Dance is my life 55.časť

Ďakujem za prekročenie krásnych 7000 zobrazení :)) takže stihla som dopísať časť a som s ňou ako tak spokojná. Dosť som sa napísala a k tomuto mi pomohla pesnička :D :

Píšte komentáre :)) 

*Lenka*

Ráno som sa zobudila plná radosti. Zhrnula som zo seba paplón a s úsmevom som ponaťahovala kosti, ktoré za noc stuhli. Vyskočila som z postele a pozrela sa cez okno na rozžiarené slnko. Akoby sa tešilo so mnou. Podišla som k malému prehrávaču a stisla play. Tóny od začiatku naznačovali že je to niečo známe a ja mám výhodu že mi to môže zaspievať. Get out, get out get out of my head spievala som spolu s nimi a pri tom tancovala a vyťahovala zo skrine moje dnešné oblečenie. O štvrtej máme byť v sále koncertu a o druhej na skúške vo vedľajšej sále. Vytiahla som biele nohavice a zeleno biely pásikavý sveter.  Asi som chcela spadnúť na zem, keďže som si vytiahla svoje zelené topánky na opätku s platformou. Dostala som ich na svoje 17ste narodeniny od Mišky. Všetko som to poukladala na posteľ a topánky k nej.  Vošla som do kúpeľne a vošla do sprchy. Spievala som si rôzne pesničky a púšťala na seba vlažnú vodu. Vyšla som von a vlasy vysušila fénom.  Maľovať sa mi neoplatí, keďže ma upravia tam. V uteráku som vyšla do izby a obliekla si prichystané veci. Keď som sa postavila prvý krát na opätky vyzeralo to fajn. Oproti tým čo som mala na oslave u Tomlinsonovcov boli tieto vyššie. Vykročila som. Jeden... dva....tri.... a už som išla akoby som na nich chodiť vedela. Otvorila som dvere a vyšla izby.

„Ahoj“ pozdravila mi Miška keď som sa objavila v obývačke. 

„Ahoj...“ usmiala som sa

„Vieš na tom choď....“ a už som sa pošmykla na parketách. 

„iť...“ dokončila Miška.

„Ako tak“ povedala som, keď som si sadla a šúchala boky od úderu. Smiala sa a naraz sme sa akoby zamysleli. Úsmev sa mi rozšíril a keď som pozrela na Mišku a následne sme vykríkli

„Janka!“ vyletela som zo zeme a Miška z gauča. Pred dverami sme zastali. Pozrela som na Mišku a hneď sme vedeli ako to dopadne. Otvorili sme prudko dvere..... dúfam na stene neostala diera od kľučky..... a začali:

„Get out, get out, get out of this bed!“ spievali sme a Janka sa prudko posadila. Oči mala ako to milé zvieratko z Madagaskaru – rozprávky :D . 

„Ja som už myslela, že  ste nato zabudli.“ Povedala trochu vystrašene a jednoznačne čerstvo nútene zobudená. Keď sa už mierne zobudila došlo jej čo zvykla robiť v takýchto chvíľach.

„Vy nie ste normálne!“ a hodila po nás vankúš ktorý skončil na jej známej fretke.

„Mefuss prepáč!“ vykríkla a hodila ďalší ktorý nás trafil. Teda skôr Mišku. Vyšli sme so smiechom von a zabuchli jej dvere. S krčami smiechu sme vošli do kuchyne 

„Čo—čo si dáš?“ opýtala som sa pomedzi smiech. 

„Fuuuuu“ vydýchla Miška, keď sa ukľudnila. 

„Takže dám si jednu horúcu čokoládu a hranolky..“ 

„Takže po 1. Nie som reštika a po 2. To nestráviš nejakú dobu na WC po zjedení tých kombinácií?“ opýtala som sa so smiechom no miernejším. 

„Okej dám si čaj.“ Prikývla som a urobil 3 šálky čaju. Janka vyšla vyparádená ako vždy. Podala som jej šálku a namierila si to na balkón. Posadali sme si na obvyklé miesto a začali sa rozprávať. Keď sme dopili, vošli sme dnu a začali upratovať. Už to ten byt potreboval. Skončili sme o jednej. 

„Baby ideme!“ vyhlásila som a zobrala tašku s vecami na skúšku. Kľúče som dala do tašky spolu s mobilom a peňaženkou. Vybehli sme von a zavolali taxík. Zastali sme pred známou halou a vošli dnu. Dan a ostatné boli v šatni. Vošli sme dnu a rýchlo som si obula tenisky na skúšku. Vybehli sme do sály

„Ahojte  dievčatá. Konečne ste prišli. Vítam Miška“ Vincenzo Mišku už poznal, keďže zvykla s nami chodiť na tréningy. 

„Okej dievčatá postavte sa do tvaru začíname“ povedal a ja som sa postavila na svoje miesto hneď v predu. Wuhuuu som v predu! Vincenzo pustil hudbu a my sme začali tancovať. Buuum! Odznelo od DJa a my sme sa len postavili do konečného postoja.

„Bravo! Ste veľmi talentované!“ zatlieskal nám Vincenzo a ja som išla k Miške. O chvíľu pri nás bola Dan aj Janka. Napila som sa vody. Hodinu sme sa zabávali a rozprávali. No neskôr už prišiel aj Olly a museli sme si to prejsť posledný krát od znova. Na konci nás pochválili a povedali nám aby sme si obliekli kostým. Vošli sme do šatne a obliekli si teda svoje kostými. Prišla za nami kaderníčka a kozmetička, ktorá nám kázala aby sme po dvoch vošli do miestnosti, kde robia z dievčat očarujúce tanečnice. S Dan sme vošli dnu a nechali spraviť vlasy spolu s Make upom. Toto budem dlho dávať dole... pomyslela som si a vyšla von. Vincenzo nám povedal aby sme sa pripravili, že o chvíľu začíname. 

„Dúfam sú už tu“ povedala som babám. 

„Idem im zavolať“ povedala Miška a zmizla. Asi o 10 minút prišla späť 

„Takže sedia v hľadisku a držia palce.“ Usmiala sa 

„Začíname!“ zakričal Vincenzo a do mňa stúpila nervozita že to pokašlem. 

„Zvládnete to!“ smiala sa Miška a každú objala. Vytriasla som ruky a vyšla s úsmevom na pódium. Zaujala som miesto na boku pódia a keď začala hrať hudba, začali sme tancovať...

Po Koncerte: 

Koncert bol super! Užili sme si ho. Všimla som si Louisa ako nám fandí spolu s chalanmi. Bolo to super! :D V šatni sme sa prezliekli do civilu a odovzdali kostými. Zobrali sme si veci a išli za Vincenzom

„Páni moji vy ste boli úžasné. Ďalší skvele odtancovaný koncert!“ pochválil nás

„Fakt ste super“ prikývol Olly a na rozlúčku nás objal. Vyšli sme vytešené von z haly, kde nás už čakali chalani. Hodila som sa okolo krku Louisovi a on ma obdaril sladkým bozkom.

„Boli ste úžasné!“ aj oni nás patrične pochválili. Večer sme strávili na prechádzke a v Nando´s. Neskôr nás odviezli domov a my sme sa hodinu odlíčovali. Keď to bolo konečne dole, rozlúčili sme sa a ja som sa hodila unavená do postele a zaspala.

Prešlo pár dní a všetko sa zdalo byť krajšie ako pred tým. S Louisom sme trávili pomaly každý deň po tréningoch a jeho skúškach so skupinou. Keď sme boli spolu nikdy sme nespustili úsmev z tváre. 

„Kde sú toľko?“ nervózne sme stáli s Miškou pred Starsbruckom. Bolo presne šesť večer a oni nikde.

Mali sme sa stretnúť presne tu. 

„Asi sa nato vykašleme. Poď“ otočila som sa smerom domov a ťahala so sebou Mišku.

„Počkať nie sú to oni?“ ukázala na čierne auto z ktorých vikúkli dve hlavy. Podotýkam cez jedno okienko. Myslím že sa trochu zasekli....

„Prepáčte že meškáme“ začali sme sa smiať, keď Lou chcel dať späť hlavu no nešlo mu to. 

„Horan tvoja veľká hlava!“ hovoril mu Louis. Po chvíli, keď Louisovi došlo, že ju stačí posunúť doprava a otočiť nabok sme sa konečne pohli. Úspešne sme došli pred siedmou ku chalanom. Vystúpili sme a vošli dnu. Tašky, ktoré sme s Miškou vláčili vďaka chalanom a ich tvrdohlavosti sme položili do Niallovej a Louisovej izby. Sadli sme si u Nialla na posteľ a rozprávali, keď do izby vtrhli Janka, Lottie, Dan a Zayn. 

„Ukáž!“ kričali všetci a naskakovali.

„Zayn aj ty?“ opýtala som s úškrnom a nadvihnutým obočím.

„Ja som tu nasilu. Dotiahla ma sem táto milovníčka Shaumy“ začali sme sa smiať keď ukázal na Janku. 

„Okej ja idem“ zasmial sa a už ho nebolo.

„Ukáž“ prevrátili sme očami a povedala Miška aby ukázala prvá. Vytiahla kvietkované šaty modro čiernej farby. 

„Tie sú nádherné“ rozplývali sa dievčatá. Miška sa zasmiala a vytiahla topánky modrej farby na opätku.

„Dúfam sa na nich nezabijem“ zasmiala sa a položila ich na zem. 

„Teraz ty“ otočila sa ku mne Miška a ja som sa rozutekala do Louisovej izby. Samozrejme baby za mnou. Miška prišla posledná lebo určite odkladala šaty pred Niallom. Zahrabala som v taške a vytiahla rúžové šaty bez ramienok. 

„Jeeej. Tie mi raz požičiaš“ povedala Janka. Zasmiala som sa a pohrabala v ďalšej taške a vytiahla rúžové topánky na vysokom opätku. 

„Na toto budem potrebovať chrániče.“ Zasmiali sme sa a ľahli na posteľ. Zrazu začal jednej z nás vibrovať mobil, ktorý bol hodený na posteli. 

„Počkaj určite môj zvoní. Každá zdvihla mobil a povedala 

„Halo?“ nikto sa neozval a tak sme to zopakovali znovu. Zvonenie stále pokračovalo a dnu vošiel Louis.

„Prepáčte zvoní mi mobil“ ukázal na mobil a zobral ho preč.  

„Nejdeme dole?“ opýtala som sa a zoskočila z postele načo sa mi potkla noha a ja som si povedala že mňa ta zem stále miluje a je verná. 

„Pomôžeme ti?“ čupla si ku mne Janka, keď som uvažovala prečo je zem taká tvrdá. 

„Hm... áno“ otočila som k nej hlavu. Pomohli mi vstať a malinko krívajúc sme došli dolu. 

„Čo sa stalo?“ zhrozene a starostlivo ku mne pribehol Louis

„Nemáš teplotu? Nečká sa ti?“ 

„Louis nemám chrípku a čo to má spoločné zo čkaním? Len som bola znovu šikovná.“ Zasmiala som sa a s Louisovou pomocou som došla až ku kreslu, kde som sa usadila. Louis si zrazu sadol na mňa

„Louis nie si taký ľahký ako si myslíš..“ snažila som sa mu dohovoriť no akosi s ním nepohlo. Keď sa nechcel pohnúť skúsila som menšie štuchnutie, ktoré spôsobilo jeho padnutie na Nialla, ktorý upäto sledoval ako Miška namáča oreo. 

„Tomlinson! Nedám ti Oreo!“ vykríkol Niall. Louis si sadol a odul peru. 

„Prepáč“ nevinne som pokrčila ramená a nahodila úsmev tipu – ja za to nemôžem. 

„Vážne?“ sarkasticky odvetil a zdvihol ma z kresla a posadil na svoje kolená. To bolo rýchle :D 

„Čo sa dnes chystá?“ opýtala som sa, keď som sa oprela o Louisa a on sa mi hral s vlasmi. 

„Tak môžeme ísť na kolotoče alebo do aquaparku.“ Navrhol Liam

„Do aqaparku s vami už nejdem!“ povedala Dan a ruky zdvihla na znak obrany.  Chalani sa začali smiať. 

„Sme jediné čo nechápeme a sme zvedavé?“ povedala som a uprela na ňu pohľad.

„Vieš ešte s ..... El.... sme išli do aqaparku. Jasné že títo piati nás dobre že neutopili. Skôr skončili v detskom kútiku... Vieš si predstaviť ako prerastené decká s výškou maximálne 178 cm sa šmýkajú do farebných guličiek?“ hovorila vážne Dan no mihalo jej kútikmi. Hneď sme sa rozosmiali a pridala sa aj Dan. 

„Nemáš čo hovoriť tiež si tam bola!“ obraňoval svoju skupinku Louis

„No áno ale iba kvôli Niallovi a Harrymu! Oni ma tam hodili!“ smiali sme sa ďalej. Smiali sme sa ešte dlho najmä pri tom ako povedal Louis že narazil do sklenených dverí v štúdiu, kvôli tomu že chcel výsť von a dvere mu držal Zayn a Niall. Neskôr nám išli urobiť čaj no skončilo to tak, že sme to vyliali. Bolo to príliš silné a nechutné. Takže ak sa niekto pýta ako pokaziť čaj oni sú príkladom. Baby už boli unavené a tak sme išli domov. Večer som sa prihlásila na fb a prebehla ho v rýchlosti. Zrak mi spočinul na známom mene........

   - Lenkine oblečenie 

 - Miškine šaty

  - Lenkine šaty

Tak páčilo sa ? :) píšte :))

Dance is my life

Ospravedlňujem sa za moje meškanie no mala som náročné dni plné učenia a tak sa pokúsim dnes pridať časť. Mala by tu naisto byť asi do 20:30. Držte mi palce :)

Dance is my life 54.časť

Takže tu máte novú časť :) slávnostne čerstvo dopísaná :D Píšte či sa vám páčila alebo nie :) a ešte jedna otázka. Čítali by ste príbeh s The Wanted? :)

*Janka*

„Chalani na slovíčko“ oni nechápavo pozreli no na môj pokrčený pohľad prikývli.  Zahli sme za roh keď mi došlo že sem mala prísť aj Dan.
„Dan aj ty“ vrátila som sa a zobrala zo sebou aj Dan.
„Takže počúvajte. Je to veľmi dôlež..... Zayn odlož to zrkadlo! .... dôležité. Lenke a Miške sa blížia narodeniny. Sú síce pár dní.... no dobre mesiac rozdielne no napadlo ma, že by sme im mohli spraviť narodeninovú oslavu.“ Upresňovala som ich o mojich myšlienkových pochodoch. Nie! Nie o makarónových šatách ale o oslave mojich zrkadielok. Trávim veľa času so Zaynom!. Zrazu sa spustila pesnička z ktorej som vedela len prvých päť slov. Dohodli sme sa na stretnutí a mieste....

*Lenka*

Zavrela som dvere a obímala zavreté dvere. (obrazne povedané :D ) Zahryzla som si do spodnej pery a usmievala sa od ucha k uchu. Zrazu sa ozval piskot. Pančucha a slniečko ku mne pribehli a ťahali na gauč, kde som sa posadila.
„No tak ako to dopadlo?“ nedočkavo na mňa hľadeli. Ja som s nadšením vydýchla a začala. Opísala som im celý večer, Louisa a ... ten bozk.
„Ooooo“ bolo jediné čo zo seba videli. Objali ma a podali mi jednu horúcu čokoládu, ktorá už nebola taká horúca. Lepšie pre má mehehehehe. Pustili náš film. On je fakt božský vypísalo pred dlhými titulkami začiatku....

*Louis*

Večer bol úžasný, dokonalý. Keď som sa dotkol jej pier bolo to ako prvý krát. Všetko som preciťoval ako prvý krát. 100 krát intenzívnejšie. Vozil som sa mestom až mi došlo niečo dôležité! Nespýtal som sa jej či chce byť moja... Hneď som volant strhol do pravej strany a mieril k ich spoločnému bytu. Keď som zastal rýchlo som vystúpil z auta a utekal ku vchodu. Zazvonil som no neotvárali. Zavolal som jej no nedvíhala. Trochu som cúvol aby som videl či sa u nej svieti. Svetlo TV rožiarovalo celú obývačku. Zobral som mini kameň a hodil. Nič.... znovu... nič.... zobral som väčší a hodil ho. Kameň vošiel cez otvorené okno dnu. Zrazu prišli k oknu tri nahnevané hlavy. Usmial som sa
„Ktorý idiot! A ahoj Louis ... že sa pýtam...“ hovorila Janka a jej hlava zmizla v miestnosti. Miška sa na mňa usmiala a zmizla za ňou. Ostala tam len Lenka, ktorej žiarili oči a jej úsmev mi nedovolil spustiť z nej oči.
„Poď dole“ prosil som ju
„Chvíľu počkaj“ povedala a tiež zmizla. Sadol som si na lavičku a čakal ju. Vyšla von a vietor jej odvial nádherné vlasy do strany.
„Louis je neskoro čo tu robíš?“ zasmiala sa zvonivo a sveter obmotala okolo seba pevnejšie.
„Ja... neskoro mi došlo, že som sa ťa niečo zabudol opýtať..“ znovu sa zasmiala
„Tak začni“ jej hnedý kukuč ma zvedavo sledoval
„Chceš byť moja? ... teda... chceš so mnou chodiť?“ jej úsmev sa roztiahol zrejme na maximum
„Že pochybuješ Lou...“ zasmiala sa a chytila moju tvár do dlaní. Pritiahla si ma k sebe a dala mi krásnu uzimenú pusu. Začal som sa s ňou krútiť neprerušujúc náš bozk. Položil som ju na zem no stále sa od nej neoddialil. Vytiahol som mobil a slepecky nastavil foťák. Odfotil som nás.
„Hej a čo moje autorské práva?!“ urazene no rozkošne na mňa pozrela. Potiahol som ju za ruku na kolená, keď som si sadal na lavičku. Fotku som hodil na twitter s popisom „I love you so much L! :**“ a odhlásil sa
„Louis vieš že teraz budeme najriešenejšia dvojica storočia?“ zasmiala sa
„Viem ale keď ja ťa tak milujem“ priložil som k nej znova pery a objal ju....

*Lenka*

Som najšťastnejšie dievča na svete. Mám znovu to čo som nikdy nemala opustiť a jeho lásku.
„Louis úplne som zabudla. Zajtra som na koncerte Ollyho Mursa. Prídete sa pozrieť?“ opýtala som sa keď sme sedeli v objatí a Lou mi hladil vlasy.
„Jasné“ dal mi pusu na čelo a práve vtedy mu zazvonil mobil.
„Prepáč ..“ ospravedlňoval sa mi
„Prosím? Jasné... S Lenkou... Áno sme spolu... čo?... okej pa“
„Kto to bol?“ opýtala sa za mňa moja zvedavosť.
„Chalani a Paul. Vraj naša fotka je najsledovanejšia a je pomaly všade na internete. No ale povedali že mám už ísť a spresnili mi čas.“ Zasmial sa a ja s ním
„Okej choď vidíme sa zajtra“ zliezla som z neho a dala mu dlhý bozk.
„Choď už!“ zasmiala som sa keď neprerušoval náš bozk. Prestal, usmial sa a začal utekať.
„Zajtra!“ zakričal za mnou. Zo smiechom som vyšla späť do bytu. Konečne som pocítila teplo. Baby ma sledovali pri otváraní dverí. Tvárila som sa akoby nič a s mihajúcimi kútikmi som išla smerom do kuchyne. V pol ceste som si to rozmyslela a nadšene priskočila ku gauču.
„Som jeho dievča!“ vykríkla som čo urobili rovnako aj dievčatá. Tešili sa spolu so mnou a to bolo nádherné. Bľabotali sme neskoro do noci, keď nám došlo, že pokiaľ chceme zvládnuť koncert podľa predstáv mali by sme ísť spať. Rozlúčili sme sa, dala som si sprchu a ľahla do postele. Zaspávala som s myšlienkou na Louisa....

*Louis*

„Zajtra!“ zakričal som za ňou. Pribehol som k autu a nasadol. Zaparkoval som v garáži „hlavného stanu“ a zavrel garáž. Vošiel som dnu do domu a sledoval tých bláznov. Zayn česal Liamovy vlasy a pri im Niall spieval : It´s FRIDAY! FRIDAY!... Zrazu pribehol Harry v trenkách s vlasmi v dvoch copoch ako Pipi dlhá pančucha.
„Vy ste blázni...“ povedal som a hodil kľúče do mištičky ku ostatným.
„Kde si bol?“ opýtal sa podozrivo Harry. Začal som sa smiať nad tými copami.
„Tie copy ti ale pristanú... a bol som s Lenkou“ usmial som sa a mieril do svojej izby.
„Stoj! Nechceš vidieť aký rozruch si urobil?“ opýtal sa Liam.
„No dobre“ vrátil som sa a v tom Niall zapol večerné správy:
„Nové správy. Hviezda Louis Tomlinson pridal dnes fotku na Twitter. Sú s tanečníčkou znovu spolu? Je to pravda alebo ďalšia z fám? Podľa nás to pravda je. Toľko lásky v jednom bozku s popisom I love you so much nemôže byť klamstvo....“ usmial som sa nad fotkou vycapenou v TV a tento krát vyšiel naozaj do svojej izby. Zhodil som zo seba oblečenie a vošiel do sprchy. Uvedomil som si že už bez nej nechcem byť. Je to najdôležitejšie, najkrehkejšie a najcennejšie v mojom živote. El bola hlúpa. Videla, že medzi nami je ešte keď sme boli spolu. Vyšiel som zo sprchy a obmotal si uterák okolo pasu. Vyšiel som z kúpeľne a obliekol si nohavice pyžama. Ľahol som si do postele a zaspal s myšlienkou na Lenku....

Tak? páčila sa? :) píšte komenty a prosím odpovedzte na moju otázku :)

Dance is my life 53.časť

Nová časť :) takže ďakujem za komentáre :) no more feels no more cry :D áno počúvam DVD Up all night :D ooonly youuu :D okej takže čítame :))
(Komenty ;D :D ) 

*Lenka*

Prechádzala som po jemnej látke šiat a usmievala sa ako idiot. Vydýchla som si a postavila sa. Nikto si ma nevšimol lebo boli v náruživej debate. Vyšla som na záhradu a dýchala čerstvý vzduch. Sadla som si na trávu a prezerala okolie. Hnedé listy padali zo stromu a dopadali ľahučko na zem. Stromy, ktoré kvôli jeseni strácali listy. Chcela som odtrhnúť lúčny kvet zarytý koreňom hlboko do zeme. Okolo stonky som ho chytila a vytiahla... spolu s koreňom. Zasmiala som sa a pozrela na kvet. Zistila som že to bola obyčajná burina. Zasmiala som sa znova. Vtedy sa ku mne niekto pridal a prisadol si.
„Takže už je medzi vami všetko v poriadku?“ opýtal sa Harry
„Neviem...“ sklonila som hlavu a oprela sa rukami. Bez slova ma objal. Usmiala som sa a ľahla si na zem. Ľahol si vedľa mňa. Sledovala som mraky
„Hej Hazza nemá ten mrak rovnakú hrivu ako ty?“ zasmiala som sa a on ma buchol po nohe
„Au! Opatrne ja som krehké žieňa“ zasmiali sme sa.
„Čo vi dvaja tu?“ opýtala sa ...hm.... Lottie. Zaklonila som hlavu aby som videla presnejšie. Áno Lottie a všetci ostatný.
„Hej nemá ten mrak rovnaké vlasy ako Harry?“ opýtal sa Louis. Zasmiali sme sa a oni si priľahli. Asi hodinu sme rozjímali  mrakoch, keď mi chladná kvapka pristála na líci.
„Ľudia to sa mi len zdá alebo začína pršať?“ opýtala sa Janka
„Nezdá“ zdvihla som sa zo zeme a pomaly sa vybrala pod striešku. Keď sa spustil lejak pribehli pod striešku ku mne.
„Nejdeme pomaly domov?“ opýtala som sa sledujúc dážď zanechávajúci nechutné blato.
„No áno“ povedala Miška. Ja som sa otočila a vyšla hore pre veci. Dala som ich do tašky a zišla dolu. Stáli už nastúpený zo všetkými som sa rozlúčila okrem Louisa. Išiel nás odviezť.  Miška s Jankou pobozkali svoje polovičky a následne sme odišli. Sadli sme si do auta a viezli sa domov. Zastavili sme pred bytovkou. Baby už vyleteli von a rozmýšľali čo si zobrať na rande so Zaynom a Niallom.
„Ďakujeme za odvoz“ vydýchla som si a usmiala sa. Snažila som sa nemyslieť nato čo El urobila...
„Vážne ti je lepšie?“ ustarostene na mňa pozrel
„Áno“ zasmiala som sa. Otočila som sa k nemu a ako vždy som ho išla pobozkať na rozlúčku. V polovici mi došlo že to nie je dobrý nápad. Vtedy som sa od neho odtiahla a sklonila som hlavu. On si to všimol a objal ma.
„Tak večer“ žmurkla som na neho a vystúpila von. Zakývala som mu a on odišiel. Rozbehla som sa cez vchod dnu a následne do bytu.
„Čo si dnes oblečiem?“ vyhŕklo zo mňa hneď ako som otvorila dvere.
„A kam ideš?“ opýtala sa zmetene Janka
„Bože Jani ty si trumtulus! Ide na rande s Louisom!“ zasmiali sme sa a Janka sa mierne urazila.
„Módna polícia sa začína“ vstala Janka zo zeme a zaviala si pred tvárou vejárom.
„Ty akože čo robíš?“ zasmiali sme sa
„No čo?“ mykla plecami no ťahalo jej kútikmi. Objala som ich a vošli sme do mojej izby.
„Baby... nič tam asi nenájdete vôbec neviem...“ vysvetľovala som im okolnosti no prerušila ma Miška.
„Ticho! Sadaj!“ urobila som presne čo hovorili a sadla si na posteľ. V hlave som zastavila na včerajšok. Keď sa mi vybavili oči a slová El pokývala som hlavou aby som túto myšlienku zahnala.
„Mám to! Keď to skombinuješ týmto a týmto bude to geniálne!“ hovorila mi Janka a Miška mi podávala modré conversy.
„Je to nádherné. Ešte že vás mám“ hodila som sa im okolo krku a od Janky som si zobrala roztrhané rifle, čierne tielko a modrú károvanú košeľu. Vyšli z izby aby som sa mohla prezliecť. Vbehla som do kúpeľne, dala si sprchu a vlasy rozčesala. Zakryla som si kruhy pod očami z nedospaných nocí a umyla zuby. Obliekla som sa a vyšla z izby. Postavila som sa pred zrkadlo a vyzeralo to naozaj super. Do vrecka som si dala mobil a peňaženku som si dala do vreciek. Nenechám ho platiť! Zrazu mi začal zvoniť mobil a mnou poskočilo.
„Prosím?“ zdvihla som
„Ahoj tak som tu pripravená?“ cítila som ako sa usmieva aj cez telefón.
„Jasné hneď som dole“ zložila som a vyšla z izby.
„Tak čaute. Vidíme sa“ rozlúčila som sa z nimi a zobrala si pre istotu kľúče od bytu. Zišla som výťahom dole a vyšla pred hotel. Obzerala som sa do strán či ho neuvidím. Stál opretý o auto v červených nohaviciach a prúžkovaným tričkom. Klasika v podaní Louisa Tomlinsona. Zasmiala som sa a priblížila sa k nemu.
„Ahoj“
„Ahoj“ objal ma a dal mi pusu na líce. Začala som sa červenať a Lou mi otvoril dvere. Nasadla som si a on následne vedľa mňa.
„Hm... a kam ma ráčiš vziať?“ opýtal sa.
„Počula som o tvojich bowlingových schopnostiach a preto ma ideš učiť to hrať.“ Zasmiala som sa. Chvíľu sa tváril akože rozmýšľa no prikývol. Naštartoval a pomaly sme sa viezli k budove s nápisom Bowling. Zaparkoval a ako pravý gentleman mi otvoril dvere.
„Ďakujem“ usmiala som sa. Chytil ma za ruku a viedol ku vchodu. Dnu nám dali topánky a papierik aby sme si značili body. Podišla som k dráhe a zobrala si prvú guľu. Hodila som ňou no zázračne ostala na mieste. Lou sa začal smiať.
„No mudrc ukáž sa“ Podišiel ku mne, pozametal si rameno :D a chytil guľu do rúk
„Takto sa to robí“ hodil guľou no trafil..... 1... začala som sa smiať.
„Ale stále som na tom lepšie ako ty!“ urazene prekrížil ruky a znovu chytil do ruky guľu. Hodil ňou a tento krát trafil všetky.
„Yes!“ otočil sa a urobil také gesto rukou. Bokom som ho drgla a zobrala si do rúk ďalšiu guľu. Táto sa mi zdala o niečo  ťažšia. Dala som ju do jednej ruky, keď ma prevážila do zadu a ja som spadla. Milovaná zem ma priťahuje? Znova? Zasmiala som sa
„Si v pohode?“ prišiel ku mne Lou a pomáhal mi zdvihnúť sa.
„Jasné“ podal mi ľahšiu guľu a ja som ju išla hodiť, keď mi Louis chytil zozadu ruku. Ťažká guľa mi pod jeho dotykom vypadla z ruky a pristála na jeho.... nohe...
„Au!“ chytil sa za špičku nohy, sadol si a v očiach sa mu leskli slzy.
„Prepáč Lou. Ja som na bowling asi antitalent“ zasmial sa? Asi áno. Ale ako upišťaná myš. Po bowlingu ma pozval na večeru.  Objednali sme si klasické špagety.
„Ja ju chcem!“
„Nie ja!“ hádali sme sa o poslednú mäsovú guličku. Zobrala som nožík
„Ja nechcem zomrieť“ kryl sa rukami.
„Louis! Ja ťa nejdem zabiť“ smiala som sa a rozkrojila guličku napoly. Vďačne sa usmial a zjedol svoju polovicu. Keď sme dojedli špagety po dlhej hádke som zaplatila. Ha! Ale toto mi tak skoro neodpustí.
„Louis nehnevaj sa“ prehovárala som ho pri prechádzke vedľa Temži. Chcela som urobiť niečo bláznivé. Nenapadlo ma nič lepšie a tak som mu vyskočila na chrbát. Dúfala som aby sme nespadli.
„Čo robíš?“ smial sa a chytil ma za nohy aby som nespadla. Po chvíli som z neho zoskočila a sadli sme si na lavičku.
„Je to krásne“ povedala som, keď sme sledovali západ slnka jemne ohnivej farby.
„To ty“ cítila som na sebe jeho pohľad. Pozrela som sa do jeho očí. Prisunul sa bližšie a začal sa približovať. Všetko sa zdalo akoby to bolo prvý krát. Keď sa pomaly a nežne dotkol perami tých mojich vybuchol ohňostroj a  motýliky. Opätovala som mu bozk a rukou ho pohladila po líci. Ruku si položil na môj bok a pritiahol si ma bližšie. Druhú ruku som si vplietla do jeho vlasov a on ma bozkával náruživejšie a vášnivejšie. Keď sme sa od seba odtiahli, dívali sme si do očí a zrýchlene dýchali no usmievali sa....

Páčila sa? :) pokúsim sa ďalšiu pridať zajtra :)

Dance is my life 52.časť

Takže dúfam som to stihla. A dúfam sa bude páčiť. Prosím komentáre. Aj kritiku ! :D len píšte :) inač ako sa darí v škole? My sa musíme učiť Mor ho! :/// inač mám super správu ! konečne mi začínajú tréningy od 20.9. (štvrtok) strašne sa teším :) len si musím niečo predpísať aby som sem stíhala niečo pridať. Lebo to učenie, krúžky sloviny a matiky + tanečná :D Ja to zvláaadneem... počkať to ide ja ťa najdem! no nevadi :D priemné čítanie :) (2 komenty= nová časť)

*Lenka*

"El povedz mi prečo! prečo si to urobila?!" postavila som sa pred ňu a slzy si našli cestu na mojich lícach. Znova sa rozklepala a začala sa obzerať dookola.
„Prepáč ale neviem o čom hovoríš.“ Vlasy si zahrabla za ucho a prekrížila ruky. Pri tom sklonila hlavu a sledovala svoje topánky a trávu pred sebou.
„El netvár sa.. Neviem ako ma to nenapadlo skôr. El ja som ťa síce nepoznala dlho a už vôbec dobre no myslela som si že si čestná...“ Dohovárala som jej a pokračovala.
„...prečo si to urobila?!“ znovu ma popadla zúrivosť.
„Lenka... vieš veľmi dobre prečo..“ pozrela sa mi nesmelo do očí.
„Aha Louis. Jasné... no neviem prečo si ho nechala?! Stále ho miluješ alebo sa mi to len zdá? Prečo si sa mi vyhrážala? A prečo si ma prinútila urobiť to!“
„Máš niečo čo bolo a malo byť navždy moje. Vždy paril mne a nikdy tebe...“ pozrela na mňa povýšenecky. Ani neviem prečo no  ruka mi vystrelila a urobila červený fliačik na jej tvári.
„Vieš čo?! Poviem ti niečo! Louisa som milovala no ani teraz tomu nieje inak! To že som od neho odišla bola tá najväčšia chyba! Keby si nebola ty a tvoje majetníctvo! Milovala som ho od vtedy .... od vtedy čo som ho prvý krát videla v dverách na oslave. Vtedy som si to ešte neuvedomovala...“ hlas sa mi odsekol a ja som nevedela  ďalej rozprávať. Slzy tiekli svojvoľne a ja som im nechala voľný priebeh.  Nevedela som čo rozprávam no vedela som že som už skončila.(Akože nevedela o čom kecá no vedela že už skončil jej monológ.) Otočila som sa a utekala preč. Vždy len utekám. Od všetkých problémov. Zrazu ma niekto chytil a otočil späť. Keď som ho objala zistila som kto to je. Ten koho  objatie mi chýbalo najviac. Bol ticho len ma obímal. Strašne mi chýbal. Zmáčala som mu tričko a zabudla na všetko zlé. Všetko zlé čo sa stalo, čo ma čaká...  Zobral ma do náručia a niekam niesol. Kopol do pootvorených dverí aby sa celkom otvorili. Jemne ma položil na posteľ a zakryl svojou prikrývkou.  Ľahol si vedľa mňa a objal. Ako kedysi som mu položila hlavu na hruď. Zvuk jeho srdca ma upokojoval. Hral krásnu skladbu, hladil ma po vlasoch. V jeho silnom a plnom lásky objatí som zaspala... Moje sny sa už točili menej okolo čiernych môr ba menili sa na sny plné spomienok. Zimomriavky na mojom tele ma prinútili otvoriť oči. Prv jedno potom druhé. Pozrela som sa smerom na to čo ich spôsobuje. Otvorené okno z ktorého fučí vietor. Sadla som si a obzrela som sa či tu ešte je. Pozrela som sa k vedľa seba..Nič...pod posteľ... znova nič. Bol to len sen? Jasné ako som si mohla myslieť že.... Zrazu sa otvorili oči a ja som prudko otočila hlavu. Kockované nohavice pyžama, prúžkované tričko a sivá čiapka na hlave. Nebol to sen! Sledovala som odznovu jeho tvár. Modré oči, ktoré svietili na jeho tvári. Úsmev mu dodával na dokonalosti. Ako som si ho zaslúžila? Držal tácku a na ňom čaj spolu s hriankami. V tom sa mi naskytla spomienka na naše spoločné jedenie v posteli. Posadil sa vedľa mňa a na kolená mi dal tácku. Jeho vôňa...sladká a krásna...
„A-ako si sa vyspala? Je ti lepšie?“ opýtal sa ma opatrne a ja som len prikývla. Môj žalúdok mi poslal povel jesť v podobe škŕkania v bruchu. Hneď som sa do toho pustila no nechala som jednu hrianku pre neho ako vždy. Pomaly som k nemu otočila hlavu a ukázala som mu na tanier. Zasmial sa a zobral si ju. Ja som si zobrala čaj a hrnček priložila k perám. Pomaly som pohár naklonila a odchlipla si teplý čaj.
„Mňam“ povedala som nahlas a zamľaskala som. Znova sa zasmial.
„Si hrozná milovníčka čaju.“
„Hej... ja viem“ usmiala som sa na neho.  Jeho oči ma zhypnotizovali. Nedokázala som od neho odpútať zrak. Zrazu sa opatrne začal približovať. Keď už bol celkom blízko pozrela som sa von oknom.
„Prepáč..“ ospravedlňoval sa
„Neospravedlňuj sa Louis. Ja... len... to všetko...“ sklopil zrak. Nie nesmie byť taký! Milujem ho! Usmiala som sa a zdvihla mu hlavu.
„Konečne ťa na niečo môžem pozvať. Takže večera dnes?“ vycerila som svoje biele zuby a on sa nádherne usmial. Podala som mu ruku
„Dnes večer“ potriasol mi s ňou a zasmial sa. Objala som ho a pokračovala v pití čajíka.
„Lou?“
„Hm?“ neotočila som k nemu hlavu. Sledovala som žiarivosť a nádheru slnka.
„El...“ chcela som pokračovať no prerušil ma
„Včera.... ako si chcela odísť .... chalani ju poslali preč s tým nech sa nevracia. Ona sa urazene otočila a odišla. Nečakal som že bude takáto. Nečakal som, že je toho všetkého schopná...“ znovu sa mi vykotúľala slza a jemne sa dotkla mojej ruky. Nevedela som či je to za všetko čo Eleanor urobila alebo za to že som opäť pri Louisovi. Keď si to všimol oblepil okolo mňa ruky a hlavu položil na rameno.
„Milujem ťa“ povedal a díval sa spolu so mnou na slnko. Stále ma miluje. Usmiala som sa.
„Aj ja teba Louis.“ Ruku som položila na tie jeho. Znovu mnou preletelo milión voltov ako prvý krát. Celé tie týždne som sa topila v predstavách že už ho nikdy neuvidím. Že už nikdy nebudem cítiť jeho lásku a nežnosť. Postavila som sa a bez slova vošla do jeho kúpeľne. Pozrela som sa do zrkadla. Kútiky úst boli dokorán roztiahnuté do úsmevu. Oči po dlhom čase nevyzerali tak červene.  Mala som mierne červené líca. Zasmiala som sa a dala zo seba oblečenie včerajška. Vošla som do sprchy a teplé kvapky po dlhom čase pôsobili upokojujúco a energicky. Keď som vyšla zo sprchy hodila som na seba uterák a obzrela po tom čo si asi môžem obliecť. Uvidela som kôpku s ružou  a lístočkom navrchu. Pribehla som ku kôpke. Zobrala som do rúk ružu a priložila som k nej nos. Voňala nádherne. Zobrala som do druhej ruky lístoček a začala čítať. Jednoducho a rázne tam bolo napísané: I LOVE YOU LENKA.“ Usmiala som sa a ústami naznačila : I too. Položila som veci k umývadlu a začala skúmať kôpku. Otvorila som fialovú krabicu so stuhou. V nej sa vynímali jednoduché krémové šaty. Sukňu obímala čipka a nižšie pod prsiami bol malý opasok. Obliekla som si ich no nevedela som zapnúť zips. To som až taká kiľavá? Keď mi došla trpezlivosť vyšla som z kúpeľne. Louis stál pri skrini
„Louis môžem ťa o niečo poprosiť?“ otočil sa a ja som na neho prosebne pozrela.  Chvíľu ostal stáť a prezeral si ma no prikývol. Otočila som sa mu aby mi ich mohol zapnúť. Opatrne chytil zips do ruky a začal ich pomaly zapínať. Prstami sa mi jemne dotýkal holého chrbta a mnou preletel mráz. Zakúsla som si do spodnej pery.
„Hotovo“ povedal a ja som si mierne vydýchla.
„Ďakujem“ pozrela som sa mu do očí.
„Tak ako vyzerám?“ otočila som sa mu o 360°.
„Si nádherná“ cítila som ako mi červeň stúpa do tváre a ako som sa mierne rozochvela.
„Ideme dole?“ prikývla som a on ma chytil za ruku. Zišli sme dole
„Lenka“ povedal Niall a ja som sa dokorán usmiala, pustila jeho ruku a rozbehla sa za Niallom oproti. Hneď som sa mu hodila okolo krku a on ma pučil v objatí.
„Okej Niall dusíš ma“ zasmiala som sa a on ma pustil. Prišiel ku mne Liam a vystískal ma. Následne Zayn ktorý ma tiež poriadne vystískal. Teraz ku mne prišiel vysmiaty Harry
„Ďakujem ti za všetko Harry“ hneď sa mi hodil okolo krku a ja som ho pevne objala.
„Chýbala si nám“ povedal Niall a všetci prikývli. Zrazu sa zo zadu na mňa nahrnuli pištiace Dan, Miška a Janka s Lottie. Spadli sme všetky na zem a začali sa smiať.
„Hej nerozpučte mi ju! Ideme na večeru !“ zasmiali sme sa. Baby zo mňa vstali a pomohli urobiť mne to isté. Začali sme sa rozprávať a smiať ako nikdy pred tým. Zrazu povedala Janka
„Chalani na slovíčko“ oni nechápavo pozreli no na nej nechápavý pohľad prikývli. Odišli
„O čom sa asi rozprávajú?“ mykla som plecom.
„Dan aj ty“ vrátila sa Janka a zobrala zo sebou aj Dan.
„Čo na nás chystajú?“ spýtala som sa no nevedela čo. Radšej som podišla k veži a vytiahla mobil.
„Hm... čo tak niečo slovenské a peckové?“ opýtala som sa Mišky ktorá hneď s veľkým úsmevom prikývla. Vedela čo chcem pustiť. Zapojila som mobil do veže a hľadala pesničky. Pod písmenom E a pomaly som začala čítať názvy.... Eméli Sande... Emily Osment .... až som došla ku konečne slovenskej pesničke ! Ego ft Robert Burian..! S radosťou som stlačila na play a s Miškou sme si začali spievať. V strede obývačke sa ozývala hlasná hudba Žijeme len raz. Náš smiech by počuli aj Vikingovia. Zrazu prišiel Niall a pridal sa k tancovaniu. Robil niečo ako .... ako.... obrátené kura? Áno presne obrátene kura! :D Keď prišli ostatný tak sa na ňom zabávali spolu s nami. Tvárili sa akoby nikde neboli.
„Čo to je? Je to super!“ povedala Dan a hneď sa začala “rozbíjať“
„Je to super. Je to po slovensky? Žujeme len dres?“ spýtal sa Zayn keď pozorne počúval. Začali sme sa smiať
„Nie je to žijeme len raz“ ...

 - šaty od Louisa :)

Páčilo sa ? :) 

Promise :)

Ľudia veľmi veľmi veľmi sa ospravedlňujem za moje meškanie s časťou. Snažím sa všetko napísať najlepšie a a by to dávalo zmysel :) predsa ten záver týchto častí musí byť skvelý :) dúfam že v mojom prípade to tak bude. Pokúsim sa do dvoch hodín pridať novú časť. Dúfam že si na ňu chvíľu počkáte :D zatiaľ vám to tu zaspamujem videami :D

Bavte sa smejte sa :D a počkajte si prosím na novú časť :)) see you in a moment :DD

Dance is my life 51.časť

Okej viem že sem veľmi nepridávam nové časti no som v deviatom  a najdôležitejšom (zatiaľ) ročníku a tak dúfam že mi prepáčite za moje meškanie za časti. Moja poviedka DIML sa blíži ku koncu a tak si ju nenechajte újsť :) Dúfam že sa vám môj blog a hlavne poviedky páčia a že sa tešíte na nové časti. V tejto dobe mám toho rozpísané kopu a plno nápadov... :)) Takže tu je nová časť a keď sa mi podarí tak dnes pridám ďalšiu a keď nie tak zajtra :)) Užite si ju :) S láskou Lenka :**))
*Lenka*

Po ďalšej zlej noci plnej sĺz a nočných môr nás zavolala Dan von. Moju zamyslenú hlavu a plnú výčitok prečo som opustila to najlepšie čo ma stretlo, zavrela som sa v kúpeľni. Dala som si sprchu, umyla tvár a namaľovala sa. Musela som zakryť svoje kruhy pod očami a rozjasniť svoju tvár. Obliekla som sa do červených nohavíc a trička nad bruško s motívom supermana. To tričko mi kedysi kúpil Louis. Očividne sa mu páčilo lebo mi na malú cedulku z vnútra trička nakreslil srdiečko a dnu jeho meno. Obula som si čierne conversy a na hlavu dala čiernu čiapku.

 - inač neviete čo je tá zeleno- strieborná guľa? :D

Vyšla som z izby, kde ma už čakali Lottie, Miška a Janka. Nehnevali sa za to že som ho z ničoho nič nechala... len to nechápali. Po dlhom rozmýšľaní mi došlo, že by to mali vedieť. Sú moje priateľky, ktoré ma majú radi rovnako ako ja ich.

"Môžeme ísť?" opýtala sa Lottie a ja som si zobrala tašku s mobilom. Janka zamkla dvere a vybrali sme sa do ulíc. Zastali sme presne na mieste stretnutia a čakali na Dan.
"Mešká" nervózne podskakovala z nohy na nohu Lottie a ja som nevedela prečo.
"Určite sa zdržala u Liama" upokojovala som ju. Od vtedy čo som ho opustila som tam ani jedinký raz nebola. Snažila som sa vyhýbať tomu miestu. Pohľad na Louisa by ma ubíjal. Zrazu sa objavila no nie sama. Vedľa nej stál kučeravý Harry s úsmevom.
"Okej baby poďme necháme ich porozprávať sa" povedala Miška a následne odišli.
"A-ahoj" nervózne som ho pozdravila
"Ahoj... nejdeme sa najesť?" ticho som prikývla. Nevedela som čo povedať. No vlastne som toho mala príliš veľa na srdci.
"Ako sa máš? ako to zvládaš?" povedal Harry keď sme si sadli do malej reštaurácie. Vzdychla som si
"Harry... nemám sa najlepšie ale prečo sa ma to pýtaš. Vieš ako ho milujem.." podoprela som si hlavu a pozrela z okna. 

"Prečo... prečo si ho potom nechala? Vieš aký je zničený? nieje ako predtým. Jeho vtipy a blbé poznámky na našu osobu nelietajú okolo nás..." slzy sa mi tlačili do očí.
"Harry ja viem! viem že som urobila chybu... Keby som to mohla napraviť... keby ma neprinútila..." do kelu prekecla som sa. Prečo sa moja huba nezastaví keď má?!!
"Kto ťa prinútil?" sklonila som hlavu no on ju hneď zdvihol. Jeho oči sa dožadovali odpovede. Otázniky boli v každom kúte jeho zelených očí. Mám mu to povedať? Nepovie mu to? Nepovie to nikomu. Znovu som si vydýchla
"Vieš Harry... ako som našla tú fotku mňa a Louisa v altánku..." pozrela som na neho či si to pamätá.
"Áno pokračuj" pozorne ma počúval
"V ten deň som začala čítať moje správy od jeho fanúšikov. Niektoré boli milé a niektoré nenávistné až som došla k jednému.... Jedine ona mi napísala viac krát. Vyhrážala sa mi. Chcela ublížiť mojim najbližším.... Vedela ich mená.. Bála som sa Harry..." plakala som. Harry si ma pritisol a poriadne objal. Nič nehovoril... zrejme ma chápal
"Harry prosím nepovedz to nikomu.... nepovedz to jemu" Bol ticho
"Harry sľúb mi to" povedala som nervózne, plačúc a pozrela som sa mu do tváre...očí.
"Sľubujem" znova ma objal. Išla som na WC a upravila sa. Vyšla som von a s Harrym sme dojedli čo sme mali objednané. Vyšli sme von. Zamaskoval sa ako vždy a išli sme za babami. tak mi to povedal. Dievčatá sedeli na lavičkách v parku. Hneď ma objali.
"Okej baby ja už musím ísť. Lenka... neboj neprezradím to" usmiala som sa a objala ho. Zmizol niekde von z parku a my sme sa začali prechádzať.
"O čom ste sa rozprávali?" opýtala sa zvedavá Janka.
"O tom istom čo sa chystám povedať vám" hne´d ma chytila za ruku a stiahla na najbližšiu lavičku.
"Tak začni...prosím" povedala Danielle. Povedala som im to isté ako Harrymu. Neveriacky pozerali
"Ako môže byť niekto taký krutý?" krútila hlavou Lottie.
"Ako že sa volala?" opýtala sa Miška
"Silk Rose"
"Prečo mám nutkanie zistiť kto to je?" opýtala sa Janka.
"Aj mňa by to zaujímalo" prikývli aj ostatné. Nakoniec sme sa rozhodli zistiť kto to je. Prišli sme domov a ja som sa prihlásila na fb. Hneď sme začali s vyšetrovaním. Objednali sme pizzu a pri jedení sme si minimálne desať krát prečítali správy. Vždy ma zasiahlo čo tam písala...
"Už viem!" skričala naša hlavička Miška. Pozreli sme sa na ňu a čakali
"Takže písala ti to keď sa objavovali vaše fotky nie? Dovtedy o vás nebol ani slychu."
"Áno" netrpezlivo sme na ňu hľadeli.
"Písala že je len jej vždy bol jej. Takže to musí byť niekto koho Louis pozná.." to je mi hlavička. Myslím že to dávalo aj svoj zmysel.
"Ty si mi hlavička" povedala Janka a ďalej sme sa venovali správam. Po asi dvoch hodinách robenia záverov sme zvolili ten Miškin. Sedel asi najviac a dával rozum. Zaspali sme a ráno sme sa zobudili doslovne nakope.  Zhodila som zo seba nohu Danielle a ruku Lottie a dala si poriadnu sprchu. Odlíčila som rozmazané časti make upu a špirály. Vyšla som z kúpeľne oblečená v obyčajných rifliach a dlhom tričku na ramienka. Dan bola hore a niečo písala niečo do mobilu.
"Dobré ránko si hladná?" opýtala som sa jej keď sa na mňa pozrela.
"Aj tebe a umieram od hladu." hneď odhodila mobil a išla so mnou do kuchyne.
"S kým si písala" dúfala som že to nieje Harry ani Louis.
"S El. Chce aby som jej vrátila okamžite jej koženú bundu. A tak k nej musím dnes zavítať." otrávene prekrútila očami no usmiala sa na mňa.
"No keď chceš môžem ísť s tebou. Kedy?"
"Jasné budem rada. Tak, keď sa najeme?"
"No dobre" prikývla som a pripravila praženicu a nakrájala chlieb. Podala som jej porciu a pustila sa do svojej. Taniere sme dali do dresu a napísali odkaz dievčatám:
Sme u El. Vraciame bundičku ;D cmuq :DD
Obula som si Niky a zamkla ich. Dala som si kľúče do vrecka k mobilu a nasadla do auta Danielle. Odviezli sme sa k El a zastavili pred jej bytom. Vyšli sme hore a zazvonili. Zľakli sme sa jej keď otvorila. na tvári mala zelenú pleťovú masku a vyzerala ako mimozemšťan. Hneď sme sa začali smiať.
"No poďte ďalej. Idem si to dať dole." povedala a zmikla v kúpeľni. Vošli sme dnu a zavreli dvere. Obzerali sme sa po byte. Mala to tam pekne. Všetko krásne zariadené a vyzdobené. Podišla som k zrkadlu pod ktorým sa jasnili červené ruže. Zobrala som ich do ruky a jemne pohladila. Boli jemné ako ... ako hodváb. Zrazu sa zjavila El.
"Máš rada ruže?" opýtala som sa jej s úsmevom. Trochu znervóznelo lebo sa jej začali triasť ruky. Neviem prečo...
"Milujem ich" zakryla to tým že sa otočila k Danielle a zobrala si od  nej bundu.
"Ďakujem. Som rada že som vás opäť videla." podišla som k dverám a s Dan sme odišli. Vošli sme znovu do auta a odviezli sa späť. Vtedy som sa rozhodla ísť trochu zabehať. Už dlho som nebehala. Prezliekla som sa do 3/4 ťákov a tielka. Dan povedala, že ich "postráži". Keď som odchádzala práve im robila raňajky.  Rozbehla som sa okolo parku a rozmýšľala. Pomaly mi niečo začalo dochádzať... Javilo sa to ako spomienky  vo filmoch. Ako by sa to práve stalo len v čiernobielom..
"Máš rada ruže?"
"Milujem ich"....
"Daj mu pokoj ... on je môj! Vždy bol a bude!"
Zastavila som a obrátila sa späť do bytu. Bežala som ako o život. Dokorán som otvorila dvere a rýchlo sa prezliekla do vecí ktoré som si obliekla k El. Bolo mi jedno ako veľmi som spotená od behania.
"Dan .... je El doma?" opýtala som sa a nevedela dočkať odpovede.
"Nie Liam mi písal že je u nich." povedala nechápajúc. Aj dievčatá sa tak tvárili. Rýchlo som zobrala tašku a rozbehla sa do chodby bytovky. Bežali so mou
"Poď ideme autom" zakričala za mnou Dan a nastúpili sme do auta. Keď sme zastali vošli sme na záhradu odkiaľ sa ozýval smiech. Mne už dopredu lietali slzy po tvári. El sa bláznila s Niallom. Keď ma zbadali chalani sledovali každý môj pohyb rovnako ako moje oddané priateľky. Keď si ma všimli aj tí dvaja prestali sa šaliť.
"El povedz mi prečo! prečo si to urobila?!" postavila som sa pred ňu a slzy si našli cestu na mojich lícach.....

Viem je to smutné :D ale dúfam sa vám páčila :D píšte mi komentáre prosím :)) budem rada :)