janka a ďalej sme sa venovali správam. Po asi dvoch hodinách robenia záverov sme zvolili ten Miškin. Sedel asi najviac a dával rozum. Zaspali sme a ráno sme sa zobudili doslovne nakope.  Zhodila som zo seba nohu Danielle a ruku Lottie a dala si poriadnu sprchu. Odlíčila som rozmazané časti make upu a špirály. Vyšla som z kúpeľne oblečená v obyčajných rifliach a dlhom tričku na ramienka. Dan bola hore a niečo písala niečo do mobilu.
"Dobré ránko si hladná?" opýtala som sa jej keď sa na mňa pozrela.
"Aj tebe a umieram od hladu." hneď odhodila mobil a išla so mnou do kuchyne.
"S kým si písala" dúfala som že to nieje Harry ani Louis.
"S El. Chce aby som jej vrátila okamžite jej koženú bundu. A tak k nej musím dnes zavítať." otrávene prekrútila očami no usmiala sa na mňa.
"No keď chceš môžem ísť s tebou. Kedy?"
"Jasné budem rada. Tak, keď sa najeme?"
"No dobre" prikývla som a pripravila praženicu a nakrájala chlieb. Podala som jej porciu a pustila sa do svojej. Taniere sme dali do dresu a napísali odkaz dievčatám:
Sme u El. Vraciame bundičku ;D cmuq :DD
Obula som si Niky a zamkla ich. Dala som si kľúče do vrecka k mobilu a nasadla do auta Danielle. Odviezli sme sa k El a zastavili pred jej bytom. Vyšli sme hore a zazvonili. Zľakli sme sa jej keď otvorila. na tvári mala zelenú pleťovú masku a vyzerala ako mimozemšťan. Hneď sme sa začali smiať.
"No poďte ďalej. Idem si to dať dole." povedala a zmikla v kúpeľni. Vošli sme dnu a zavreli dvere. Obzerali sme sa po byte. Mala to tam pekne. Všetko krásne zariadené a vyzdobené. Podišla som k zrkadlu pod ktorým sa jasnili červené ruže. Zobrala som ich do ruky a jemne pohladila. Boli jemné ako ... ako hodváb. Zrazu sa zjavila El.
"Máš rada ruže?" opýtala som sa jej s úsmevom. Trochu znervóznelo lebo sa jej začali triasť ruky. Neviem prečo...
"Milujem ich" zakryla to tým že sa otočila k Danielle a zobrala si od  nej bundu.
"Ďakujem. Som rada že som vás opäť videla." podišla som k dverám a s Dan sme odišli. Vošli sme znovu do auta a odviezli sa späť. Vtedy som sa rozhodla ísť trochu zabehať. Už dlho som nebehala. Prezliekla som sa do 3/4 ťákov a tielka. Dan povedala, že ich "postráži". Keď som odchádzala práve im robila raňajky.  Rozbehla som sa okolo parku a rozmýšľala. Pomaly mi niečo začalo dochádzať... Javilo sa to ako spomienky  vo filmoch. Ako by sa to práve stalo len v čiernobielom..
"Máš rada ruže?"
"Milujem ich"....
"Daj mu pokoj ... on je môj! Vždy bol a bude!"
Zastavila som a obrátila sa späť do bytu. Bežala som ako o život. Dokorán som otvorila dvere a rýchlo sa prezliekla do vecí ktoré som si obliekla k El. Bolo mi jedno ako veľmi som spotená od behania.
"Dan .... je El doma?" opýtala som sa a nevedela dočkať odpovede.
"Nie Liam mi písal že je u nich." povedala nechápajúc. Aj dievčatá sa tak tvárili. Rýchlo som zobrala tašku a rozbehla sa do chodby bytovky. Bežali so mou
"Poď ideme autom" zakričala za mnou Dan a nastúpili sme do auta. Keď sme zastali vošli sme na záhradu odkiaľ sa ozýval smiech. Mne už dopredu lietali slzy po tvári. El sa bláznila s Niallom. Keď ma zbadali chalani sledovali každý môj pohyb rovnako ako moje oddané priateľky. Keď si ma všimli aj tí dvaja prestali sa šaliť.
"El povedz mi prečo! prečo si to urobila?!" postavila som sa pred ňu a slzy si našli cestu na mojich lícach.....

Viem je to smutné :D ale dúfam sa vám páčila :D píšte mi komentáre prosím :)) budem rada :)

Disappointment, Friendship, Love. 12.časť

Po dlhej dobe pridávam časť :) Úprimne dúfam že sa bude páčiť. Nevedela som veľmi čo tam napísať až ma kopla múza a vo worde som to rozpísala pomaly na päť strán :D takže komentujte :)) (2komnety=nová časť) :D 
*Amy*

Ráno som sa zobudila a vedľa mňa spala chrápajúca Sara. Ako sa to hovorí? Že keď ju pretočíš na bok tak prestane? No za skúšku nič nedám. Začala som ju tlačiť no ani sa nepohla ostala tak. Buchla som ju viac no to som asi nemala lebo krásne sa skotúľala až na zem. Rýchlo som si ľahla a prikryla sa späť prikrývkou.
„ČO to? ČO sa stalo?“
„Ticho tam dole“ snažila som sa o rozospatý hlas. Veď to ani nebolo také ťažké, keďže som nedávno vstala. Pozrela som sa na ňu a dusila sa smiechom. Postavila sa a vošla do sprchy. Ja som ustala posteľ aj miesto kde spala Sara. Aspoň to plánovala... Zišla som dole do kuchyne. Práve som si natierala chlieb, keď ma niekto chytil za pas a pobozkal na krk.
„Liam čo tu robíš?“ prekvapene som k nemu otočila hlavu. Na krku som cítila jeho úsmev.
„Prišli sme vám niečo povedať. No myslím že s tým nadšená veľmi nebudeš.“ Položil mi veci z rúk a otočil k sebe. Úsmev mu pomaly mizol z tváre.
„Liam čo sa deje?“ jemne chytil moje ruky do svojich a prezeral si ich.
„Vieš.... máme turné...“ slzy mi zaplnili oči a tlačili sa von.
„Ako dlho?“ pozrela som sa do zeme.
„3 mesiace“ neudržala som ich. Stiekla mi po tvári jedna, druhá, tretia a mnoho ďalších. Liam mi ich utrel končekmi prstov a pobozkal mokrú cestičku na mojom líci.
„Neboj sa zvládneme to, budeme si volať každý, každučký večer.“ Nádherne sa usmial a mňa to prinútilo urobiť to isté.
„Bude to dobré“ objal ma a ja som naozaj cítila, že to tak bude.
„A kedy odchádzate?“ konečne som sa odhodlala pozrieť do jeho krásnych hnedých očí.
„O týždeň“
„Tak skoro?“
„Užijeme si ho!“ prikývla som a zotrela si slzy rukávom.  Objal ma a ťahal do obývačky. Všetkých 14 očí. Pre spresnenie tie oči patrili Harrymu, Zaynovi, Louisovi, Niallovi, Paulovi, Lou a Tomovi. Pozerali na mňa s ľútosťou a pochopením. Nechcem aby ma ľutovali. Keď prídu všetko bude ako doteraz.  Je neskutočné ako som si Liama pripustila k telu.
„Nebuď smutná. Upiekol som ti koláčiky“ Niall vstal a podal mi malú krabičku. Zasmiala som sa
„Niall a je to jedlé? Neskončím na pohotovosti? Nebudem týždeň mimo?“ opýtala som sa ho s vážnou tvárou a on mi krabičku radšej narýchlo vysunul z rúk a išiel obsah vysypať do koša.
„Tak ťa pozívame na obed do Nando´s“ postavil sa s nádejou v očiach predo mňa. Znovu som sa zasmiala a keď som si išla sadnúť počula som Sarine kričanie a následné búchanie jej nôh na schodoch.
„Amy, kde máš telové mlieko?“ opýtala sa keď v uteráku zastala pod schodmi. Vypúlila oči a rýchlo vybehla späť.
„Idem za ňou“ prikývli a ja som vybehla do mojej izby. Chodila po izbe z miesta na miesto.
„Tak toto je trapas do konca života“
„Neboj mne sa stalo niečo podobné a myslím, že si na to ani nespomínajú“ trochu sa upokojila.
„No poď. Ukážem ti kde mám telové mlieko“ ukázala som jej poličku v kúpeľni a zišla späť za nimi. Keď vyšla už oblečená z kúpeľne, zišla niekde dole a ja som vošla do kúpeľne. Zamkla som dvere, zhodila zo seba svoju nočnú košeľu a vošla do sprchy. Užívala som si milióny vlažných kvapiek, ktoré ma úplne prebrali. Keď sa mi na prstoch robili malé cestičky, vyšla som von a natrela sa kokosovým mliekom. Vonia nádherne. Vlasy som si dala do drdola, umyla tvár a vydrhla zuby do žiarivo bielej farby. Obliekla som si vopred pripravené veci a vyšla von z kúpeľne. Zišla som dole, kde sa Sara veselo zhovárala so Zaynom. Počkať, počkať!  Úsmev, prehodenie vlasov, kusnutie do spodnej pery! Ona je na 100% zamilovaná. Bola som z toho nesmierne nadšená. Na Zaynovi bolo vidno aká je mu Sara blízka. Niečo jej pošepkal a ona prikývla. Zrazu vstala a prišla ku mne celá šťastná. Schmatla ma za ruku a ťahala do kuchyne.
„Pozval ma na rande!“ mierne zapišťala a začala skákať ako veverička, ktorá nedosiahne na oriešok.
„Čo robíš?“ opýtal sa jej Niall, keď zrejme išiel skontrolovať obsah našej chladničky.
„Lietala tu mucha...“ snažila sa vyhovoriť a začala mávať rukami pri čom ma tresla po hlave.
„Au!“ chytila som sa za hlavu a neveriacky na ňu s úškrnom pozrela.
„Prepáč“ začala sa smiať a obímať ma. Niall sa z nás smial.
„Shake it, Shake it baby, Shake it, Shake it Baby...“ sme si začali spievať. (Justin Bieber – Santa claus is coming to town) To je naša špecialita. V strede leta spievať vianočné pesničky. Keď sme dospievali všetci boli v kuchyni, smiali sa na nás a na konci nám zatlieskali. Sara odišla do obývačky so Zaynom, Niallom a Louisom.
„Wau si vážne talent“ povedal mi Paul.
„Vďaka“ Liam ma objal a dal mi pusu na líce. Zobral ma jemne za ruku a potiahol smerom do obývačky. Sadli sme si k nim na gauč. Zrazu prišla Lou
„Pukance?“ ukázala na plnú misu slanej mňamky.
„Jeeeej“ pribehol Niall a zobral si ju. Sadol si ku mne a ja som si zobrala hrsť. Prisunula som sa k nemu aby som si mohla nabrať ďalšiu hrsť.
„Čo?“ opýtali sme sa naraz z plnou pusou pukancov, keď sa na nás všetci dívali. Začali sa smiať. My sme naraz prekrížili ruky na hrudi a oduli spodnú peru no nakoniec sme sa začali smiať. Rozhodli sme sa že pôjdeme do kina. Kúpili sme si lístok na prvé čo sme uvidela a vošli do sály označenej písmenom B. Posadali sme si na svoje miesta
„Hej ja chcem sedieť pri Louisovi!“ hovoril Harry, keď si Niall sadol vedľa Louisa. Niall prevrátil očami, zobral si pukance vo veľkom balení – podotýkam boli tri, jeden celý jeho.  Liam si ma preventívne držal za ruku a posadil vedľa seba. Usmiala som sa a on mi dal pusu. Dal medzi nás pukance a do priestoru na pohár, ktorý sídlil na boku sedadla položil spoločnú colu. Presne, keď zhasli svetlá a začali sa reklamy, chytila som Liama za ruku. Aj v tej tme, ktorú prehlušovalo svetlo plátna som videla jeho nádherný úsmev. Dala som mu pusu a rýchlo odtiahla. Menšia hra :D pozrela som na plátno no úškrn na mojej tvári bol viditeľný. Otvoril do údivu ústa no usmieval sa. Štuchla som ho medzi rebrá, on vidal taký divný zvuk a vtedy sa začal film. Hneď na začiatku, keď som uvidela tu známu veveričku, oriešok a ľad mi došlo, že sme si kúpili lístky na Dobu Ľadovú. Hneď som zobrala pukance na kolená, pustila Liamovi ruku a pozorne sledovala film.
„Heeej!“ hundral Liam.
„Pšššt!“ ukázala som mu prstom a ďalej sledovala film. Chudák ako ho zanedbávam, musím mu to vynahradiť. Celý film som pozorne sledovala, smiala sa a sem tam dala pusu Liamovi. Keď film skončil zobrali sme si svoje veci a vyšli zo sály. Chytila som Liama za ruku. Hodinky ukazovali presne 7 hodín a mne sa v tom okamihu zívlo.
„Si unavená?“ spýtal sa ma rozospatý Liam.
„Trochu. Ja neverím! Liam Payne zaspal v kine? To čo sa stalo?“ divne na mňa pozrel no zasmial sa a ja s ním. Ťukla som mu po nose a išla mu dať ďalšiu pusu
„Cukrovanie si nechajte na inokedy... ideme sa prejsť“ povedal Louis a hneď chytil Liama za druhú ruku.
„Hej ten je môj!“
„Nie lebo môj“
„Nie môj!“
„Nie môj!“ začali sme sa hádať
„Liam!“ pozreli sme sa na neho a prstami ukazovali na toho druhého.
„Louis! A ja som čo?!“ ohradil sa Harry a ako smutné šteňa pozrel na Louisa.
„Prepáč zlatko....“ hneď prišiel k nemu a objal ho. Začali skackať a vybrali sa k východu. Vyzerali ako deti, ktoré práve dostali tú najväčšiu a najsladšiu lízanku. Všetci sme sa zasmiali a vybrali do parku. Prechádzali sme sa, smiali, rozprávali no po hodine sme sa museli rozlúčiť s chalanmi. Keď sme prišli domov, vošla som do svojej krásnej izby a pustila si pesničky. Vybrala som si odlakovač, vatu a farebné laky. Prezliekla som sa do pyžama a odlakovala si nechty. Keď mi došla fantázia rozhodla som sa pre červený. Zapla som rádio a spievala si každú pesničku, ktorej som poznala slová no u niektorých som použila improvizáciu. Zistila som a pri jednej som opýtala aký ma slon veľký zadok.... Keď boli nechty nalakované začala som skákať po nábytku a krútiť rukami len aby lak vyschol. Sama sebe som pripomínala ranenú vranu. Práve v polohe, sekundové lepidlo na strope (dole hlavou :D ) ma v rozmýšľaní a mávaním rúk ako dirigent vyrušila Lou.
„Prepáč chcela som.....čo to stváraš?“ zasmiala sa a pozorne sledovala čo robím.
„Očista tela.... uhmmm uhmmm“ robila som akože meditujem.
„Aha... Tak a nie si hladná? Dnes si okrem pukancov nejedla nič.“ Hneď pri pomyslení na jedlo mi zaškvŕkalo v bruchu.
„Takže beriem to ako áno“ zasmiala sa Lou
„A čo je na večeru?“
„No Tom robil rizoto“
„No.... neviem... jasné teraz by som zjedla aj Louisovu topánku a to je čo povedať“ zasmiali sme sa dali preteky dole schodmi. Takmer sme spadli hneď na prvom no ustáli sme to.
„Vy musíte byť riadne hladné“ smial sa Tom, keď videla ako sa drgáme a naháňame.
„A ako...“ povedali sme naraz a ja som znovu drgla bokom do Lou.
„Au!“ povedala a sadla si za stôl. Urobila som to isté
„Inač kde je Lux?“ opýtala som sa keď pred nás Tom pokladal kôpku rizota samozrejme na tanieri :D
„No momentálne spí“ povedal Tom. Spolu sme sa navečerali a vybrali do svojich komnát. Dala som si sprchu, odlíčila sa a hodila do postele. Pozrela som sa čo je nové na TT a FB, keď mi zazvonil môj nový iphone, ktorý mi kúpili rodičia.
„Prosím?“
„Ahoj zlatko“ počula som ako sa usmieva
„Ahoj“ s radosťou som si ľahla na chrbát.
„Čo robíš?“
„No chystala som sa spať“ zasmiala som sa a následne zívla.
„Prepáč....“ rozprávali sme sa ešte dlho až kým nám nedošlo aký veľký účet budeme mať. Hneď som zaspala s myšlienkou na Liama.

o 5 dní:

„Hej Dusty vráť mi moju šunku je moja!“ naháňala som Harryho mačku.
„Nechaj ju veď zblbne“ naháňal ma Harry. Bolo to dosť komické. Keď si predstavíte chalana ako naháňa dievča, ktoré naháňa mačku kvôli šunke, ktorú už i tak nezje.... Keď mi to došlo cez moje poriadne dlhé vedenie zastala som. No nie nadlho. Prudko som padla bruchom na zem.
„Au Harry! Brzdy nemáš?!“
„V aute“ smial sa
„Nemám rada tvoju mačku.“
„PCH!“ urazene a plný „pýchy“ si zobral na ruky mačku a odvrátil sa mi chrbtom.
„Len nech ti od pýchy nespadne vrecko“
„Čo? kde?“ začal sa obzerať a rukou si šmátral po vrecku.
„Ty mačkofil čo si to urobil s mojou Amy?“ zo smiechom vykrikoval Liam.
„Spadol na mňa!“ žalovala som ako malé dieťa no so smiechom. Začala som sa oprašovať od hliny, keď som pocítila ruky na bokoch, ktoré ma stiahli na kolená majiteľa. Dával mi malé pusinky a zanechával husiu kožu. Chalani sa začali naháňať a hrať s malou Lux. Smiali sme sa na tom ako Harry upokojuje svoju vysoko nazúrenú mačku.
„Zlý Dusty!“ povedal Harry svojej mačke, keď ho škrabla. Strávime spolu už len dva dni a odlietajú. Strašne mi budú chýbať no najviac Liam. Celý týždeň sme boli v klube, vonku či na večeri no nikdy sme sa nenudili. Liam jemne otočil moju hlavu k sebe a pomaly sa približoval. Usmiala som sa tesne pred tým ako naše pery spojil. Vypukol ohňostroj ako pri každom bozku. Vždy je niečím iný a úžasný presne ako on. Odtiahol sa a ja som z neho rýchlo zišla. Sledoval moje pohyby a čakal čo urobím.
„Hej Payn. Chyť si ma“ zákerne som sa usmiala a rozbehla sa do domu. Hneď utekal za mnou. Keď ma už dobiehal preskočila som gauč a pokračovala v ceste. Vybehla som po schodoch hore a zavrela sa v jeho izbe. Poobzerala som sa po izbe. Pod posteľ sa nezmestím, za dverami ma nájde alebo zo mňa urobí plagát pri ich otváraní,.... skriňa?“ nemala som čas na uvažovanie a tak som rýchlo vošla do skrine. Nechala som ju pootvorenú aby som na neho okom videla. Kľučka sa pohla a dvere otvorili. V nich sa objavil Liam a obzeral sa po izbe. Ak som dobre videla pozrel sa pod posteľ, za dvere.... Uf ešte že som sa tam neskryla. Neskôr im zmizol z dohľadu... Myslela som si, že  odišiel a tak som otvorila dvierka skrine. Pomaly som urobila krok von, ďalší k posteli, ďalší bližšie k dverám. Keď som ich chytila za rám stiahol ma za pás na zem.
„Mám ťa“ víťazoslávne sa usmieval, keď som ležala na huňatom koberci pri posteli a on sa nakláňal nado mnou.
„Vážne nevšimla som si“ zasmiala som sa. Priblížil sa ku mne a pobozkal ma. Pokračoval a z nežnosti prerástol do vášne.
„Nezjedzte sa“ smial sa Zayn, keď stál pri dverách. Zasmiali sme sa, schmatla som Liama za ruku.
„Kto bude dole posledný je zhnité vajco“ zakričala som, pustila jeho ruku a rozbehla sa. Keď som už sústredene behala na posledný schod Liam ma chytil a položil vyššie než bol on.
„Hej! To nie je fér“ skočila som mu na chrbát. Ako tak to ustál. Zastali sme na „prízemí“ a Zayn hneď vyhlásil
„Dobre... s vami nič nehrám“ zasmial sa a vošiel do obývačky.
„Niall! Nebabri do toho!“ vykrikoval z kuchyne Liam po Niallovi
„Ale veď len jeden...“
„Niall! Mám ti zase napchať do úst citrón?! Ani jeden! Vydrž... teraz sú horúce!“ to už sme ich sledovali z prahu dverí. Liam držal nad hlavou plech s koláčikmi. Niall na neho robil psie oči no ako náhle počul slovo citrón hneď si sadol za stôl ako keď sa ide pes kúpať. Liam sa spokojne usmial a položil koláčiky na kuchynskú linku. Položil nato papierik s nápisom: Nedotýkať sa! Horúce! .....ruky preč!!! Zasmiala som sa keď som to čítala a prisadla si k Niallovi.
„Hladný?“ opýtala som sa s úsmevom
„Strašne“
„Hm ... chceš ochutnať hrianky de Amy?“ prikývol ako dieťa ktoré má dostať sladkosť. Chlieb nakrájaný na primerané kusy som dala do hriankovača a počkala kým nevyskočili. Urobila som svoju pomazánku plnú tajných prísad. Natrela som hrianky a podala ich Niallovi na tanieriku. Ten sa do nich s radosťou zakrizol  a na tanieri neostalo nič.
„Chutilo?“
„Bolo to geniálne úžasné... mňam“ oblízal tanier a dal ho do dressu. Večer sme si dali náš „ukecaný kruh“ , ktorého sa zväčša účastnili len dievčatá. Dohodli sme sa, že nás odvezie Louis domov.
„Ďakujeme“ zakývali sme mu pred domom, keď odchádzal. Vošli sme s Lou, Lux a Tomom do dnu a zamkli dvere.
„Dobre  ľudia dobrú“ zakričala som im z piateho schodu. Odzdravili mi a ja som sa nahrnula s uterákom a košeľou do kúpeľne. Dala som si sprchu, odlíčila sa a obliekla. Vošla som do postele a hneď zaspala.

Páčila sa?  píšte prosím :))

Niall Horan

Fuuha je po pol noci a to znamená že Niall Horan má narodeniny. Happy birthday Niall! :)) 

 - ten Zayn xDDD

http://25.media.tumblr.com/tumblr_ma2u8f5sIS1reh3r2o5_250.gif

http://24.media.tumblr.com/tumblr_m7qywjosTM1rrq6qso3_500.gif - chúďa :D

Takže, keďže má tento modrooký fešák narodeniny dáme si pár faktov:

Niallove druhé meno je James.
Niall je jediný člen 1D, ktorý sa nenarodil v Anglicku. Narodil sa v Mullingare v Írsku.

Predtým, ako sa volala skupina One Direction, Niall navrhol, že  by mali byť "Niall a zemiaky."
Hrá na gitaru.
Niall je "Belieber".
Vraví že Harryho nahota je nákazlivá
Keby bolo jeho dievča Directioner hral by jej stále pesničky.
Vraví že jediná vec ktorú ma na sebe rád su jeho oči.
Otázka: Čo by bola posledná vec ktorú by si urobil kebyže za 10 sekúnd je koniec
sveta?
Niall: Prdol by som si. :DDD
Na koncerte v Detroite si Niall zložil slúchadlo a usmial sa zo slzami v očiach, keď si uvedomil že všetci spievali s nimi. ..... juuuj :)
Niall povedal, že ho viac priťahujú brunety než blondýny. (Naty máš šancu :DD)
Niall má na spodku mikrofóna prilepené farby Írskej vlajky.

Crazy dog

Toto je úžasná jednodielovka určená pre mňa od mojej šialenej "dvojičky" milujem to! je to nádherné :)) Ďakujem..... bageta - ty vieš :DDD
Samantha = ja ...wuhuu :D to meno je úžasné. Prečo sa tak nevolám? :/

,,Trixi! No tak! Neťahaj ma tak!!“ Kričala som na môjho psa, ktorý sa hnal zasneženým parkom na vodítku a úplne ma ignoroval. Mama mi kázala  ju vyvenčiť no momentálne si nie som istá či ja venčím ju alebo ona mňa. Konečne sa mi podarilo Trixi zastaviť. Odopla som jej vodítko a nechala ju, nech sa vybehá. Sadla som si na najbližšiu lavičku a lapala po dychu. Keď vás po šmykľavých zasnežených cestičkách parku ťahá až príliš hyperaktívny zlatý retriever a vy za ním musíte behať rýchlo sa zadýchate. Konečne som chytila dych, keď sa z opačného konca parku ozval krik: ,,Hej! To je moje!!! Daj to sem!“ Obzrela som sa za zvukom a uvidela Trixi, ktorú naháňal nejaký chalan. Ona držala v ústach asi jeho šál a hamburger. Ako mu ten šál dala dole z krku??? Okamžite som bežala za nimi. To by nebola Trixi keby niečo nevyviedla. ,, Trííííx!!!! K nohe! OKAMŽITE! Zvrieskla som asi na celý park. Trixi sa obzrela a vyštartovala mojim smerom. Ten chalan za ňou.  „Fuj to! Pusti!“ povedala som, keď dobehla ku mne a vyťahovala som jej šál z papule. Hamburger som nechala tak, pochybujem, že by ho chcel naspäť. Konečne pustila šál, keď ku mne dobehol ten chalan. Dúfala som, že nebol veľmi nahnevaný.  Pozrela som na neho. Zdalo sa mi, že som ho už niekde videla, ale nepamätala som si kde. Mal tmavé kučeravé vlasy a úžasné zelené oči, od ktorých som nevedela odtrhnúť pohľad.
„Ehm... To je tvoj pes?“ spýtal sa ma a mne sa podlomili kolená. Ako môže mať niekto taký nádherný hlas?
„No...Áno.“ vykoktala som nejako. Bože Sam spamätaj sa! Veď je to len nejaký chalan! Odlepila som zrak od tých jeho hypnotizujúcich očí a povedala: „Prepáč, prosím ťa, Trixi je strašne hyperaktívny pes.“ Pozrela som na neho mojim najlepším psím pohľadom. A všimla som si, že Trixi, ktorá ten hamburger už asi zjedla, spravila to isté. On na nás chvíľu pozeral a potom sa začal smiať.
„Vám dvom sa nedá odolať. Ospravedlnenie prijaté ale...kúpiš mi nový obed!“
Vydýchla som si od úľavy. „Inak ako sa vlastne voláš?“ opýtal sa ma.
„Samantha ale stačí Sam. A ty?“ Začudovane na mňa pozrel. Čo som povedala?
„Som Harry. Takže čo s tým obedom?“
„Prepáč, momentálne tu nemám peniaze a s Trixi by ma nikam nepustili. Musím skočiť domov.“ povedala som.
„Fajn, ale idem s tebou!“  Teraz som začudovane pozerala ja. On sa len usmial a ja som div neodpadla. Bože poznám ho sotva  5 minút a už pri ňom omdlievam. Čo je to so mnou?
Trixi som zapla vodítko a spolu z Harrym sme zamierili k môjmu domu. Celú cestu sme kecali o úplných somarinách a smiali sa. Keď sme došli k nám, povedala som mu nech ma počká a rýchlo som pustila Trix a zbehla pre nejaké peniaze. Cestou von som na seba pozrela v zrkadle. Preboha ako to vyzerám?  Líca úplne červené od zimy vonku a moja huňatá čiapka na strapatých svetlohnedých vlasoch sedela úplne nakrivo. Rýchlo som si ich rozčesala a trochu sa upravila. Vybehla som za Harrym. Keď ma zbadal, povedal, že ma chce niekam zaviesť. „Nechcel si náhodou obed?“ spýtala som sa ho. „ To bola len zámienka aby som ťa mohol niekam pozvať.“ Žmurkol na mňa a ja som sa začervenala. Sam, kľud, dýchaj...Je možné, že by som sa za taký krátky čas zamilovala? Nie, to nemôžem. Alebo? A čo malo znamenať to: zámienka aby som ťa mohol niekam pozvať? Aj ja sa mu páčim? Alebo to povedal len tak? Určite to povedal len tak...Kým som rozmýšľala, Harry ma zaviedol pred malú kaviarničku. „ Pozývam na čokoládu.“ povedal. „Ale Harry ja...“ položil mi ukazovák na pery. Pri jeho dotyku mnou prebehlo najmenej tisíc voltov. „Pst! Nechcem počuť nijaké námietky!“ Tak sme sedeli v teple kaviarničky, pochlipkávali horúcu čokoládu a rozoberali všetko, čo nás napadlo. Zrazu vošlo niekoľko dievčat približne v mojom veku. Poobzerali sa po kaviarni. Pohľad sa im zastavil pri našom stole. Podišli k nám a jedna povedala: „Ahoj Harry, nemohol by si sa s nami odfotiť?“ Harry prikývol, vstal a s každou z nich sa odfotil. Potom im zamával a sadol si späť. Vôbec som nechápala, čo sa práve stalo. Myslím, že on to z môjho výrazu pochopil, lebo spustil: „ No..vieš...Sam...ja som slávny. Spievam v skupine One Direction...“  ešte niečo rozprával ale už som ho nepočúvala. Rozmýšľala som, kde som o tom počula. No jasné! One Direction! Preto mi Harry prišiel taký povedomý! Skočila som mu do reči. „Jasné! Už viem odkiaľ ťa poznám! Na MTV často chodia vaše pesničky! Tam som ťa videla! A ja že prečo si mi taký povedomý. Prepáč, že som ťa nespoznala.“ Zahanbene som sklopila pohľad. „Nemáš sa za čo ospravedlňovať. Som viac menej rád, že si ma nespoznala. Konečne nejaké dievča, čo nevrieska keď ma zbadá. Mám rád naše fanúšičky, ale niekedy to trochu preháňajú. S tebou sa dá normálne porozprávať a aj keď ťa poznám len pár hodín, pripadá mi to ako večnosť.“ Dopili sme čokoládu a trochu sa pohádali, keď sme mali platiť. Chcela som ja, pretože Trix mu zjedla obed ale ani za svet mi to nechcel dovoliť. Nakoniec som to nechala tak, založila som si ruky a urazene hypnotizovala pohľadom cukorničku na stole. Keď som nereagovala na Harryho otázky či už nejdeme, vstal, chytil ma za ruku a ťahal von. Prebehli mnou zimomriavky, ktoré nemali nič spoločné zo zimou vonku. Všimla som si, že už sa pomaly stmieva a trochu zmráka. Asi bude snežiť. Pozrela som na Harryho a pohľad mi padol na jeho čiapku. Rýchlo som mu ju strhla z hlavy a utekala k parku, v ktorom sme sa stretli. Počula som, ako niečo zakričal a rozbehol sa za mnou. Odrazu ma trafila snehová guľa. Rýchlo som nabrala do ruky sneh. Guľovali sme sa tam ako malé deti a smiali ako blázni. Zdrhla som mu do stromov a rýchlo nabrala do jeho čiapky sneh. Potom som sa prikradla za neho a dala mu ju na hlavu. „Héj! To studí!“ Chcela som bežať preč ale dostala som taký záchvat smiechu, že keby začnem utekať asi narazím do stromu :D Harry si dal dole čiapku a na hlave mal kôpku snehu, no nesmejte sa z neho. Keď som sa upokojila, zistila som, že Harry stojí dosť blízko pri mne. Úplne pomaly sa začal približovať perami k tým mojim. Už bol od nich iba pár milimetrov, keď som na lícach zacítila niečo studené. Otvorila som oči a pozrela na oblohu. Harry to isté. Začalo snežiť. Drobné biele vločky pomaly a potichu pristávali do snehových závejov. Harry ma chytil za ruky a pozeral sa do mojich očí. Ja som sa znovu začala strácať v tých jeho zelených. Znovu sa pomalinky približoval. „Myslím, že som sa zamiloval...“ šepol sekundu pred tým, ako sa perami dotkol tých mojich. V tom momente ma napriek zime vonku a snehovým vločkám dopadajúcim na moju tvár zaliala horúčava a v hlave mi vybuchli milióny ohňostrojov. Pár minút, ktoré mi pripadali ako sekunda a zároveň ako večnosť sa odtiahol. „Myslím, že ja tiež.“ Usmiala som sa na neho. V duchu som ďakovala, že ma mama ráno prinútila ísť vyvenčiť nášho šialeného psa, pretože len vďaka Trixi som spoznala takého úžasného chlapca ako je Harry...

Páčila sa vám rovnako ako mne? :) dúfam že áno :) komenty! povinne! prosím :D